Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Viola Takáčová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200665
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7018200665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: S. G., narodená XX. S. XXXX, bytom vo N., K. L. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Jánom
Juhászom, bytom v H., Y. Č.. XXX/XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 28.
mája 2018, Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2023, č. k. 2Sa/35/2018-65, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 25. januára 2023, č.
k. 2Sa/35/2018-65 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2018, Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM,

ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
rozhodnomznení(ďalejlen„Správnyporiadok“)zamietolvcelomrozsahuodvolaniežalobkyneapotvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2018, Číslo: TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19.
Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č.
627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v rozhodnom znení (ďalej len
„zákon č. 627/2005 Z.z.“) nevyhovel žiadosti (toho času maloletej) žalobkyne o opakovaný príspevok
dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti určeného na podporu uspokojovania potrieb

žalobkyne a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti na obdobie
od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods. 1,
§ 1 ods. 2 písm. a/, § 1 ods. 3, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, § 5 ods. 4, § 8 ods. 1, § 11 ods. 3, § 15 ods. 1
zákona č. 627/2005 Z.z., § 32 ods. 1 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym
poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci sa plne stotožnil so záverom prijatým žalovaným, ktorého rozhodnutie
považoval za zákonné a riadne odôvodnené. Žalovaný správne vyhodnotil skutkový a právny stav, keď
v zmysle § 5 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. nepriznal žalobkyni nárok na opakovanýpríspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti aj za obdobie od 01. júna 2016 do 31.
mája 2017, keďže rozsudok Okresného súdu Trebišov z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37 nadobudol
právoplatnosť dňa 20. júna 2017, z ktorého dôvodu žalobkyni nárok na uvedený príspevok vznikol v

súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z. až od 01. júna 2017. Námietku žalobkyne, že správny orgán
pochybil, keď za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ale bez
toho, aby v ňom aj navrhol vydanie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho okresný súd rozhodol o
zverení žalobkyne do náhradnej osobnej starostlivosti až dňa 19. apríla 2017, považoval krajský súd
za nedôvodnú, nesúvisiacu s predmetom konania. Dodal, že nečinnosť kolízneho opatrovníka od smrti

náhradného rodiča žalobkyne do rozhodnutia okresného súdu si môže uplatniť v samostatnom konaní.

4. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

II.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že podanie bolo nezákonne
odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

7. Konkrétne namietala, že dňa 23. mája 2016 zomrel náhradný rodič žalobkyne, p. S. G., rodená
Z., prvostupňový správny orgán za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, ale bez toho, aby v ňom aj navrhol vydanie neodkladného opatrenia, čo malo za následok,
že o návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti okresný súd rozhodol až 19. apríla

2017. Mal za to, že správny orgán si nesplnil úradné zákonné povinnosti plynúce z § 73 ods. 1, písm.
h/, p/, § 73 ods. 2 písm. c/ zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež plynúce z § 365 až § 367
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že
zruší správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím, alternatívne, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 30. marca 2023 s tým, že námietky
žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Krajský súd sa podrobne
zaoberal námietkami žalobkyne, predmetnú vec posúdil správne a dospel k správnemu právnemu
záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhol, aby Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 04. mája 2023 na vedomie.

V.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a

po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2018, Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM,
ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol v celom rozsahu odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2018, Číslo: TV4/RHNNVAŠSD/

SOC/2018/28875-19. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 5 ods. 2,
§ 8 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. nevyhovel žiadosti (toho času maloletej) žalobkyne o opakovaný
príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti určeného na podporu uspokojovania
potrieb žalobkyne a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti na
obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal.

18. Zákon č. 627/2005 Z.z. upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú
starostlivosť o dieťa, ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na
základe rozhodnutia súdu 1) iná fyzická osoba ako rodič (§ 1).

19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 627/2005 Z.z., náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto
zákona je
a/ zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, 3) (odkaz na §
45 až 47 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“; pozn. súdu),

d/ zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného
opatrenia, 6) (odkaz na § 360 a 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„zákon č. 161/2015 Z.z.“; pozn. súdu), ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto
fyzickej osobe podľa písmena a/ alebo b/.

20. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.z., nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené
dieťa 7) zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a/ až d/ rozhodnutím súdu 1) a
plnoleté nezaopatrené dieťa, 7) ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho
náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa

a/ nemá príjem podľa odseku 4 alebo
b/ má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a/.

21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z., platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu,
opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tieto príspevky boli splnené len za časť
kalendárneho mesiaca.

22. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny spis
žalovaného mal preukázané, že

- rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 20. septembra 2002, sp. zn. 8P/199/2002, bola žalobkyňa
zverená do výchovy a opatery p. S. G.,
- dňa 23. mája 2016 náhradný rodič žalobkyne p. S. G. zomrela,- prvostupňový správny orgán následne za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti,
- Okresný súd Trebišov rozsudkom z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 20. júna 2017, žalobkyňu zveril do náhradnej osobnej starostlivosti p. S. Z.,
- následne žalobkyňa zastúpená p. S. Z. na základe žiadosti doručenej prvostupňovému správnemu
orgánu dňa 28. júla 2017 požiadala o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej
starostlivosti
[príspevok si uplatnila od 01. júna 2016],

-prvostupňovýsprávnyorgánrozhodnutímz22.augusta2017žiadostižalobkynenevyhovelapríspevok
jej od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 14. decembra 2017 príslušný príspevok žalobkyni priznal
od 01. júna 2017,
- žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo 06. novembra 2017 zrušil prvostupňové správne
rozhodnutie z 22. augusta 2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie

[ako dôvod zrušenia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán mal jediným rozhodnutím
rozhodnúť o vzniku nároku žalobkyne na opakovaný príspevok dieťaťu, z ktorého dôvodu považoval
vydanie rozhodnutia za nadbytočné],
- žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 21. februára 2018 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie
zo 14. decembra 2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie

[ako dôvod zrušenia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa nezaoberal obdobím
uplatnenia nároku na opakovaný príspevok dieťaťu od 01. júna 2016 do 31. mája 2017],
- prvostupňový správny súd (prvým) rozhodnutím z 22. marca 2018 priznal žalobkyni príspevok od 01.
júna 2017 v sume 138,13 eur mesačne,
- prvostupňový správny súd (druhým) rozhodnutím z 22. marca 2018 žiadosti žalobkyne nevyhovel a

príspevok za obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 jej nepriznal,
- na odvolanie žalobkyne žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 28. mája 2018 zamietol v celom
rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil (v poradí druhé) prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca
2018.

23. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho, ako aj primárne pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány
postupovali správne, keď nevyhoveli žiadosti žalobkyne o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do
náhradnej osobnej starostlivosti za obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 a túto zamietli.

24. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že opakovaný príspevok dieťaťu patrí
medzi príspevky upravené zákonom č. 627/2005 Z.z., ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť
o dieťa, ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe
rozhodnutia súdu iná fyzická osoba ako rodič. Konkrétne opakovaný príspevok dieťaťu je určený na
podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a

bývanie dieťaťa. Oprávnenou osobou na opakovaný príspevok dieťaťu je dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti. Zásadnou podmienkou priznania nároku na opakovaný príspevok dieťaťu vo vzťahu k tu
prejednávanej veci je zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu, konkrétne zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až 47 zákona
č. 36/2005 Z.z., alebo zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení

neodkladného opatrenia podľa § 360 a § 365 zákona č. 161/2015 Z.z. V tu prejednávanej veci je
nesporné, že žalobkyňa bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti p. S. Z. rozsudkom Okresného
súdu Trebišov z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20. júna
2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 627/2005 Z.z. až rozsudkom príslušného

okresného súdu. Za tohto stavu potom správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, keď žalobkyni
nepriznali opakovaný príspevok dieťaťu od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 a tento jej priznali v súlade
s vyššie citovaným § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z. od 01. júna 2017.

25. Námietku žalobkyne, že jej patrí opakovaný príspevok dieťaťu už od 01. júna 2016, ale chybou

správneho orgánu (kolízneho opatrovníka) po smrti pôvodného náhradného rodiča p. S. G. bol podaný
návrh na zverenie žalobkyne do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak bez toho, aby bol podaný návrh
na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril žalobkyňu do náhradnej osobnej
starostlivosti fyzickej osoby až do konečného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, najvyššísprávny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú presahujúcu vecný rámec tu prejednávanej veci. Pokiaľ
má žalobkyňa za to, že správny orgán (kolízny opatrovník) nesprávnym úradným postupom spôsobil
žalobkyni škodu, má právo si uplatniť s tým súvisiace nároky v inom konaní podľa osobitného právneho

predpisu.

26. K žalobkyňou uplatnenému dôvodu plynúcemu z § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, najvyšší správny súd
uvádza, že podanie nebolo nezákonne odmietnuté, správna žaloba bola krajským súdom meritórne
prejednaná a ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá.

27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1

SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.