Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922201377
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6922201377.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudcomJUDr.MiroslavomŠedivcomvprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.

XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,trvalebytomC.XXXX/X,XXXXXD.E.,štátneobčianstvo:Slovenská
republika, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., IČO: 52 253 791,
sídlo Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva
SR, IČO: 00 686 832, sídlo Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalobkyňa je výlučnou (v 1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E.,
obci D. E., a to pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2

zapísanéhonaLVč.XXprek.ú.D.E.astavbyželeznejhalybezsúpisnéhočíslapostavenejnapozemku
parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísanej na liste vlastníctva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou dňa 26.04.2022 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému určenia, že žalobkyňa je
výlučnou (v 1/1) vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemku
parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaného na LV č. XX
pre k. ú. D. E. a stavby železnej haly bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č.

3780/5 v k. ú. D. E. nezapísanej na liste vlastníctva, na tom skutkovom základe, že žalobkyňa mala
vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam nadobudnúť v roku 1992 príklepom licitátora na verejnej
dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb., žalobkyňa za nehnuteľnosti zaplatila cenu dosiahnutú vydražením
z finančných prostriedkov získaných z úveru od Všeobecnej úverovej banky, a.s., nedošlo však k zmene
zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril tak, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala svoje

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, najmä nepredložila zápisnicu z dražby, ktorej kópiu mala
tiež obdržať, navrhoval preto podanú žalobu zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisy z účtu č. l. 6 a 12-13, čestné prehlásenia č.
l.7-8,výpiszLVč.XXč.l.9,pokladničnédokladyč.l.10,výpiszoživnostenskéhoregistrač.l.11,žiadosť
o zápis do evidencie nehnuteľností č. l. 58, dohody o prevode správy národného majetku č. l. 59 a 61,
kópia spisu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku č. l. 71-97, kópia katastrálnej mapy

č. l. 121, kópia časti účtovnej závierky č. l. 169-170, a výsluchom svedkov: JUDr. Jozef Šimko, Jaroslav
Krnáč, JUDr. Štefan Baláž. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím k tvrdeniam účastníkov
konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný v zásade
nesporný skutkový stav:4.Žalobkyňa od 18.02.1992 do 06.12.2006 vykonávala podnikateľskú činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia v oblasti obchodnej činnosti pod

obchodným menom Zlatica Šimková HUM – K – A, IČO: 30 434 921, miesto podnikania Hlavné námestie
19,97901RimavskáSobota.Vroku1992vbližšienezistenomčase,podľapredloženéhopokladničného
dokladu o zaplatení účastníckeho poplatku dražiteľa a o zaplatení poplatku za vystavenie vinkulačnej
potvrdenky datovaných dňa 14.08.1992, v tento deň (14.08.1992) alebo v niektorom z nasledujúcich
dní, prebehla dražba podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam

na iné právnické alebo fyzické osoby, na ktorej bol licitátorom vypočutý svedok F. B. G., a predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“
č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E.
a stavba železnej haly bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú.
D. E. nezapísaná na liste vlastníctva, pričom licitátor JUDr. Štefan Baláž na tejto dražbe na základe
podania žalobkyne tejto udelil príklep. Žalobkyňa cenu nehnuteľností dosiahnutú vydražením zaplatila

z úveru poskytnutého na tento účel žalobkyni Všeobecnou úverovou bankou, a.s., rovnako ako aj
vopred zaplatenú dražobnú zábezpeku vo výške 10 % z vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností,
ktorej zaplatením bola podmienená účasť žalobkyne na predmetnej dražbe. Poskytnutý úver potom
žalobkyňa v ďalších rokoch splácala a zaplatila spolu s úrokmi celkovú sumu 1.800.000,- korún.
Žalobkyňa vydražené nehnuteľnosti evidovala vo svojom účtovníctve v účtovnej hodnote 1.278.644,-

korún rovnako ako aj splátky úveru. Vydražené nehnuteľností žalobkyňa užívala od ich nadobudnutia
v roku 1992 až do súčasnosti ako sklad tovaru a stavebného materiálu, parkovala tam svoje nákladné
motorové vozidlá, v určitých obdobiach nehnuteľnosti prenajímala aj tretím osobám, pričom počas
užívania halu aj zrekonštruovala. Po celú dobu užívania, v súčasnosti už viac ako 30 rokov, žalobkyňu
v užívaní vydražených nehnuteľností neobmedzovala žiadna právnická osoba ani fyzická osoba ani

štát. Predmetné nehnuteľnosti (pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 ako aj na tomto pozemku postavená
stavba železnej haly bez súpisného čísla) boli pôvodne súčasťou majetku Okresného priemyselného
podniku Rimavská Sobota, š. p., ktorý tiež podliehal procesu tzv. malej privatizácie podľa zákona č.
427/1990 Zb. ako jedného z právnych predpisov upravujúcich tento proces. Zo zachovaných archívnych
dokumentov o predaji majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., vyplýva,

že jeho majetok bol postupne rozpredávaný po jednotlivých častiach vo viacerých dražbách, pričom
sa však nezachovala dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností (zápisnica o dražbe,
potvrdenie o vydražení nehnuteľností a pod.). Žalobkyňa zmenu zápisu o vlastníckom práve v evidencii
nehnuteľností zanedbala, dokumentáciu ohľadom dražby predmetných nehnuteľností, ktorú mala vo
svojej dispozícii, žalobkyňa stratila. Z preberacích protokolov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí, ktorými boli prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota tie zostávajúce časti majetku
Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktoré neboli úspešne vydražené, na druhej
strane zároveň vyplýva, že pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 ako aj na tomto pozemku postavená stavba
železnej haly bez súpisného čísla do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota neboli prevedené. Okresný
priemyselný podnik Rimavská Sobota, š. p., po skončení procesu malej privatizácie bol zlikvidovaný

a zrušený bez právneho nástupcu.

5.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb., vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora
prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú vydražením na
osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky (§ 5 ods. 2 a 3).

Podľa§11ods.2zákonač.427/1990Zb.,akvydražiteľvustanovenejlehotenezaplatícenu,zaktorúvec
vydražil, prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne
príslušnému orgánu republiky. Tento orgán takému vydražiteľovi môže uložiť tiež povinnosť nahradiť
náklady márnej dražby alebo zaplatiť osobitný poplatok až do výšky 30% pôvodne vydraženej ceny.
Nákladymárnejdražbyavýnoszosobitnéhopoplatkusaodvádzajúnaosobitnýúčetpríslušnéhoorgánu

republiky. Vydražiteľ, ktorý v ustanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku vydražil,
sa nesmie zúčastniť na opakovanej dražbe tejto prevádzkovej jednotky.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb., ak k zaplateniu ceny nedôjde v lehote ustanovenej podľa
odseku 1, bude prevádzková jednotka znova zaradená do prvého kola dražby.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb., ak vydražiteľ splní podmienku podľa § 11 ods. 1, vydá mu

príslušný orgán republiky potvrdenie o tom, že sa mu prevádzková jednotka verejnou dražbou predala
a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom. Pokiaľ prevádzkovú jednotku tvorí nehnuteľnosť,
zašle príslušný orgán republiky jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie
a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností.Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6.V súkromnoprávnych vzťahoch má právnu subjektivitu iba štát samotný a nie aj jeho jednotlivé štátne
orgány aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy (rozpočtové pravidlá a pod.) pracujú s fikciou
osobitnej právnej subjektivity štátnych orgánov. Štátne orgány vlastnú právnu subjektivitu nemajú, ale
zastupujú iba právnu subjektivitu štátu (metaforicky povedané, Ministerstvo hospodárstva SR je iba

jedným z chápadiel tej istej chobotnice, ktorou je štát). V súdnom konaní, ktorého stranou je štát,
potom zastúpenie štátu príslušným štátnym orgánom je jednou z obsahových náležitostí žaloby, avšak
zodpovednosť za správne označenie štátneho orgánu a povinnosť zabezpečiť, aby za štát pred súdom
konal príslušný štátny orgán má súd. Okresný priemyselný podnik Rimavská Sobota, š. p., po skončení
procesu malej privatizácie bol zlikvidovaný a zrušený bez právneho nástupcu. Podľa § 47c zákona č.
92/1991 Zb., majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov

privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe Ministerstva pre správu
a privatizáciu národného majetku s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa
osobitného predpisu. Preto tie časti majetku Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š.
p., ktoré by zostali po ukončení procesu jeho likvidácie (a nie sú súčasťou poľnohospodárskeho alebo
lesného pôdneho fondu) patrili by do pôsobnosti správy Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku, ktoré bolo s účinnosťou od 01.05.2003 zákonom č. 139/2003 Z. z. zrušené a jeho nástupcom
sa stalo Ministerstvo hospodárstva SR. Preto vo veci podanej žaloby súd na strane žalovaného štátu
konal s Ministerstvom hospodárstva SR ako príslušným štátnym orgánom. Naliehavý právny záujem
žalobkyne na podanej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP vyplýva z rozporu medzi stavom
zápisov o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti a žalobkyňou tvrdeným

skutočným stavom.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v roku 1992, zrejme 14.08.1992 alebo v niektorom
z nasledujúcich dní, prebehla dražba podľa zákona č. 427/1990 Zb., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese D. E., obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavba železnej haly
bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísaná na liste
vlastníctva, pričom licitátor JUDr. Štefan Baláž na tejto dražbe na základe podania žalobkyne tejto udelil
príklep. Žalobkyňa zaplatila aj dražobnú zábezpeku aj cenu dosiahnutú vydražením, a ujala sa držby
predmetných nehnuteľností. Dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností (zápisnica

o dražbe, potvrdenie o vydražení nehnuteľností a pod.) sa nezachovala, žalobkyňa zmenu zápisu
o vlastníckom práve v evidencii nehnuteľností zanedbala, dokumentáciu ohľadom dražby predmetných
nehnuteľností, ktorú mala vo svojej dispozícii, žalobkyňa stratila. Skutočnosť, že o priebehu a výsledku
dražby sa nezachovali žiadne priame listinné dôkazy, nevedie nevyhnutne k zamietnutiu žaloby, ak
vykonané dôkazy poskytujú dostatočný poklad, na ktorého základe možno s potrebnou mierou istoty

vytvoriť uzatvorený a ucelený obraz o zisťovaných skutkových okolnostiach. Mieru dôkazu, teda
úroveň kvality, v akej musia byť rozhodujúce skutkové okolnosti preukázané, určuje základné pravidlo
stanovené tak, že za dokázané možno považovať len tie skutočnosti, ktorým možno priznať hodnotu
pravdivosti. Hodnotu pravdivosti potom dosahujú tie skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti
zodpovedápraktickejistote,pričompraktickouistotoujepravdepodobnosťnievoformeistotyabsolútnej,

ale vo forme istoty na hranici nepripúšťajúcej resp. vylučujúcej rozumné pochybnosti (Macur J.,
Postmodernismus a zjišťování skutkového stavu v civilním soudním řízení, Brno MU 2001 s. 145, 147,
168-171, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3459/2013 z 08.01.2014, Lavický P., Důkazní
břemeno v civilním řízení soudním, Praha Leges 2017, s. 36). Z tohto hľadiska zistené skutočnosti
ohľadom konania, priebehu a výsledku dražby mal súd preukázané iba nepriamo prostredníctvom

výsluchov svedkov (JUDr. Jozef Šimko, JUDr. Štefan Baláž, F. C.), ktorý potvrdili konanie, priebeh
ako aj výsledok dražby, a tiež listinnými dôkazmi, najmä pokladničným dokladom zo dňa 14.08.1992
o zaplatení poplatku za vystavenie vinkulačnej potvrdenky, ktorý nepriamo preukazuje skutočnosť, že
žalobkyňa pred konaním dražby zaplatila dražobnú zábezpeku vo výške 10 % z vyvolávacej ceny
dražených nehnuteľností, ktorej zaplatením bola podmienená účasť žalobkyne na predmetnej dražbe,

ďalej pokladničným dokladom zo dňa 14.08.1992 o zaplatení účastníckeho poplatku dražiteľa, ktorý
preukazuje, že žalobkyňa sa ako dražiteľ zúčastnila procesu dražby, ako aj záznamami v účtovnej
evidencii žalobkyne o hodnote vydražených nehnuteľností a o splácaní úveru poskytnutého Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. žalobkyni na tento účel, ktoré síce nie sú priamym dôkazom o zaplatení cenyvydražených nehnuteľností, ale nepriamo túto skutočnosť potvrdzujú, pretože v opačnom prípade by
sa dražba nehnuteľností opakovala (§ 11 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb.). Žalobkyňou tvrdený úspešný
priebeh a výsledok dražby ďalej vyplýva nepriamo aj zo skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti

nie sú obsiahnuté v preberacích protokoloch v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
ktorými boli prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota tie zostávajúce časti majetku Okresného
priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p., ktoré neboli úspešne vydražené. Ak predmetné
nehnuteľnosti neboli po skončení likvidácie Okresného priemyselného podniku Rimavská Sobota, š. p.,
prevedené do vlastníctva Mesta Rimavská Sobota, dôkazom z opaku z toho vyplýva, že boli predmetom

úspešne vykonanej dražby. Na základe vykonaných dôkazov tak možno bez rozumných pochybností
s potrebnou mierou pravdepodobnosti hraničiacej s istotou mať za preukázané, že žalobkyňa v dražbe
konanej podľa zákona č. 427/1990 Zb. uskutočnila podanie, na základe ktorého jej bol udelený príklep,
čím prešlo na žalobkyňu vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam (§ 11 ods. 1 zákona č.
427/1990 Zb.). Príklep licitátora je právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený prechod vlastníckeho
práva, zápis o zmene vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností by mal v tomto prípade už len

evidenčné účinky. Žalobkyňa sa tak stala už príklepom samotným riadnou vlastníčkou vydražených
nehnuteľností, ktorých cenu zaplatila prostredníctvom poskytnutého úveru.

8.Vydražené nehnuteľnosti žalobkyňa užívala od ich nadobudnutia v roku 1992 až do súčasnosti
ako sklad tovaru a stavebného materiálu, parkovala tam svoje nákladné motorové vozidlá, v určitých

obdobiach nehnuteľnosti prenajímala aj tretím osobám, pričom počas užívania halu aj zrekonštruovala.
Dokumentácia ohľadom dražby predmetných nehnuteľností sa síce nezachovala, avšak právny titul
je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho
nedostatokpreúčelyvydržaniasámosebenemôžezapríčiniťneoprávnenosťdržby.Rozhodujúcimvždy
bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol

iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (rozsudok NS SR sp. zn.
1VCdo/1/2024 z 13. mája 2024). Po celú dobu užívania (v súčasnosti už viac ako 30 rokov), žalobkyňu
v užívaní vydražených nehnuteľností neobmedzovala žiadna právnická osoba ani fyzická osoba ani
štát. Žalobkyňa takto v dobrej viere vychádzajúcej z presvedčenia o tom, že predmetné nehnuteľnosti
nadobudla príklepom na dražbe, pokojne a ničím nerušene užívala predmetné nehnuteľnosti ako ich

oprávnený držiteľ (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) po dobu viac ako trojnásobne presahujúcu
desaťročnú zákonom stanovenú lehotu pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (§ 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Popri udelenom príklepe licitátora na dražbe by sa tak žalobkyňa stala
vlastníkom vydražených nehnuteľností aj uplynutím zákonom stanovenej vydržacej lehoty v roku 2002.

9.Z oboch zhora uvedených dôvodov preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže mal
preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese
Rimavská Sobota, obci D. E., a to pozemok parc. reg. „C“ č. 3780/5 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1000 m2 zapísaný na LV č. XX pre k. ú. D. E. a stavba železnej haly bez súpisného čísla
postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. 3780/5 v k. ú. D. E. nezapísaná na liste vlastníctva, príklepom

licitátora na dražbe a alternatívne tiež vydržaním vlastníckeho práva ako následok dobromyseľnej
nerušenej držby nehnuteľností po zákonom stanovenú desaťročnú vydržaciu lehotu.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, žalovaný

je preto povinný zaplatiť jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).