Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203951
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6622203951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov: JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci osoby povinnej
platením výživného (navrhovateľ): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, D. E., proti
osobe oprávnenej na výživné (plnoleté dieťa): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G.. XXX/XX, XXX
XX F., t č. E. G.. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ondrej Szilágyi,
advokát, so sídlom 984 01 Lučenec, Dr. Vodu 2, o zrušenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5Pc/18/2022-60 zo dňa 4. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
5Pc/18/2022-60 zo dňa 04. apríla 2023 rozhodol tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX voči plnoletému dieťaťu F. B., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č. k. 11P/586/2005-18 zo dňa 06.02.2006, právoplatného a vykonateľného dňa 23.02.2006 vo
výške 99,58 eur, počnúc dňom 01.11.2020.

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že došlo k zmene pomerov na strane plnoletého dieťaťa,
ktorou zanikli hmotnoprávne podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu
podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Samotným naplneným
hmotnoprávnych podmienok pre zánik vyživovacej povinnosti právna povinnosť určená rozhodnutím
súdu nezaniká, preto bolo potrebné rozhodnúť vo veci samej. Vychádzal z toho, že trvanie vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je limitované do času, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Schopnosť
dieťaťa samo sa živiť sa definuje pri zohľadnení realizácie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j.

po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si
zabezpečiť prostriedky na krytie jeho životných potrieb. Odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 5Cz/19/67 zo dňa 06.05.1967 publikované pod R 100/67 okresný súd poukázal na to, že
časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je spájaný s dosiahnutím určitého veku
napr. plnoletosti, ani vekovou hranicou 25 rokov, dokedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené
podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Poukázal na to, že jedine, ak dieťa dosiahne plnoletosť a ďalej sa pripravuje na budúce

povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ však
úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto príprave ďalším štúdiom,
nemožno vychádzať z toho, že získalo aj potenciál (schopnosť samo sa živiť). V prípade, že sa dieťaťu
nepodarí, následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) sa zamestnať (či už zosubjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádza sa z toho, že schopnosť samo živiť nadobudlo
a vyživovacia povinnosť k nemu zanikla. Na tomto závere nič nemení ani nastavenie systému sociálnych
dávok, keďže toto nastavenie schopnosti dieťaťa samo sa živiť nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.

K schopnosti samostatne sa živiť súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o schopnosť samostatne
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ďalej uviedol, že vo všeobecnosti sa
vychádza z možnosti získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na
individuálne okolnosti každého prípadu. Zohľadňuje sa záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam
a vedomostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie a na druhej strane je

tu oprávnená požiadavka na včasnú realizáciu uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci. Z vykonaného
dokazovania mal okresný súd preukázané, že plnoleté dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie dňa
01.09.2018, kedy sa zaevidovalo na úrade práce, preto nie je považované, z hľadiska Zákona o rodine,
ako aj Zákona o sociálnom zabezpečení za nezaopatrené dieťa. Z doložených listinných dôkazov nebolo
preukázané, že sa plnoleté dieťa napriek svojmu zdravotnému stavu nemohlo sústavne pripravovať na

povolanie, prípadne nebolo schopné vykonávať zárobkovú činnosť v súlade so zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení. Okresný súd poukázal na to, že dlhodobý nepriaznivý stav, je zdravotný
stav spôsobujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa poznatkov lekárskej vedy trvá
dlhšie ako 1 rok. Miera poklesu schopnosti sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného poistenia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého stavu so zreteľom na závažnosť ostatných

zdravotných postihnutí. Pre určenie invalidity sa vyžaduje dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu,
ale súčasne musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo a nielen prechodne podľa poznatkov
lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %.
Z odborného posudku o invalidite plnoletého dieťaťa zo dňa 04.07.2019 vyplýva, že nie je invalidné
v súlade s § 71 ods. 1 na účely podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keďže

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na hornej hranici danej kapitoly vo výške 30 %. Invalidita u plnoletého dieťaťa
preto nevzniká. Zo záverov logopedickej správy klinického logopéda H. E. D. zo dňa 13.07.2020
mal okresný súd preukázané odporúčania, aby sa plnoleté dieťa zamestnalo v „chránenej dielni“,

čo okresný súd vyhodnotil len ako všeobecné odporúčanie, ale taktiež konkrétne obmedzenia, resp.
konkrétne nevhodné, resp. vhodné pracovné pozície a pracovné prostredie z hľadiska odporúčania
absentuje. Napriek tomu, že zmenu pomerov - nadobudnutie schopností plnoletého dieťaťa samostatne
sa živiť považoval okresný súd účinnú už ku dňu 01.09.2018, t. j. odo dňa jeho zápisu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, navrhovateľ prihliadnuc na zdravotný stav plnoletého dieťaťa, napriek

podstatnej zmene svojich pomerov a pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti, navrhol jeho ukončenie
až ku dňu 01.11.2020, t.j. viac ako 2 roky po ukončení štúdia plnoletého dieťaťa. Vzhľadom na
diagnostikované poruchy u plnoletého dieťaťa, podľa okresného súdu, nie sú také obmedzujúce vo
výkone niektorých povolaní a výkonu prác, čo svedčí aj zamestnanie plnoletého dieťaťa na základe
Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.09.2022, na pracovnej pozícií – pomocné stavebné práce, podľa

potreby zamestnávateľa. Pracovnými príležitosťami podľa okresného súdu nie sú len pracovné ponuky
v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale aj akékoľvek pracovné ponuky primerané veku. Okresný súd
vyložil § 62 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti na § 78 Zákona o rodine a § 231 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti
splatné dávky a splátky možno na základe návrhu zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú

rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy
nastala podstatná zmena pomerov a nie od podania návrhu. Ak teda nastala zmena pomerov aj pred
podaním návrhu na zrušenie výživného, za rozhodujúci čas zániku vyživovacej povinnosti sa posudzuje
zmena pomerov u účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia alebo
dohody. Táto nastala dňa 01.09.2008, kedy sa plnoleté dieťa zaevidovalo na úrade práce. Prihliadnuc,

ale k zdravotnému stavu plnoletého dieťaťa považoval za dôvodné vyhovieť návrhu navrhovateľa,
zrušiť jeho povinnosť až k 01.11.2020. Okresný súd odkázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2020, podľa ktorého výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1
Zákona o rodine, pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, podľa ktorých obsahujú osobitnú úpravu
doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie príp.

zníženie vyživovacej povinnosti.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalej
len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebol podaný
žiadny návrh na priznanie nároku na náhradu konania.2. Proti rozsudku okresného súdu podalo plnoleté dieťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie dňa 23.05.2023, kde žiadalo rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Zároveň žiadalo nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Vytýkalo okresnému súdu, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, keďže len samotná skutočnosť,
že dieťa je schopné hocijakej zárobkovej činnosti, nestačí k tomu, aby došlo k zániku vyživovacej
povinnosti, keďže sa uprednostňuje jeho záujem, ak nie je preukázané, že je schopné samo sa
živiť. Dôležitým faktorom je skutočnosť, že musí existovať reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa

vo vyštudovanom odbore v okruhu miesta bydliska. Plnoleté dieťa potvrdilo skutočnosť, že ukončilo
stredoškolské vzdelanie s maturitou v roku 2018 ako 22 ročné. Následne bolo vedené ako uchádzač
o zamestnanie na úrade práce, počas čoho spolupracovalo s úradom, zúčastňovalo sa pohovorov podľa
pokynov úradu, avšak nepoberalo žiadne dávky. Následne absolvovalo 2 operácie kolena, poslednú
v auguste 2021 s čím boli spojené rehabilitácie a práceneschopnosť v trvaní 6 mesiacov. Pravidelne
navštevuje psychiatrickú a logopedickú ambulanciu, má viaceré diagnózy a podľa posudku o invalidite

mápoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťo30%.Zamestnávatelianapracoviskáchchránenej
dielne ho odmietajú prijímať do pracovného pomeru vzhľadom na to, že jeho pokles schopnosti je
len 30 % a nevie si nájsť dlhodobo adekvátne zamestnanie. Plnoleté dieťa poukázalo na to, že zo
záverov lekárskych správ mu klesá IQ. Podľa neho navrhovateľ si nechcel pripustiť, že jeho syn má
nejaký handicap, žije dlhodobo v zahraničí a na návštevu ho pozval len dvakrát. Tvrdenia, že mu chcel

darovať nehnuteľnosť v I. považovalo za účelové a zavádzajúce, nakoľko ide o dedičstvo po rodičoch,
pričom navrhovateľ má aj sestru a v tejto nehnuteľnosti žije matka navrhovateľa. Pokiaľ išlo o zdravotný
stav navrhovateľa, plnoleté dieťa uviedlo, že sa jedná o operáciu pruhu. Je v jeho záujme nájsť si
vhodné zamestnanie, avšak v súčasnosti je zamestnané na dohodu a vykonáva ľahké upratovacie
práce pod dozorom, pričom sústavne si hľadá lepšie zamestnanie. Vytýkalo okresnému súdu, že zle

posúdil zánik vyživovacej povinnosti k 01.11.2020, keďže tento deň predchádzal dňu začatia konania,
čo je v rozpore s § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázalo na to, že súd mal prihliadnuť na jeho
zdravotný stav, reálnu situáciu na trhu, celkovú nezamestnanosť v regióne a vekovú kategóriu. Taktiež
mal vychádzať z priemerného mesačného príjmu navrhovateľa, jeho celkovej situácie, zisťovaním
vlastníctva hnuteľných, nehnuteľných vecí finančných prostriedkov, účtov a cenných papierov, keď tento

je vlastníkom nehnuteľností v Slovenskej republike a Českej republike a má auto. Ďalej plnoleté dieťa
uviedlo, že od 12.09.2022 pracuje na dohodu ako pomocný pracovník s dohodnutou odmenou 3,72
eur na hodinu, čo mu nestačí ani na základné životné potreby, stravu na celý 1 týždeň. Býva u matky,
ktorá mu finančne vypomáha, platí všetky energie v byte, poplatky za bývanie, smeti ako aj výdavky
spojené s plnením vo forme osobnej starostlivosti. Podľa neho pri plnoletých deťoch sa tvrdená zmena

pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia konania, preto ak súd bude mať preukázané podmienky
prezrušenievýživnéhonavrholzrušiťvyživovaciupovinnosťkudňupodanianávrhu,resp.kudňuodkedy
účastník konania pracuje na dohodu. Poukázalo na to, že navrhovateľ od určenia vyživovacej povinnosti
rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/586/2005 zo dňa 06.02.2006, prispieval len sumou
99,58 eur na jeho výživu, neposkytoval mu žiadnu osobnú starostlivosť a za celé tri roky ho navštívil

dvakrát. Na Okresnom súde Banská Bystrica sa pod sp. zn. 19Ex/716/2021 vedie exekučné konanie
predmetom ktorého je zameškané výživné. Plnoleté dieťa pripojilo žiadosť o prijatie do zamestnania
zo dňa 12.05.2023 a 15.05.2023, potvrdenie od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa
16.08.2021, výpis zo zdravotnej karty, lekársku prepúšťaciu správu z 11.11.2021, z 02.04.2008, lekársku
prepúšťaciu správu potvrdenú zo spoločnosti Alfamedic z 10.08.2021, potvrdenie o predoperačnej

príprave, pedagogické hodnotenie žiaka zo dňa 27.06.2007, rediagnostickú správu zo špeciálneho
pedagogického vyšetrenia z 28.08.2008 a dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.09.2022.

3. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu plnoletého dieťaťa dňa 14.06.2023. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorý správne zistil skutkový stav a následne vec správne posúdil. Uviedol, že považuje správanie
plnoletého dieťaťa za nelogické, keďže s podaným návrhom na zrušenie výživného na pojednávaní dňa
04.04.2023 jeho právny zástupca súhlasil. Uviedol, že si vždy plnil vyživovaciu povinnosť až do dňa, keď
prišli ťažkosti, o čom upovedomil plnoleté dieťa. Výsledkom bolo podanie trestného oznámenia zo strany
jeho matky. Poprel, že by nechcel pripustiť zdravotný handicap plnoletého dieťaťa, pričom uviedol, že

prispieva len formou finančných darov. Uviedol, že mu našiel prácu, ktorú tento odmietol. Nehnuteľnosť,
ktorú mu chcel darovať, vôbec nezdedil, ale riadne kúpil. Výživné platil nad rámec zákonnej vyživovacej
povinnosti skoro dva roky. S plnoletým dieťaťom mal výborné vzťahy, aj keď sa nemohli často stretávať,
pretože pracoval v zahraničí v Českej republike, kde žije od roku 2005 a založil si novú rodinu. Nemážiadne majetky ani cennosti a nepatrí mu ani motorové vozidlo. Príjem má rovnaký, ktorý s ohľadom na
jeho zdravotný stav nie je taký ako v minulosti. Nemá už možnosti ďalej prispievať plnoletému dieťaťu.
Odvolanie, ako aj žiadosti o zamestnanie zo jeho strany považuje za účelové, napísané na poslednú

chvíľu. Navrhovateľ pripojil výplatnú pásku z mája 2023.

4. Plnoleté dieťa sa vyjadrilo k vyjadreniu navrhovateľa dňa 20.07.2023 v tom smere, že zotrváva na
všetkých svojich doterajších ústnych a písomných vyjadreniach.

5. Navrhovateľ dňa 08.08.2023 doručil dokumenty k svojmu vyjadreniu, a to kópiu výplatnej pásky za
mesiac jún 2023 a potvrdenky o zaslaní vyjadrenia.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 a § 362 CSP, § 7 a 156 CMP),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom odvolania (§ 66 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a postupom podľa
ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. V preskúmavanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
11P/586/2005-18 zo dňa 06.02.2006, právoplatného a vykonateľného dňa 23.02.2006, vo výške 99,58
eur sa zrušuje s účinnosťou od 01.11.2020. K zrušeniu vyživovacej povinnosti pristúpil vzhľadom na

zmenu pomerov, keď plnoleté dieťa ukončilo prípravu na povolanie a nebol u neho preukázaný dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mu bránil vykonávať prácu v pracovnom pomere. Podľa okresného
súdu je schopný samostatne sa živiť už od ukončenia štúdia ku dňu 01.09.2018. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ s prihliadnutím na zdravotný stav dieťaťa navrhol ukončenie plnenia vyživovacej povinnosti
až od 01.11.2020, t. j. dva roky po ukončení jeho štúdia, konajúci súd zrušil až od tohto dátumu jeho

vyživovaciu povinnosť.

8. Plnoleté dieťa napadlo rozsudok okresného súdu, pričom trvalo na tom, že k zrušeniu vyživovacej
povinnosti môže dôjsť najskôr až od podania návrhu na okresný súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Zároveň uviedlo, že nie je schopné pracovnou činnosťou zabezpečovať svoje potreby a z toho dôvodu

nie je dôvodné zrušiť vyživovaciu povinnosť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa pritom v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku

a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná
zmena pomerov.14. Reagujúc na odvolacie námietky plnoletého dieťaťa odvolací súd mal za to rovnako ako súd
prvej inštancie, že výklad ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti na § 231 CSP
umožňuje zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu zmeny pomerov, a to aj pred podaním návrhu na

zrušenie vyživovacej povinnosti. Aj odvolací súd naďalej považuje za relevantný nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012, v ktorom sa uvádza, že ust. § 163 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ktorý zodpovedá obsahovému zneniu súčasného ust. § 213 CSP) vymedzuje
okamihy, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku
zmeny pomerov, pričom výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa aj takúto interpretačnú

alternatívu, keďže tieto paragrafy neobsahujú osobitnú úpravu doby, v ktorej možno uplatniť zmenu
pôvodného rozhodnutia v prípade, že sa navrhuje zrušenie prípadne zníženie vyživovacej povinnosti.
Odvolací súd považuje za dôvodné poukázať na to, že trvanie vyživovacej povinnosti vychádza priamo
zo Zákona o rodine, pričom konajúci súd pri zrušení vyživovacej povinnosti len deklaruje, či došlo alebo
nedošlo k schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Bolo by nelogické, pokiaľ by maloleté dieťa poberalo výživné
až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení výživného, resp. podania návrhu na zrušenie výživného,

hoci už pred touto dobou nadobudlo schopnosť samé sa živiť. Takto by bol popretý zmysel a účel
poskytovania výživného, pričom na strane plnoletého dieťaťa by dochádzalo k profitovaniu z výživného,
keď by súčasne mohol poberať príjem z pracovnej činnosti, ktorú je schopný vykonávať a súbežne by
poberal vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru, že
zrušenie vyživovacej povinnosti je dané s účinkami od toho dňa, keď odpadli podmienky na jeho ďalšie

trvanie, t. j. keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť, a to i spätne, t. j. pred dátumom podania
návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z ust. § 78 Zákona o rodine nevyplýva, že zrušenie alebo
zníženie výživného (okrem výživného pre maloleté deti) je možné len od podania návrhu, avšak len
to, že také konanie môže začať len na návrh. Zároveň treba odlišovať zrušenie vyživovacej povinnosti
od návrhu na zvýšenie, resp. zníženie vyživovacej povinnosti, kedy je daná osobitná právna úprava

výslovne upravujúca možnosť priznania aj spätne takéhoto výživného podľa § 77 ods. 1 Zákona
o rodine. Odvolací súd poukazuje taktiež na ustálenú rozhodovaciu prax k posudzovaniu dátumu
zániku vyživovacej povinnosti v judikatúre krajských súdov, ktorá obdobne posúdila okamih možnosti
zrušenia vyživovacej povinnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/26/2020,
sp. zn. 13CoP/1/2018, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/4/2018, rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/235/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/144/2011,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/348/2017 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26CoP/39/2019).

15. Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je v súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine spojený

s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, ktorou sa rozumie schopnosť samostatne
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť
napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Vyživovacia povinnosť zanikne spravidla riadnym ukončením
štúdia, avšak treba prihliadať na osobitné podmienky daného prípadu, pretože môže zaniknúť aj skôr
alebo neskôr, resp. nikdy. Zdravotné postihnutie, ktoré by bránilo zániku vyživovacej povinnosti musí

byť trvalé a objektívne a znemožňujúce plnoletému dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť.
Jedná sa o také postihnutie, ktoré znemožní dieťaťu akúkoľvek prácu a zároveň musí ísť o postihnutie,
ktoré je trvalé. Postihnutie, ktoré len obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je takto
dôvodom pre vznik nároku na výživné.

16. Pokiaľ išlo o posúdenie schopnosti plnoletého dieťaťa sa živiť, odvolací súd mal za to, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ukončil štúdium maturitnou skúškou dňa 01.09.2018 a od
tohto dňa sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci. Z odborného posudku
o invalidite zo dňa 04.07.2019 je preukázané, že plnoleté dieťa nie je invalidné podľa § 71 ods. 1 na účely
§ 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickouosobou.Plnoletédieťajevyučenéakokucháramáľahkúmieruvpokleseschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť na hornej hranici kapitoly 30 %, kedy ale invalidita nevzniká. Z logopedickej správy
vyplýva, že u neho je na základe diagnózy identifikovaná iná presne neurčená porucha reči a zmiešaná
špecifická vývinová porucha. Zaradenie sa v pracovnom procese do chránenej dielne je uvedené len

ako odporúčanie.

17. Zmyslom a účelom vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je umožniť dieťaťu dosiahnuť čo
najvyšší stupeň vzdelania a tým mu dať možnosť získať v budúcnosti sociálne istoty, ktoré sú spojenéso začlenením sa do pracovného procesu a uplatnením sa na trhu práce. Z tohto hľadiska plnoleté
dieťa nenamietalo, že nedosahovalo takýto stupeň vzdelania, keďže riadne ukončil stredoškolské
vzdelanie v odbore kuchár s vykonanou maturitou. Aj keď zaradenie do evidencie uchádzačov

o zamestnanie nepredstavuje automaticky zánik vyživovacej povinnosti, v danom prípade vzhľadom na
konkrétne skutkové okolnosti preskúmavanej veci tomu tak je. Plnoleté dieťa netrpí takým zdravotným
postihnutím, ktoré by mu bránilo trvale vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Svoju prípravu na
povolanie ukončilo ukončením štúdia na strednej škole, pričom týmto nadobudlo schopnosť sám sa
živiť. Skutočnosť, že môže vykonávať pracovnú činnosť, svedčí aj z predloženej dohody o pracovnej

činnosti. Následne predložené žiadosti o zamestnanie (s dátumom po vynesení rozsudku okresným
súdom) považoval odvolací súd za účelové v snahe preukázať hľadanie si primeraného zamestnania.
Naviac, ako aj vyplynulo z predložených dokumentov, navrhovateľ sa snažil zabezpečiť po skončení
štúdia zamestnanie plnoletému dieťaťu, pričom toto na uvedenú pracovnú ponuku nereflektovalo. Aj z
toho možno vyvodiť, že mu nič nebránilo zamestnať sa aj v minulosti.

18. Odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, ako potvrdiť rozsudok okresného súdu o zrušení vyživovacej
povinnosti rešpektujúc aj dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý navrhol zrušenie vyživovacej povinnosti
neskôr v období až dvoch rokov po vzniku podmienok na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti. Správny
je aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania v súlade s § 52 CMP.

19. V súhrne všetkých uvádzaných úvah a súvislostí tak odvolací súd potvrdil rozsudok okresného
súdu vo všetkých výrokoch ako rozsudok vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57,
§ 58 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na

náhradu trov konania nebol podaný a neboli ani zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).