Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124204925.1

Uznesenie

8C/44/2024

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C.
D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX H., o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze vstupu do obydlia a v zákaze priblíženia k žalobkyni
a maloletej dcére I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa, takto

r o z h o d o l :

8C/44/2024

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

8C/44/2024

1. Žalobkyňa podala dňa 29.04.2024 na Okresnom súde Nitra návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, úpravu výkonu rodičovských práv a určenie výživného k maloletej dcére I.. Vec bola pridelená
do senátu 54P. Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 54P/61/2024 zo dňa 30.04.2024 vylúčil návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v zákaze vstupu do obydlia a v zákaze priblíženia na

samostatné konanie a vylúčená vec bola zapísaná do senátu 8C pod sp. zn. 8C/44/2024 dňa 30.04.2024
o 8,18 hod.

2. V návrhu žalobkyňa uviedla, že s otcom maloletej žila v partnerskom vzťahu od roku 2019, z ktorého
sa dňa 28.03.2020 narodila spoločná dcéra. Počas rokov 2023 a 2024 otec maloletej opakovane
opustil spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd, dlhoročného požívania alkoholu

a opakovanej verbálnej agresivity otca u maloletej, čo viedlo k rozpadu spoločného vzťahu a rodinného
spolužitia. Otec maloletej bol opakovane hospitalizovaný kvôli alkoholizmu, tohto času naďalej závislý.
Po ukončení vzťahu sa otec vyhráža žalobkyni a jej rodine zabitím a fyzickým ublížením. Opakovane sa
pokúšadostaťdoobydliažalobkyne,jevočinejajejrodineverbálneagresívnyamajúznehostrach.Dňa
25.04.2024 bolo na neho v tejto veci aj podané trestné oznámenie a upovedomený Policajný zbor. Preto
žalobkyňa žiada o zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia sa ku nej a k ich dcére. Otec o maloletú

javí záujem, avšak kvôli závislosti od alkoholu, vulgárnemu a agresívnemu správaniu, má žalobkyňastrach o zdravie a mravnú výchovu maloletej dcéry. Ako dôkazy žalobkyňa predložila zápisnicu o určení
otcovstva, kópiu rodného listu, potvrdenie o prídavku na dieťa, pracovnú zmluvu.

3. Súd sa oboznámil s pripojenými listinami a zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi maloletej I..
Žalobkyňa pracuje v J. K. I. a poberá prídavok na dieťa.

4. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, e) nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.

12. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje
obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje
bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

13. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno
osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň

osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.14. Žalobkyňa žiada o poskytnutie ochrany spočívajúcej jednak v uložení zákazu žalovanému
nevstupovať do obydlia žalobkyne (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP), ako aj v zákazu nepribližovať sa
k žalobkyni a k spoločnej maloletej dcére (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP).

15. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (zákaz nevstupovať do obydlia)
má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania
násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné
dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda

alebo bezpečnosť. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nevstupovať do obydlia súd ďalej uvádza,
že ide o opatrenie, ktoré sa týka ochrany pred násilím v domácom prostredí. V zmysle tohto
neodkladného opatrenia je možné účastníkovi, voči ktorému návrh smeruje, uložiť, aby dočasne
opustil byt alebo dom spoločne obývaný s osobou, ktorá navrhuje vydať neodkladné opatrenie,
resp. aby do tohto domu alebo bytu dočasne nevstupoval. Úlohou tohto inštitútu je prostredníctvom
rozhodnutia v občianskoprávnom konaní eliminovať kontakt páchateľa násilia s obeťou násilia

a bezprostredne a rýchlo reagovať na aktuálne vzniknutý stav. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia tohto obsahu musí mať súd osvedčené odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na
to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva
na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí preukázať existenciu odôvodneného
podozrenia z násilia predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že

telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska
najprístupnejšími dôkazmi v takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície o vykázaní
násilníka zo spoločného obydlia, ale aj trestné oznámenia a pod. Predpokladom na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá
z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť

podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania, alebo priestupkového
konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému
obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súd vyhodnocuje na základe predložených dôkazov. Je
postačujúce, ak sa súdu osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

pravdepodobná (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25/24/2021 zo dňa 10.05.2021).

16. Je zrejmé, že v tomto konaní, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti
konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená,
že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom ako už bolo uvedené, procesnú
zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie
(hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase
rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený

či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.
zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní

o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnosti(potrebenaliehavosti,potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Čo sa týka poskytnutia ochrany podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP (povinnosť nepribližovať

sa), ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený život, telesná a duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na

určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex
lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa
mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia
relevantným spôsobom osvedčiť.18. V zmysle vyššie uvádzaných východísk súd konštatuje, že žalobkyňa síce v návrhu tvrdila
skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia v ňou požadovanom

znení (verbalizovaná opakovaná hrozba zabitím a fyzickým ublížením), avšak tieto skutočnosti nijako
neosvedčila a na ich preukázanie nepripojila, ani neoznačila žiadne dôkazy. Ak žalobkyňa tvrdí, že
podala dňa 25.04.2024 trestné oznámenie na žalovaného a bol upovedomený policajný zbor, na
osvedčenie svojho nároku mala pripojiť napr. potvrdenie o podaní trestného oznámenia, resp. iný
relevantnú listinu, ktorá by preukazovala ňou uvádzané tvrdenia (žalobkyňa ani neoznačila príslušné

policajné oddelenie, kde bola podávať trestné oznámenie a kde by bolo možné žalobkyňou tvrdené
skutočnosti potvrdiť sledujúc materiálnu ochranu subjektívnych práv osoby ohrozenej násilím). Súd
upozorňuje (ako už bolo viackrát zdôraznené), že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia
nesie zodpovednosť za osvedčenie podstatných náležitostí, inak povedané, že je výlučne na nej, aby
osvedčila dôvodné podozrenie (hrozbu) z fyzického či psychického násilia. Súd nespochybňuje, že
žalobkyňa má právo na ochranu svojej fyzickej a psychickej integrity a súd je tým orgánom, ktorý

má takúto ochranu poskytovať, súd je však limitovaný zákonnými predpokladmi a nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie výlučne len na základe tvrdenia bez toho, aby toto tvrdenie bolo podložené
relevantnou listinou, prípadne iným dôkazným prostriedkom. Súd zdôrazňuje, že v zmysle Civilného
sporového poriadku nemá povinnosť vyzývať na doplnenie listín, ktoré by preukazovali žalobkyňou
tvrdené skutočnosti (súd vyzýva na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §

129 ods. 1 CSP len ak nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné, čo nie je tento prípad).

19. Keďže žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, súd nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

ani v jednej časti vyhovieť a návrh zamietol.

20. Z obsahu návrhu nie je zrejmé, či žalobkyňa využila možnosť vykázania žalovaného podľa
ustanovenia § 27a zákona o Policajnom zbore. Súd dáva žalobkyni do pozornosti, že podľa tohto
ustanovenia zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo

iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia
(ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby,
najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je
ajzákazvstupuvykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania.Policajtjeoprávnený

vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Preto v prípade akútneho
ohrozenia môže žalobkyňa privolať policajnú hliadku a požiadať o poskytnutie vyššie uvedenej ochrany.

21. Súd dodáva, že ak pretrvávajú dôvody, pre ktoré žalobkyňa navrhuje neodkladné opatrenie,
môže si podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že rozhodné skutočnosti

preukáže listinami (napr. potvrdením o podaní trestného oznámenia, potvrdením, že kontaktovala políciu
a podobne, prípadne elektronickou komunikáciou obsahujúcou vyhrážky) alebo inými prostriedkami.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná,
nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný, ktorý však v tomto štádiu konania aktívny nebol a žiadne

trovy mu nevznikli, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

8C/44/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný

súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)