Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623204116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 2,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo C., A. D. E. XXX/X, o zaplatenie 471,98 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/77/2023-37 zo
dňa 30.11.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že „žalobca
je akciová spoločnosť založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné
zdravotné poistenie na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia a zápisu do
obchodného registra; žalovaný bol v zmysle ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov poistencom žalobcu; za maloletú D. B. a maloletého F. B. v období od 27.03.2018
do 31.07.2022 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, ale je

zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu,
v ktorom má zamestnávateľ sídlo; žalovaný ako zákonný zástupca maloletých D. B. a F. B. si nesplnil
zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v zákonom stanovenej lehote; žalobca sa dozvedel
o poistení maloletých D. B. a F. B. v zahraničí prostredníctvom oznámenia o zmene platiteľa zo dňa
04.01.2023 a čestného vyhlásenia zo dňa 04.01.2023; žalovaný vecné dávky zdravotného poistenia
(kapitačné platby a zdravotné výkony) hradené žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia v sume
471,98 € čerpal na území SR aj v období po zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci

už na tieto nemal nárok; rozpis poskytnutých vecných dávok žalovanému hradenej žalobcom v období
po zániku jeho verejného zdravotného poistenie v SR je v priloženom výpise z vykázanej zdravotnej
starostlivosti; žalobca vyzval žalovaného ako zákonného zástupcu na úhradu vecných dávok spolu v
sume 258,07 € za maloletú D. B. a na úhradu vecných dávok spolu v sume 213,91 € za maloletéhoF. B. a nákladov konania v sume 2,40 € výzvami zo dňa 14.04.2023 v lehote 15 dní od doručenia
výzvy; výzvy boli prevzaté žalovaným dňa 20.04.2023; lehota na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy
žalovanému uplynula dňa 05.05.2022; žalovaný je s plnením dlhu v omeškaní od 06.05.2022; v súvislosti

s vymáhaním pohľadávky vznikli žalobcovi náklady s doručovaním písomností žalovanému ako náklady
konania v sume 2,40 €, t.j. 1x doporučená zásielka v sume 2,40 €“.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého
„z náhľadu na vykázanú zdravotnú starostlivosť poistenca D. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od

26.03.2018 do 31.07.2022 vyplýva, že žalobca za žalovanú uhradil zdravotným zariadeniam kapitačné
platby v celkovej sume 258,07 €; z náhľadu na vykázanú zdravotnú starostlivosť poistenca F. B., nar.
XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca za žalovaného uhradil zdravotným zariadeniam kapitačné platby v
celkovej sume 213,91 €; žalovaný dňa 04.01.2023 žalobcovi oznámil za maloletú D. B. zánik verejného
zdravotného poistenia, ako aj za F. B. s tým, že zmena platí od 26.03.2018; písomným podaním zo
dňa 14.04.2023 označeným ako „výzva na úhradu pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť po

zániku poistného vzťahu“ žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej sume 258,07 €
a v sume 216,31 €; žalovaný výzvu prevzal dňa 20.04.2023“.

1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v rámci
právneho posúdenia veci uviedol, že „z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný

(pasívne vecne legitimovaný) je ako otec D. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX; porušenie
zákonných ustanovení (§ 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z.) sa netýka priamo žalovaného, ale
jeho detí a to maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX; vecná legitimácia účastníka
(aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávacej veci; keďže ako
vyplýva aj zo žaloby a z jej príloh, povinné zdravotné poistenie sa netýkalo žalovaného, ale jeho detí

maloletej D. B. a F. B., aktuálne plnoletého, žalovaný nie je pasívne legitimovaný v predmetom konaní;
ohľadne maloletej D. B. môže žalovaný vystupovať len ako jej zákonný zástupca v zmysle § 68 ods.
1 CSP s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. b/ Zákona o rodine; čo sa týka F. B., ktorého
žalobca v konaní nežaloval, ale žaloval jeho otca A. B., súd udáva, že tento ku dňu podania žaloby už bol
plnoletý, mal samostatnú procesnú spôsobilosť, avšak stranou sporu v konaní nebol; súd teda uzatvára,

že stranou sporu na strane žalovaného mala byť maloletá D. B., zastúpená zákonným zástupcom svojim
otcom A. B. a F. B.“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) a c), § 5

ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 7 písm. d), § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
v znení neskorších predpisov v spojení s § 28 ods. 1 písm. b) a § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 14.12.2023 (č.l. 45-46
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne
argumentoval, že:
(1) ustanovenie § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. ako špeciálny právny predpis upravuje nárok
žalobcu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vzniknú po zániku verejného
zdravotného poistenia; ustanovenie § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. ukladá povinnosť

oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia za maloletého poistenca
jeho zákonnému zástupcovi; nakoľko povinnosť oznámiť zánik poistenia má za maloletého jeho zákonný
zástupca,vprípadenesplneniatejtopovinnostimázákonnýzástupcaajpovinnosťuhradiťnákladypodľa
§ 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. ako subjekt, ktorý svojim zavineným protiprávnym konaním
(nesplnenie zákonnej oznamovacej povinnosti) spôsobil vznik pohľadávky žalobcu; každé porušenie

právnej povinnosti má za následok sankciu pre zodpovednú osobu, pričom v tomto prípade sa sankciou
rozumie uplatnenie nároku na úhradu nákladov podľa § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z.;
(2) žalovaný dňa 07.11.2023 uznal sporný dlh a zaviazal sa ho zaplatiť v splátkach;(3) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj

odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok na zamietnutie
žaloby žalobcu v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore, v tomto smere
si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto
v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380
C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6.1Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.

4.6.2 Z dokazovania vyplýva, že v rozhodnom období od 27.03.2018 do 31.07.2022 platil žalobca
sporné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu v sume 471,98 € za dve maloleté deti
žalovaného, hoci v uvedenom období došlo k zániku ich verejného zdravotného poistenia, pričom
uvedenú skutočnosť oznámil žalovaný žalobcovi až dňa 04.01.2023.

4.6.3 Vo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného
práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie takéhmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok
žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)

je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana,
ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne
legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti
a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej)

sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie
žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán
v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy
na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; súd prvej inštancie sa aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu v prejednávanom spore v napadnutom rozhodnutí výslovne zaoberal a dospel
v tomto smere k správnemu právnemu posúdeniu veci (otázka posúdenia vecnej legitimácie strán spadá
do rámca právneho posúdenia veci).

4.6.4 Súd prvej inštancie správne skúmal vecnú legitimáciu strán v prejednávanom spore a dospel

k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. S týmto názorom súdu prvej inštancie
sa odvolací súd stotožnil.

4.6.5.1 Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného

poistenia (§ 5 ods. 2 a 3).

4.6.5.2 Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z., skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť
za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého
poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý

zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

4.6.5.3 Podľa § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného
zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c)

zákona č. 580/2004 Z. z.

4.6.6 Z ustanovenia § 9 ods. 7 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. výslovne vyplýva, že žalobca
ako zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosti po zániku verejného zdravotného poistenia voči poistencovi. Poistencom boli v rozhodnom

období pred zánikom verejného zdravotného poistenia maloleté deti žalovaného, v prospech maloletých
detí žalovaného boli aj vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zákon (§ 9 ods.
7 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z.) tak výslovne ustanovuje, proti komu má žalobca nárok na
úhradu uvedených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (poistenec), t.j. zákon výslovne
ustanovuje, kto je v prípadnom spore o úhradu predmetných nákladov pasívne vecne legitimovaný.

Žalovaný v spornom období nebol poistencom žalobcu, za ktorého boli po zániku verejného zdravotného
poistenia vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorých náhrada bola žalobcom uplatnená
v prejednávanom spore. Žalovaný preto nie je v prejednávanom spore pasívne vecne legitimovaný. Súd
prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu posúdeniu veci a žalobu žalobcu proti žalovanému
správne zamietol. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného (§ 387 ods. 3 C.s.p.) porušenie

ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. zo strany žalovaného nespôsobuje jeho povinnosť
nahradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vynaložené v prospech jeho maloletých detí,
oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi mal žalovaný v tomto prípade tiež len za svoje maloleté
deti ako ich zástupca,navyše ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. výslovne upravuje pasívne
vecne legitimovaný subjekt pre prípad sporu o zaplatenie predmetných nákladov. Pokiaľ žalobca až

v odvolacom konaní predložil uznanie dlhu zo dňa 07.11.2023 a dohodu o splátkach žalovanej sumy
zo dňa 10.11.2023, na tieto nemohol odvolací súd prihliadať, pretože neboli splnené podmienky pre
prípustnosť novôt v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.); súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol
rozsudkom zo dňa 30.11.2023, preto uznanie dlhu a dohodu o splátkach predložil žalobca súduoneskorene. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v predmetnom prípade neboli splnené ani podmienky
na to, aby súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 C.s.p.; predložené uznanie
dlhu zo strany žalovaného nemožno považovať za taký prejav vôle žalovaného, ktorý by vyvolal právne

účinky predpokladané v § 282 C.s.p., keďže zo strany žalovaného nebolo urobené voči súdu, ale bolo
urobené len medzi stranami navzájom a teda nemá náležitosti uznávacieho úkonu vyžadované v zmysle
§ 282 C.s.p.; v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/224/2021 zo dňa 27.04.2022 platí,
že „v prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe
navzájom) a súd musí meritórne rozhodnúť“, čo v prejednávanom spore naplnené nebolo; z obsahu

spisu je naopak zrejmé, že žalovaný neurobil vo vzťahu k súdu počas celého konania žiaden procesný
úkon; navyše žalobca ani neurobil návrh na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre uznanie nároku. Na
základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); právne posúdenie veci ohľadne splnenia
podmienok na zamietnutie žaloby žalobcu považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa
žalobcovi správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.6.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý výrok), ktorý bol
odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore, ktorému však žiadne trovy konania pred súdom prvej
inštancie nevznikli.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol proti plne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému žiadne trovy odvolacieho
konanianevznikli,pretožebolvodvolacomkonaníúplnenečinnýažiadnetrovyodvolaciehokonania mu
nevyplývajú ani zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal
(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016
alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.