Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 19, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Cb/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123316810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123316810.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu:

M.B.A. Financie s.r.o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 754 404, právne zast.:
AdvokátskakanceláriaGaladíks.r.o.,sosídlomNám.ŠtefanaMoysesa45/17A,97401BanskáBystrica,
IČO: 54 691 419, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,
o zaplatenie 15 226,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15 226,61 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 12 % ročne zo sumy 15 226,61 eur od 15.03.2023 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 10.05.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 15 226,61
eur s príslušenstvom titulom dohody o uznaní dlhu a splatení pohľadávky č. 5290080009 (ďalej aj
„dohoda o uznaní dlhu“), ktorú strany medzi sebou uzavreli. Predmetom dohody o uznaní dlhu bol

nárok žalobcu vzniknutý na základe zmluvy o úvere č. 5037325012 zo dňa 28.03.2018 uzavretého zo
strany pôvodného veriteľa pohľadávky spol. Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653 a spoločnosťou HEFA, s.r.o., so sídlom 985 32 Panické Dravce 276, IČO:
36 735 132. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 27 000 eur. Nárok z úverovej
zmluvy bol zabezpečený pristúpením žalovaného k záväzku dlžníka a to na základe dohody o pristúpení
k záväzku podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zákon č. 40/1964,
alebo Občiansky zákonník“) zo dňa 28.03.2018. Z obsahu čl. II ods. 2.2. dohody o uznaní dlhu vyplýva,

že dlžník podľa §323 Obchodného zákonníka vyhlasuje, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o úvere,
špecifikovaný v čl. 1 predmetnej dohody vyčíslený vo výške 19 631,55 eur a zaväzuje sa ho veriteľovi
uhradiťspôsobomšpecifikovanýmvčl.II.dohody.Podľačl.II.dohodyouznanídlhusažalovanýzaviazal
uhradiť sumu 15 226,61 eur do 31.12.2023 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1 500 eur
mesačne vždy k poslednému dňu daného mesiaca, pričom prvú splátku mal uhradiť do 28.02.2023
a poslednú splátku vo výške 226,61 eur ku dňu 31.12.2023. Žalovaný porušil ustanovenia dohody
o uznaní dlhu a preto žalobcovi vzniklo právo podľa čl. II ods. 2.6. žiadať uhradenie celej pohľadávky

veriteľa, resp. jej zostávajúcej časti. Žalobca ku dňu podania žaloby neeviduje od žalovaného žiadnu
platbu a preto pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške 15 226,61 eur. Žalobca zároveň uviedol,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0850/82022/CE zo dňa 13.12.2022 nastala právna
skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. na obchodnúspoločnosť žalobcu. O predmetnej skutočnosti bolo žalovanému expedované podľa § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka oznámenie o postúpení pohľadávky. Na základe uvedeného bol vo veci
v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 40Up/864/2023 zo dňa 28.07.2023, voči ktorému

podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že z predloženej dohody nie je zrejmé, kedy bola uzavretá,
nakoľko takouto dohodou nedisponuje a vyhotovenie dohody doručené spolu s platobným rozkazom
nebolo podpísané žalobcom. Dohodou o uznaní dlhu mal byť uznaný záväzok, ktorý má charakter

obchodno-záväzkového vzťahu, pričom dohoda je uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa § 51
Občianskeho zákonníka, pričom v samotnej žalobe žalobca poukazuje na uznanie dlhu podľa § 323
Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že súd pri vydávaní platobného rozkazu nesprávne posúdil,
že došlo k uzavretiu dohody o uznaní dlhu a dohody o splatení pohľadávky, nakoľko táto nebola
podpísaná žalobcom. Ak by aj žalobca dohodu o uznaní dlhu dodatočne podpísanú predložil je potrebné,
aby správne bolo posúdené, či táto dohoda sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo

Obchodného zákonníka, keďže od tejto skutočnosti sa odvíja aj výška úrokov z omeškania.

3. Žalobca v podanej replike uviedol, že dohoda o uznaní dlhu bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami a zároveň ju opätovne pripojil vo forme listinného dôkazu. K tvrdeniu žalovaného, že
nedisponuje podpísanou dohodou o uznaní dlhu uviedol, že žalobca podpísanú dohodu o uznaní dlhu

zasielal žalovanému, avšak zásielka sa mu vrátila dňa 27.03.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote
o čom predložil kópiu predmetnej obálky s doručenkou a poznámkou poštového doručovateľa. V závere
repliky poukázal na to, že námietka posúdenia právneho vzťahu s prihliadnutím na uzatvorenie dohody
o uznaní dlhu podľa Občianskeho zákonníka s odkazom na uznanie dlhu podľa Obchodného zákonníka
nemá v tomto prípade vplyv na platnosť dohody. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žaloba

bola podaná dôvodne a preto navrhuje súdu aby jej vyhovel.

4. Vo veci bol nariadený termín pojednávania, ktorého sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, ktorý
sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a písomných vyjadrení adresovaných súdu počas písomnej
fázy konania. Zároveň zástupca žalobcu dodal, že na základe predložených listinných dôkazov má za

to, že dostatočným spôsobom preukázali opodstatnenosť žalovaného nároku a teda žaloba bola podaná
dôvodne.

5. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“); prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom
na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby
bol viazaný v prípade jeho prijatia.

6. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

7. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

8. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka; účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10. Podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka; Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom,

že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.11. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“);
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 263 ods. 3 Obchodného zákonníka; Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1,
ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že
zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

13. Podľa § 323 Obchodného zákonníka; Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná (1). Za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 (2). Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi
(3).

14. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2022, dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 28.03.2018, dohoda
ouznanídlhuasplatenípohľadávkyč.5290080009zodňa02.03.2023,prílohač.1kzmluveopostúpení
pohľadávok, predžalobná upomienka zo dňa 11.01.2023, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa

13.12.2022, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluva o povolenom prečerpaní a dohoda
o pristúpení k záväzku zo dňa 23.03.2015, zmluva o úvere č. 5037325012 zo dňa 05.04.2017
a potvrdenie o zasielaní podpísanej dohody o uznaní dlhu žalovanému.

15. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané a zároveň za nesporné, že dňa 05.04.2017 došlo

medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 (ďalej aj „pôvodný veriteľ“) a spoločnosťou HEFA, s.r.o., so sídlom 985 32 Veľká nad
Ipľom 106, IČO: 36 735 132 (ďalej aj „HEFA, s.r.o.“) k uzavretiu zmluvy o úvere č. 5037325012 (ďalej
aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky
vo výške 27 000,- eur a HEFA, s.r.o., ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť. Následne došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa k uzavretiu dohody o pristúpení
k záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere dňa 28.03.2018 podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.12.2022kpostúpeniupohľadávok.Popostúpenípohľadávkyžalobcazaslalžalovanémupredžalobnú
výzvu a posledný pokus o zmier zo dňa 11.01.2023. Zároveň bolo v konaní nesporné, že žalovaný so

žalobcom uzavrel dohodu o uznaní dlhu podľa § 323 Obchodného zákonníka. Žalovaným namietanou
a teda spornou skutočnosťou bolo v konaní či medzi stranami došlo k riadnemu uzavretiu dohody
o uznaní dlhu, keďže žalovaný nedisponuje podpísanou dohodou a správnosť posúdenia záväzku ako
obchodnoprávneho s prihliadnutím na to, že samotná dohoda bola uzatváraná ako nepomenovaná
zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

16. Po preskúmaní listinných dôkazov predložených žalobcom súd dospel k záveru, že dohoda o uznaní
dlhu bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka a bola uzavretá
medzi stranami na diaľku s tým, že žalovanému bolo doručené nepodpísané vyhotovenie dohody.
Z predloženej dohody o uznaní dlhu vyplýva, že zo strany žalovaného bola podpísaná dňa 13.02.2023

a následne zaslaná žalobcovi, ktorý podľa jeho vyjadrení ju mal obdržať dňa 01.03.2023, následne
podpísaná s uvedením dátumu 02.03.2023 a zaslaná žalovanému vo vyhotovení podpísanom oboma
zmluvnýmistranami.Zožalobcompredloženejvrátenejzásielky,obsahomktorejbolapodpísanádohoda
o uznaní dlhu vyplýva, že bola podaná na poštovú prepravu dňa 03.03.2023, bola uložená na pošte
dňa 06.03.2023 a následne z dôvodu neprevzatia žalovaným v odbernej lehote vrátená žalobcovi dňa

27.03.2023. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 06.03.2023 sa dostala do dispozičnej sféry adresáta,
žalovaného, ktorý si doručovanú zásielku mohol prevziať, čo však neurobil a neurobil tak ani počas
celej úložnej lehoty poskytnutej poštovým doručovateľom. Prejav vôle možno považovať za jeden
z podstatných znakov právneho úkonu, keďže až dôjdením prejavu vôle sa dosahuje jeho perfektnosť.
Perfektnosť znamená, že osoba vykonávajúca právny úkon je od tohto momentu prejavom vôle viazaná.

Zákonodarca spája pôsobenie (účinky) prejavu vôle až s okamihom jeho dôjdenia. Podľa § 45 ods.
1 možno považovať aj vzhľadom na jeho systematické zaradenie vo všeobecnej časti Občianskeho
zákonníka za všeobecne platné pravidlo pre všetky právne úkony v súkromnom práve. Odosielateľ nesie
dôkaznébremenootom,žeadresátoviprejavvôledošiel,jepotrebné,abyzvoliltakýprostriedokprenosuprejavu vôle, ktorým bude môcť v prípade súdneho sporu o účinkoch dôjdenia tieto účinky dokázať.
V tomto prípade žalobca preukázal, že predmetná zásielka obsahujúca prejav vôle oboch zmluvných
strán byť viazaný dohodou o uznaní dlhu bola zaslaná žalovanému dňa 03.03.2023 a že bola uložená

na pošte dňa 06.03.2023, kedy si ju žalovaný mohol odovzdať. Žalobca teda preukázal, že oboma
stranami podpísané vyhotovenie dohody o uznaní záväzku zaslal žalovanému a zároveň, že predmetná
dohodadošladodispozičnejsféryžalovaného. Námietkyžalovanéhootom,ženedisponujepodpísanou
dohodou o uznaní dlhu sú preto bezdôvodné, keďže zo strany žalobcu mu bola predmetná dohoda
riadne zaslaná, bola doručovaná poštovým doručovateľom, uložená počas odbernej lehoty, teda došla

do dispozičnej sféry žalovaného a ten mal dostatok času si predmetnú zásielku obsahujúcu podpísanú
dohodu prevziať. V konaní žalovaný ani netvrdil, že by mu predmetná zásielka nebola doručovaná a ani
netvrdili dôvody brániace mu v jej vyzdvihnutiu počas poskytnutej úložnej doby. Najskôr kedy sa mohol
žalovaný s podpísanou dohodou oboznámiť bol deň 06.03.2023, kedy bola uložená na pošte a preto má
súd za to, že týmto momentom predmetná zmluva nadobudla účinnosť.

17. Z obsahu dohody o uznaní dlhu a splatení pohľadávky vyplýva, že bola uzavretá ako nepomenovaná
zmluvapodľa§51Občianskehozákonníka,pričomideozmluvu,ktoráobshaujeokremuznaniazáväzku
aj dohodu o splátkach. Uznanie záväzku predstavuje zabezpečovací prostriedok a zakladá vyvrátiteľnú
právnu domienku, že v dobe uznania a v uznanom rozsahu trval záväzok dlžníka. Dôkazné bremeno
o existencii záväzku prechádza na dlžníka, od momentu uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia

doba. V tomto prípade zo strany žalovaného došlo k uznaniu záväzku, ku ktorému pristúpil na základe
dohody uzavretej s pôvodným veriteľom dňa 28.03.2018. Zo samotnej dohody o pristúpení žalovaného
k záväzku vyplýva, že ten pristupoval k záväzku z úverovej zmluvy uzavretej pôvodným veriteľom so
spoločnosťou HEFA, s.r.o., ktorej predmetom bol kontokorentný úver. Z predloženej úverovej zmluvy
vyplýva, že ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah s prihliadnutím na charakter zmluvných strán

a preto aj následný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vzniknutý na základe
dohody o pristúpení k záväzku bude mať obchodnoprávny charakter. Uvedené zároveň potvrdzuje aj
ustanovenie čl. III. bod 3 dohody o pristúpení k záväzku, kde sa strany dohodli, že ich vzájomné právne
vzťahy súvisiace s dohodou sa podľa § 262 Obchodného zákonníka budú spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Na charaktere zmluvného vzťahu nemení nič ani skutočnosť, že

následná dohoda o uznaní dlhu medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva
podľa Občianskeho zákonníka preto námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. S prihliadnutím
na uvedené má súd za to, že žaloba bola v časti žalovanej istiny podaná dôvodne. V súvislosti
s uplatneným príslušenstvom, úrokom z omeškania súd odkazuje na odsek 16 tohto rozhodnutia,
podľa ktorého bola zmluva uzatváraná na diaľku a teda účinnosť mohla nadobudnúť najskôr dňa, keď

vo vyhotovení podpísanom oboma zmluvnými stranami došla žalovanému, dostala sa do dispozície
žalovaného, teda najskôr dňom 06.03.2023. S prihliadnutím na uvedené napriek dohode zmluvných
strán o splatnosti jednotlivých splátok, z ktorých prvá bola splatná dňom 28.03.2023, mohla nastať aj
splatnosť prvej splátky dňom účinnosti samotnej dohody teda ňom 06.03.2023. Podľa čl. II ods. 2.6
dohody o uznaní dlhu „nezaplatením ktorejkoľvek mesačnej splátky špecifikovanej v čl. II. bod 24 riadne

a včas stráca dlžník výhodu mesačných splátok a veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celej
pohľadávky veriteľa resp. jej zostávajúcej časti. Ak veriteľ neurčí inak, celá zostávajúca pohľadávka
veriteľa je splatná v lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni kedy sa dlžník s úhradou splátky alebo
jej časti dostal do omeškania . Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ nie je dlžníkovi povinný oznamovať,
že sa stal splatný celý dlh a dlžník sa zaväzuje dlh bez ďalšieho uhradiť v uvedenej lehote.“. Na základe

uvedeného s prihliadnutím na najskorší možný deň nadobudnutia splatnosti prvej splátky bol žalobca
oprávnený zosplatniť celý dlh dňa 07.03.2023 (deň po nadobudnutí účinnosti zmluvy a najskoršom dni
splatnosti prvej splátky) a žalovaný sa do omeškania s úhradou zosplatneného záväzku mohol dostať
najskôrdňa15.03.2023.Súdpretosprihliadnutímnauvedenéžalobežalobcuvyhovelvčastivymáhanej
istiny a príslušenstva formou úroku z omeškania od 15.03.2023 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v zmysle

zásady úspechu. V reakcii na vzniknutú situáciu, keď súd žalobu zamietol v časti uplatňovaného
príslušenstva, ktoré v čase podania žaloby, ani rozhodnutia súdu nebolo kvantifikované, súd poukazuje
narozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Obo243/2007zodňa27.11.2008apreto
je pre posudzovanie úspechu v konaní rozhodujúci úspech len v uplatňovanej istine. S prihliadnutím nauvedené súd konaštatuje, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.