Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13Csr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: A. A. B., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený advokátkou zapísanou v
zozname SAK pod č. 7668: JUDr. Vlasta Pastorková, so sídlom Strojárska č. 3998, 069 01 Snina, IČO:
51 339 820, proti žalovanému: B. SK, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. č. XXXX/XX, XXX XX G.,
právne zastúpený advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 1730: JUDr. Martin Bašista, so sídlom
Štefánikova č. 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým,
že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
súdneho úradníka.

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100% voči
žalovanému s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.05.2026 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

vydania rozhodnutia tak, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Dunajská
15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, pod č. k. AHC/0715/0001 zo dňa 02.11.2015. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 22.04.2016 od súdneho exekútora H. A. I. dostal Upovedomenie o začatí exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorým bol rozhodnutý spor, ktorý rozhodcovská
doložka nepredvídala, táto sa na spor medzi žalobcom a žalovaným nevzťahuje s tým, že táto ani
nebola individuálne dohodnutá medzi stranami sporu, nebola uzavretá podľa právneho poriadku SR

a rozhodcovský rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že žalobca so
žalovaným nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu. So žalovaným obchodovala len spoločnosť G. J.
E., ktorej konateľom bol žalobca a ktorá zanikla dňa 10.03.2016 v dôsledku zlúčenia. V rozhodcovskom
konaníbolapredloženáZmluvaovšeobecnýchnákupnýchpodmienkachzodňa02.09.2014,uzatvorená
medzi žalovaným a spoločnosťou G. J. s. r. o., ktorej konateľom bol žalobca a ktorú podpísal iba
ako konateľ, nie ako fyzická osoba, pričom do zmluvy dodatočne boli dopísané osobné údaje žalobcu
ako ručiteľa. Podľa žalobcu v zmluve sú neurčité označenia zmluvných strán, čo vyvoláva neurčitosť

a nejasnosť právneho úkonu a jeho jednotlivých ustanovení, týkajúcich sa najmä práv a povinností
zmluvných strán, z čoho vyplýva, že rozhodcovská doložka čl. XII. zmluvy sa nemôže vzťahovať aj
na ručiteľa, keďže nie je určitá, je v rozpore s dobrými mravmi a nie je v súlade s platnými právnymi
predpismi. Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu právspotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Podľa žalobcu ručiteľský záväzok
nevznikol platne, nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a je zameniteľný s iným, nemá náležitosti
právneho úkonu podľa § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že mu

neboli doručované žiadne písomnosti, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, nebolo mu
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní a teda priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore
s ustanoveniami zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a taktiež bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Doteraz žalobcovi nebol doručený ani
sporný rozhodcovský rozsudok zákonným spôsobom, a teda ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a

ani vykonateľnosť. Samotný spor vzniknutý z tohto vzťahu nemal byť predložený rozhodcovskému súdu
a už vôbec nemal byť rozhodovaný rozhodcami pre spotrebiteľské spory. Na preukázanie svojich tvrdení
žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluvu o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 02.09.2014
a navrhol vykonať dokazovanie vypočutím strán sporu.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám vyjadril tak, že navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu,

že žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote.
Poukázal na ustanovenie § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Nanámietkužalobcu,žemunebolidoručenéžiadnepísomnostitýkajúcesasporu,žalovanýpoukázalna
tzv.fikciudoručeniastým,žejetohonázoru,žežalobcacieleneodmietalprevziaťpísomnostitýkajúcesa

sporu,abytakoddialilprávnenásledkystýmsúvisiace.Ohľadneplatnostiručiteľskéhozáväzkužalovaný
poukázal aj na Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 17.12.2014, ktorej účelom
bolo zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa - spoločnosti B. SK za účelom prípadného urovnania
záväzkov záložného dlžníka - spoločnosti G. J. s. r. o.. Táto zmluva podľa žalovaného preukazuje,
že žalobca prejavil svoju vôľu dojednať ručiteľský záväzok, a že nie je len výsledkom následného

doplňovania údajov. Súčasťou tejto zmluvy je aj kópia zmluvy o všeobecných nákupných podmienkach,
ktorá je pripojená k zmluve o zriadení záložného práva. K rozhodcovskej doložke žalovaný uviedol, že
táto sa vzťahuje aj na v zmluve dojednaný ručiteľský záväzok, keďže tak odberateľ i dodávateľ, ako aj
ručitelia, súhlasili s prenesením rozhodovacej právomoci na rozhodcovský súd. Žalovaný ďalej dodal, že
niesúsplnenézákonnépredpokladynazrušenierozhodcovskéhorozsudkuspoukazomnaustanovenie

§ 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého na dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ktoré zákon vymedzuje v § 40 ods. 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v
konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Naopak,
zrušenie rozhodcovského rozsudku je vylúčené vzhľadom na ustanovenie § 41 citovaného zákona.
Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listinu - zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej

veci zo dňa 17.12.2013.

3. Okresný súd Humenné Rozsudkom č. k. 5Csr/1/2016-97 zo dňa 03.10.2017 vo veci rozhodol tak, že
žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo svojom
odôvodnení súd riešil otázku, či na prejednanie veci sa vzťahuje zákon o rozhodcovskom konaní č.

244/2002 Z. z. alebo zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z., a či na daný
ručiteľský záväzok je potrebné aplikovať občiansky alebo obchodný zákonník podľa toho, či ide o
spotrebiteľský charakter sporu alebo nie. Súd dospel k záveru, že sa nejedná o spotrebiteľský charakter
sporu, keďže žalobcu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako
jej konateľ a spoločník, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade prevzal ručenie

za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t. j. z obchodnoprávneho vzťahu),
a preto súd aplikoval Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.. V ďalšom súd riešil, či žalobca
podal na súd žalobu v lehote ustanovenej zákonom a za týmto účelom skúmal, kedy bol žalobcovi
doručený rozhodcovský rozsudok. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovi bol
v rozhodcovskom konaní ako žalovanému v 3/ rade doručovaný sporný rozhodcovský rozsudok poštou

doporučene do vlastných rúk, kde túto zásielku si tento neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola
rozhodcovskému súdu vrátená ako nedoručená dňa 17.12.2015. Keďže žalobca podal žalobu na súd
až dňa 05.05.2016, t. j. po márnom uplynutí 60 dennej prekluzívnej lehoty, súd žalobu žalobcu zamietol
a nezaoberal sa dôvodmi, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok.

4. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
Rozsudkom č. k. 23CoSr/1/2018-135 zo dňa 27.03.2019, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa č.
k. 5Csr/1/2016-97 zo dňa 03.10.2017 potvrdil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so záveromsúdu prvej inštancie, že v danom prípade bola žaloba podaná po uplynutí lehoty na podanie takejto
žaloby, pričom dodal, z priloženého spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručovaný
na jeho správnu adresu a žalobca ani nikdy netvrdil, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste

svojho trvalého bydliska, resp. že si túto zásielku nemohol prevziať, a pokiaľ rozhodcovský súd už pri
prvom doručovaní použil možnosť doručiť písomnosť na posledné známe sídlo doporučenou zásielkou,
nie je potrebné skúmať, či predtým vynaložil primerané úsilie na zistenie možnosti doručiť žalobcovi
rozsudok osobne.

5. Následne dňa 12.06.2019 podal žalobca dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
23CoSr/1/2018-135zodňa27.03.2019,oktoromrozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesením
č. k. 8Cdo/283/2019-217 zo dňa 26.02.2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. marca
2019, sp. zn. 23CoSr/1/2018 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení poukázal,
že žalobca už v žalobe pred súdom prvej inštancie tvrdil, že mu neboli doručené žiadne písomnosti
týkajúce sa sporu, ktoré tvrdenia v odvolacom konaní doplnil o ďalšiu skutočnosť, že sa v čase

doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval na doručovacej adrese, v dôsledku čoho neboli u
neho splnené podmienky pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia (§ 47 ods. 2 OSP), o čom doložil do spisu
čestné prehlásenia v anglickom a poľskom jazyku. Ďalej dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa s
doručovaním súvisiacou námietkou týkajúcou sa splnenia podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia
vôbec nezaoberal, a táto mohla byť významná pre rozhodnutie súdu práve z dôvodu, že žalobca

v odvolacom konaní predkladal dôkazy, ktorými sa snažil vyvrátiť správnosť údajov na doručenke,
a ktorými sa snažil preukázať, že sa v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na doručovacej
adrese nezdržiaval. Podľa dovolacieho súdu je potrebné si uvedomiť, že s otázkou riadneho doručenia
písomnosti súvisí nielen otázka správnosti adresy, na ktorú je písomnosť doručovaná, ale i (v prípadoch,
ak sa pri doručovaní uplatňuje tzv. fikcia doručenia) otázka, či boli splnené všetky podmienky pre jej

uplatnenie. Až za splnenia oboch týchto predpokladov (t. j. doručovanie na správnu adresu a splnenie
predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia) by bolo možné konštatovať účinné doručenie písomnosti.

6. Po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR rozhodoval odvolací súd opätovne, po druhýkrát, o odvolaní
žalobcu Uznesením č. k. 23CoSr/1/2020-249 zo dňa 17.02.2021, ktorým rozhodol o zrušení Rozsudku

súdu prvého stupňa č. k. 5Csr/1/2016-97 zo dňa 03.10.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Odvolací súd potvrdil správnosť aplikácie zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.
z. účinného v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na tento prípad. Zároveň uložil súdu prvej
inštancie opätovne sa zaoberať skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúcimi pre prípadné uplatnenie fikcie
doručenia, teda či sa zdržiaval adresát v mieste a na adrese, na ktorú bola zásielka rozhodcovského

súdu doručovaná, a či bol zachovaný postup pri doručovaní tak, ako to v tom čase vyžadoval
Občianskysúdnyporiadok,azatýmúčelommuuložilsiopätovnevyžiadaťspisStálehorozhodcovského
súdu sp. zn. AHC/0715/0001 a z jeho obsahu zistiť, či bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
doručovaný riadne v súlade s vtedy platným ust. § 47 ods. 2 OSP, aj s prihliadnutím na judikatúru
vzťahujúcu sa na doručovanie. Ďalej odvolací súd uviedol, že v prípade, ak nebude preukázaný spôsob

doručeniapodľaustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,jenutnévychádzaťzozáveru,žežalobana
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, nakoľko nedošlo k účinnému doručeniu rozsudku
rozhodcovského súdu a následne bude potom povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať dôvodmi,
pre ktoré žiada žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok.

7. Okresný súd Humenné vo veci opätovne rozhodol Rozsudkom č. k. 11Csr/1/2021-287 zo dňa
08.11.2021 tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod č. k. AHC/0715/0001 zo dňa
02.11.2015 zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. V rámci odôvodnenia sa opätovne zaoberal otázkou účinného doručenia rozhodcovského
rozsudku žalobcovi, teda či mohlo dôjsť k uplatneniu fikcie doručenia a vo svojom odôvodnení uviedol,

že v danom prípade možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená. Žalobca pri prvom
doručovaní rozhodcovského rozsudku dňa 25.11.2015 zastihnutý nebol a z doručenky vyplýva, že
žalobcovi sa oznámil pokus o druhé doručenie na deň 26.11.2015, ktoré doručenie nebolo úspešné,
a zásielka bola v tento deň uložená na pošte. Žalobca si počas doby jej uloženia zásielku neprevzal,
odosielateľovi sa vrátila dňa 17.12.2015. Sporné ostalo posúdenie podmienky, či sa žalobca v mieste

doručovania zdržiaval, keďže žalobca tvrdil, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku sa v
dňoch 25.11. až 27.11.2015 na adrese nezdržiaval. Súd dospel k záveru, že obrana žalobcu, prečo
nenastala fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku, nie je presvedčivá. Hoci žalobca v čase podania
žaloby nedisponoval písomnými prehláseniami svojich partnerov o obchodných jednaniach v Poľsku, jezrejmé, že v čase podania žaloby, ako aj v čase ďalšieho priebehu súdneho konania vedomosť o tom,
že sa v čase doručovania rozhodcovského rozsudku na svojej adrese nezdržiaval, musel mať, napriek
tomu tieto tvrdenia neuviedol a dôkazy o nich predložil až v rámci odvolacieho konania. Súd dospel k

záveru, že pre neúčinnosť doručovania rozhodcovského rozsudku bolo potrebné preukázať nielen to, že
žalobca nebol prítomný pri prvom a druhom pokuse o doručenie zásielky, ale aj počas celej doby, kedy
bola zásielky uložená na pošte. Žalobca preukazoval svoju neprítomnosť v dňoch 25. až 27.11.2015,
pričom nevedel uviesť, kedy sa vrátil domov. Z týchto tvrdení bez označenia ďalších dôkazov preto súd
konštatoval, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že by sa v čase doručovania rozhodcovského

rozsudku na svojej adrese nezdržiaval. Podľa názoru súdu časom doručovania zásielky do vlastných
rúk je potrebné rozumieť nielen prvý deň doručovania a jeho opakovaný pokus v druhý deň, ale tiež čas
od oznámenia, že zásielka bola uložená na pošte na vyzdvihnutie, po celú úložnú dobu. Taktiež úpravu
„hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je potrebné podľa názoru súdu vykladať v širšom kontexte a nie
len pre čas prvého a druhého pokusu o doručenie zásielky, ale po celý čas úložnej doby, kedy by potom
úprava fikcie doručenia a možnosť uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce nemala význam. Fikcia

doručenia by nenastala v prípade, ak by žalobca vôbec nemal možnosť doručovanú zásielku prevziať.
V danom prípade pri doručovaní všetkých písomností z rozhodcovského súdu boli zásielky doručované
žalobcovi odosielateľovi vrátené s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, preto je súd toho názoru,
že zásielka vrátená s takouto poznámkou nie je spôsobilá vzbudiť pochybnosť, že sa adresát na určenej
adrese nezdržiava. Súd po vykonanom dokazovanie dospel k záveru, že fikciou doručenia rozhodcovský

rozsudok bol žalobcovi doručený dňom 17.12.2015, a teda dňom 18.12.2015 mu začala plynúť 60-
dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Jej posledný
deň pripadol na deň 16.02.2016, no žalobca podal žalobu na súd až dňa 05.5.2016, t. j. po márnom
uplynutí 60-dňovej prekluzívnej lehoty, určenej v ustanovení § 41 ZoRK na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na súd. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobu zamietol bez potreby

skúmania dôvodov uvádzaných žalobcom na jeho zrušenie.

8. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
Rozsudkom č. k. 13CoSr/1/2022-354 zo dňa 07.09.2022, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa č. k.
11Csr/1/2021-287 zo dňa 08.11.2021 potvrdil, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho

konania v rozsahu 100% a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie a poukázal na jeho presvedčivé odôvodnenie s tým, že k otázke „zdržiavania sa v mieste
doručenia“ podľa názoru odbornej literatúry možno uviesť, že postačuje ak sa účastník v mieste
doručenia zdržiaval v čase doručenia oznámenia o tom, že sa bude doručovať opäť, alebo že zásielka

bola uložená, pričom tým, že sa účastník dozvie o doručovanej písomnosti a môže si ju vyzdvihnúť je
splnená podmienka „zdržiavania sa v mieste doručenia“. Len v prípade, ak si účastník z objektívnych
dôvodov nemôže zásielku pri novom doručení alebo v úložnej lehote prevziať, možno dospieť k záveru,
že nedošlo k účinnému doručeniu formou fikcie. Je nepochybné, že žalobca sa zdržiaval mimo miesta
svojho bydliska počas dní 25.-27.11., no následne sa žalobca zdržiaval v mieste svojho bydliska a nemal

žiadnu prekážku, respektíve nepreukázal existenciu žiadnej prekážky, ktorá by mu bránila vyzdvihnúť si
uloženú zásielku. Odvolací súd nepovažoval za preukázanú jeho obranu v tom, že mu nebol zanechaný
lístok o uložení zásielky tak ako sa s tým správne vyporiadal súd prvej inštancie v bode 31, 32.
V kontexte prejednávanej veci je nepochybné tiež prihliadnuť na skutočnosť a dať tejto skutočnosti
relevanciu, a to dôvodom, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá bola primárnym dlžníkom

v prejednávanej veci pred rozhodcovským súdom, teda vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní,
nakoľko ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti si prevzal zásielku o prebiehajúcom rozhodcovskom
konaní, a následne rovnako ako v prejednávanej veci už nepreberal písomnosti doručované mu
rozhodcovským súdom, čo v kontexte prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie i odvolací súd
hodnotí ako účelové konanie v snahe vyhnúť sa následkom rozhodcovského konania.

9. Žalobca dňa 30.11.2022 podal dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
13CoSr/1/2022-354zodňa07.09.2022,oktoromrozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesením
č. k. 7Cdo/30/2023-471 zo dňa 28.06.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 07. septembra
2022 sp. zn. 13CoSr/1/2022 a rozsudok Okresného súdu Humenné z 08. novembra 2021 sp. zn.

11Csr/1/2021 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia
uviedol, že dovolací súd je toho názoru, že súdy v základnom konaní nemali predmetné doručenky
považovať za podklad pre záver o riadnom doručení jednotlivých zásielok. Ich záver o riadnom
doručení je predčasný a nemôže byť považovaný za správny. Na tom nič nemení ani skutočnosť, žepošta na zadnej strane odosielateľovi vrátených zásielok vyznačila s odtlačkom pečiarky ,,zásielku
neprevzal v odbernej lehote“, toto tvrdenie sa totiž netýka okolnosti doručenia, či sa žalobca zdržoval v
mieste doručenia, ale jej vyzdvihnutia a je v danom prípade právne bezvýznamné. V zmysle ustálenej

rozhodovacej praxe totiž platí, že platnému doručovaniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk v zmysle § 47 ods. 2 OSP nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval.
Podľa § 47 ods. 2 OSP nie je rozhodujúce, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval v čase uloženia
zásielky, ale iba to, či sa tam zdržoval v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie zásielky. V
prípade, že sa adresát nezdržoval v mieste doručenia v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie,

nemohol byť doručovateľom ani upovedomený, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení. Zdržiavanie sa účastníka mimo územia obce, v ktorej má bydlisko na účely napr.
dovolenky, liečenia, prípadne služobnej cesty, spôsobuje, že nie je naplnená podmienka zdržiavania
sa v mieste doručenia. Pokiaľ teda súdy v základnom konaní založili svoje rozhodnutia na závere, že
rozsudok rozhodcovského súdu bol žalobcovi účinne doručený v zmysle § 47 ods. 2 OSP, spočíva ich
rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou

posudzovali splnenie predpokladov pre doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP osobitne pri vyšetrovaní,
či sa žalobca v čase doručenia zdržoval v mieste doručenia.

10. Po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci, vrátane spisu Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. AHC/0715/0001, a vyjadreniami strán, vrátane pojednávaní, a zistil tento skutkový stav.

11. Dňa 02.09.2014 bola uzatvorená Zmluva o všeobecných nákupných podmienkach medzi
dodávateľom B., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, a odberateľom G. J., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, zastúpeným
konateľom A. A. B.. Zo zmluvy vyplývajú vedľajší účastníci – ručitelia, a to A. A. B. a E. I.. Zmluva

bola podpísaná dodávateľom v zastúpení konateľa G. C., odberateľom v zastúpení konateľa A. A. B. a
ručiteľmi t. j. E. I. a A. A. B.. Predmet plnenia bol vymedzený v čl. I. tejto Zmluvy ako nákup a predaj
granulátu na výrobu plastov, špecifikovaný v objednávke, kde obsahom objednávky bude množstvo,
druh, vymedzenie času dodávky, požadovaná kvalita a dohodnutá cena, pričom k uzatvoreniu zmluvy
postačuje vystavenie objednávky zo strany odberateľa a jej potvrdenie faktickým plnením dodávateľa

resp. vystavením faktúry zo strany dodávateľa, čo obe strany považujú za kúpnu zmluvu.
Podľa čl. X tejto Zmluvy, ručiteľ berie na seba záväzok, že v prípade, ak odberateľ nesplní z akýchkoľvek
dôvodov svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, je povinný tieto záväzky uspokojiť dodávateľovi.
Ručiteľ je povinný uhradiť záväzky za odberateľa bezodkladne potom, čo ho na plnenie vyzval veriteľ,
pričom vo výzve nie je potrebné uvádzať dôvod, nakoľko tento vyplýva z obsahu tejto zmluvy.

Podľa čl. XII tejto zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z
právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu
rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., IČO: XX XXX
XXX. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto

rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.

12. Dňa 17.12.2014 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci medzi
záložným veriteľom B. SK, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, a záložným dlžníkom G. J., s. r. o. IČO: XX
XXX XXX, zastúpeným konateľom A. A. B., ktorou záložný veriteľ zabezpečil pohľadávky vzniknuté

zo Zmluvy o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 02.09.2014, predmetom ktorej je nákup a
predajgranulátunavýrobuplastov,akoajpohľadávky,ktorévzniknúzpredmetnejzmluvydobudúcnosti,
vrátane akéhokoľvek príslušenstva predmetných pohľadávok, pričom táto zmluva tvorí prílohu tejto
zmluvy.

13. Z Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, vyplýva, že podľa čl. IX bod 1 písm.
b), písomnosti v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd doručuje poštou, osobou oprávnenou
prepravovať a doručovať poštové zásielky alebo kuriérom.
Podľa čl. IX bod 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, písomnosti sa považujú za
doručené, ak boli doručené adresátovi na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť

adresátovi na uvedené miesto ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky Rozhodcovskému súdu, ak sú
zaslané do posledného známeho miesta pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom,ktorýumožňujeoveriťsnahudoručiťpísomnostiatoajvtedy,aksaadresátaleboosobaoprávnenákonať
v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta o tom nedozvie.

14. Zo žalobcom predložených vyhlásení (prvýkrát predložené dňa 23.01.2018 a opätovne predložené
dňa 01.07.2020) vyplýva, že v prvom prehlásení, na ktorom nie je uvedený dátum, K. C., L. X, B., A.
vojvodstvo v Poľskej republike prehlásil, že žalobca sa v dňoch 25. - 27. 11.2015 zdržiaval v jeho dome.
V druhom vyhlásení, na ktorom tiež nie je uvedený dátum, K. C. potvrdil, že v dňoch 25.-27.11.2015
mal obchodné stretnutie so žalobcom vo Varšave ohľadom dodávky materiálov k jeho zmluvám.

15. Z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. AHC/0715/0001 vyplýva
nasledovné:
Dňa 09.07.2015 navrhovateľ B. SK, s. r. o. doručil Stálemu rozhodcovskému súdu návrh na vydanie
rozhodnutia o zaplatenie 110.000,- Eur s príslušenstvom voči odporcovi v 1/ rade G. J. E., voči odporcovi
v 2/ rade ručiteľovi E. I. a voči odporcovi v 3/ rade ručiteľovi A. B..

Stály rozhodcovský súd doručoval E. I., A. B. a spoločnosti G. J. s. r. o. výzvu na podanie žalobnej
odpovede a výzvu na ustanovenie rozhodcu. Z doručenky do vlastných rúk vyplýva, že za spoločnosť
G. J. s. r. o. bola výzva na podanie žalobnej odpovede doručená tejto spoločnosti dňa 13.08.2015, na
doručenke je podpis s dodatkom konateľ.
Spoločnosť G. J. s. r. o. dňa 03.09.2015 Stálemu rozhodcovskému súdu doručila vyjadrenie k žalobe,

ako aj vyjadrenie k ustanoveniu rozhodcu. Na tomto podaní sa nachádzajú dva podpisy, jeden je totožný
s podpisom na doručenke a jeden podpis je čitateľný ako I..
Z fotokópie obálky vyplýva, že E. I. si výzvu na podanie žalobnej odpovede neprevzal v odbernej lehote.
Táto bola vrátená rozhodcovskému súdu dňa 08.09.2015.
Z ďalšej fotokópie obálky vyplýva, že zásielka doručovaná A. B., ako výzva na žalobnú odpoveď, bola

doručovanádňa13.08.2015,zásielkanebolaprevzatávodbernejlehote,tátosavrátilarozhodcovskému
súdu dňa 08.09.2015. Na doručenke sa tiež uvádza, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou na
opakované doručenie bolo dňa 13.08.2015, opakované doručenie prebehlo dňa 14.08.2015 neúspešne,
a v tento deň bol zásielka uložená.
Rozhodcovský súd doručoval oznámenie o zložení senátu spoločnosti G. J. s. r. o., ktoré bolo doručené

dňa 21.09.2015, na doručenke je podpis s dodatkom konateľ.
Rozhodcovský súd doručoval spoločnosti G. J. s. r. o. vyjadrenie žalobcu, rovnako vyjadrenie žalobcu
bolo doručované aj A. B. a E. I., pričom z doručenky vyplýva, že spoločnosť G. J. s. r. o. si vyjadrenie
žalobcu prevzala dňa 05.10.2015, na doručenke je uvedený podpis. E. I. si zásielku neprevzal v odbernej
lehote, rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 28.10.2015. Taktiež A. B. si zásielku v odbernej lehote

neprevzal, táto mu bola doručovaná dňa 05.10.2015 s výzvou na opakované doručenie, opakované
doručenie prebehlo dňa 06.10.2015 neúspešne, a v tento deň bol zásielka uložená, rozhodcovskému
súdu sa vrátila dňa 28.10.2015.
Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok spoločnosti G. J. s. r. o., ktorý nebol prevzatý
v odbernej lehote, tento bol doručovaný na sídlo spoločnosti dňa 25.11.2015, zásielka sa vrátila

rozhodcovskému súdu dňa 17.12.2015.
E. I. si rozhodcovský rozsudok neprevzal v odbernej lehote.
Podľa doručenky na zásielke pre A. B. sa nachádza označenie zásielky ako RR AHC/0715/0001, tiež sa
tu uvádza neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie dňa 25.11.2015, opakované
doručenie prebehlo neúspešne dňa 26.11.2015 a v tento deň bol zásielka uložená. Ďalej sa tu uvádza

dátum vrátenia 15.12.2015, dôvod vrátenia je označený ako „neprevzatá v odbernej lehote“ a pečiatka
rozhodcovského súdu o prijatí zásielky dňa 17.12.2015.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2023, ktorého sa zúčastnili žalobca, právna
zástupkyňa žalobcu, právny zástupca žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej

žalobe a všetkých doterajších písomných i ústnych vyjadreniach v celom rozsahu s poukazom na
posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to najmä v časti jeho odôvodnenia v bode 18., kde
sa dovolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorú prezentuje od počiatku tohto konania a
teda, že neboli dodržané právne predpisy ohľadom doručovania rozhodcovského rozsudku vo vzťahu
k žalobcovi, a preto má za to, že žaloba bola podaná včas. Poukázala aj na samotnú Zmluvu o

všeobecných nákupných podmienkach, konkrétne na rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 12, pričom
má za to, že táto rozhodcovská doložka je neplatná a to z dôvodu, že je neurčitá, nebola dojednaná
v súlade s právnymi predpismi a teda má za to, že v predmetnom rozhodcovskom konaní rozhodoval
rozhodcovský súd, ktorý na to nemal ani právomoc. Zároveň uvedené formulácie označené ako zmluvnéstrany nie sú zrozumiteľné a jasné, pretože z tejto zmluvy nie je zrejmé, kto vlastne zmluvnou stranou
je. Navrhla aplikáciu zásady contra proferentem, teda aby súd zmluvu vyložil v neprospech toho, kto
túto zmluvu vyhotovil, teda v neprospech žalovaného, keďže bol to práve on, kto predmetnú zmluvu

formuloval. Navrhla, aby súd podanej žalobe vyhovel, uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesla.
Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých doterajších
písomných vyjadreniach ako aj ústnych prednesoch. Má za to, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca
úmyselne a nedôvodne poukazuje na to, že neboli naplnené podmienky pre doručenie rozhodcovského

rozsudku, avšak žalovaný zasielal tento rozsudok na poslednú známu adresu uvedenú v predmetnej
zmluve. Rovnako poukázala na to, že hlavný dlžník z tohto záväzkového vzťahu si zásielku prevzal,
pričom konateľom hlavného dlžníka bol práve žalobca. Podľa jej názoru žalobca potom tendenčne a
účelovo nepreberal zásielku, ktorá mu bola určená do vlastných rúk a snažil sa preukazovať, že sa v
čase doručovania oznámenia o náhradnom doručovaní nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, avšak
následne sa na tejto adrese zdržiaval, a teda mohol si v rámci plynutia úložnej doby na pošte túto

zásielku prevziať. Námietky o neplatnosti rozhodcovskej doložky považuje za nedôvodné. Má za to,
že rozhodcovská doložka v znení, v akom bola uvedená v zmluve, je dojednaná platne a v súlade s
právnymi predpismi a teda aj celé rozhodcovské konanie prebehlo v súlade so zákonom. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Zároveň nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

17.Napojednávanídňa30.11.2023žalobcakveciuviedol,žeotom,žemánejakýproblém,ažesavedie
nejaké súdne konanie, sa dozvedel, až keď mu prišlo od exekútora oznámenie o začatí exekučného
konania. Následne oslovil právnu zástupkyňu, s ktorou išli nahliadnuť do tohto spisu, kde si v exekučnom
spise odfotil tento rozhodcovský rozsudok, lebo tento mu doposiaľ nebol doručený. Snažil o opätovné

doručenie tohto rozhodcovského rozsudku, kde aj požiadal rozhodcovský súd o jeho zaslanie, avšak
nebolo mu nič zaslané. Isto o to žiadal poštou, ale nemá k tomu žiaden doklad. Na otázku súdu, aby sa
vyjadril k skutočnosti, že takáto žiadosť nie je súčasťou pripojeného rozhodcovského spisu, sa žalobca
k tomuto nevedel vyjadriť. Následne telefonicky kontaktoval rozhodcovský súd, kde mu zdvihla nejaká
mladá pani a povedala, že mu nič doručovať nebudú, keďže doteraz nepreberal zásielky a už poslali

niečo pánovi I.. Nepamätal si presne, kedy to bolo, ale asi vtedy, keď sa boli pozrieť do toho exekučného
spisu, takže to bolo niekedy v roku 2016. Komunikoval aj s pánom I. a on mu tiež povedal, že žiadal
o opätovne zaslanie rozhodcovského rozsudku. No on nemohol čakať donekonečna na doručenie a
podal túto žalobu. Exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je dočasne
pozastavená do právoplatného skončenia konania v tejto veci. Má vedomosť o tom, že pán E. I. podal

žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, konanie bolo vedené v senáte 10Csr JUDr. M. J.
tunajšieho súdu, pričom má vedomosť aj o tom, že na prvom pojednávaní po predbežnom právnom
názore bola žaloba pánom I. vzatá späť z dôvodu formálnych chýb a konanie bolo zastavené. O tom, či
bola podaná opätovná žaloba v tejto veci pánom I., už vedomosť nemá.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“) účinného od
01.07.2002, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 25 ods. 1 ZoRK účinného od 01.07.2002, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli
inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo
na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť
adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto
skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo

miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným
spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Podľa § 25 ods. 4 ZoRK účinného od 01.01.2015, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na
doručovanie súdnych písomností.
Podľa § 35 ZoRK účinného od 01.01.2015, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento
prejav vôle.Podľa § 41 ZoRK účinného od 01.01.2015, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 51 ods. 3 ZoRK účinného od 01.01.2015, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť
podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak
to povaha veci pripúšťa.

Podľa § 158 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“)
účinného od 01.04.1964 do 30.06.2016, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje
účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 47 ods. 1 OSP účinného od 01.09.2003 do 30.06.2016, do vlastných rúk treba doručiť
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 47 ods. 2 OSP účinného od 15.10.2008 do 30.06.2016, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o

tom nedozvedel.

19. V danej právnej veci s ohľadom na predošlý priebeh tohto súdneho sporu je ustálené posúdenie, že
jepotrebnénadanúvecaplikovaťustanoveniazákonaorozhodcovskomkonaníč.244/2002Z.z.,tedav
danom prípade nejde o prípad, na ktorý by sa aplikovali normy spotrebiteľského práva. Spornou otázkou

ostalo posúdenie, či rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáha žalobca v tomto konaní, bol
alebo nebol žalobcovi doručený fikciou doručenia.

20. S ohľadom na posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rámci odôvodnenia konštatoval,
že zásielka s rozhodcovským rozsudkom nebola doručená žalobcovi, a nenastala ani fikcia doručenia

v zmysle § 47 ods. 2 OSP, pričom tak prvostupňový i odvolací súd sú týmto právnym názorom
viazané, súd opätovne preskúmal okolnosti doručovania rozhodcovského rozsudku žalobcovi v kontexte
vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
S poukazom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/30/2023-471 zo dňa
28.06.2023, súd opätovne uvádza, že pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v ustanovení § 47 ods.

2 OSP je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného doručenia
nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa zdržuje
v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy
príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e) druhý pokus o doručenie zostal taktiež
bezvýsledný, f) adresát písomností bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomností na

pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky sú
stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v
zmysle § 47 ods. 2 OSP. Miestom doručenia je spravidla miesto (obec alebo mesto), kde má adresát
bydlisko alebo sídlo. V odôvodnených prípadoch môže byť miestom doručenia aj iné miesto pobytu,
ktoré sám určí na doručovanie adresát. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle

§ 47 ods. 2 OSP vychádza teda z toho, že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne
zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom
doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) je
jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia v zmysle § 47
ods. 2 OSP, pričom nie je rozhodujúce miesto trvalého bydliska ale okolnosť zdržiavania sa na adrese,

kamjezásielkaurčenádovlastnýchrúkdoručovaná.Gramatickývýkladslov,,hocisavmiestedoručenia
zdržuje“ nemôže byť iný ako ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v
miestedoručeniaskutočnezdržujeaželennebolzastihnutýtam,kdemádoručovateľpísomnosťdoručiť.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta
vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení,

vrátane údajov vyžadujúcich ustanovením § 47 ods. 2 OSP, sa potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. V
zmysle § 45 ods. 2 OSP sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené.
Pokiaľ doručenka neobsahuje údaje, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, čitáto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou v danom prípade
odosielateľa vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému
bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný len
v prípade zistenia, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval (3Cdo/233/2010).
Odosielateľ - Stály rozhodcovský súd však po vrátení zásielky dňa 17.12.2015 s Rozhodcovským
rozsudkom č. k. AH-C/0715/0001 adresovaným žalobcovi nevykonal žiadne šetrenie o tom, či sa adresát
- žalobca, v mieste svojho bydliska v čase doručenia i v čase náhradného doručenia zdržoval, pričom

samotná doručenka, resp. vrátená zásielka adresovaná žalobcovi, takýto údaj neobsahuje. Pošta na
zadnej strane odosielateľovi vrátených zásielok vyznačila odtlačkom pečiatky, že adresát ,,zásielku
neprevzal v odbernej lehote“, toto tvrdenie sa však netýka okolnosti doručenia, či sa žalobca zdržoval v
mieste doručenia, ale jej vyzdvihnutia a je v danom prípade právne bezvýznamné. V preskúmavanej veci
jezdoručeniekodoručenírozhodcovskéhorozsudkuzrejmé,žeobsahujúlenúdajeotom,ženeúspešné
pokusy o doručenie s výzvou o opakované doručenie boli vykonané, kedy boli zásielky uložené na

pošte a že si adresát zásielky neprevzal v odbernej lehote. Okolnosť, že sa adresát (žalobca) v mieste
doručenia v dňoch, kedy boli jednotlivé zásielky doručované (25. - 26. novembra 2015) zdržiaval,
doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej nie je uvedený.

21. Predmetné doručenky preto súd v súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu

nepovažoval za podklad pre záver o riadnom doručení jednotlivých zásielok a dospel k záveru, že
predmetný rozhodcovský rozsudok nebol žalobcovi účinne doručený v zmysle § 47 ods. 2 OSP, keďže
neboli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle citovaného ustanovenia o doručení
zásielky tzv. „fikciou doručenia“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol preukázateľne
v čase doručovania dňa 25.11.2015 i v čase opakovaného doručovania dňa 26.11.2015 mimo územia

Slovenskej republiky, teda mimo miesta svojho trvalého pobytu a adresy doručenia, a teda nebola
splnená podmienka podľa § 47 ods. 2 písm. c) OSP. Zároveň z vykonaného dokazovania a zo spisu
nevyplýva iný termín doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, a teda tým nie sú naplnené
podmienky ustanovenia § 41 zákona o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby, ktorá je tak podaná
predčasne. Zároveň podľa názoru súdu, s ohľadom na nedoručenie rozhodcovského rozsudku jednému

zo žalovaných v rozhodcovskom konaní – A. A. B., toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť.
K vyjadreniam právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 30.11.2023, ktorá poukazovala na
skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.2.2021 v predmetnej veci, konkrétne na
bod 21 jeho odôvodnenia o tom, že je žalobu potrebné považovať za podanú včas a zaoberať sa

samotnými dôvodmi, pre ktoré žalobca žiada zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok, súd uvádza,
že toto rozhodnutia bolo zrušené Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania, pričom tak
prvostupňový i druhostupňový súd sú týmto rozhodnutím viazané, a preto na túto argumentáciu súd
neprihliadal.

22. Na základe vyššie uvedeného súdu teda nezostávalo iné, ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu bez
skúmania dôvodov, ktoré žalobca uviedol na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa
02.11.2015podč.k.AHC/0715/0001,arozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255
CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada
nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je

úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí
teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa
musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr.

takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004
Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom
za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti
za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna

aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť

i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo
výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07).
V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu
predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu.

Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore v súlade s §255 CSP, pričom zároveň rozhodol aj o trovách dovolacieho konania tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.