Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 4, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/137/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622204811
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622204811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, D., o zaplatenie 564 Eur s príslušenstvom, takto FORMTEXT

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 564 Eur. Žalobca nadobudol uplatnenú
pohľadávku od Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej aj „banka“). Pohľadávka vznikla zo zmluvy

o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej aj ako „zmluva o bežnom účte“)
uzavretej medzi bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 22.09.2005, ktorou žalovanej
poskytol revolvingový úver vo forme povoleného prečerpania. Nakoľko sa žalovaná dostala do
nepovoleného prečerpania, banka ju výzvou zo dňa 20.03.2020 označenou ako „Upomienka“ vyzvala
na úhradu nepovoleného debetu vo výške 20,55 Eur a upozornila žalovanú aj na právo banky vypovedať
zmluvu o bežnom účte. Z dôvodu, že žalovaná napriek výzvam pohľadávku neuhradila, banka podaním
zo dňa 20.04.2020 Dodatok k zmluve o bežnom účte so žalovanou vypovedala a vyhlásila záväzok za

okamžite splatný. Zároveň žalovanú upozornila, že ak uvedený záväzok vrátane splatného príslušenstva
neuhradí, je banka oprávnená vypovedať zmluvu o bežnom účte, príp. ďalšie súvisiace zmluvy, na
základe ktorých jej boli poskytnuté služby a produkty k príslušnému bežnému účtu. Následne túto
pohľadávku postúpila na žalobcu. Pohľadávka v čase postúpenia predstavovala sumu 814,65 Eur.

2. Po výzve súdu (č. l. 87 spisu) žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku argumentoval v spore
tým, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka a ani

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v predmetnom prípade nešlo o splátkový úver, kedy
dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok. Žalobca uviedol, že k ukončeniu
zmluvného vzťahu došlo na základe „Výzvy na zaplatenie“ zo dňa 20.04.2020, v ktorej vyhlásil záväzok
za okamžite splatný. Taktiež argumentoval, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Podľa žalobcu obe výzvy jeho právneho predchodcu
(t.j. výzvu zo dňa 20.03.2020 označenú ako „Upomienka“ a výzvu zo dňa 20.04.2020 označenú ako
„Výzva na zaplatenie“) možno bez pochýb považovať za relevantné výzvy postupcu v zmysle § 92 ods.

8 zákona o bankách. Na základe uvedeného má žalobca za to, že postupca bol nepochybne oprávnený
postúpiť pohľadávku na žalobcu. Žalobca poukázal aj na judikatúru súdov.

3. Žalovaná bola v spore pasívna, neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany.4. Na pojednávaní dňa 04.09.2023 súd považoval v konaní podľa § 151 ods. 2 v spojení s § 186 ods.
2 CSP za nesporné, že žalovaná uzatvorila s bankou zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov

a služieb flexiúčtu zo dňa 22.09.2005. Banka vyzvala upomienkou zo dňa 20.03.2020 žalovanú na
zaplatenie nepovoleného debetu vo výške 20,55 Eur a následne dňa 20.04.2020 vyhlásila záväzok za
okamžite splatný. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu listom zo dňa 16.03.2022
a18.10.2022.Nebolosporné,žebankaažalobcauzatvorilidňa13.11.2020rámcovúzmluvuopostúpení
pohľadávok. Listinou zo dňa 16.03.2022 oznámila banka žalovanej postúpenie pohľadávky.

5. Súd ešte pred pojednávaním upozornil žalobcu, že nie je aktívne vecne legitimovaný. Hoci žalobca
na výzvu súdu procesne reagoval, s jeho právnou argumentáciou sa súd nestotožnil. Subsumovaním
skutkového stavu pod príslušné ustanovenia právnej normy súd považoval žalobu za nedôvodnú.
Súd subsumoval uvedený nárok ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V konaní nebolo sporné, že banka a žalovaná uzatvorili zmluvu o bežnom účte a poskytovaní

produktov a služieb flexiúčtu, v rámci ktorého bol žalovanej podľa § 497 Obchodného zákonníka
poskytnutý úver formou povoleného prečerpania. Keďže však žalobcom nebola banka ako pôvodný
veriteľ, prvou otázkou, s ktorou sa súd v spore zaoberal, bolo posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Posúdenie aktívnej vecnej legtitimácie znamená preukázanie, či žalobca je podľa hmotného
práva nositeľom práva, ochrany ktorého sa v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu

v spore zakladal na zmluve o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril s bankou ako postupcom. Súd
nemal v konaní za sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Rovnako, že uvedené
bolo žalovanej oznámené listom právneho predchodcu žalobcu. To však automaticky neznamená, že
nastali právne účinky, ktoré predpokladá § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách totiž môže banka postúpiť svoju pohľadávku tretím osobám za dodržania dvoch

podmienok. Prvou z nich je písomná výzva banky voči klientovi (žalovanej) a omeškanie dlžníka viac
ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

6. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktoré bolo zverejnené
pod R 60/2018 najvyšší súd judikoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len

ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon. Následne
v rozsudku pod sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 najvyšší súd uviedol, že v sporoch
s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd z úradnej moci skúmal, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo stany banky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý

je v určitých aspektoch lex specialis voči § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v spore nemal
pochybnosti o tom, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v omeškaní so
splácaním svojho peňažného záväzku voči banke viac ako 90 dní. Súd však v konaní mal pochybnosti
o splnení prvej podmienky uvedeného ustanovenia zákona o bankách, teda či bola žalovaná zo strany
banky písomne vyzvaná na splnenie omeškaného dlhu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR pod

sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022, v ktorom bolo odkazované na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR pod sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona
o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením
čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách.

8. Žalobca v spore nepreukázal, že žalovanej pred postúpením pohľadávky zaslal výlučnú a samostatnú
písomnú výzvu, že žalovaná je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Súd totožne,
ako citovaná judikatúra najvyšších súdnych autorít, nesúhlasí so záverom, že za takúto výzvu je

možné považovať vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru (v tomto prípade „Výzvu na zaplatenie“
zo dňa 20.04.2020). Primárne je totiž predmetom tejto výzvy zosplatnenie úveru ako takého. Len
sekundárne bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu. Uvedená výzva na zaplatenie zo dňa 20.04.2020,
v ktorej banka vyhlásila okamžitú splatnosť záväzku, nemohla u žalovanej ako spotrebiteľa evokovaťmožnosť postúpenia pohľadávky na tretí subjekt, a tým pádom aj prelomenie ochrany bankového
tajomstva. Z toho dôvodu súd považoval postúpenie uplatnenej pohľadávky z banky na žalobcu za
neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Z neplatného

právneho úkonu nemohli nastať právne účinky s tým spojené. Žalobca tak nebol v spore nositeľom
hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu uzavretej
medzi bankou a žalovanou. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietol.

9. Súd by za určitých okolností mohol pristúpiť k odklonu od citovanej judikatúry najvyšších súdnych
autorít. Za predpokladu, ak by v predmetnej výzve na zaplatenie zo dňa 20.04.2020 bola jednoznačne
uvedená možnosť banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách.
To však v danej veci nebolo splnené. Pokiaľ žalobca citoval judikatúru súdov vo svojich prednesoch,
tá už nie je aktuálna. Uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022
došlo k zmene judikatúry, pričom žalobca v spore nedoložil inú „novšiu“ judikatúru najvyšších súdnych

autorít. Účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti, ale nový právny názor je
potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Súd právo netvorí, iba ho nachádza (pozri
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/221/2021zodňa13.12.2022).Ostatnéargumentyžalobcu
z uvedených dôvodov neboli v spore relevantné.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu vo veci. Žalovaná
bola v konaní úspešná v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že z obsahu spisu
súd nezistil žiadne trovy konania žalovanej, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.