Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616217843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7616217843.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcov: 1/ A. B. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v C. D. A. B. E. XXX/X, 2/ F. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. H. D. A. B. E.
XX, 3/ I. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v D. H. D. A. B. E. XX proti žalovaným: 1/ G. F. nar. XX.X.XXXX
bývajúcemu v C. D. D. B. E. XXXX/XX, 2/ Activa Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave na Štúrovej ul.

č. 13 IČO: 35787180 zastúpenému Advokátskou kanceláriou JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom
v Bratislave na Štúrovej ul. č. 13, IČO: 36367524 za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Ladislav
Jančo, MPH, PhD., za účasti intervenienta Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom v Českej republike
v Prahe I v Novom Meste na Spálenej ul. č. 75/16 IČO: 45272956 podnikajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa pobočka poisťovne z iného členského
štátu so sídlom v Bratislave na Lamačskej ceste č. 3/A IČO: 54228573 zastúpeného MST Partners,

s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave na Laurinskej ul. č. 3, IČO: 36861545 za ktorú koná
konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy o odvolaní žalobcov
1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2C/283/2016-339 zo dňa 31.10.2023
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2C/283/2016-373 zo dňa
17.1.2024 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch III. a IV.

Odmieta odvolanie žalobkyne 2/.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Intervenient má voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením z 31.10.2023,
č. k. 2C/283/2016-339 v spojení s opravným uznesením z 17.1.2024, č. k. 2C/283/2016-373 rozhodol
nasledovne:
I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný v 1. rade nemá voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Intervenient má voči žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti

tohto rozhodnutia.
V. Žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi náhradu trov konania voči žalobkyni v 3. rade nepriznáva.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1,2, § 256 ods. 1, § 257
a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ) a vo vzťahu k výrokom

III. a IV. o trovách konania, vychádzajúc zo zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov
žalobcov dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady
trov konania úspešnému žalovanému 2/ a intervenientovi. Uviedol, že žalobcami neboli predložené
listinné dôkazy na hodnoverné preukázanie takých sociálnych aspektov ich životných podmienok ( ako
aj rodiny ), z ktorých by bola zrejmá a nepochybná taká majetková sféra, ktorá by mohla byť braná

ako dôvod osobitného zreteľa. V ďalšom nezistil také osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
žalobcov 1/ a 2/, aby bolo možné konštatovať, že priznanie náhrady trov konania neprimerane zasiahne
do ich majetkových pomerov. Zároveň priznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ a intervenientovi
v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/264/2016 nemá vplyv na
rozhodovanie o trovách konania v tomto konaní, nakoľko išlo o dve samostatné konania vedené na
základe samostatných žalôb a v ktorých stranám sporu vznikali trovy samostatne.

3. Proti tomuto uzneseniu proti výrokom III. a IV. podal žalobca 1/ odvolanie, ktoré bolo urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 30.11.2023 (č. l. 349) následne doplnené v listinnej podobe
osobnýmpodanímdopodateľneOkresnéhosúduSpišskáNováVesdňa1.12.2023(č.l.353).Vodvolaní
poukázal na ust. § 257 CSP a mal za to, že súd vôbec neprihliadol na výnimočnosť sporu a ním tvrdené

skutočnosti v späťvzatí žaloby, že podanie žaloby nebolo z jeho vôle, ale z vôle advokáta, keďže po
nehode s trvalými následkami žiadal o zvýšené plnenie – vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšené o 50 %. Jeho advokát tvrdil, že je dôvodné podať aj túto žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy s tým, že obidve budú úspešné. Akonáhle advokát zistil, že aj po podanom odvolaní
v prípade prvej žaloby, zjavne nebude úspešná, vypovedal mu plnú moc v obidvoch prípadoch a v tomto

štádiu jedného aj druhého konania nemal žiaden oslovený advokát vôľu ho v konaní zastupovať, keďže
videli, že konanie bude neúspešné. V predchádzajúcom právoplatne ukončenom konaní vedenom na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/264/2016 mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy
konania rovnakým sporovým stranám ako v tomto konaní v doslova likvidačnej výške a to cez 8.000,00
EUR vrátane trov štátu. Z dôvodu, že procesná obrana žalovaných bola totožná v tomto konaní ako

v predošlom konaní, čo uvádza vo svojom odôvodnení aj súd, obsah obidvoch žalôb bol takmer totožný
mal za to, že na základe týchto okolností uloženie povinnosti zaplatiť žalovanému 2/ aj intervenientovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, znamená neprimeranú tvrdosť. Na druhej strane mal za to, že
vzhľadom na charakteristiku žalovaného 2/ s rozsiahlymi aktivitami, a intervenienta s výrazným podielom
na trhu, nebude majetková sféra žalovaného 2/ a intervenienta nepriznaním náhrady trov v tomto konaní

výrazne zasiahnuté. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch III. a IV. zmenil tak, že žalovanému 2/ a intervenientovi náhradu trov konania
neprizná.

4. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ navrhol, aby odvolací súd uznesenie

v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil. Uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú osoby s plnou spôsobilosťou
na právne úkony, ktoré zodpovedajú za svoje konanie, vrátane výberu advokáta, podanie žaloby na súd
a za svoje správanie v súdnom konaní. Poznamenal, že žalobca 1/ v priebehu súdneho konania pred
súdom prvej inštancie uvádzal tvrdenia, ktoré boli zjavne nevierohodné, najmä tvrdenia o svojich trvalých
následkoch, ktoré sa nepreukázali, z ktorých mala vyplývať nemožnosť nájsť si vhodnú prácu, rozpad

vzťahu so žalobkyňou 2/ a podobne, pričom takto zbytočne predlžoval konanie a navyšoval trovy, keďže
spochybňoval znalecké posudky znalcov z odboru chirurgie a psychiatrie a podával k nim zbytočné
vyjadrenia, v ktorých popieral znalcami zjavne preukázané fakty. Bolo by preto nanajvýš nespravodlivé
voči ostatným sporovým stranám, ak by takáto aktivita žalobcov 1/ a 2/ nebola sankcionovaná ich
povinnosťou na náhradu trov konania po jeho neúspešnom výsledku, resp. po späťvzatí žaloby.

Zmyslom zákonných ustanovení, upravujúcich náhradu trov konania, je predsa to, aby neboli podávané
nedôvodné a šikanózne žaloby a aby sa sporové strany správali v konaní zodpovedne vediac o tom, že
v prípade neúspechu budú musieť znášať trovy konania. Zbaviť sa na konci konania tejto povinnosti len
z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, či z dôvodu prípadného nekvalitného zastúpenia advokátov, je
neakceptovateľné a je to aj v príkrom rozpore s procesnou zásadou úspechu v konaní. Ak by aj skutočne

bolo pravdou, že právne zastúpenie žalobcov ich advokátom bolo tak nekvalitné, ako tvrdia, resp., že
žaloby podávali iba z jeho vôle, žalobcovia majú právo domáhať sa voči tomuto advokátovi náhrady
spôsobenej škody na súde. Všetci advokáti sú pritom povinne poistení poistením zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone advokátskeho povolania. V ďalšom uviedol, že žalovaným a intervenientoviv uvedených dvoch súdnych konaniach reálne vznikli trovy, ktoré právom žiadajú od neúspešných
žalobcov nahradiť. Argument žalobcu 1/, že procesná obrana žalovaných bola totožná, keďže obsah
oboch žalôb bol takmer totožný a preto vyloženie povinnosti zaplatiť žalovanému 2/ a intervenientovi

náhradu trov konania aj v tomto konaní znamenalo neprimeranú tvrdosť, neobstojí. Ak totiž v prvom
súdnom konaní súd uložil žalobcovi 1/ povinnosť na náhradu trov konania nezistil pritom dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nie je dôvod, aby rovnako nepostupoval súd aj
v tomto súdnom konaní. Žalobca 1/ sa týmto domáha toho, aby súd dospel k záveru, že žalovanému
2/ a intervenientovi musí stačiť náhrada trov z jedného súdneho konania, lebo priznanie náhrady trov

aj z druhého konania by už bolo voči nemu neprimerane tvrdé. Poukazovať na to, že žalovaný 2/ je
obchodnáspoločnosťaintervenient jepoisťovaciaspoločnosťsvýraznýmpodielomnatrhu,čímnebude
majetková sféra žalovaného 2/ ani intervenienta nepriznaním náhrady trov v tomto konaní významne
zasiahnutá len dokresľuje nekorektné a nezodpovedné správanie žalobcov v predmetných súdnych
konaniach. Ak by súd nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a 2/ z takýchto dôvodov, bolo by
to nespravodlivé nielen voči žalovanému 2/ a intervenientovi, ktorí museli znášať trovy svojho právneho

zastúpenia, spôsobené nedôvodnými žalobami žalobcov, ale aj voči iným zodpovednejším stranám
súdnych konaní a popieralo by to aj prevenčnú funkciu práva, ktorá sa premieta aj do procesnej zásady
úspechu v konaní.

5. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

6. Výroky uznesenia v spojení s opravným uznesením I., II., a V. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( § 367 ods. 2 CSP ).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky k prípustnosti odvolania, prejednal

vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom výroku III. a IV. o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi stranami

sporu rešpektuje princípy spravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne, výstižne a
zrozumiteľne odôvodnil, z akého dôvodu neaplikoval výnimočné ustanovenie § 257 CSP, a prečo priznal
náhradu trov konania úspešnému žalovanému 2/ a intervenientovi.

10. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu

vo vzťahu k základným pravidlám pre rozhodovanie o náhrade trov. V sporovom konaní sa prioritne
uplatňuje zásada zodpovednosti za úspech, ktorá je upravená v § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ sa žalobca 1/
v odvolaní domáhal zmeny uznesenia vo výroku o náhrade trov konania ( výroky III. a IV. ) v zmysle §
257 CSP, poukazujúc na svoje osobné a majetkové pomery a na okolnosti prejednávanej veci, odvolací
súd dospel k záveru, že vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách

konania vychádzal zo zásady úspechu v spore a úspešnému žalovanému 2/ a intervenientovi priznal
proti neúspešnému žalobcovi 1/ náhradu trov konania v celom.

11. Na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutých výrokoch III. a IV. o trovách konania, odvolací

súd považuje za potrebné dodať, že súdny spor vyvolal ( aj ) žalobca 1/, pričom žalovaný 2/ a intervenient
boli nútení sa v konaní brániť, za tým účelom si zvolili aj právnych zástupcov, v konaní boli úspešní a
patrí im preto náhrada takto vzniknutých trov proti neúspešnému žalobcovi 1/ bez ohľadu na skutočnosť,
že na súde prvej inštancie bolo vedené aj konanie pod sp. zn. 13C/264/2016 o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o náhradu za stratu na zárobku. Ani okolnosti prejednávanej veci, ako

na ne poukazuje žalobca 1/ v odvolaní, a to, že procesná obrana žalovaného 2/ a intervenienta
v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13C/264/2016 a v tomto konaní
bola totožná, nepredstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
protistrane, keďže žalobca 1/ ( spolu so žalobcom 2/ a 3/ ) sa rozhodol podať aj žalobu o náhradunemajetkovej ujmy a je bez právneho významu na koho podnet ju podal. Napokon však žalobca 1/
( žalobcovia ) zobral žalobu späť a procesne tak zavinil zastavenie konania, pretože k späťvzatiu žaloby
došlo bez uvedenia dôvodu. Rovnako okolnosť plynúca z toho, že žaloba bola podaná z vôle jeho

advokáta a advokát následne vypovedal plnú moc žalobcovi 1/, nie je okolnosťou hodnou osobitného
zreteľa, pričom odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je

totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj
o využívaní zákonných procesných ustanovení. K argumentácii žalobcu 1/ ohľadne uloženej povinnosti
nahradiť trovy konania žalovanému 2/ a intervenientovi ( nielen v tomto konaní ) a k jej neprimeranej
tvrdosti, odvolací súd opäť poukazuje na zásadu zodpovednosti za úspech prípadne neúspech v konaní,
ktorú znášajú strany sporu. Žalobca 1/ sa mal zaujímať aj o následky plynúce z prípadného neúspechu

v spore a náhrady trov konania. K úvahám žalobcu 1/ vo vzťahu žalovanému 2/ a intervenientovi
s poukazom na ich podnikateľskú činnosť a iné aktivity a náhrady trov konania, odvolací súd dáva do
jeho pozornosti definíciu sporových strán ( § 60 CSP ), ktorými sú v civilnom procese žalobca a žalovaný.
V tejto súvislosti je jeho argumentácia nedôvodná, nakoľko pre strany sporu t.j. fyzické a právnické
osoby platí zásada upravená v § 255 ods. 1 CSP. K ďalšej argumentácii žalobcu 1/ o výške trov konania

v prípade zastúpenia strany sporu advokátom, ktorá je pre neho likvidačná, odvolací súd odkazuje na
vyhláškuMinisterstvaspravodlivostič.655/2004Z.z.odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnychslužieb,ktoráupravujespôsoburčeniaavýškuodmeny,náhradyhotovýchvýdavkovanáhrady
za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia
na to oprávneným orgánom. Záverom z obsahu preskúmavaného spisu nevyplýva, že by žalobca 1/ bol

osobou v hmotnej núdzi a zo svojich príjmov nebol schopný uspokojovať svoje základné potreby, ako
aj potreby rodina a dieťaťa.

12. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom žalobca 1/ vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie v napadnutých

výrokoch o trovách konania ( výroky III. a IV. ) odvolací súd uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil
s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na
zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

13. Proti tomuto uzneseniu proti výrokom III. a IV. podala žalobkyňa 2/ odvolanie, ktoré bolo urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 29.11.2023 (č. l. 345) následne doplnené v listinnej podobe
doručenej Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 4.12.2023 (č. l. 357).

14. Podľa ust. § 362 ods. 1, 2, 3, 4 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy,
ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o
lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo

ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3
mesiacovoddoručeniarozhodnutia.Odvolaniejepodanévčasajvtedy,akbolopodanénanepríslušnom
súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania.
To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

15. Podľa ust. § 121 ods. 1, 2, 4 a 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,
dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý ma povinnosť ho doručiť; to platí aj

vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

16. Podľa ust. § 125 ods. 1, 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizáciepodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súd prvej inštancie doručil žalobkyni 2/ dňa
13.11.2023. Nasledujúceho dňa, t. j. 14.11.2023 začala v zmysle ust. § 121 ods. 2 CSP plynúť lehota
15 dní na podanie odvolania, koniec ktorej pripadol na utorok 28.11.2023. Najneskôr v tento deň
bolo potrebné urobiť úkon, teda podať odvolanie, na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý

má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 CSP). Odvolanie proti uzneseniu proti výrokom III. a IV.
podala žalobkyňa 2/ dňa 29.11.2023, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania.

18. Podľa ust. § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak (tiež) bolo podané oneskorenie.

19. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd odvolanie žalobkyne 2/ odmietol, nakoľko

napriek správnemu poučeniu v napadnutom uznesení bolo podané až po uplynutí odvolacej lehoty
(žalobkyňa 2/ dňa 29.11.2023).

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa ust. § 255 ods. l CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ neúspešní, nemajú
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal v odvolacom konaní procesne

úspešnému intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanému 2/ však
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).