Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dana Gáborová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123203368.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/

XX, D. – E., zast. JUDr. Mária Jakubíková, advokátka, Fr. Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: C. F., nar.
X.X.XXXX, G. B. B. XXX, G. B. B., zast. H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, J., B. K. L. XXXX/XX, K. X, o určenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že neb. M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX
XX J., A. E., P. H. XX/XX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J.,
zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“,
parc. č. XX/X – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2,

parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č.
46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku.

II. Súd u r č u j e, že Q. N. O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E.,
P. H. XX/XX bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných
na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“, parc.č. 45/1
– zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 –

zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada
o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne
súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8
7C/37/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 18.4.2023 domáha určenia, že neb. M. N., O. N.,
nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX bol ku dňu smrti
vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté
Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2,
parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117
m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-
ica k celku (výrok I.) a že Q. N. O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX

J., A. E., P. H. XX/XX bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J.,
zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 –
zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5
– zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 –záhrada o výmere 150 m2 v podiele 1-ica k celku. Jedná sa všetko o parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu. Žalobu odôvodnila tým, že jedinou zákonnou dedičkou po jej rodičoch - po
neb. M. N., O. N., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX podľa Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu

Nitra č. k.22D/1294/2010 a po neb. Q. N., O. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX podľa Uznesenie
Okresného súdu Nitra č. k. 18D/175/2019. Jej rodičia Kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.1966 odkúpili
nehnuteľnostivedenévkat.úz.A.E.,obecJ.,zapísanénaOkresnomúradeZlatéMoravce,katastrálnom
odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl.
a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý

trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v celosti od rodičov žalovanej podľa
priloženého Potvrdenia A. E. a A. R. S. a vyplatili prostredníctvom ich švagra – M. A. dohodnutú kúpnu
cenu 1.000 Kčs (slovom jedentisíc korún československých). Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností rod.
domu súp.č.12 na parc.č.45/2, na parc.č.45/3 a na parc.č. 45/4 a priľahlých pozemkov evidovaných
v kat.úz. A. E. obec J. na LV č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX titulom dedenia po svojich rodičoch
ako výlučná dedička po M. N. podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 22D/1294/2010 a po Q. N. podľa

Uznesenia OS Nitra sp.zn. 18D/175/2019. Nedopatrením pri vysporiadavaní nehnuteľností právnymi
predchodcami formou vydržania vlastníckeho práva podľa ust. § 134 Obč. zákonníka neboli do Notárskej
zápisnice notárky, č. N 228/2008 zo dňa 7.novembra 2008 zahrnuté nehnuteľnosti vedené v kat. úz.
A. E., obec J., zapísané na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako
parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2,

parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č.
46/5 – záhrada o výmere 150 m2 v celosti. Pritom už moji právni predchodcovia najneskôr od r.1966
predmetné pozemky riadne užívali v celosti ako svoje vlastné a platili za ne dane, keďže sa nachádzajú
pod a za rod. domom a sú priľahlými pozemkami k rod. domu. Podľa Notárskej zápisnice o vydržaní
vlastníckeho práva č. N 228/2008 sporné nehnuteľnosti predali pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností,

manželia M. L. a N. L. môjmu otcovi - M. N. v r.1966. Podľa priloženého Čestného prehlásenia T. L. O. A.
nar.XX.XX.XXXX trvale bytom J., A. E. X (neter manželov L.) táto potvrdzuje, že kúpna cena za vyššie
uvedené nehnuteľnosti v čiastke 1.000 Kčs slovom jedentisíc korún československých bola vyplatená
poštovou poukážkou M. A. (jej otcom ) dňa 04.10.1966 predávajúcemu M. L.. Notárskou zápisnicou
č. N 228/2008 došlo k vysporiadaniu nehnuteľností titulom vydržania vlastníckeho práva podľa ust.

zák.č.323/1992 Zb.z. v z.n.p.p. na mená jej rodičov. Nedopatrením sa však do Notárskej zápisnice
nezapísali nehnuteľnosti evidované na LV č.XXX. Žalovanú oslovila prostredníctvom právnej zástupkyni
listami zo dňa 26.11.2021, 18.02.2022 a zo dňa 04.04.2022, na ktoré však žalovaná nereagovala. Od
04.10.1966 kedy jej rodičia kúpili nehnuteľnosti, tieto užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné
a v ich držbe ich nikto nerušil.

2. Žalovaná, ktorej bol opis žaloby s prílohami a výzvou, ktorou jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k
žalobe, doručený do vlastných rúk, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní
bola nečinná. Skutkové tvrdenia žalobkyne nespochybnila.
3. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne.
4. Zástupca žalobkyne v na pojednávaní uviedol, že domáhajú sa určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. A. E. a majú za to, že tieto nehnuteľnosti patria
do dedičstva po rodičoch žalobkyne. Od rodičov žalovanej v roku 1966 odkúpili neperfektnou zmluvou
potvrdenou na Národnom výbore predmetné nehnuteľnosti, pričom cez švagra sa dohodlo, že ten
preberie kúpnu cenu 1000 Kčs a odošle ich rodičom žalovanej. Z čestného prehlásenia dcéry pána
A. (švagra) vyplýva, že táto potvrdila prijatie uvedenej sumy, ako aj jej následné dourčenie. Predkladá

súdu kat. mapu, z ktorej je zrejmé, že by bolo nelogické, aby rodičia žalobkyne kupovali dom bez
vysporiadania pozemkov, ktoré sa nachádzajú priamo okolo toho domu. Celú dobu od roku 1966 rodičia
žalobkynespornépozemkyužívalidobromyseľneanerušene.Voktóbri2021somkontaktovalažalovanú
s možnosťou dohody, avšak na viaceré listy neodpovedala, dokonca ani v inom konaní, kde jej rovnako
predmetné listiny doručoval súd. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko bez

tohto nevedia vysporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa je jedinou dcérou svojich
rodičov. Žalovaná sa nikdy nedomáhala vlastníckeho práva a preto majú za to, že podľa § 134 OZ
sa rodičia žalobkyne stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Ak by to súd považoval za potrebné,
navrhuje vykonanie obhliadky a výsluch svedkyne T. L., dcéry pána A.. Na záver chce uviesť, že v roku
2008 došlo k vysporiadaniu k iným pozemkom, avšak v dôsledku nejakej chyby sa predmetný LV

č. XXX súčasťou toho vysporiadania nestal. žaloba bola podaná dôvodne, čo preukazuje vykonané
dokazovanie, predmetné listiny, ako aj obhliadka na mieste samom. V záverečnej reči uviedol, že sa
domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby vydržaním.
Nehnuteľnosti nadobudli rodiča žalobkyne tak, že vyplatili kúpnu cenu 1000 KČS rodičom žalovanej,pričom od roku 1966, kedy bola uzatvorená neperfektná zmluva, neboli právni predchodcovia žalobkyne,
resp. samotná žalobkyňa rušená vo výkone svojho vlastníckeho práva. Má za to, že bola splnená
lehota vydržania, keď v roku 1966 OZ vydržanie neupravoval, až v novele z roku 1983 zaviedli pojem

vydržanie a má teda za to, že najneskôr od 01.01.1992 do roku 2002 bola nehnuteľnosť vydržaná.
Nedopatrením v notárskej zápisnici u M. O. vypadol tento LV, aj keď ostatné nehnuteľnosti boli u
notárky vyriešené. So žalovanou sa snažili dohodnúť, avšak na výzvy, či už v tomto konaní alebo
v konaní o potvrdení vydržania, nereagovala. K mimosúdnej dohode v rámci toho konania nedošlo.
Rovnakopovažujejejvýpoveďzazmätočnú,keďnajednejstraneuviedla,žeonehnuteľnostiachnemala

vedomosť a dozvedela sa o nich pred tromi rokmi, avšak na druhej strane tvrdila, že kúpna cena
predstavuje nájom, t. j. za užívanie pozemkov. Má za to, že tento stav, ako ho užívali predchodcovia
žalobkyne nebol rušený, a teda, že predmetné nehnuteľnosti predchodcovia žalobkyne vydržali. Čo sa
týka trov konania, v prípade úspechu si tieto uplatňuje, keď má za to, že nie sú splnené podmienky
osobitného zreteľa, a to s poukazom na prístup žalovanej v tomto konaní, ako aj vzhľadom na to, že
do minulého roka ešte podnikala.

5. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že na Slovensko chodila žalovaná čo si pamätá, teda
odkedybolaadoptovaná.Chodili1-2krátdorokakstarýmrodičomL.nanávštevu.Mázato,žebolodosť
času,abysasúrodencidohodli.Mamažalovanejjejpoúmrtíotcaoznámila,žemožnománejakýmajetok
na Slovensku. O svojom vlastníckom práve sa dozvedela pred tromi rokmi. Nemyslí si, že predmetné
potvrdenie Národného výboru by malo byť považované za kúpnu zmluvu. Žalovaná si pamätá, že jej

rodičia považovali sumu 1000 Kčs ako poplatok za užívanie. Rodičia o predaji pozemku nehovorili,
hovorili len o užívaní.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s rodičmi chodievala k starým rodičom na Slovensko. Pamätá
si, že v rodine neboli dobré vzťahy, najmä s tými, čo bývali vo vedľajšej dedine. Niečo tam bolo, ale pred
deťmi sa o takýchto veciach nehovorilo. Pamätá si na spory, ale nevie, prečo otcovi nechceli dopriať

tieto veci. Keď ju adoptovali, doviezli ju do mesta, kde si kúpili rodinný dom a medzitým chodievali na
Slovensko. Niekedy hovorili o sporoch, avšak detailne o nich nevie. Matka pracovala v oblastnej škôlke
a neskôr ako školníčka. Otec nebol schopný sa starať o nejaké pozemky na Slovensku, bol to obyčajný
človek, pracovitý. Hovorilo sa, že medzi súrodencami boli spory o majetok. Keď boli na Slovenku, poveril
matku, aby sa informovala o týchto veciach, ktoré následne doma referovala. Nejaká ponuka na tieto

pozemky v tejto dobe neprišla. Nebola na pohrebe svojho dedka, nik ich nepozval. O týchto pozemkoch
vedela od detstva, kedy sa o tom hovorilo, ale to nevnímala. Ale vie, že to neboli peniaze za predaj ale
za užívanie a bolo povedané, že to majú užívať, dokým vyrastie. Užívať to mal niekto na chotári, otcova
sestra. Zlé vzťahy v rodine sa týkali otca a jeho sestry, ale aj brata M.. Neprededila tieto pozemky po
otcovi, lebo nevedela o nich, nik jej o nich nepovedal. Dozvedela sa o nich pred tromi rokmi. Dôchodok

mala 10 000 Kč, a t. č. 15 000 Kč. Nemá živnostenských list, mala ho do roku 2010.
7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanej,vykonanímohliadkynamiestesamom,oboznámením
sa s vyjadrením zástupcu žalobkyne a vyjadreniami žalovanej, ďalej s so žalobou, s predloženými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový
a právny stav.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že jej právni predchodcovia M. N., O. N.,
nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX a Q. N. O. J.,
nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J., A. E., P. H. XX/XX boli ku dňu smrti
vlastníkom nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J., zapísaných na Okresnom úrade Zlaté

Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2,
parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2,
parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2 každý v podiele
1-ica k celku.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci

možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.11. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako prvoradou otázkou zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Žalobkyňu zaťažuje
dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva,

v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa
nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Žaloba podaná žalobkyňou je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou
a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy,
ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym

prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené. V danom prípade mal súd preukázaný
naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobkyňa sa domáha určenia, že
vlastníkmi nehnuteľnosti sú jej právni predchodcovia (jej rodičia), ktorí vlastnícke právo mali nadobudnúť
vydržaním, pričom predmetné nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1966.

12. Súd následne pristúpil k meritu veci.

13. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky
zákonník) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

15. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

17. Z potvrdenia spísaným Místnym národním výborom v S., okres N. vyplýva, že sa potvrdzuje že M.
L., nar. XX.X.XXXX a N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX odpredávajú svoju záhradu M. N., bytom A.
E. za 1000 Kčs. Túto sumu predá s. N. rodine A., po obdržaní tohto potvrdenia. Z potvrdenia spísaným
Miestnym národným výborom v E. vyplýva, pričom uvedené bolo nesporným rovnako nesporným, že
sa potvrdzuje, že M. N., obyvateľ E. XXX, dňa 4.10.1966 odovzdal 1000 Kčs M. A., obyvateľovi E. XXX

za pozemok M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. N..

18. Z poštového ústrižku vyplýva, že odosielateľ M. A., A. E. XXX odoslal sumu 1000 Kčs M. L., S. XX,
okres N..

19. Z notárskej zápisnice č. N 228/2008, spísanej dňa 7.11.2008 notárskom úrade M. U. O. vyplýva, že ,
že predmetom vydržania v prospech právneho predchodcu žalobkyne boli nehnuteľnosti v k. ú. A. E.
ako parcely reg. „E“, zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Z obsahu notárskej
zápisnice ďalej vyplýva, že okrem iného ďalšie podiely odkúpil právny predchodca žalobkyni od M. L.
a N. L. neperfektnou zmluvou, ktorá bola vyhotovená ako potvrdenie MNV v E. dňa 4.10.1966, v ktorej

je uvedené, že M. L. a N. L. odpredávajú svoju záhradu M. N., pričom nehnuteľnosť bola špecifikovaná
ako pozemok nachádzajúci sa za jeho domom. Predávajúci svojimi podpismi potvrdili prijatie kúpnej
ceny. Uvedená zmluva nebola zapísaná do evidencie nehnuteľností, pričom v roku 1966 sa už zápisy
do pozemkovej knihy neprevádzali.

20. Z osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 22D/1294/2010, vedenom po poručiteľovi M. N., zo dňa 21.09.2020
a z osvedčenia o dedičstve po Q. N., sp. zn. 18D/175/2019, vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností rod. domu súp. č. 12 na parc. č. 45/2 zapísanej na LV č. XXX a priľahlých
pozemkov evidovaných v kat. úz. A. E. obec J. na LV č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX titulom dedenia po
svojich rodičoch.

21. Z priloženého Čestného prehlásenia T. L. O. A. nar.XX.XX.XXXX trvale bytom J., A. E. X (neter
manželov L.) sa potvrdzuje, že kúpna cena za vyššie uvedené nehnuteľnosti v čiastke 1.000 Kčs slovomjedentisíc korún československých bola vyplatená poštovou poukážkou M. A. (jej otcom) dňa 04.10.1966
predávajúcemu M. L..

22. Z vyjadrenia Obce J. zo dňa 13.7.2020 vyplýva, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou po neb. M.
N. a Q. N., platí daň z pozemkov a zo stavieb rod. domu so s. č. XX na P. B. H. v časti A. E. S. J. (parc
č. 45/2,44/2 a 44/3 reg. „C“).

23. Z LV č. XXX, kat. úz. A. E. vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností vedených v kat. úz. A. E., obec J.,

zapísaných na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálnom odbore na LV č.XXX ako parcely reg. „E“,
parc. č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č. 45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2,
parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č. 46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č.
46/5 – záhrada o výmere 150 m2 a parc. č. 47/2 – trvalý trávnatý porast o výmere 73m2 sú M. L. a N.
L., každý v podiele 1 k celku.

24. Z potvrdenia Okresného súdu v Šumperku zo dňa 18.11.2021 vyplýva, že poručiteľka N. L., nar.
XX.X.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX bytom S. XX zomrela ako vdova, bez zanechania závetu, a ako jediný
dedič zo zákona v I. ded. skupine je dcéra C. F., nar. X.X.XXXX, bytom S., P., L. X. Dedička dedičstvo
neodmietla a nebola nespôsobilá dediť. Z potvrdenia Okresného súdu v Šumperku zo dňa 18.11.2021
vyplýva, že poručiteľ M. L., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.XX.XXXX, bytom S. XX zomrel ako ženatý, bez

zanechania závetu, a ako dedičia by prichádzali v úvahe manželka N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX a
dcéra C. F., nar. X.X.XXXX, bytom S., L. X. Údaje zistené z predbežného pejednania zo dňa 21.11.1994,
nakoľko dedičské konanie bolo pre nedostatok majetku dňa 9.12.1994 zastavené.

25. Súd v rámci dokazovania skúmal, či sú splnené u právneho predchodcu žalobkyne – M. N.

podmienky na vydržanie vyššie uvedených nehnuteľností a teda, či sú dané podmienky, aby súd mohol
konštatovať, že ku dňu smrti boli vlastníkmi nehnuteľnosti predchodcovia žalobkyne. Za týmto účelom
vykonal aj ohliadku na mieste samom, z ktorej boli vyhotovené fotografie založené do spisu na č.l. 73-79.

26. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.

27. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s

prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

28.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj

okolnosť,akovecnadobudol–čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

29. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval

platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho
práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj
putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.30. Znenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia
vydržacejdoby.Týmitosú:a)predmetvydržania,b)subjektvydržania,c)oprávnenádržbaad)vydržacia
doba.

31. Súd podrobil skúmaniu jednotlivé podmienky a konštatuje, že v danom prípade podmienka predmetu
držby je splnená, nakoľko spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne nehnuteľné veci zapísané na
LV č.XXX, k. ú. A. E. ako parcely reg. „E“, parc.č. 45/1 – zast.pl. a nádvorie o výmere 334 m2, parc.č.
45/4 – zast.pl. a nádvorie o výmere 26 m2, parc.č. 45/5 – zast.pl. a nádvorie o výmere 117 m2, parc.č.

46/2 – trvalý trávny porast 155 m2 a parc.č. 46/5 – záhrada o výmere 150 m2. Ďalšou podmienkou
je subjekt vydržania, ktorým v danom prípade je M. N. - každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť
vlastnícke právo. Ďalšou podmienkou je oprávnená držba.

32. Oprávnená držba vyžaduje spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že
mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným
vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu
nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom
na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto
dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie
držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je
potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.

33. V rámci vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa preukázala, že jej
predchodca bol dobromyseľný v tom, že mu vec (nehnuteľnosti) patria, keď svoje právo mohol odvodiť
od kúpnej zmluvy, ktorú súd považuje za domnelý titul. Tu súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2012 sp. zn. 22 Cdo 1838/2010: „Dovolací soud vychází z ustálené
judikatury, že v případech, kdy někdo nabude vlastnictví k pozemku a současně se uchopí držby části

neboceléhosousedníhopozemku,právnímtitulemdržbyjevtakovémpřípaděnabývacítitulkeskutečně
vlastněnému pozemku (kupní či darovací smlouva, závěť či rozhodnutí v dědickém řízení apod.); i když
jde o tzv. putativní titul, je postačující (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 27. února
2002, sp. zn. 22 Cdo 1398/2000, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího
soudu, C. H. Beck (dále též jen Soubor ), pod pořadovým č. C 1067). Ani samotná skutečnost, že

držitel nenechal vytyčit hranice jím držených pozemků a nezjistil tak, že drží i část pozemku jehož
vlastníkem není, nevylučuje jeho oprávněnou držbu (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze
dne 22. května 2002, sp. zn. 22 Cdo 2211/2000, uveřejněný v Souboru pod pořadovým č. C 1181).“
Platnosť vydržania na základe putatívneho titulu pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
v uznesení zo dňa 24.04.2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016 uviedol: „Z hľadiska dobromyseľnosti držby

ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

Takýmtodomnelýmtitulommôžebyťvpraxinapríklad(a)dedičskérozhodnutieonadobudnutíveci,ktorá
však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu
určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“
Z uvedeného je zrejmé a preukázané, že predchodca žalobkyne nad všetky okolnosti na vec bol v
presvedčený, že mu vec alebo právo patrí. Uvedené je podporené aj čestným prehlásením netere M. L.

ako aj potvrdenie MNV S. a A. E. a v neposladenom rade aj vykonanou ohliadkou na mieste samom,
z ktorej bolo zistené, že tak ako je žalobkyňa vlastníčkou predmetných nehnuteľností vedených na LV je
zrejmé, že nehnuteľnosti, u ktorých sa domáha určenia vlastníckeho práva jej predchodcov, sú súčasťou
jej vlastníctva, resp. boli súčasťou vlastníctva jej predchodcu, nakoľko tieto parcely netvoria jednotný
celok ale sú roztrúsené medzi parcely, ku ktorým má žalobkyňa vlastnícke právo. Uvedené vyplýva aj

z katastrálnej mapy a teda by bolo nelogické, že by žalobkyňa, resp. jej predchodcovia vlastnili a obrábali
pozemky, ktoré by im nepatrili a to vzhľadom na ich umiestnenie a rozloženie. Aj z uvedeného je zrejmé,
že predmetné pozemky boli predchodcom žalobkyne vydržané, aby vytvorili jednoliaty a súvislý celok.34. Zásadnú zmenu vo vzťahu k vydržaniu obsahoval Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý vo
svojom znení účinnom od 1. apríla 1964 takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval.
Ak teda vydržacia doba neuplynula najneskôr do 31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním

následne nedošlo. Vydržanie bolo reaktivované až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.
účinnou od 1. apríla 1983 (§ 135a). Toto vydržanie však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na
fyzické osoby (občanov) a nevzťahovalo sa právnické osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len
vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam
v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania

podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 1 a 3 OZ v znení do 31. decembra 1991). Vydržacia doba
bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci (§ 135a ods. 1 v
znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali
občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.
Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31. decembra 1991). Takto však nebolo možné

nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 3 druhá veta OZ v znení do 31.
decembra 1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne mohla započítať doba držby právneho
predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. aprílom 1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo
možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona č. 131/1982

Zb. t. j. 1.4.1984 (§ 507a ods. 3 v znení do 31. decembra 1991, de lege lata § 865 ods. 3 OZ). Súčasná
právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od
1. januára 1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru
vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a
to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a

ods. 3 OZ v znení do 31. decembra 1991) alebo išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo
(právnická osoba).

35. Z uvedeného je zrejmé, že ak predchodca žalobkyne odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej
zmluvy z roku 1966 s poukazom na vyššie uvedenú históriu vydržania mohol vlastnícke právo vydržaním

nadobudnúť najskôr 1.4.1994. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že počas celej tejto
vydržacej lehoty bol predchodca žalobkyne M. N. dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a
že k nej má vlastnícke právo a preto súd konštatuje, že žalobkyňa osvedčila podmienky vydržania
jej právneho predchodcu. Z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM, t.j. 3 roky
od zániku BSM, platí fikcia, že nehnuteľnosť nadobúda každý z bývalých manželov do podielového

spoluvlastníctva v podiele 1 k celku.

36. Súd vykonaným dokazovaním mal z predložených listín za preukázané, že žalobkyňa osvedčila
splnenie všetkých podmienok vydržania jej právneho predchodcu M. N., a preto súd rozhodol tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď zohľadnil následne aj zánik BSM a fikciu nadobudnutia veľkosti

podielu na nehnuteľnosti, ktorú vydržal jeden z manželov, ktorého nehnuteľnosť patrila do BSM.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala

plný úspech vo veci priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd
v rámci konania nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane náhradu
trov konania nepriznal, keď tieto dôvody neuvádzala ani samotná žalovaná.

Poučenie:

27C/37/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.