Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211410
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4417211410.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX,
XXX XX C., zastúpeného: Mgr. Csaba Bodnár, advokát so sídlom Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie, že úvery sú bezúročné a

bez poplatkov, o určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv a o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní
služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. januára 2018
č.k. 6Csp/84/2017-114, takto

r o z h o d o l :

1

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. a v časti trov konania
(výrok IX.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8500108353 uzavretej stranami dňa 26.03.2015 a o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 8500108352 uzavretej stranami dňa 26.03.2015 zamietol. Určil, že spotrebiteľské úvery poskytnuté
žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 8500108353 a č. 8500108352 uzavreté stranami
dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Určil, že rozhodcovské zmluvy č. 8500108353 a č.
8500108352 uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Určil, že dohody o poskytovaní služieb
č. 8500108353 a č. 8500108352 uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. a), b) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
1.2. Zistil, že zmluvy o úvere č. 8500108353 a č. 8500108352 uzavreté stranami 26.03.2015 neobsahujú

zákonom predpísané náležitosti. Absentuje v nich doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatoval, že uvedené údaje sú uvedené
len v oznámeniach o schválení spotrebiteľského úveru. Oznámenia o schválení spotrebiteľského úveru
nepovažoval za súčasť zmlúv o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že išlo o jednostranný právny úkon

žalovaného adresovaný žalobcovi, s ktorým žalobca nevyjadril súhlas. Zmluvy o úvere považoval za
uzavreté len v rozsahu uvedenom v bode 5 s výnimkou ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru,
pričom údaje v bode 6 (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere) nepovažoval za dohodnuté, keďže
išlo o oznámenie žalovaného k údajom uvedených v bode 5 uvedenej zmluvy. Konštatoval, že záväzok
platiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 eur bol obsiahnutý aj v bode 5 návrhu zmluvy a
toto ustanovenie zmluvy s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) považoval za neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, a preto za neplatnú. Na základe uvedeného dospel k záveru, že úvery
poskytnuté na základe zmlúv o úvere č. 8500108353 a č. 8500108352 uzavretých stranami 26.03.2015
sú bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
1.3. K obsahu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere a k postupu pri ich uzatváraní uviedol, že ide
o formulárové zmluvy žalovaného, ktoré boli predložené s vyplneným bodom 5 a s údajmi o účastníkoch

zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý tieto ako navrhovateľ právneho úkonu podpísal dňa 22.03.2015 a
žalovaný ako druhý účastník zmluvného vzťahu tieto zmluvy podpísal dňa 26.03.2015 a zároveň oznámil
jednostranne oznámeniami zo dňa 26.03.2015, že schvaľuje úver, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi.
Zistil, že oznámenia obsahujú takmer všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. vrátane výšky mesačnej splátky úveru, istinu, úroky, splatnosť splátok, prvú a poslednú

splátku a RPMN. Nedošlo však k ich akceptácii, preto ich nemožno považovať za súčasť zmluvy. Ani
v oznámeniach však nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedený postup žalovaného považoval za neštandardný, keďže pri ňom
nie je zrejmé kto je navrhovateľom právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy a kto je ten, komu je tento
návrh určený. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 52 ods. 2 vykladal predmetné právne úkony v

prospech žalobcu ako spotrebiteľa.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalovaný bol v
prevažnom rozsahu úspešný, nakoľko z ôsmich nárokov uplatnených žalobou bolo vyhovené šiestim
nárokom, dva boli zamietnuté. Preto mu priznal náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv
o spotrebiteľskom úvere č. 8500108353 a č. 8500108352 uzavretých stranami dňa 26.03.2015 sú

bezúročné a bez poplatkov zrušil a rozhodol sám vo veci, alebo v tejto časti vec vrátil na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

2.2.Tvrdil,žekaždázmluvabolatvorenáustanoveniaminalistineoznačenejakozmluva orevolingovom
úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru. K svojmu tvrdeniu poukázal
na skutočnosť, že k takému záveru dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/2014-166.
Tvrdil, že obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú podľa čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Podľa čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní je úver splatný podľa splátkového kalendára, s ktorým

bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splátky úveru. Tým je
splnená zákonná požiadavka, ktorá vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený spôsob vymedzenia konečnej
splatnosti. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením
termínu konečnej splatnosti. Tvrdil, že tento záver odporuje Smernici 2008/48/ES. Podporne poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a tvrdil, že na jeho závery reagovala legislatíva tak,

že termín konečnej splatnosti, ako náležitosť zmluvy, bol zo zákona vypustený.
2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške, počtu a termínov splátok a tvrdil, že
uvedené údaje sa v predmetných zmluvách nachádzajú.2.4. Namietal aj voči záverom prijatým vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru. Tvrdil, že poplatok
je oprávnený, čo posúdila Národná banka Slovenska. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli
bežnousúčasťouobchodnejpraxeapredmetnýpoplatoknebolanizakázanýzákonom,hociinépoplatky

zakázané boli. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru bol prípustný a dovolený, je z neho nepochybné
za čo sa uhrádza, keďže je to definované jeho názvom. Ide o platbu, ktorá je v záujme spotrebiteľa
(získanie peňažných prostriedkov) a spotrebiteľ o platení poplatku a jeho výške vedel.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že oznámenie žalovaného o schválení úveru

je jednostranným vyhlásením žalovaného, žalobca ho nikdy nepodpísal, preto nemá povahu
dvojstranného písomného právneho úkonu, ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. Predmetné
oznámenie bolo doručené iba právnemu zástupcovi žalobcu a to až začiatkom roka 2017. Žalovaný
oznámenie o schválení úveru žalobcovi priamo nezaslal, čo už viackrát napísal vo vyjadrení, pričom
žalovaný sa k tomu nevyjadril ani raz a žiadne potvrdenie o doručení nepredložil. Tvrdil, že rovnako
nepodpísal ani zmluvné dojednania. Dodal, že návrhy spotrebiteľských zmlúv boli podpísané, zmluvné

dojednania ani oznámenie o schválení úveru podpísané neboli a preto netvorili jeden celok s návrhmi
zmlúv.Poukázalnaabsenciupovinnejnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktoroujedobatrvania.
K aplikácii Smernice č. 2008/48/ES uviedol, že jej konflikt s vnútroštátnym právom sa neuplatňuje
automaticky a súd je povinný skúmať, či jej môže priznať priamy účinok, čo však je podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ zakázané. Smernica bola implementovaná zákonom č. 129/2010 Z.z.

a preto je tento zákon s ňou v súlade. Uviedol, že zmena zákona č. 129/2010 Z.z. účinná od roku 2018
nemá retroaktívny účinok a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia
uvedeného zákona účinné v čase podpísania predmetných zmlúv. Tvrdil, že spotrebiteľské zmluvy
neobsahujú okrem doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, ani výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahujú nesprávne uvedenú RPMN. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania
v odvolacom konaní.
4.Odvolacísúdpozopakovanídokazovaniananariadenompojednávanípoprvýkrátrozhodoloodvolaní
žalovaného rozsudkom zo dňa 12. júna 1919 č.k. 25Co/82/2018-203, tak že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500108353 uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez
poplatkov a určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 8500108352 uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov zmenil a žalobu
v tejto časti zamietol (výrok I. a II.). Posledným výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. októbra 2021 sp.zn.

5Cdo/1/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2019 sp.zn. 25Co/82/2018 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v dôvodoch uznesenia konštatoval, že odvolací súd korektným
spôsobom nereagoval na žalobcom uplatnenú námietku, podľa ktorej bolo oznámenie o schválení
úveru doručené iba právnemu zástupcovi žalobcu začiatkom roku 2017, potom ako začala vzájomná
komunikácia. Neuviedol ako sa vysporiadal so splnením tejto veriteľovej povinnosti ani aký vplyv by

eventuálne jej nesplnenie malo na platnosť zmlúv. Žalobca nemal povinnosť preukázať existenciu
skutočnosti - nedoručenie mu oznámenia o schválení úveru, ale naopak preukázanie doručenia
oznámenia bolo povinnosťou žalovaného s ohľadom na článok 14 zmluvy a bod 2.2. zmluvných
dojednaní.
5. Odvolací súd druhýkrát rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom zo dňa 21. septembra 2022

č.k. 25Co/97/2021-294 a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že
spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500108353
uzavretej stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500108352 uzavretej stranami dňa
26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov opätovne zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol (výrok

I. a II.). Výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom IV. priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd
SR uznesením zo dňa 25. januára 2024 sp.zn. 5Cdo/21/2023 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21.
septembra 2022 sp.zn. 25Co/97/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia

najvyšší súd uviedol, že v prejednávanej veci zo žiadosti o poskytnutie úveru bodu 6 (čl. 12 p.v.) vyplýva,
že splatnosť poskytnutej čiastky úveru vo výške 1 500 eur bude 36 mesiacov v mesačných splátkach.
Táto skutočnosť bola následne potvrdená aj v oznámení veriteľa o schválení úveru (čl. 15), kde v
časti týkajúcej sa údajov o schválení úveru je uvedená splatnosť úveru 36 mesiacov a dátum prvej aposlednej splátky. Z tohto skutkového stavu nevyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú ako
to uzavrel odvolací súd. Z dôkazov vplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na dobu 36
mesiacov a povinnosť zaplatiť úver s príslušenstvom bola do 1. apríla 2018 [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018, ďalej aj zákon]. Oznámenie veriteľa,
predstavujúce akceptovanie ponuky žalobcu, však žalobcovi nebolo doručené, čo nebolo v konaní
sporné. Napriek tomu obe zmluvné strany plnili, k uzavretiu zmluvy teda došlo konkludentne. Jednou z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona), s absenciou ktorej

zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru [§ 11 ods. 1 písm. a)]. S ohľadom na
postavenie žalobcu, ktorý je slabšou stranou v spore, bol súd povinný prihliadnuť aj na tieto skutočnosti.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) viazaný právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení zo dňa 25. januára 2024 sp.zn. 5Cdo/21/2023, vec

opätovne prejednal verejným vyhlásením rozhodnutia bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 219 ods. 3, § 385 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. a v časti trov konania (výrok IX.), ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie
nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
9.2. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Ide o pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nespadá
podostatnéodvolaciedôvody,alelenzapredpokladu,žemohlomaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval v čom malo pochybenie súdu prvej inštancie spočívať

a odvolací súd žiadny nedostatok nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

10.1.Vdanejvecisa žalobcadomáhalurčeniažespotrebiteľskézmluvyč.8500108353ač.8500108352
sú neplatné a zároveň určenia, že sú bezúročné a bez poplatkov. Navyše sa domáhal určenia, že sú
neplatné rozhodcovské zmluvy č. 8500108353 a č. 8500108352 a že sú neplatné dohody o poskytovaní

služieb č. 8500108353 a č. 8500108352. V žalobe okrem iného tvrdil, že údaje v bode 5. a 6.
zmlúv o spotrebiteľskom úvere vzájomne nekorešpondujú, a údaje v bode 5. zmlúv nekorešpondujú
s údajmi uvedenými v oznámeniach žalovaného o schválení úveru, z čoho vyplýva záver, že nedošlo
k perfektnému uzatvoreniu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Navyše úverové zmluvy
neobsahujú dobu trvania a termín konečnej splatnosti a nie je z nich zrejmé aká je výška splátok istiny,

úrokov a poplatkov, preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
10.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniam o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov uviedol,
že náležitosti namietané žalobcom obsahujú oznámenia o schválení úveru a členenie splátky obsahuje
amortizačná tabuľka, čo je v súlade so Smernicou 2008/48.
10.3. Súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.

8500108353 a č. 8500108352 zamietol (výroky I. a II.). Určil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8500108353 a č. 8500108352 sú bezúročné a bez poplatkov (výroky III. a IV.). Určil, že rozhodcovské
zmluvy č. 8500108353 a č. 8500108352 a dohody o poskytovaní služieb č. 8500108353 a č.
8500108352 sú neplatné (výroky V., VI., VII. a VIII). Na základe odvolania žalovaného bola predmetom
skúmania odvolacieho súdu časť rozsudku súdu prvej inštancie týkajúca sa určenia, že zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 8500108353 a č. 8500108352 sú bezúročné a bez poplatkov (výrok III. a IV.),
spolu s výrokom o trovách konania IX.), ako výroku závislého.11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14.1. Odvolací súd v tejto veci už opakoval dokazovanie na nariadenom pojednávaní dňa 12.06.2019,
kedy sa oboznámil sa s obsahom žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500108352 uzavretej dňa 26.03.2015, so zmluvnými dojednaniami

zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti žalovaného, s oznámením veriteľa o
schváleníúverudlžníkovi-zmluvaorevolvingovomúvereč.8500108352zodňa26.03.2015,sobsahom
žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
8500108353 uzavretej dňa 26.03.2015, so zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu spoločnosti žalovaného, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva

o revolvingovom úvere č. 8500108353 zo dňa 26.03.2015.
14.2. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
uzavreli dňa 26.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8500108352, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1 500 eur a záväzok žalobcu
poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eur. Z bodu 6 zmluvy ďalej

vyplýva celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 060,88 eur, RPMN za úver 26,61 %, ročná
úroková sadzba úveru 17,77 %, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi revolvingový úver v čiastke 1 500 eur za rovnakých podmienok. Bola
dohodnutá aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150
eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovali

povinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500108352 obsahovalo rovnaké údaje
ako bod 6. zmluvy a navyše ďalšie údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalovaný
nepreukázal, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi doručil žalobcovi.
14.3. Ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 26.03.2015,

zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8500108353, predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1 500 eur a záväzok žalobcu poskytnutý úver vrátiť
žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eur. Z bodu 6 zmluvy ďalej vyplýva celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 2 060,88 eur, RPMN za úver 26,61 %, ročná úroková sadzba úveru 17,77
%, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi

revolvingovýúvervčiastke1500eur zarovnakýchpodmienok.Boladohodnutáajročnáúrokovásadzba
úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovali povinnosť veriteľa zaslať dlžníkovi
oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500108353 obsahovalo rovnaké údaje ako bod 6. zmluvy a navyše ďalšie

údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom žalovaný nepreukázal, že oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi doručil žalobcovi.
15. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných
zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne. V danej veci nebolo sporné, že oznámenie žalovaného veriteľa,

predstavujúce akceptovanie ponuky žalobcu, nebolo doručené žalobcovi. Napriek tomu obe zmluvné
strany plnili, k uzavretiu zmluvy teda došlo konkludentne. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je jej písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), s absenciou ktorej zákon spája
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a). Na uvedenú skutočnosťbol odvolací súd povinný prihliadnuť tak, ako to uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 25. januára
2024 sp.zn. 5Cdo/21/2023. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie,
k záveru, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 8500108353

a č. 8500108352 uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov podľa § 9 ods. 1
v spojení s § 11 ods. ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., nezaoberal sa ďalej s tvrdením žalobcu,
podľa ktorého úvery sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu náležitosti podľa náležitosti uvedených
v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.
16.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými

námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. S namietanou vadou konania sa odvolací súd vyporiadal
v bode 9. K tvrdeniu, že každá zmluva bola tvorená ustanoveniami na listine označenej ako zmluva
o revolingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru, odvolací súd
poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. januára 2024 sp.zn. 5Cdo/21/2023, ktorého
závermi je viazaný. Z neho jednoznačne vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru nebolo
doručené žalobcovi, a keďže účastníci zmluvy plnili, k uzavretiu zmluvy došlo konkludentne. S absenciou

písomnej formy podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a).
16.2. Pokiaľ žalovaný namietal voči záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške, počtu a termínov
splátok a tvrdil, že uvedené údaje sa v predmetných zmluvách nachádzajú, s uvedenou námietkou
sa odvolací súd stotožňuje. Obsahom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

nebolo rozdeliť splátku na tri samostatné splátky. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej
únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl.
10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet

a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1
Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9

ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka
obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý
termín splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore
so smernicou 2008/48/ES. Navyše s účinnosťou od 01.05.2018 došlo k novelizácii zákon č. 129/2010

Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne
v písm. k), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“, čím legislatíva reagovala na stav, podľa ktorého
niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Uvedená
námietka však nič nemení na závere, že v danej veci je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov
pre absenciu nepísomnej formy.

16.3. S námietkou voči záverom súdu prvej inštancie prijatým vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru
sa odvolací súd stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu poplatky spojené so spotrebiteľským
úverom boli bežnou súčasťou obchodnej praxe a predmetný poplatok nebol ani zakázaný zákonom č.
129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 10). Poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať za plnenie za službu,
ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka.

Navyše poplatok bol žalobcovi známy pri uzavretí oboch zmlúv, bol uvedený v žiadosti / zmluve medzi
ostatnými údajmi týkajúcimi sa úveru, a vzhľadom k výške úveru, nemožno dospieť ani k záveru o
neprimeranej výške poplatku za poskytnutie úveru. Opätovne však dodáva, že uvedená námietka nič
nemení na závere, že v danej veci je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
písomnej formy.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV.
a v časti trov konania (výrok IX.), ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18.1. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol vo vzťahu

k odvolaním napadnutej časti plne úspešný. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
18.2. O náhrade trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
sustanovením§453ods.1a3apodľa§255ods.1CSPapriznalžalobcovinároknanáhradutrovobochdovolacích konaní voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v dovolacích konaniach
úspešný. O výške trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).