Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230705
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7215230705.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., bytom v C., D. C.XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, proti
žalovanej A. E. C., bytom v F., G. C. XX, zastúpenej Bauer s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v F.,
H. C. XX, F., o zaplatenie 72.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 30.3.2023 č.k. 25C/637/2015-792 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 72.000,-
eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 15.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu a vyslovil, že konanie neprerušuje.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 22.7.2013 kúpnu
zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná ako predávajúca zaviazala odpredať žalobkyni byt č. XX I. J. F. C.
XXK.F.ažalobkyňajejuhradiladohodnutúkúpnucenuvsume72.000,-eur.Ďalejvychádzalzozistenia,
že žalovaná listom zo dňa 26.7.2013 odstúpila od predmetnej kúpnopredajnej zmluvy, v dôsledku čoho
správa katastra rozhodnutím zo dňa 19.8.2013 návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne
do katastra zamietla.

4.Nazákladeuvedenýchzisteníapovykonanomdokazovanívýsluchomstránsporu,svedkovalistinami
dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný v podstatnej časti.

5. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa dňa 2.7.2013 uskutočnila peňažný vklad
vo výške 72.000,- eur v prospech účtu žalovanej, čo vyplynulo z potvrdenia ČSOB a.s. Bratislava,
a to na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod horeuvedeného bytu. Súd za

nepreukázané považoval v konaní tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky vložené na jej účet bola
peňažná pôžička zo strany otca žalobkyne na kúpu bytu od svedka L. a predmetný byt mal slúžiť na
zabezpečenie dlhov svedka L. voči otcovi žalobkyne. Na základe predložených dokladov je zrejmé, žeplatba bola uskutočnená v prospech účtu žalovanej s poznámkou kúpa bytu a nie pôžička na kúpu bytu.
Poskytnutie pôžičky nepotvrdili lani v konaní vypočutí svedkovia a ani samotná žalobkyňa.

6. Rovnako tak mal súd za preukázané z výpisov hovorov, ktoré nepotvrdili ústnu dohodu medzi
žalovanou a svedkom B. o pôžičke peňazí a následne dohodnutom spôsobe ich vrátenia svedkovi.
Samotné uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Košiciach,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie za zločin podvodu voči žalovanej, podľa jeho názoru neobsahuje
odôvodnenie, v zmysle ktorého došlo k vráteniu finančných prostriedkov zo strany žalovanej žalobkyni.

Súd mal teda za to, že žalovaná v konaní nepreukázala, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa
22.7.2013 vrátila žalobkyni sumu 72.000,- eur, ktorá bola vložená na účet titulom kúpnej ceny, preto
súd zaviazal žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd konštatoval, že samotný
výpis z účtu žalovanej, že nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu nepreukazuje, že
žalovaná nemohla mať finančné prostriedky na kúpu bytu od inej osoby, ako od otca žalobkyne. Súd
nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanou v konaní oboznámením záznamu videokamier ČSOB, nakoľko

záznam videokamier bol podrobne fotograficky dokumentovaný v trestnom konaní s presnými časovými
záznamami.

7. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd povinnosť
zaplatiť žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania. Keďže žalovanej bola žaloba doručená 13.1.2016 do

omeškaniasadostalaaždňom15.1.2016,pretoažoduvedenéhodňauložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

8. Z uvedených dôvodov preto v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 C.s.p. majúc za to, že žalobkyňa
mala v konaní nepatrný neúspech a to v časti príslušenstva, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania
v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

11. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd nevykonal všetky dôkazy, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V odvolaní namietala, že nikdy nepodpísala kúpnu zmluvu zo dňa 22.7.2013 dňa 2.7.2013 a takáto
zmluva ani súdu žalobkyňou predložená nikdy nebola. Suma 72.000,- eur nebola nikdy kúpnou cenou
pre absenciu kúpnej zmluvy ku dňu 2.7.2013, pričom za svojvoľný považuje záver súdu prvej inštancie,
že z poznámky vkladu sumy 72.000,- eur je poznámka kúpa bytu a teda, že byt kupuje práve žalovaná.
Skutočný dôvod tohto vkladu žalovaná v konaní opakovane objasnila, čo preukazuje aj kúpna zmluva

zo dňa 1.7.2013 so svedkom M. L..

13. Ďalej namietala, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu a obsahu premlčaný, pričom súd prvej
inštancie aplikoval hmotné právo na zistený skutkový stav takým spôsobom, že poprel účel a význam
hneď niekoľkých zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadol na ňou riadne a včas

vznesenú námietku premlčania a prihliadol na žalobkyňou oneskorene a nesprávne uplatnený nárok
v trestnom konaní. Žalovaná namieta právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v napadnutom
rozsudku,ktorýbolviazanýprávnymnázoromKrajskéhosúduvKošiciachvyjadrenýmvjehozrušujúcom
uznesení 1Co/337/2017.

14. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavrela dňa 22.7.2013 so žalobkyňou kúpnu
zmluvu. Žalobkyňa nevykonala totiž nikdy ani len fyzickú obhliadku bytu, nejednala s ňou o cene bytu
a nezaujímala sa reálne kto je jeho skutočným vlastníkom a síce dňa 2.7.2013 poukázala na jej účet
sumu72.000,-eur,ktorýpodľajejtvrdeniamalpredstavovaťkúpnucenubytu.Žalobkyňavôbecnemohla
mať reálny záujem byt kúpiť. Nie je teda správny skutkový záver rozsudku, že by sama mala zámer

kúpiť byt, pričom ozrejmila, že v sume 72.000,- eur, ktorá jej bola zaplatená žalobkyňou sa nejednalo
o kúpnu cenu do budúcna za byt, ale o pôžičku na kúpu toho istého bytu od jeho skutočného vlastníka.
Uvádza, že rozhodnutím správy katastra bol návrh na vklad titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou
a žalobkyňou zamietnutý z dôvodu, že ako predávajúca nebola evidovaná ako vlastníčka bytu tohtobytu. Je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 so žalobkyňou ako kupujúcou
nenadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu, keďže odstúpila spolu s vlastníkom bytu od kúpnej zmluvy
zo dňa 1.7.2013. Trvá na tom, že sumu 72.000,- eur vrátila žalobkyni prostredníctvom svedka N. F. a jej

otca O. B. z dôvodu, že plnenie dostala len ona. Jej samotnej z titulu neplatnej kúpnej zmluvy právo
na vrátenie plnenia vlastníckeho práva nemohlo vzniknúť, pretože k žiadnemu plneniu voči žalobkyni
nedošlo ani nemohlo dôjsť, pretože nikdy nebola vlastníčkou bytu a tiež nikdy žalobkyni nič neplnila
a teda žalobkyňa by sa voči nej nemohla domáhať námietky premlčania nie z dôvodu nepremlčateľnosti
vlastníckeho práva, ale z dôvodu nedostatku synalagmatického plnenia účastníkov zmluvného vzťahu.

Právne závery napadnutého rozsudku sú preto arbitrárne, svojvoľné a nezákonné, pretože ust. § 457
Občianskeho zákonníka upravuje povinnosti účastníkov, ktorí si navzájom plnili na základe neplatnej
alebo zrušenej zmluvy. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je však použiteľné len tam,
kde podľa zmluvy každá zo zmluvných strán niečo obdržala, takže je povinná druhej zmluvnej strane
neplatnej, či zrušenej zmluvy vrátiť to, čo obdržala. Aplikácia tohto ustanovenia teda neprichádza do
úvahy, nakoľko vo vzťahu k žalobkyni nič neplnila a teda nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti na

vrátenie plnení. Medzi nimi teda nevzniklo synalagmatický záväzok v zmysle ust. § 457 Občianskeho
zákonníka.

15. Rozsudok považuje za arbitrárny z dôvodu, že oproti pôvodnému rozsudku súdu prvej inštancie
neobsahuje dostatočnú a vysvetľujúcu argumentáciu odklonu od skutkových záverov a právneho

posúdenia, a to v otázke riadneho a včasného uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní a tiež
v otázke premlčania nároku žalobkyne.

16. V zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyni začala plynúť dňa 20.8.2013
subjektívna premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula

ku dňu 21.8.2015. Žalobkyňa sa rozhodla dňa 30.8.2013 podať voči nej trestné oznámenie, z ktorého
nevyplýva riadne a včasné uplatnenie náhrady škody voči nej a toto samo o sebe neprerušuje plynutie
dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 21.8.2013. Uvedené podľa jej názoru nevyplýva ani zo
zápisnice o trestom oznámení – doplnenie trestného oznámenia zo dňa 20.9.2013, ani z doplnenia
zo dňa 5.11.2013. V uvedenom čase nemala postavenie obvinenej a nie je zrejmé, akým titulom

si uplatňovala žalobkyňa nároky a voči komu. Žalobkyňa svoj nárok v trestnom konaní doplnila nie
14.10.2015, ale až dňa 20.10.2015, kedy si vo vzťahu k nej uplatnila nárok. Žalobkyňa však zjavne to
vykonala až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a pre uvedené svedčí aj skutočnosť,
že žaloba v civilnom konaní bola podaná dňa 15.10.2015. Riadne a včas vzniesla v konaní námietku
premlčania, na ktorú odmietol dať súd prvej inštancie v rozsudku relevantnú zákonnú odpoveď.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
v napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak vychádzal z názoru, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa

22.7.2013 vyplatila jej kúpnu cenu 72.000,- eur a ďalej zo zistenia, že nárok žalobkyne nie je premlčaný,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú
sumu s príslušenstvom. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkov ani právneho stavu,
preto odvolací súd na skutkové zistenia na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

20. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
znázoru,ženárokžalobkynejevcelomrozsahupremlčanýasúdneprihliadolnariadneavčasvznesenú
námietku premlčania.

21. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia – zaplatenej
kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania a to listinnými dôkazmi – trestným oznámením, zápisnicou
o trestnom oznámení zo dňa 20.9.2013, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 5.11.2013, zápisnicou
o výsluchu svedka zo dňa 28.2.2014 a upresnenie uplatnenej náhrady škody zo dňa 14.10.2015v trestnom konaní vedenom proti žalovanej, žalobkyňa v týchto podaniach uviedla, že uplatňuje nárok
na náhradu škody voči žalovanej, pričom výšku škody niekoľkokrát špecifikovala (v sume 72.000,- eur)
a uviedla aj dôvody uplatnenia vzniku škody (vyplatila žalovanej kúpnu cenu, ktorá na ňu nepreviedla

vlastnícke právo k bytu). Je nesporné, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila v lehote určenej v ust. § 46 ods.
3 Trestného poriadku teda do skončenia vyšetrovania.

22. Je teda nesporné, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne v trestnom konaní,
to znamená bolo zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške požaduje náhradu škody, teda nemožno

považovať za správny názor žalovanej, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody bez uvedených
zákonom stanovených náležitostí.

23. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

24. Je nesporné, že žalovaná písomným podaním odstúpila od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
22.7.2013 a odstúpenie od zmluvy oznámila katastrálnemu úradu písomne dňa 31.7.2013. Je teda
nesporné, že zmluva bola zrušená, preto každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa
nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

25.Podľa§457Občianskehozákonníkajezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. V citovanom zákonnom ustanovení sa upravuje okrem spôsobu i rozsah povinností účastníkov

neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátením vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, že na základe
obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva
kúpna, kedy práva a povinnosti obidvoch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak
sú vzájomne podmienené i nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola
zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným v právnom vzťahu bezdôvodného

obohatenia získaného plnením podľa neplatnej či zrušenej zmluvy. Ide o ich synalagmatické práva
vzmysleust.§560Občianskehozákonníka,podľaktoréhoaksizozmluvymajúúčastníciplniťnavzájom
môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho
splniť. Rozdiel oproti § 457 Občianskeho zákonníka je v tom, že ak ide o vrátenie plnenia z neplatnej
alebo zrušenej zmluvy, nie je synalagmatický vzťah založený zmluvou, ako je tomu v § 560 Občianskeho

zákonníka, ale vyplýva priamo zo zákona (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo/2250/2009).

27. Z hľadiska aplikácie ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie je teda rozhodujúce, že sa prevod
vlastníctva práve z dôvodu neplatnosti zmluvy neuskutočnil a žalobkyňa tak vlastníctvo k bytu podľa
zmluvy platne nenadobudla a nie je rozhodujúca ani tá okolnosť, či sa už kupujúci fakticky ujal držby

veci (napr. vo forme zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti) či nie. Ustanovenie § 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorého zmyslom je zachovanie rovnováhy práv obidvoch zmluvných strán
neplatné, či neskoršie zrušenie zmluvy, dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol
zo zákona.

28. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neplatnej či zrušenej kúpnej zmluvy podlieha vyporiadaniu
bezdôvodného obohatenia zmluvných účastníkov režimu § 457 a 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
bez ohľadu na to, či na základe tejto zmluvy bolo predávajúcim prevedené vlastnícke právo či držba veci.
Aplikácia § 107 ods. 3 sa teda logicky neodvíja ani od skutočnosti, či už niektorý z účastníkov neplatnej,
či zrušenej zmluvy svoju reštitučnú povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka splnil či nie.

29. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom žalovanej v odvolaní, že z titulu „neplatnej kúpnej
zmluvy“ v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právo na vrátenie plnenia „vlastnícke právo“ nemohlo
vzniknúť, pretože k žiadnemu plneniu voči žalobkyni nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože žalovaná
nikdy nebola vlastníčka bytu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie ak neprihliadol na žalovanou

vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci, pretoodvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore v danom prípade
žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).