Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3821203711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcov: 1/ J & M PROPERTY s. r.
o., IČO: 45 705 011, so sídlom Jégeho 6/10, 971 01 Prievidza, 2/ VIP invest, s. r. o., IČO: 44 209
959 so sídlom Energetikov 191/17, 971 01 Prievidza, žalobca 2/ zastúpený JUDr. Jánom Kokindom,
advokátom so sídlom M. Mišíka 780/19A, 971 01 Prievidza, IČO: 50 211 943, proti žalovaným: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. D. XXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
E., adresa na doručovanie: D. XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení Mgr. Marcelom Pélim LL.M.,
advokátom so sídlom M.R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 014 247 o vypratanie

nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2023,
č.k. 14C/30/2021-89, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať domovú
nehnuteľnosť špecifikovanú vo výroku. Rozhodol tak na základe ust. § 126 ods. 1 OZ a konštatoval,
že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu a priľahlých pozemkov (predmetná

nehnuteľnosť), pričom na strane žalovaných neexistuje žiaden užívací právny titul. Hoci v konaní vyšlo
najavo, že žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti nebývajú od Vianoc 2022, nepopreli, že v nej majú
ešte stále svoje veci. Tieto hnuteľné veci žalovaných sa podľa súdu prvej inštancie nachádzajú v
predmetnej nehnuteľnosti patriacej žalobcom bez právneho dôvodu, a preto súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a žalovaným uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 CSP a konštatujúc, že žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, priznal
úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu
zamietnuť. Namietali nedostatok svojej vecnej legitimácie, keďže v konaní vyšlo podľa nich najavo, že
predmetnú nehnuteľnosť neužívajú. Z ich výpovedí malo byť jednoznačné, že predmetnú nehnuteľnosť
prestali užívať. Za podstatné žalovaní považovali, že žaloba o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti bola
podaná aj proti p. F. (otcovi žalovanej 2/) a vedením oboch konaní si žalobcovia podľa žalovaných
protirečia.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť neužívajú
na bývanie. Povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť uložil žalovaným z dôvodu, že žalovaní
majú v predmetnej nehnuteľnosti hnuteľné veci, ktoré im patria a žalovaní nemajú právny dôvod na
umiestnenie ich hnuteľných vecí v nehnuteľnosti patriacej žalobcom.

6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7. Súd prvej inštancie správne vychádzal z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorého

vyplýva právo vlastníka nehnuteľnosti, domáhať sa vypratania nehnuteľnosti proti tomu, kto ju užíva
bez toho, aby v jeho prospech svedčalo užívacie právo. Nesprávne však súd prvej inštancie reagoval
na zmenu okolností, ktorá nastala od podania žaloby, keď povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti
uložil žalovaným napriek tomu, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť v priebehu konania opustili
a odsťahovali sa z nej. Nebolo dostatočným skutkovým východiskom vyhovujúceho rozhodnutia, že

žalovaní majú v predmetnej nehnuteľnosti ešte stále svoje veci, keď zo skutkových zistení súdu
prvej inštancie súčasne vyplynulo, že tieto veci sú v držbe otca žalovanej 2/ užívajúceho predmetné
nehnuteľnosti v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Keďže sa žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti nezdržujú (neužívajú ju na bývanie) a veci, ktoré

v nej zanechali sú v držbe otca žalovanej 2/ bývajúceho v predmetnej nehnuteľnosti, teda v držbe
tretej osoby, je dôvodná odvolacia námietka žalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie
v spore. Žalovaní skutočne nie sú nositeľmi povinnosti predmetné nehnuteľnosti vypratať, ako im ju
uložil súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím. Hoci súd prvej inštancie zohľadnil v napadnutom
rozhodnutí, že žalovaní sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržujú, a vyhovujúce rozhodnutie založil len

na tom, že v predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú ich hnuteľné veci, je pre vec podstatné, že takéto
hnuteľné veci je povinný vypratať ten, v koho držbe sa nachádzajú. Výkon rozhodnutia o vypratanie
hnuteľných vecí z nehnuteľnosti totiž spočíva v tom, že sa z vypratávanej nehnuteľnosti odstránia veci
v držbe povinného, veci v držbe osoby, ktorá oprávnenie užívať nehnuteľnosť alebo jej časť odvodzuje
od súhlasu povinného, alebo veci v držbe osoby, ktorá nevie osvedčiť právny titul užívania vypratávanej

nehnuteľnosti (§ 181 ods. 5 písm. a) Exekučného poriadku).

9.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmenilažalobuvcelomrozsahuzamietol.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP. V dôsledku zamietnutia žaloby boli žalovaní v konaní plne úspešní, preto im patrí voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.