Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244967
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6120244967.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, zastúpený Remedium Legal s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava - Petržalka, proti žalovanému: U. Č., narodený XX. U. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX
L., o zaplatenie 2.272,51 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20Csp/10/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2021 sp.

zn. 11CoCsp/16/2021, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoCsp/16/2021 z 25. novembra 2021 a vec
mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 24. mája 2021, č.k. 20Csp/10/2021-136 I. zamietol žalobu žalobcu
o zaplatenie 2.272,51 Eura s príslušenstvom a II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania,

žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil nedostatkom vecnej legitimácie
žalobcu a preto žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. novembra 2021 sp. zn.
11CoCsp/16/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a sporovým stranám nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Akceptoval tvrdenie žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vzhliadal nedodržanie postupu podľa ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách, keďže v bode 36 odôvodnenia len stroho uviedol, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, ale aj ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je Zmluva
o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obchodného zákonníka (pre rozpory
tohto právneho úkonu so zákonom). Podľa jeho názoru nemožno toto pochybenie súdu prvej inštancie

považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku a to z toho
dôvodu, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s tým, prečo žalobu zamietol. Inak
povedané aj keby sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal dodržaním
resp. nedodržaním postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a následne by dospel k nejakému
záveru, tým že pohľadávka bola na žalobcu postúpená v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s
poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) a a) CSP. Súdy oboch inštancií z
dôvodu nesprávneho právneho postupu mu znemožnili, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu právna spravodlivý proces. Podľa jeho názoru nebude ešte vyriešená
právna otázka posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver veriteľom s odbornou

starostlivosťou, vrátane hrubého porušenia povinnosti veriteľom a s tým spojených následkoch. Právna
otázka pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súduje otázka splnenia podmienok vydania rozsudku pre uznanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/437/2013. Rozsudok súdu prvej inštancie nenahradzuje žiadne
odôvodnenie vo vzťahu k navrhovanému postupu podľa § 282 CSP. Uviedol, že konajúce súdy

porušili základné princípy sporného trvania a to hlavne s poukazom na § 282 CSP ohľadom rozsudku
pre uznanie nároku žalobcu žalovaným. Ak by súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákonných
ustanoveníCSP,takpredmetnáspornávecbysavyvíjalainakapretovdôsledkutohonemožnovýsledok
za spravodlivý. Poukázal na to, že žalovaný uznal celú žalovanú sumu tak, ako ju uplatnil žalobca, mal
súd rozsudkom pre uznanie priznať celú žalovanú sumu v zmysle petitu podanej žaloby. V tomto smere

sú rozsudky súdov oboch stupňov nepreskúmateľné, sú takisto nepreukázaľné, nejavia sa spravodlivé
a teda boli porušené jeho procesné práva a v dôsledku nesprávneho procesného postupu došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces na jeho úkor. Zároveň sa súdy odklonili od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom odklon žiadnym spôsobom neodôvodnili. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie alebo zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že je žalobe bude vyhovené.

4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo

napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíta táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolateľ vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP oprel a nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu a s tým súvisiacu neodôvodnenosť ich záverov, ako aj porušenie
práva na spravodlivý proces.

Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a/ zásah súdu do
práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),

v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Pokiaľ dovolateľ v podanom dovolaní vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP oprel o arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvej
inštancie, k tomuto dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP teba uviesť, že ustálená

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne
a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vzneseným stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

12. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právnekorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktorú sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky
rozhodnutia (napr. III ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

koherentný,t.j.jehorozhodnutiemusíbyťkonzistentnéajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.
Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale
aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

13. Ak sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací súd sa
však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie,aksasniminevysporiadalvodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštanciearovnakosaodvolací

súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). Dovolací
súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je
aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods.
3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania

(porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v
tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou
výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

14. Dovolací súd poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa
hlavne obmedzil na citáciu zákonných ustanovení, teda jeho rozhodnutie sa javí ako nepresvedčivé.
Súdy sa dostatočne v konaní nezaoberali námietkami žalobcu. Dovolací súd poukazuje na námietky
dovolateľa uvedené dovolaní týkajúcich sa nesprávneho právneho postupu súdov oboch stupňov.

Odvolací súd sa vôbec nezaoberal tvrdením súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu a mal takúto možnosť hneď doplniť alebo zopakovať dokazovanie. To isté sa dotýka i postupu
v zmysle § 282 CSP a nevyhodnotenie uznávacieho prejavu žalovaného. Za daného stavu sa preto
rozhodnutie dovolacieho súdu javí predčasné a teda nesprávne. Napriek akceptácii odvolacieho súdu
(bod 22) pokiaľ ide o pochybenie súdu prvej inštancie túto nemožno považovať za správnu.

15. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že konanie na odvolacom súde je postihnuté
vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento nedostatok
spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil a
rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle §

393 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP.

16. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací
súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu. A teda

sa zaoberal dovolacími dôvodmi uvedenými v dovolaní (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP).

17. S poukazom na uvedené vyššie dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu pokiaľ namietal
vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je právne, prípustné a zároveň dôvodné, preto
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolacísúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.