Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011708
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121011708.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Lucie Bašistovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.06.2024, v trestnej veci
protiobžalovanémuA.B.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1ods.3písm.b),c)Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/83//2021
zo dňa 06.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom
D. E. XXX/XX, D. F.,
okr. C.,

u k l a d á:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri rovnosti
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b), c) Tr. zákona, a to na tom skutkovom
základe, že

- v období od mesiaca novembra 2020 doposiaľ si v F. a inde úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť na svojho mal. syna G. C. B., nar. X.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 28P/159/2018 zo dňa 19.12.2018 s právoplatnosťou

dňa 2.1.2019, a to tak, že na jeho výživu mal mesačne prispievať sumou 70,- Eur vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím takto za uvedené obdobie
na výživné H. I. dlhuje sumu najmenej 2.296,- Eur, pričom bol v posledných 24 mesiacoch za taký
čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15T/28/2019 zo dňa 10.12.2019s právoplatnosťou 31.12.2019, ktorým mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona bol určený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu súd podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri rovnosti poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a za
použitia § 54 Tr. zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť
uhradiť dlžné výživné poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalé bytom J. XX, F., do jedného roka
od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste písomne

odôvodnené odvolanie aj okresný prokurátor. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním
napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd k rozhodnutiu o druhu a výmere
trestu, uviedol, že s týmto odôvodnením rozhodnutia súdu sa nestotožňuje a nepovažuje ho za dôvodné.
Obvinený sa neplnenia vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému synovi G. C. B. dopustil za
obdobie od mesiaca november 2020 doposiaľ, pričom za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k

rovnakémumaloletémusynoviužbolprávoplatneodsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. 15T/28/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
ktorý vykonal 04.07.2020. V páchaní žalovaného skutku teda pokračoval už 4 mesiace po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody. Súčasne poukázal aj na to, že obžalovaný bol po podaní obžaloby v
tejto trestnej veci za obdobnú činnosť odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn.

5T/54/2022 zo dňa 03.11.2022 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorý v čase
konaniahlavnéhopojednávaniadňa06.09.2023stálevykonával.Odpodaniaobžalobynaobžalovaného
dňa 28.10.2021 do ostatného pojednávania vo veci dňa 06.09.2023 uplynula doba necelých 2 rokov,
počas ktorých obžalovaný si naďalej na maloletého neplnil vyživovaciu povinnosť ani čiastočne, čím svoj
dlh na výživnom v čase podania obžaloby niekoľkonásobne prevýšil, za celé obdobie neprejavil žiadnu

iniciatívu smerujúcu aspoň k čiastočnému plneniu vyživovacej povinnosti, ani k znižovaniu dlhu na
výživnom a to aj napriek tomu, že na hlavných pojednávaniach konaných dňa 17.06.2022 a 28.10.2022
opakovane uvádzal, že pracuje vo firme K. F., D. L., kde mal mať možnosť sa po osvedčení sa v práci
získať trvalú prácu, z ktorej by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Uvedené tvrdenia obžalovaného
v kontexte toho, že aj napriek nejakému príjmu si nezačal plniť vyživovaciu povinnosť na maloletého

syna, nedostavoval sa na hlavné pojednávania a naopak bol v tomto období odsúdený taktiež za
neplnenie vyživovacej povinnosti na iné dieťa, teda vyznievajú značne nedôveryhodné a pochybné a
pretosanestotožňujespostupomsúdu,ktorýbezďalšiehoovereniaupotencionálnychzamestnávateľov
sa uspokojil s písomnými prísľubmi zamestnania, ktoré predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní
dňa 06.09.2023 v čase, keď ešte vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody. Účelom trestu má

byť zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasné odradenie
inýchodpáchaniatrestnýchčinov.Uloženímtrestuodňatiaslobodynespojenéhosobmedzenímosobnej
slobody nie je možné takýto účel dosiahnuť, keďže obžalovaný - otec maloletého dieťaťa si už z
predchádzajúcich odsúdení nevzal ponaučenie, nezmenil prístup k plneniu vyživovacej povinnosti na

maloleté dieťa. Doterajšie tresty nesplnili u obvineného zákonom požadovaný účel, preto je toho názoru,
že účel trestu by mal byť dosiahnutý uložením trestu spojeným s odňatím slobody. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností súd dostatočne neprehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania,
ako aj hlavného pojednávania a pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného A. B. rozhodol nesprávne.
Preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/83/2021

a obžalovanému A. B. uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe včas podaného odvolania, oprávnenou osobou, postupoval krajský súd v intenciách §
317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané

len čo do výroku o treste) preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o druhu a výmere trestu
a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo

vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaní napadnutom
výroku o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade.

Okresný súd správne ustálil existenciu rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa (§ 36 a §
37 Tr. zákona), v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2, 8 Tr. zákona) určil trestnú
sadzbu, v rámci ktorej potom aj určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk jeho kritérií podľa

§ 34 ods. 1, 4 Tr. zákona z jeho pohľadu pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo (§ 34
ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Zohľadňujúc doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol

konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom - a to trest povinnej práce vo výmere
240 hodím za súčasného uloženia povinnosti pre obžalovaného uhradiť dlžné výživne - je trestom
zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného,
mal za to, keďže trest uložený okresným súdom považoval za neprimerane mierny, že bolo na mieste

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, čo bol aj dôvod pre zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.
poriadku.

V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že si v celosti osvojil
argumentáciu okresného prokurátora prednesenú v rámci písomne odôvodeného odvolania.

Je preto na mieste opäť rekapitulovať, že obžalovaný sa neplnenia vyživovacej povinnosti voči svojmu
maloletému synovi G. C. B. dopustil za obdobie od mesiaca november 2020 doposiaľ, pričom za

neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k rovnakému maloletému synovi už bol právoplatne
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/28/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal 04.07.2020. V páchaní žalovaného
skutku teda pokračoval už 4 mesiace po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako platí,
že obžalovaný bol po podaní obžaloby v tejto trestnej veci za obdobnú činnosť odsúdený aj trestným

rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/54/2022 zo dňa 03.11.2022 k nepodmienečnému trestu
odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorý v čase konania hlavného pojednávania dňa 06.09.2023 stále
vykonával. Od podania obžaloby na obžalovaného dňa 28.10.2021 do ostatného pojednávania vo veci
dňa 06.09.2023 uplynula doba necelých 2 rokov, počas ktorých obžalovaný si naďalej na maloletého
neplnil vyživovaciu povinnosť ani čiastočne, čím svoj dlh na výživnom v čase podania obžaloby

niekoľkonásobne prevýšil, za celé obdobie neprejavil žiadnu iniciatívu smerujúcu aspoň k čiastočnému
plneniu vyživovacej povinnosti, ani k znižovaniu dlhu na výživnom a to aj napriek tomu, že na hlavných
pojednávaniach konaných dňa 17.06.2022 a 28.10.2022 opakovane uvádzal že pracuje vo firme K. F.,
D. L., kde mal mať možnosť sa po osvedčení sa v práci získať trvalú prácu, z ktorej by si mohol plniť
vyživovaciu povinnosť.

Správne potom uzatvára okresný prokurátor, že tvrdenia obžalovaného počas celého dokazovania,
najmä na hlavnom pojednávaní v kontexte toho, že aj napriek nejakému príjmu si nezačal plniť
vyživovaciu povinnosť na maloletého syna, nedostavoval sa na hlavné pojednávania a naopak bol v
tomto období odsúdený taktiež za neplnenie vyživovacej povinnosti na iné dieťa, teda vyznievajú značne
nedôveryhodne a pochybne a preto sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý bez ďalšieho overenia

u potencionálnych zamestnávateľov sa uspokojil s písomnými prísľubmi zamestnania, ktoré predložil
obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2023 v čase, keď ešte vykonával nepodmienečný trest
odňatia slobody.Krajský súd za tým účelom, osvedčujúc a dopĺňajúc argumentáciu okresného prokurátora na verejnom
zasadnutí konanom dňa 13.06.2024 doplnil dokazovanie prečítaním úradného záznamu z dňa
13.06.2024, z ktorého malo pôvodne vyplynúť, že obžalovaný A. B. podľa personalistky Základnej

školy D. F. ul. M. X, mal pôvodne na základe dohody o vykonaní práce od 22.04.2024 do 30.04.2024
vykonať drobné stavebné práce, za čo mala byť poskytnutá odmena 144,- eur. Táto informácia však
následnebolatotožnou pracovníčkouuvedenejzákladnejškolyopravenátak,žedošloknedorozumeniu
a tieto práce mál pre túto základnú školu vykonať otec obžalovaného a preto naďalej platí písomné
vyjadrenie označenej základnej školy zo dňa 31.05.2024, z ktorého plynie, že obžalovaný A. B. nebol

nikdy v minulosti a ani v súčasnosti zamestnancom označenej základnej školy. Súčasne bola prečítaná
aj písomná odpoveď spoločnosti N. K. K. D., z ktorej plynie, že obžalovaný nie je zamestnancom tejto
spoločnosti. Napokon bolo prečítané oznámenie poškodenej H. I., ktorá svojím písomným podaním zo
dňa21.05.2024oznámilatunajšiemukrajskémusúdu,žezostranyobžalovanéhoA.B.nedošlokúhrade
dlžného výživného a to ani v jeho časti. Napokon zo správy doručenej Okresnému súdu Prešov ešte
dňa 09.03.2023, ešte pred ukončením dokazovania na čl. 111 pôvodné tvrdenie obžalovaného, že má

možnosť byť zamestnaný v spoločnosti K. F., D.. D. L. XXX, vyplynulo, že obžalovaný zamestnancom
tejto spoločnosti nie je, ani nebol.

Za danej dôkaznej situácie je zrejmé, že obžalovaný v minulosti sa dopúšťal totožného protiprávneho
konania, preto niet dôvodu v danom prípade mu veriť, aby už v tomto prípade sa takým spôsobom poučil

a aby sa tohto konania totožného, teda neplnenia si vyživovacej povinností, aby sa ho vyvaroval a už
nedopúšťal. Obžalovaný len účelovo tzv. „naťahoval čas“ predkladaním rôznych písomných prísľubov
od potencionálnych zamestnávateľov, kde však nikdy v minulosti a v čase rozhodovania krajského súd
zjavne nepracoval. Napokon jedným zo stabilných období, kedy si obžalovaný vôbec plnil vyživovaciu
pivnosť bolo obdobie počas výkonnú trestu odňatia slobody zrážkami zo mzdy, pokiaľ bol zaradený do

práce.

Z tohto pohľadu preto krajský súd má za to, že v danom prípade okresný súd predovšetkým nesprávne,
ako neprimerane mierny, určil ako druh trestu, ako trestu povinnej práce vo výmere 240 hodín,
predchádzajúce tresty obžalovanému ukladané za totožnú trestnú činnosť boli vždy predsa ukladané

ako trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, pokiaľ tieto neviedli k jeho náprave, niet rozumného
dôvodu pre záver, že práve teraz popri výkone trestu povinnej práce sa obvinený riadne zamestná,
začne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, žijúcim dokonca v tzv. dvoch samostatných
domácnostiam.
Prihliadajúc potom na jednotlivé hľadiska ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými

sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu,
vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a to, že trest má súčasne iných odradiť od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať

aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru zohľadňujúc nepriaznivú
prognózu nápravy obžalovaného, ktorý nie je schopný sa poučiť z doteraz uložených trestov spojených
s odňatím slobody, že trest odňatia slobody na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby (1 rok až
5 rokov) je trestom na nápravu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
trestom primeraným.

Vzhľadom na to, že obžalovaný už vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich rokoch bol,
bolo potrebné ho v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov potom krajský súd, keďže považoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné,
výrok o treste zrušil a sám vo veci na podklade vykonaného dokazovania okresným súdom o druhu, ale
hlavne výmere trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.