Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/242/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8702899967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8702899967.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov: 1/ AUTODIELY
SLOVAKIA TEAM, s. r. o., so sídlom Poprad, Karpatská 80/8, IČO: 36 483 656, právne zastúpený JUDr.
Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, IČO: 37 880 381, 2/ PROFINEX
staving, a. s., so sídlom Banská Bystrica, Horná 65A, IČO: 47 047 909 (ako právny nástupca pôvodného
žalobcu FORCE FINANCE LTD., so sídlom Suite 7007 10, Great Russel Street, Londýn, WC1B 3BQ,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), právne zastúpený BDO Legal s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 51 803 330, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Peter Káčer, proti

žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, IČO: 00 326 470, právne
zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250
029, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Pavol Antoš, za účasti intervenienta: CENTRUM SLUŽIEB, s. r. o.,
so sídlom Poprad, Francisciho 3288/35, IČO: 36 501 816, o zaplatenie 443.755,39 eur s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/218/2002, o dovolaniach žalobcu 1/, žalobcu 2/ a
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. februára 2021 sp. zn. 7Co/115/2019, takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní so spoločnosťou PROFINEX staving, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná

65A, IČO: 47 047 909, ako žalobcom 2/.

II. Dovolanie žalovaného proti výroku I. a II. rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. februára 2021 sp.
zn. 7Co/115/2019 v časti, týkajúcej sa priznania úroku z omeškania, z a m i e t a .

III. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. februára 2021 sp. zn. 7Co/115/2019 vo výroku III., ktorým
v prevyšujúcej časti vo vzťahu k obom žalobcom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad z 11. júla
2018 č. k. 7C/218/2002-1915 tak, že žalobu zamieta, ako aj vo výroku V. o náhrade trov konania

z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Pôvodný žalobca (STAVREAL, spol. s r. o., so sídlom Poprad, Suchoňova 13, IČO: 31 726 593)
podal na Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) dňa 26. 02. 2002 žalobu bez vyčíslenia
konkrétnej sumy skutočnej škody a ušlého zisku z titulu porušenia zmluvy o výstavbe podkrovných
bytovanebytovýchpriestorovvnadstavbezostranyžalovaného.Podaním,doručenýmokresnémusúdu

dňa 14. 04. 2003 a žalovanému dňa 8. decembra 2003, vyčíslil uplatňovanú škodu celkovou sumou
20.368.575 Sk, z toho skutočnú škodu v sume 971.037 Sk (32.232,52 eur) a ušlý zisk v sume
12.397.538 Sk(411.522,87eur)spolu13.368.575Sk,(+7.000.000Skztitulupoškodeniadobréhomena- v tejto časti vzal žalobu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie späť - poznámka dovolacieho
súdu) a žiadal zaplatenie tejto sumy so 17,6 % úrokom od 17. 05. 2000 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 11. júla 2018 č. k. 7C/218/2002-1915 rozhodol
- vo výroku I., že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 199.689,93 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 199.689,93 eur od 17. 05. 2000 do zaplatenia, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku,
- vo výroku II., že žalovaný je povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 2/ (FORCE FINANCE

LTD., so sídlom Suite 7007 10 Great Russell Street, Londýn, WC1B 3BQ, Spojené Kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, IČO: 98 48 648) sumu 244.065,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
17,6 % ročne zo sumy 244.065,47 eur od 17. 05. 2000 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku,
- vo výroku III. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy
232.357,43 eur od 17. 05. 2000 do zaplatenia zastavil,

- vo výroku IV. žalobcovi 1/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,07 %
a právnemu predchodcovi žalobcu 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17,19 % a
- vo výroku V. intervenientovi na strane žalovaného nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2007 č. k.
13Co/6/06-291, ktorým bolo určené, že základ žalobného nároku žalobcov (pôvodného žalobcu -
poznámka dovolacieho súdu) je opodstatnený. Pri určení výšky škody a ušlého zisku vychádzal zo
znaleckého posudku ním ustanovenej znalkyne Ing. Márie Mandulovej č. 18/2009, v zmysle ktorého
skutočná škoda predstavovala sumu 971.000 Sk a ušlý zisk 12.787.007 Sk, spolu 13.758.007 Sk,

čo v prepočte predstavuje 456.682 eur. V tejto súvislosti uviedol, že znalecké posudky Ing. Valentíny
Pelegrínovej č. 5/2007 a Interaudit Trenčín č. 3/2010, resp. odborné vyjadrenie Y. S., ktoré v konaní
predložili strany sporu, hodnotil iba ako listinné dôkazy, pretože vzhľadom na absenciu doložky podľa §
209 CSP tieto znalecké posudky nemožno považovať za súkromné znalecké posudky v zmysle § 209
CSP.

II.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný v časti jeho výrokov I. a II. (žalobcovia
1/, 2/ odvolanie nepodali); v časti výrokov III. a V. tak prvoinštančný rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na právoplatnosť výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie
zostala suma 443.755,40 eur s úrokom z omeškania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutej časti výrokov I., II. a závislom výroku IV. o trovách prvoinštančného konania. Rozsudkom
z 23. februára 2021 č. k. 7Co/115/2019-2066 rozhodol tak, že:
- potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 114.025,65 eur istiny
s 12,5 % úrokom z omeškania od 9. decembra 2003 do zaplatenia (ďalej aj „I. výrok“),
- potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 139.364,68 eur istiny

s 12,5 % úrokom z omeškania od 9. decembra 2003 do zaplatenia (ďalej aj „II. výrok“),
- zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti vo vzťahu k obom žalobcom tak, že žalobu zamietol (ďalej aj
„III. výrok“),
- zmenil rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky vo vzťahu k obom žalobcom tak, že žalovaný je
povinný priznané sumy zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (ďalej aj „IV. výrok“)

- a žiadnej zo sporových strán ani intervenientovi nepriznal právo na náhradu trov konania (ďalej aj „V.
výrok“).

7. V odôvodnení rozsudku (bod 3. odôvodnenia) odvolací súd poukázal na to, že rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2007 č. k. 13Co/6/06-291 bolo určené, že základ žalobného

nároku (pôvodného žalobcu STAVREAL, spol. s r. o.) je opodstatnený. Krajský súd v tomto rozhodnutí
poukázal „na správne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa. Nárok žalobcu na náhradu
škody a ušlého zisku mal žalobcovi vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným
dojednaných v Zmluve o výstavbe podkrovných bytov a nebytových priestorov v nadstavbe, uzavretejpodľa § 21 a § 22 zák. č. 182/1993 Z. z. dňa 05. 05. 1997. Na základe preskúmania zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným z 05. 05. 1997 odvolací súd v rozsudku konštatoval, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 21 a § 22 cit. zákona, preto určil, že zmluva je platná ako

celok. Zároveň v rozhodnutí poukázal na to, že na účinnosť zmluvy bol potrebný zápis do katastra
nehnuteľností, pričom účastníci zmluvy si v čl. XI/2 dohodli, že žalovaný, t. j. Mesto Poprad ako vlastník,
požiada o registráciu zmluvy odbor katastra Okresného úradu Poprad do 7 dní od jej podpísania.
Zmluva bola podpísaná dňa 05. 05. 1997. Medzi účastníkmi tohto konania nebolo sporné, že žalovaný
o registráciu tejto zmluvy príslušný odbor katastra do 7 dní od jej podpísania nepožiadal, naopak,

návrh na vklad zmluvy na zápis do katastra nehnuteľností podal žalobca, i keď mu to zo zmluvy
nevyplývalo. Vkladové konanie bolo prerušené a nakoniec zastavené rozhodnutím Okresného úradu
Poprad, katastrálneho odboru z 27. 03. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 05. 2000. Zo spisu
tiež vyplynulo, že žalovaný listom zo 17. 05. 2000 od zmluvy z 05. 05. 1997 odstúpil.
Krajský súd v danom rozsudku poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak zákon ustanovuje, že v zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva

účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zákon č. 182/1993 Z. z. v ustanovení § 21 ods.
3 pre účinnosť zmluvy predpokladá zápis do katastra nehnuteľností. Teda ak zmluva bola uzavretá dňa
05. 05. 1997 a do troch rokov od jej uzavretia, t. j. do 05. 05. 2000 nebol podaný úspešný návrh na jej
vklad do katastra nehnuteľností, týmto dňom platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Pokiaľ až listom zo

17. 05. 2000 žalovaný od zmluvy odstúpil, takéto odstúpenie už nemôže byť účinné, pretože smeruje
proti zmluve, ktorá bola už zrušená odstúpením ku dňu 05. 05. 2000.
V čl. XII/2 zmluvy sa účastníci dohodli, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší niektoré z ustanovení
tejtozmluvy,resp.odzmluvyodstúpi,jepovinnánahradiťdruhejstranenáhraduškodyaušlýzisk.Keďže
žalovaný ako vlastník nepožiadal do 7 dní od podpísania zmluvy o jej registráciu, týmto svojím konaním

porušil čl. XI/2 zmluvy, preto je povinný nahradiť druhej strane náhradu škody a ušlý zisk.“ Na základe
uvedených skutočností krajský súd rozhodol, že základ žalobného nároku je opodstatnený.

8. Odvolací súd, konajúc o odvolaní žalovaného, na odvolacom pojednávaní v súlade s § 384 ods.
1 CSP zopakoval dokazovanie prečítaním podstatných častí listín:

- sprievodnej správy Štúdie nadstavby Domu služieb pre bytové účely v Poprade vypracovanej Y. L. 10.
12. 1997 z prílohy č. 1 spisu;
- sprievodnej správy k projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999,
podľa ktorej bodu 2 nadstavba Domu služieb v Poprade mala predstavovať 21 novovzniknutých bytov
o úžitkovej ploche 1632,33 m2 a 19 kancelárií o celkovej ploche 642,64 m2; bodu 8 termín zahájenia

výstavby bol 07/1999 a termín ukončenia výstavby 10/2000; bodu 9 predpokladaný náklad stavby bol
8.000.000 Sk; príloha č. 1 spisu;
- výkresovej dokumentácie projektu pre stavebné povolenie od spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999,
časť „architektúra“, výkresy č. 102, č. 103, č. 104 a č. 105 - tabuľky miestností; príloha č. 1 spisu; -
záväzného stanoviska Mesta Poprad z 26. 10. 1999 z č. l. 204 spisu;

- zmlúv uzavretých podľa § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytu
medzi pôvodným žalobcom - spoločnosťou STAVREAL, spol. s r. o., Poprad a stavebníkmi z prílohy č.
2 spisu a z č. l. 1309 a nasl. spisu;
- znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej č. 18/2009 z č. l. 623 až 629 spisu.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal (bod 48. odôvodnenia) z predložených zmlúv, uzavretých
v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe bytu medzi pôvodným
žalobcom - spoločnosťou STAVREAL, spol. s r. o., Poprad a stavebníkmi nesporne preukázané, že tieto
zmluvy boli uzatvárané v roku 1998 a 1999, pričom čas výstavby mal trvať 18 mesiacov, teda predpoklad
ich ukončenia bol plánovaný na rok 2000, 2001 (č. l. 1309 a nasl. spisu, príloha č. 2 spisu).

(Pôvodný) žalobca svoj nárok na ušlý zisk zdôvodňoval cenou bytu za m2 vo výške 16.000 Sk, ktorá
cena je totožná, resp. blízka cene uvedenej v zmluvách o budúcej výstavbe bytov. Podľa predložených
zmlúv v prílohe č. 2 spisu v počte 24 bola cena za 1 m2 určená v rozsahu od 14.545,50 Sk do 16.960 Sk
s DPH, čo v priemere predstavuje sumu 15.752,75 Sk. Odvolací súd vylúčil z tohto prepočtu cenu bytu u
záujemcu Y. S., kde táto bola dohodnutá sumou 11.200 Sk/m2 ako extrémne sa odchyľujúcu od všetkých

ostatných dohodnutých cien. Nezohľadnil ani ceny určené v odbornom posudku Y. S. č. 145/2012, kde
sa nachádzajú údaje zo zmlúv o výstavbe v počte 20 (č. l. 1316, 1317 spisu), keďže v prílohe č. 2
spisu sa nachádzajú zmluvy v počte 24, čo znamená, že do priemernej ceny 1 m2 bytov vypočítanej
týmto znalcom neboli zahrnuté všetky dohodnuté ceny. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že podľaposledného záväzného stanoviska žalovaného malo byť postavených iba 18 bytov. Keďže nebolo reálne
určiť, ktoré byty, pre ktorých záujemcov mali byť v obmedzenom počte postavené, odvolací súd pristúpil
k zjednodušenému prepočtu priemernej ceny bytov vychádzajúc z rozpätia cien.

10. Odvolací súd dospel k záveru (bod 49. odôvodnenia), že stanovenie predpokladaného zisku
žalobcov sa musí odvíjať od uzavretých zmlúv o budúcej výstavbe bytov, keďže pôvodný žalobca mohol
počítať výlučne so ziskom, ktorý z predaja na základe takto uzavretých zmlúv získa. Takýto záver v
súdenom spore má nepochybne logický základ v dôkazoch tvoriacich obsah súdneho spisu a je aj v

zhode so skutkovými tvrdeniami pôvodného žalobcu v žalobe. Pre takýto záver nie je rozhodujúce, že
pôvodnýžalobcabolvdôsledkuprávnychkrokovžalovanéhonútenýodzmlúvouzavretíbudúcichzmlúv
o výstavbe odstúpiť, teda došlo k ich zrušeniu.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd (bod 50. odôvodnenia) uznal za dôvodnú námietku
žalovaného, vzťahujúcu sa k nesprávnosti výpočtu ušlého zisku žalobcov porovnaním predajných

cien bytov v rokoch 2005 až 2008, ako to vyjadrila v znaleckom posudku Ing. Mandulová. Takéto
porovnanie, vzhľadom na neustále pohybujúci sa trh s nehnuteľnosťami, ale predovšetkým vzhľadom
na predpokladané ceny bytov uvedené už v zmluvách o budúcej výstavbe bytov, vyhodnotil odvolací súd
ako neprípustné. K reálnemu odpredaju bytov malo dôjsť v rokoch 2000 a 2001, preto podľa odvolacieho
súdu v tomto smere je znalecký posudok Ing. Mandulovej nepoužiteľný.

12. Podľa sprievodnej správy Y. L. z 10. 12. 1997 úžitková plocha nadstavby mala byť 2897 m2. Celková
plocha určená na výstavbu bola v zmluvách o budúcich zmluvách o výstavbe vo veľkosti 3705 m2. Podľa
sprievodnej správy k projektovej dokumentácii spoločnosti BB PROJEKT z júna 1999 novovzniknuté
byty v počte 21 mali byť zastavané na ploche 1632,33 m2 a nebytové priestory (kancelárie) v počte 19

na celkovej ploche 642,64 m2 (spolu 2274,97 m2). Sprievodná správa neobsahuje výmeru spoločných
priestorov.
Podľa záväzného stanoviska žalovaného z 26. 10. 1999 malo byť postavených 18 bytov o celkovej
ploche 1383,76 m2 a 24 kancelárií o ploche 824,26 m2 (spolu 2208,02 m2), teda došlo k zmene v počte
bytov z 21 na 18 a u nebytových priestorov z počtu 19 na 24. Ani v týchto výmerách nie sú zahrnuté

spoločné priestory.
Podľa grafickej (výkresovej) časti projektu spoločnosti BB PROJEKT (príloha č. 1 spisu) premietnutej
znalkyňou Ing. Mandulovou do prílohy č. 2 znaleckého posudku (č. l. 623 až 629 spisu) plocha bytov
bola určená na 1328,32 m2, nebytových priestorov na 748,13 m2 a spoločných priestorov bytov
ako aj nebytových priestorov na 476,60 m2. Plánovaná zastavaná plocha nadstavbou podľa tejto časti

znaleckého posudku tak celkovo predstavovala 2553,05 m2.
Posledná uvedená výmera všetkých priestorov bola najpodrobnejšia, vychádzala z grafickej časti
projektu spoločnosti BB PROJEKT, v ktorej boli premietnuté aj zmeny podľa záväzného stanoviska
žalovaného. Odvolací súd preto pri prepočte ušlého zisku zobral za základ celkovú výmeru 2553,05
m2, v rozdelení na charakter priestorov (bod 51. odôvodnenia).

13.Odvolacísúdvychádzalztoho,ževšetkypostavenépriestorymalpôvodnýžalobca vúmyslepredať,
čomu nasvedčuje aj samotné znenie žaloby - vzhľadom na všeobecne známe skutočnosti mal za to, že
lukratívne priestory blízko centra mesta by boli žiadanými nielen pre účely bývania, ale aj podnikania,
preto nerozlišoval pri prepočte ušlého zisku medzi cenou m2 na byt a cenou m2 na kanceláriu. Pri cene

nebytovýchpriestorov-kanceláriípretoodvolacísúdodvodzovalsvojezáveryzrovnakejcenym2akopri
cene bytov, teda zo sumy 15.752,75 Sk. Zároveň odvolací súd samostatne prepočítal cenu spoločných
priestorov bytov a nebytových priestorov v rozsahu 476,60 m2 sumou 5.660,40 Sk/m2, vychádzajúc z
ceny takto určenej na spoločné priestory v zmluvách o výstavbe.

14. Pri výpočte predpokladaného zisku sa odvolací súd oprel o prvotné vyčíslenie predpokladaných
nákladov výstavby pôvodným žalobcom v podaní zo 14. 04. 2003 (č. l. 40), ktorým špecifikoval všetky
svoje nároky. Za rozhodujúcu považoval sumu, ktorú v rámci nákladov na výstavbu uviedol pôvodný
žalobca vo výške 29.442.462 Sk k zastavanej ploche 2615 m2.
Keďže odvolací súd pri výmere plánovanej zastavanej plochy vychádzal z dôkazov uvedených vyššie,

teda z výmery 2553,05 m2, tak ponížil náklady predpokladané pôvodným žalobcom zo sumy 29.442.462
Sk na sumu 28.744.943,10 Sk (29.442.462 Sk : 2615 m2 = 11.259,06 Sk/m2 x 2553,05 = 28.744.943,10
Sk). V tejto časti rozsudku je potrebné poukázať aj na pôvodnú sumu rozpočtu uvádzanú pôvodným
žalobcom v zmluvách so záujemcami o byty, v ktorých rozpočet na 3705 m2 odhadoval na sumu45.111.734 Sk, čo by pri prepočte na výmeru 2553,05 m2 predstavovalo sumu 31.085.698,40 Sk.
Hoci ide o rozdiel v rozpočtoch vo výške 2.340.755,30 Sk, odvolací súd vychádzal z rozpočtu, ktorý
tvorí prílohu spresnenia žaloby (č. l. 47 až 61 spisu), ktorý je podrobnejší a tak aj presnejší; rozpočet

45.111.734 Sk nebol podrobnejšie špecifikovaný.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd pristúpil k vlastnému prepočtu zisku.
Plocha bytov a nebytových priestorov z celkovej plochy 2553,05 m2 predstavuje 2076,45 m2 (1.328,32
m2 + 748,13 m2). Pri cene 15.752,75 Sk/m2 by celková cena týchto priestorov bola 32.709.797 Sk
(15.752,75 Sk x 2076,45 m2). Pri cene 5.660,40 Sk/m2 spoločných priestorov bytov a nebytových

priestorov z plochy 476,60 m2 by celková cena týchto priestorov bola 2.697.746,60 Sk (5.660,40 Sk
x 476,60 m2). Spolu predpokladaný zisk (zrejme mal na mysli „celkovú cenu“) za odpredaj bytov a
nebytových priestorov by bol v sume 35.407.543,60 Sk.
Zo sumy 35.407.543,60 Sk odrátal odvolací súd náklady výstavby vo výške 28.744.943,10 Sk, čím
dostalvýslednúsumupredpokladanéhozisku,vsúdenomsporepremietnutéhodoušléhoziskuvovýške
6.662.600,50 Sk.

Žalobcovia sa v predmetnom spore okrem ušlého zisku domáhali náhrady škody aj z titulu skutočne
vynaložených nákladov pôvodným žalobcom a vyčíslených odborným stanoviskom Ing. Sirku (č.
l. 548 spisu). Odvolací súd zdôraznil, že žalovaný vo svojom odvolaní tento nárok nespochybnil
konkrétnymi odvolacími námietkami, preto odvolací súd považoval túto časť žalovaného nároku
(skutočne vynaložené náklady v sume 971.037 Sk) za nespornú.

Celková náhrada škody po zrátaní ušlého zisku a skutočných nákladov vynaložených pôvodným
žalobcom tak podľa odvolacieho súdu je 7.633.637,50 Sk (6.662.600,50 Sk + 971.037 Sk), čo po
prepočte na konverzný kurz 30,126 predstavuje sumu 253.390,34 eur.
Žalobca 1/ vlastní pohľadávku pôvodného žalobcu v rozsahu 45 %, čo zo sumy 253.390,34 eur
predstavuje sumu 114.025,65 eur a žalobca 2/ vlastní pohľadávku v rozsahu 55 %, čo zo sumy

253.390,34 eur predstavuje sumu 139.364,68 eur.

15. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že pôvodný žalobca
mal mať tržbu (iba) zo stavebnej činnosti a nie z predaja bytov, či nebytových priestorov. Keďže z
obsahu zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 05. 05. 1997 (Čl. I bod 4)

vyplýva, že „po ukončení výstavby a kolaudačnom konaní bytových jednotiek a nebytových priestorov
v nadstavbe objektu, uvedeného v Čl. I ods. 1, 2 prejde na stavebníka vlastníctvo bytových jednotiek
a nebytových priestorov a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
objektu a na prislúchajúcom pozemku podľa pomeru podlahových plôch novopostavených bytových
jednotiek a nebytových priestorov...“, dohodnutý prechod vlastníctva predmetu výstavby na zhotoviteľa

stavby (pôvodného žalobcu) nepripúšťa posúdenie pôvodného žalobcu iba ako staviteľa, ku ktorému
účelu by žalovanému stačilo uzavrieť zmluvu o dielo (body 54. - 60. odôvodnenia).

16. V bode 64. odôvodnenia krajský súd dôvodil: „Odvolací súd sa nestotožnil s odvolateľom, že
žalobcom nepatrí aj úrok z omeškania a ak áno, tak až od času, kedy bol žalovanému doručený znalecký

posudok Ing. Mandulovej, na základe ktorého žalobca upravil žalobu. V tomto smere nie je možné
ani prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcom patrí úrok z omeškania od 17. 05. 2000. Žalobca v
predžalobnejvýzvez08.08.2001(č.l.21spisu)nešpecifikovalsvojnároknanáhraduškodykonkrétnym
vyčíslením. Toto podanie je možné posúdiť len ako výzvu na hľadanie riešení v dôsledku právnych
krokov žalovaného. Ani žaloba podaná na súd 26. 02. 2002 nie je určitá; petit žaloby neobsahuje sumu,

ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Až podaním doručeným súdu 14. 04. 2003 a žalovanému dňa
08. 12. 2003, pôvodný žalobca konkretizoval jednotlivé nároky vyčíslením žiadanej sumy a domáhal
sa od žalovaného zaplatenia celkovej sumy 20.368.575 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17.
05. 2000 do zaplatenia. Do dňa doručenia žaloby s presným vyčíslením škody (tak) žalovaný nevedel,
akých nárokov a v akej výške sa žalovaný voči nemu domáha, preto do uvedeného dňa sa žalovaný

s prípadným plnením nemohol dostať do omeškania. Po doručení spresnenia žaloby však žalovaný
možnosť dobrovoľného plnenia mal. V prípade pochybností žalovaného o správnosti žiadanej výšky
škody žalovanému nič nebránilo dať si vyhotoviť analýzu, a v zmysle takejto analýzy aj plniť, prípadne
plniť v prospech žalobcu aspoň časť žiadaného nároku a dohodnúť sa s ním na postupe pri vyčíslení
skutočnejškody,vráteneušléhozisku.Takátoústretovosťžalovanéhovšakvkonanínebolapreukázaná.

Preto bolo dôvodné priznať žalobcom aj úrok z omeškania, avšak nie od podania žaloby či predžalobnej
výzvy, ale odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom žalovaný získal vedomosť o žiadanej výške škody,
ktorý deň nastal 09. 12. 2003.“III.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol doručený žalovanému dňa 17. 03. 2021, žalobcovi 1/ a

intervenientovi dňa 18. 03. 2021 a žalobcovi 2/ dňa 01. 04. 2021.

18.Protirozsudkuodvolaciehosúdupodalidovolaniežalovaný,žalobca1/ajprávnypredchodcažalobcu
2/.

19. Po podaní dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, „najvyšší súd“ alebo
„dovolací súd“) uznesením z 28. júla 2022 sp. zn. 2Cdo/242/2021 rozhodol, že do konania na miesto
pôvodného žalobcu 2/ FORCE FINANCE LTD. vstupuje PROFINEX staving, a. s., so sídlom Horná 65A,
974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 47 047 909.

20.Vpriebehudovolaciehokonaniažalobca2/,PROFINEXstaving,a.s.,zmenilprávnuformuz akciovej

spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným; podľa výpisu z Obchodného registra je od 28.
10. 2023 zapísaný ako: PROFINEX staving, s. r. o., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica,
Slovenská republika, s rovnakým IČO-m: 47 047 909. Najvyšší súd SR preto rozhodol, že v konaní
pokračuje so spoločnosťou PROFINEX staving, s. r. o. ako žalobcom 2/.

IV.

A) Dovolanie žalovaného:

21. Žalovaný podal dovolanie včas, dňa 26. 04. 2021, z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

namietajúc, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku splatnosti nezmluvného záväzku (bod 64.
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu - poznámka dovolacieho súdu), konkrétne otázku splatnosti
záväzku na náhradu škody, na ktorú je priamo naviazané omeškanie dlžníka podstatné pre rozhodnutie
o úrokoch z omeškania.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný ním napadol rozsudok odvolacieho súdu len v rozsahu časti

výrokov I. a II., t. j. iba v časti priznania úroku z omeškania a závislého výroku V. o nároku na náhradu
trov konania.

22. Podľa žalovaného v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená právna otázka:
„Ktorým dňom nastáva splatnosť záväzku na náhradu škody (z nezmluvného záväzku), a kedy sa dlžník

dostáva do omeškania
- či dňom vzniku škody,
- dňom akéhokoľvek vyčíslenia výšky škody, alebo
- dňom správneho vyčíslenia výšky škody.

23. Poukázal na to, že pri zmluvných záväzkoch dlžník spravidla splatnosť záväzku pozná, inak je to
ale v prípade nezmluvných záväzkov, kedy z logiky veci vyplýva, že, či už ide o náhradu škody alebo
o vydanie bezdôvodného obohatenia, taký záväzok vzniká bez dohody strán a je otázne, kedy sa tieto
záväzky stanú splatné, a kedy sa dlžník dostane do omeškania. Podľa žalovaného sa nárok na
náhradu škody mohol stať splatným najskôr v deň právoplatnosti konečného rozhodnutia súdu.

24. Žalovaný mal za to, že k otázke splatnosti mimozmluvných záväzkov neexistuje žiadna ustálená
relevantná judikatúra dovolacieho súdu, existujú len rozhodnutia k splatnosti nároku na nemajetkovú
ujmu (rozhodnutie NS SR z 24. júna 1998 sp. zn. 1Co/15/1977 a rozhodnutie NS SR zo 14. marca 2012
sp. zn. 6Cdo/185/2011), čo je síce druh zodpovednosti za škodu, ale nie je úplne totožný.

25. Kým súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že nárok na náhradu škody sa stal splatným v čase,
keď došlo k jej vzniku, odvolací súd vyslovil právny názor, že nárok na náhradu škody sa stal
splatným v čase, keď ho žalobca vyčíslil škodcovi prvýkrát. Škodca sa potom dostáva do omeškania v
nasledujúci deň, alebo po uplynutí lehoty určenej súdom.

26. S uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (vo vzťahu k splatnosti nároku a
priznaniu úroku z omeškania od 09. 12. 2003) by podľa žalovaného bolo možné súhlasiť, avšak iba
za predpokladu správneho vyčíslenia výšky škody. V prejednávanej veci bol nárok na náhradu škodyvyčíslený a uplatnený nesprávne, keďže v pôvodne podanej žalobe nárok nebol vyčíslený, po roku
od podania žaloby bol nárok vyčíslený na sumu 676.112,82 eur (t. j. 20.368.574,815 Sk). Táto suma
bola následne ešte viackrát navyšovaná a znižovaná na základe procesných návrhov žalujúcej strany.

Celkovo teda žalobca, znalci a oba súdy dospeli k rôznym výškam žalovaného nároku a to v
rozpätí od 32.232 eur do sumy 825.777 eur. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že nemohol
vedieť, akú sumu mal v roku 2003 dobrovoľne plniť žalobcovi. Odvolací súd na jednej strane uviedol,
že žalovaný mal plniť už v roku 2003 sumu 676.112,82 eur, sám však vo svojom rozhodnutí dospel k
názoru, že správna výška škody je 253.390,33 eur. Uvedený názor by podľa žalobcu v praxi znamenal

reálne vylúčenie súdnej ochrany škodcu. Škodca by bol takto nútený obratom zaplatiť čokoľvek, čo mu
poškodený vyčísli, lebo v opačnom prípade by sa dostal do omeškania.

27. Právny názor odvolacieho súdu žalovaný nepovažuje ani za správny, ani za spravodlivý, preto žiada,
aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne,
aby spolu s ním zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby

zmenil oba rozsudky v časti priznaného úroku z omeškania tak, že žalobu v časti uplatnených úrokov z
omeškania zamietne (keďže podľa jeho názoru sa nárok na náhradu škody mohol stať splatným najskôr
odo dňa právoplatnosti rozsudku).

28. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1/ a žalobca 2/. Z vyjadrenia žalobcu 1/ vyplýva,

že dovolanie žalovaného považuje za nedôvodné, keďže neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho navrhol odmietnuť, resp.
zamietnuť.

29. Z vyjadrenia žalobcu 2/ je zrejmé, že dovolací dôvod uvedený žalovaným považuje za neprípustný,

keďže otázka okamihu splatnosti nároku na náhradu škody bola vyriešená v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu s odkazom na § 563 OZ (6Cdo/16/2010, 7MCdo/15/2011), preto navrhol dovolanie
odmietnuť, príp. zamietnuť.
Súčasne poukázal na to, že základ nároku pôvodného žalobcu bol právoplatne uznaný za daný
medzitýmnym rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2007 č. k. 13Co/6/06-291.

Žalovaný už z výzvy z 08. 08. 2001 a najneskôr zo žaloby doručenej súdu dňa 26. 07. 2001 musel
mať vedomosť o tom, že pôvodný žalobca ho vyzval na náhradu škody a ušlého zisku. Skutočnosť,
že žalovaný odmietal plniť a nereagoval na výzvy pôvodného žalobcu, nemôže byť na ťarchu žalobcu
2/, a preto mal odvolací súd v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za deň splatnosti dlhu určiť deň
nasledujúci po doručení výzvy z 08. 08. 2001, t. j. deň 09. 08. 2001, čo znamená, že žalovaný bol v

omeškaní už počnúc dňom 10. 08. 2001 - pokiaľ sa odvolací súd od opísaného právneho posúdenia
odchýlil, ide o rozhodnutie v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

B) Dovolanie žalobcu 1/:

30. Žalobca 1/ podal dňa 13. 05. 2021 (včas) dovolanie proti výroku III. a závislému výroku V. rozsudku
odvolacieho súdu z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie žalobcu 1/ podľa § 420 písm. f) CSP

31. K porušeniu práva uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca 1/ ako prvý dôvod namietol,
že odvolací súd
- nariadil odvolacie pojednávanie (na 23. 02. 2021 - poznámka dovolacieho súdu) s odkazom na § 385
ods. 1 CSP, a to na účel zopakovania dokazovania a zároveň, s poukazom na vyhlášku Ministerstva

spravodlivosti SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných
zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, vyzval strany sporu na oznámenie, či
súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, pričom vo výzve ich oboznámil so zamýšľaným rozsahom
zopakovania dokazovania;
- právny zástupca žalobcu 1/ listom z 19. 02. 2021 súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti,

nakoľko mal za to, že odvolací súd prejedná vec bez prítomnosti strán a ich právnych zástupcov.
V súvislosti so svojím súhlasom na uskutočnenie pojednávania bez prítomnosti strán sporu sa totiž
žalobca 1/ domnieval, že odvolací súd uskutoční pojednávanie bez prítomnosti strán sporu iba v
prípade, ak budú súhlasiť s jeho uskutočnením všetky strany sporu. Žalobca 1/ by neudeľoval súhlass vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, ak by vedel, že odvolací súd uskutoční pojednávanie aj
v prípade neudelenia súhlasu niektorej zo strán sporu s uskutočnením pojednávania v jej neprítomnosti;
- uskutočnil pojednávanie za účasti právneho zástupcu žalovaného a žalobca 1/ nemohol na

uskutočnenom pojednávaní reagovať na prednesené tvrdenia žalovaného, čím bola žalobcovi 1/ odňatá
možnosť uplatňovať jeho práva v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

32. V tejto súvislosti dôvodil tým, že samotné tvrdenie odvolacieho súdu, že predmetná vec nezniesla
odklad, a že preto neakceptoval odmietnutie udelenia súhlasu strany sporu na vykonanie pojednávania

v neprítomnosti strán sporu, nemôže ospravedlniť jeho nesprávny a nezákonný procesný postup, keďže
spor sa viedol viac ako 19 rokov a jeho odročenie o 1 - 2 mesiace by už (podľa žalobcu 1/) nezavážilo.

33. Ako ďalší dôvod dovolania podľa § 420 písm. f) CSP žalobca 1/ (podľa obsahu dovolania) namietal
nesprávne vyhodnotenie dokazovania odvolacím súdom, keď odvolací súd
a) dospel k záveru, že stanovenie predpokladaného zisku žalobcov sa musí odvíjať od uzavretých zmlúv

o budúcej výstavbe bytov, keďže pôvodný žalobca mohol počítať výlučne so ziskom, ktorý z predaja na
základe takto uzavretých zmlúv získa,
b) neuveril tvrdeniu žalobcu 1/, že pôvodný žalobca mal v úmysle nebytové priestory prenajímať, keďže
takúto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal a takýto zámer nebol ani premietnutý
v prvotných dokladoch týkajúcich sa výstavby,

c) prepočítal cenu spoločných priestorov bytov a nebytových priestorov v rozsahu 476,60 m2 sumou
5.660,40 Sk/m2, vychádzajúc z ceny takto určenej na spoločné priestory v zmluvách o výstavbe,
d) pri výpočte predpokladaného zisku sa odvolací súd oprel o prvotné vyčíslenie predpokladaných
nákladov výstavby pôvodným žalobcom v podaní zo 14. 04. 2003 (č. l. 40), ktorým špecifikoval všetky
svoje nároky; odvolací súd považoval za rozhodujúcu sumu, ktorú v rámci nákladov na výstavbu uviedol

pôvodný žalobca vo výške 29.442.462 Sk k zastavanej ploche 2615 m2.

34. Žalobca 1/ namietal aj nedostatočné vykonanie dokazovania, resp. nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu pri zisťovaní predpokladaného zisku ako odbornej otázky, ktorá nemôže byť
vypočítaná neodborným výpočtom súdu. Ak totiž odvolací súd dospel k názoru, že v konaní uskutočnené

znalecké dokazovanie nariadené súdom ani iné znalecké a odborné výpočty a prepočty predkladané
stranami sporu nie sú správne, v takom prípade mal uviesť
- v čom vidí nesprávny znalecký výpočet ušlého zisku,
- ktoré z tých skutočností, postupov alebo podkladov, z ktorých vychádzali pri svojich výpočtoch znalci,
neboli použité správne a

- aké skutočnosti, postupy alebo podklady mali byť pre určenie ušlého zisku použité
- a vec mal vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci.

35. Podľa žalobcu 1/ použiť na výpočet ušlého zisku laický a nesprávny výpočet ušlého zisku
odvolacím súdom v tak zložitom a komplikovanom prípade, ktorým je nepochybne prejednávaná vec,

je nesprávnym procesným postupom, lebo
- ku dňu vzniku škody, ktorý bol ustálený právoplatným rozhodnutím súdov (napr. strana 7., siedmy
odsek odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 8. februára 2007) na deň 05. 05. 2000,
nemal pôvodný žalobca uzavretú žiadnu zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe bytu v dome,
pretože všetky dovtedy uzavreté zmluvy boli zrušené ešte v roku 1999 a zároveň boli v tomto období

vrátené všetkým záujemcom o výstavbu bytov aj predtým uhradené zálohy (viď príjmové a výdavkové
pokladničné doklady z apríla až novembra 1999 založené v súdnom spise); je teda zrejmé, že ku dňu
vzniku škody nemal pôvodný žalobca uzavreté žiadne zmluvy, ktoré by mohli byť smerodajné a právne
relevantné pre výpočet ušlého zisku k momentu vzniku škody; cena za meter štvorcový podlahovej
plochybytovvčasepodpísaniazmlúvobudúcichzmluváchacenazameterštvorcovýpodlahovejplochy

bytov v čase vzniku škody bola diametrálne rozdielna, nakoľko v predmetnom čase ceny bytov rapídne
stúpali a menili sa každým mesiacom;

- ďalším dôvodom nesprávneho postupu pre výpočet ušlého zisku na podklade zmlúv o uzavretí
budúcich zmlúv o výstavbe bytu je tá skutočnosť, že pôvodný žalobca nezapočítal do výpočtu ušlého

zisku aj nebytové priestory, ktoré boli v zmysle projektu súčasťou nadstavby bytového domu, a ktoré
pôvodný žalobca nechcel predávať, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na nebytové priestory nebola
uzavretá ani jedna zmluva o výstavbe, resp. budúcom predaji; poukázanie odvolacieho súdu na to, že
tento neuveril tvrdeniu žalobcu 1/ o tom, že pôvodný žalobca nechcel nebytové priestory predávať, alechcel ich prenajímať, je len svojvôľou odvolacieho súdu, ktorého k takémuto záveru neviedol žiaden
dôkaz vykonaný v tomto tak rozsiahlom dokazovaní a naopak neexistencia akéhokoľvek dôkazu o tom,
že pôvodný žalobca nechcel nebytové priestory predávať, jednoznačne svedčí o jeho úmysle ponechať

si nebytové priestory vo svojom vlastníctve a samozrejme z nich v budúcnosti profitovať, teda prenajímať
ich;

- v zmysle posudku Ing. Pelegrínovej číslo 5/2007 z 30. 06. 2007 bol predpokladaný ušlý zisk z
nájmu nebytových priestorov len za obdobie rokov 2000 až 2007 vo výške 648.811 eur, čo samotné

niekoľkonásobne prevyšuje celý uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody v tomto konaní;

- výpočet predpokladanej odplaty za predaj nebytových priestorov na základe výpočtu odplaty
vychádzajúc z ceny určenej na byty v zmluvách o výstavbe považuje za nesprávny postup, ktorý
nevyplýva zo žiadneho dôkazu produkovaného v konaní, nevyplýva ani z rozhodovacej praxe súdov a

nevyplýva ani z praxe developerov pri, resp. po výstavbe polyfunkčných budov; v prvom rade je potrebné
poukázať na to, že nebytové priestory majú niekoľkonásobne vyššiu hodnotu kúpnej ceny, než za akú
sa predávajú byty; je úplne samozrejmé, že nebytové priestory si developeri po výstavbe polyfunkčných
domov ponechávajú vo svojom vlastníctve, ak im to dovoľujú ich finančné pomery, nakoľko profit z
prenájmu týchto nebytových priestorov je v krátkom období niekoľkých rokov rovnajúci sa zisku z predaja

bytov, a preto je nelogické, aby dochádzalo k odpredaju nebytových priestorov za cenu, za akú by
sa mali predávať byty. Z vykonaného znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie v
tomto konaní vyplynulo, že uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody v tomto konaní v zmysle
žalobnéhonávrhupôvodnéhožalobcuSTAVREAL,spol.sr.o.niejenímuplatnenýani vcelejvýškejeho
oprávneného nároku, keďže v zmysle znaleckého posudku znalkyne Ing. Mandulovej bola stanovená

výška ušlého zisku na sumu vyššiu, než akú si v konaní uplatnil svojou žalobou pôvodný žalobca;

- použitie výpočtu predpokladaných nákladov v zmysle výpočtu pôvodným žalobcom je ďalším
závažným pochybením odvolacieho súdu pri výpočte ušlého zisku; pôvodný žalobca vypočítaval
predpokladané náklady na výstavbu na základe vloženia nepresných a neverifikovateľných údajov o

rozsahu predpokladaného použitia materiálu na výstavbu danej stavby a ním predpokladaných údajov
o rozsahu množstva práce potrebnej pre výstavbu danej stavby; žalobca 1/ si zabezpečil od bývalého
konateľa pôvodného žalobcu prehlásenie o tom, že výpočet predpokladaných nákladov, ktorý pôvodný
žalobca použil pri výpočte predpokladaného zisku bol realizovaný na základe zadávania jeho vstupných
podkladov do necertifikovaného programu slúžiaceho pre jeho osobnú potrebu pri podávaní ponúk

do výberových konaní, pričom predpokladané náklady na výstavbu obdobnej stavby, aká sa mala
realizovať, sa mohli pohybovať v rozmedzí niekoľkých miliónov slovenských korún smerom nahor ale aj
nadol, čo by mohlo byť ovplyvnené rozdielnym zadávaním vstupných podkladov týkajúcich sa použitého
materiálu na výstavbu, technického vybavenia staviteľa, dĺžky realizácie výstavby, aktuálnej hodnoty
cien materiálov v čase výstavby (teda nie v čase realizácie ponuky, ktorá bola určovaná v predstihu

niekoľkých rokov - pozn. žalobcu 1/) a od mnohých ďalších premenných vstupných údajov, ktoré by bolo
teoretickymožnépritomtovýpočtezadať acelkovývýsledoktaktoupraviť;jetedazrejmé,žepreurčenie
výšky predpokladaných nákladov na výstavbu obdobnej stavby musí určiť ich výšku odborne oprávnená
osoba, ktorá si je zároveň pochopiteľne vedomá následkov, ak by na ich určenie použila nesprávny
výpočet; len takto určené predpokladané náklady môžu byť relevantne použité pre výpočet ušlého zisku;

žalobcovi 1/ teda nie je zrejmé, prečo odvolací súd nepoužil pre stanovenie predpokladaných nákladov
ich stanovenie z niektorého zo znaleckých posudkov, a to či už znaleckého posudku vypracovaného
na základe požiadavky súdu, alebo znaleckého či odborného posudku vypracovaných na základe
objednávky niektorej zo strán sporu.
Dovolanie žalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

36. V nadväznosti na vyššie uvedené je právne posúdenie výpočtu ušlého zisku odvolacím súdom podľa
názoru žalobcu 1/ dehonestovaním práce a úsilia niekoľkých odborne spôsobilých osôb. V nadväznosti
na vyššie uvedené je zarážajúce a až nepochopiteľné to, že ak by na výpočet ušlého zisku mohol byť
použitý spôsob výpočtu ušlého zisku realizovaný odvolacím súdom a to z podkladov, ktoré boli súdu

prvej inštancie známe už v roku 2002, kedy bola podaná žaloba, prečo rozhodovanie o jeho výške od
potvrdeniamedzitýmnehorozsudkuvofebruári2007,ktorýmbolapotvrdenádôvodnosťnárokužalobcov
v konaní, trvalo viac ako 14 rokov, pričom jeho určenie odvolacím súdom trvalo len niekoľko mesiacov
a pre samotný výpočet ušlého zisku nebol použitý ani jeden dôkaz, ktorý by nebol súdom známy, resp.prístupnýužpripodanížalobyvroku2002.Niekdesaasistalachyba ažalobca1/sadôvodnedomnieva,
že chyba sa stala pri právnom posúdení spôsobu určenia výpočtu ušlého zisku odvolacím súdom, čím
je daná dôvodnosť jeho dovolania.

37. Podľa žalobcu 1/ je preto dovolanie prípustné aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Za právnu otázku,
vyriešenú odvolacím súdom nesprávne a odlišne od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
(viď sp. zn. 3Cdo/513/2014, 4MCdo/23/2008, 4Cdo/319/2008, 1Cdo/76/2008, 5Cdo/195/2015), označil
otázku:

„Či sa na určenie výšky náhrady škody (ušlého zisku) musia použiť dôkazné prostriedky vyžadujúce
špecifické odborné znalosti, alebo sa na jej určenie môžu použiť aj odborne neverifikované listinné
dôkazné prostriedky.“

38. Podľa názoru žalobcu 1/ výpočet ušlého zisku predstavuje odbornú otázku, ktorá nemôže byť
vykonaná neodborným výpočtom súdu. V prípade, ak mal odvolací súd názor, že v konaní uskutočnené

znalecké dokazovanie nariadené súdom nie je správne a správne nie sú ani iné znalecké a odborné
výpočty a prepočty predkladané stranami sporu, mal uviesť, v čom vidí nesprávny znalecký výpočet
ušlého zisku, ktoré z tých skutočností, postupov alebo podkladov, z ktorých vychádzali pri svojich
výpočtoch znalci, neboli použité správne, a aké skutočnosti, postupy alebo podklady mali byť pre určenie
ušlého zisku použité a vec mal vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie

vo veci.

39. Použitie laického a nesprávneho výpočtu ušlého zisku odvolacím súdom v tak zložitom a
komplikovanom prípade, akým je nepochybne prejednávaná vec, možno označiť ako svojvôľou
odvolacieho súdu, ktorého k takémuto záveru neviedol žiaden dôkaz vykonaný v rozsiahlom dokazovaní

a naopak neexistencia akéhokoľvek dôkazu o tom, že pôvodný žalobca nechcel nebytové priestory
predávať, jednoznačne svedčí o jeho úmysle ponechať si nebytové priestory vo svojom vlastníctve a
samozrejme z nich v budúcnosti profitovať, teda prenajímať ich.

40. Z vykonaného znaleckého dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie vyplynulo, že použitie

výpočtu predpokladaných nákladov v zmysle výpočtu pôvodným žalobcom predstavuje ďalšie závažné
pochybenie odvolacieho súdu pri výpočte ušlého zisku. Ich výšku musí určiť odborne oprávnená osoba,
ktorá si je zároveň pochopiteľne vedomá následkov, ak by na ich určenie použila nesprávny výpočet; len
takto určené predpokladané náklady môžu byť relevantne použité pre výpočet ušlého zisku. Žalobcovi 1/
tedaniejezrejmé,prečoodvolacísúdnepoužilprestanoveniepredpokladanýchnákladovichstanovenie

z niektorého zo znaleckých posudkov.

41. Z uvedených dôvodov žalobca 1/ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

42.Kdovolaniužalobcu1/savyjadrilžalobca2/,ktorýdovolaniepovažujezadôvodnéavcelomrozsahu
sa s ním stotožnil.

C) Dovolanie žalobcu 2/:

43. Žalobca 2/ podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v rozsahu zmeny rozsudku súdu
prvej inštancie odvolacím súdom, ktorou rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol (výrok III.) a tiež závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania, a to z dôvodov
podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

Dovolanie žalobcu 2/ z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

44. Za vadu nesprávneho procesného postupu podľa § 420 písm. f) CSP označil žalobca 2/
posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti - ustálenie výšky škody a ušlého
zisku odvolacím súdom, bez prihliadania na závery vykonaného znaleckého dokazovania, príp. bez

nariadenia (kontrolného) znaleckého dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd
pristúpil k vlastnému prepočtu zisku, čo považuje žalobca 2/ za neprípustné. Takýto postup je podľa
neho nepresvedčivý a v hrubom rozpore s procesným postupom podľa § 206 a nasl. CSP. Pokiaľ
súd považoval znalecký posudok za nepoužiteľný, mal sám nariadiť (kontrolné) znalecké dokazovanieza účelom posúdenia výšky škody a ušlého zisku a následne sa mal s prípadným rozporom medzi
znaleckými posudkami náležite vysporiadať. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý
proces poukázal na závery rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/320/2009, 6Cdo/26/2017, 2Cdo/92/2018.

45. Pokiaľ odvolací súd nepostupoval v súlade s § 206 a nasl. CSP a predložený znalecký posudok
č. 18/2009 Ing. Mandulovej vyhodnotil ako nepoužiteľný a následne skutočnosť, na ktorú je potrebné
odborné znalosti (určenie výšky ušlého zisku) posúdil sám, ide o nesprávny procesný postup súdu
predstavujúci porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale

aj ústavnoprávneho rámca. Vo výsledku je rozsudok odvolacieho súdu arbitrárny, založený na svojvôli
súdu. Pri rozhodovaní o náhrade škody a ušlého zisku môže súd posudzovať iba otázku právnu, t. j. či
bolisplnenépredpokladyvznikunároku,nemôževšakzastúpiťúlohupredloženéhoznaleckéhoposudku
v spore a výšku ušlého zisku vypočítať sám. Strany sporu v takom prípade nemajú možnosť akokoľvek
vyjadriť sa, a/alebo namietať výšku takto určenej škody a ušlého zisku.

46. Žalobca 2/ považuje rozsudok odvolacieho súdu aj za prekvapivý, pretože je založený na odlišných
právnych záveroch ako rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd neumožnil stranám sporu vyjadriť sa k
odlišným právnym záverom pokiaľ ide o otázku ustálenia dňa, od ktorého je žalovaný povinný úrok z
omeškania platiť a výšky úroku z omeškania. Odvolací súd síce zaslal právnemu zástupcovi žalobcu
2/ výzvu spolu s predvolaním na pojednávanie, táto výzva však neobsahovala žiadne konkrétne

informácie a závery, ohľadom akého právneho posúdenia sa má žalobca 2/ vyjadriť k odvolacím
súdom vymenovaným dôkazom. V súvislosti s uvedenou námietkou poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016.

Dovolanie žalobcu 2/ z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

47. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP vzhliadol žalobca 2/ v nesprávnom
zodpovedaní právnej otázky týkajúcej sa určenia dňa, od ktorého mu patrí úrok z omeškania, keď
odvolací súd za deň, od ktorého patria žalobcovi 2/ úroky z omeškania namiesto dňa nasledujúceho po
dni, v ktorý bol žalovaný vyzvaný na plnenie ustálil až deň, kedy pôvodný žalobca konkretizoval svoje

nároky v prebiehajúcom spore, inak povedané, až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalovaný
dozvedel o procesne správne uplatnenom nároku na súde. Uvedené právne posúdenie nenachádza
oporu v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (rozsudok NS SR sp. zn. 7MCdo/15/2011 a stanovisko NS
SR zverejnené pod číslom 4 v zošite 5/2002), podľa ktorej pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie
je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia

§ 563 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Keďže žalovaný už z výzvy z 8. augusta 2001 a najneskôr
zo žaloby doručenej súdu dňa 26. februára 2002 musel mať vedomosť o tom, že pôvodný žalobca ho
vyzval na náhradu škody a ušlého zisku, mal byť žalobcovi 2/ priznaný úrok z omeškania odo dňa, kedy
bol žalovaný požiadaný o plnenie v súlade s § 563 OZ. Z uvedených dôvodov žalobca 2/ navrhol, aby
najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil v rozsahu, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobu zamietol a tiež v rozsahu výroku o náhrade trov konania, a vec vrátil Krajskému
súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

48. K dovolaniu žalobcu 2/ sa vyjadril žalobca 1/, ktorý sa s dôvodmi uvedenými v dovolaní
stotožnil a žalovaný.

49. Z vyjadrenia žalovaného vyplývajú pochybnosti o hmotnoprávnej a procesnoprávnej subjektivite
právnehopredchodcužalobcu2/adovolaciedôvodypovažujezaneprípustné,keďžežalobca2/namieta
hodnotenie dôkazov ohľadom skutkového stavu, preto navrhol dovolanie žalobcu 2/ odmietnuť, príp.
konanie zastaviť.

IV.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali
v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade so zákonom (§ 429

ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania(§443CSP)skúmal,čisúsplnenéajďalšiepodmienkydovolaciehokonaniaapredpoklady
jeho prípustnosti.51. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako

tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,
4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

52. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

53. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

54. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne

inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).
Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, teda treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň

znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

55. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019,
8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019), alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na

právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie.

56. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava
Občianskeho súdneho poriadku účinná do 30. 06. 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,

vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislostisúdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl.15 základných
princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver,
ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí

vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový
poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).57. Dovolací súd pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na
odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní
formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a

úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané
dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá
možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami,
na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej

a druhej inštancie ako skutkové súdy. Prieskum skutkových zistení dovolacím súdom nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho
zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má teda dovolací súd možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi
prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) CSP.

58. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

59. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006).
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

60. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej
i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z

vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať
na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS
155/07, I. ÚS 402/08).

61. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry

ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu, rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa

zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámcivyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

62. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované
v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto
ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna,
ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).

63. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

K dovolaniu žalovaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a k dovolaniu žalobcu 2/ z dôvodu podľa §
421 ods. 1 písm. a) CSP:

64. Žalovaný v dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to vo vzťahu k splatnosti

nároku na náhradu škody - ako dňa rozhodujúceho pre vznik nároku na úroky z omeškania.

65. Pokiaľ argumentoval tým, že odvolací súd na jednej strane dôvodil, že mal plniť už v roku 2003
(sumu 676.112,82 eur, t. j. 20.368.575 Sk), avšak sám odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný mal
platiť ušlý zisk iba 253.390,49 eur; pre žalovaného pritom možnosť dobrovoľného plnenia neexistovala

a v dôsledku nesprávneho a nespravodlivého právneho záveru odvolacieho súdu by bol ako škodca
nútený obratom zaplatiť čokoľvek, čo mu poškodený vyčísli (v rozpätí od 32.232 eur do 825.777 eur)
- táto argumentácia sa vzťahuje len na dôsledky vyriešenia právnej otázky ohľadom splatnosti škody
odvolacím súdom; sama osebe nespĺňa kritériá vyžadované ustanovením § 432 ods. 2 CSP na
vymedzenie právnej otázky.

66. Pokiaľ tu žalovaný v ďalšom poukazoval na to, že úroky násobne prevyšujú istinu, v tejto časti ide len
o polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu, a dovolanie v tejto časti nespĺňa kritériá dovolania podľa
uplatneného ustanovenia § 421 CSP.

67. Žalovaný namietal nesprávnosť vyriešenia nastolenej právnej otázky odvolacím súdom tak, že
„nárok na náhradu škody sa stal splatným v čase, kedy ho žalobca vyčíslil prvýkrát“. Podľa neho v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená právna otázka: „Ktorým dňom nastáva
splatnosť záväzku na náhradu škody z nezmluvného záväzku, a kedy sa dlžník dostáva do omeškania:
- či dňom vzniku škody, alebo

- dňom akéhokoľvek vyčíslenia výšky škody, alebo
- až dňom správneho vyčíslenia výšky škody.“

68. Podľa žalovaného otázka splatnosti náhrady škody má byť správne riešená tak, že tento nárok je
splatným najskôr v deň právoplatnosti konečného rozhodnutia súdu.

69. Žalobca 2/ naopak dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP videl v tom, že v zmysle ustálenej
judikatúry úrok z omeškania sa v súlade s § 563 OZ má platiť od doručenia výzvy dňa 08. 08. 2001,
resp. najneskôr odo dňa, kedy bola žalovanému doručená žaloba (súdu doručená dňa 26.02.2002).

Relevantná právna úprava:Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 78 OZ v znení účinnom do 31. 12. 1991, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď ho veriteľ o
splnenie požiadal.

Podľa § 563 OZ v znení platnom od 01. 01. 1992 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá CSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných

náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.
Podľa § 132 ods. 1 OSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí (§ 43 ods. 1 OSP). Obdobne

ustanovenie § 129 ods. 1 CSP upravuje, že ak ide o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie vo veci
samej, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v určenej lehote.

70. Dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie
neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie

peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia
(splatnosť) dlhu má preto určujúci význam aj z hľadiska omeškania, t. j. určenia momentu, kedy sa dlžník
dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený nárok vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá
povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, keďže úroky z omeškania sú v zmysle § 121
ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Čas splnenia (splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený

dohodou alebo právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí.

71. Odvolací súd záver o splatnosti náhrady škody založil na zistení (bod 64. odôvodnenia jeho
rozsudku), že žalobca v predžalobnej výzve z 08. 08. 2001 (č. l. 21 spisu) nešpecifikoval svoj nárok
na náhradu škody konkrétnym vyčíslením, a preto uvedenú výzvu možno posúdiť len ako výzvu na

hľadanie riešení v dôsledku právnych krokov žalovaného; keďže ani žaloba, podaná na súd 26. 02. 2002
nebola dostatočne určitá, lebo petit žaloby neobsahuje sumu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha,
za rozhodujúci deň pre určenie splatnosti preto odvolací súd považoval až deň 08. 12. 2003, ktorým
bola žalovanému doručená konkretizácia jednotlivých nárokov (doručená súdu 14. 04. 2003) v celkovej
sume 20.368.575 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. 05. 2000 do zaplatenia. Odvolací súd

argumentoval tým, že do dňa doručenia žaloby s presným vyčíslením škody žalovaný nevedel, akých
nárokov a v akej výške sa žalovaný voči nemu domáha, preto do uvedeného dňa sa žalovaný s
prípadným plnením nemohol dostať do omeškania. Na tom základe priznal žalobcom úrok z omeškania
z priznanej sumy až od 09. 12. 2003.

72. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací otázku splatnosti dlhu podľa § 563 OZ (predtým
§ 78 OZ) už riešil. Citované ustanovenia § 78 OZ a § 563 OZ sú obsahovo totožné.73. Najvyšší súd [R III/1967 (Pls 3/67)] vyslovil, že „Doba splnenia záväzku na náhradu škody nie je
obvykle dohodnutá, nie je stanovená právnym predpisom ani určená rozhodnutím súdu v zmysle §
78 OZ. To znamená, že dobou splnenia záväzku na náhradu škody je prvý deň po tom, keď bol

škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením
záväzku na náhradu škody zásadne vtedy, ak ho nesplní v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným
o splnenie požiadaný; od tohto dňa, od ktorého je škodca v omeškaní, môže poškodený požadovať
úroky z omeškania.“

74. V rozhodnutí R 27/1977 uviedol: „Súdy v praxi prisudzujú úroky žalobcovi od celého radu podstatne
sarozchádzajúcichtermínov,totižodvznikuškody,odvýzvyžalovanému, abyškoduuhradil,odpodania
žaloby, od doručenia žaloby, ako aj od právoplatnosti rozsudku, ba dochádza aj k prípadom, že sa úroky
neprisudzujú vôbec. Súdy sa zväčša pridržiavajú návrhu a nekriticky preberajú v tejto časti návrh bez
toho, že by sa zaoberali jeho opodstatnenosťou.
Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.

Keďže v Občianskom zákonníku u nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa
ustanovenia § 78 OZ vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho
veriteľ o splnenie požiadal. To bolo už vyjadrené Najvyšším súdom (Pls 3/67). Ak nedošlo požiadanie
dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže dňom zúročnosti
pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby, ale deň po doručení tejto

žaloby žalovanému.“

75. Vzhľadom na rovnaké znenie ustanovení § 78 OZ v znení platnom pred 01. 01. 1992 a ustanovenia
§ 563 OZ v znení platnom po 31. 12. 1991 je uvedená judikatúra aplikovateľná aj v danom prípade.

76. V uznesení sp. zn. 6To/8/2002, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí NS SR a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2002, najvyšší súd uviedol: „Páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa
dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške, teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní
spisu (§ 166 ods. 1 Trestného poriadku).“

77. Z uvedeného uznesenia vychádzal Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 7MCdo/15/2011, keď
uviedol: „súdy správne použili aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá rieši
otázkuúrokovzomeškaniauverejnenúpodčíslom[7]4ZbierkystanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v zošite 5/2002, pričom treba zdôrazniť, že pri nároku na náhradu škody čas
plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa

ustanovenia § 563 Obč. zák.“

78. V rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/99/2007 Najvyšší súd SR vyslovil: „Úroky z omeškania možno priznať od
toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku u nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia (ako pri nároku na náhradu škody) nie je ustanovený čas splnenia, treba

vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať
návrh, keď dňom zúročenia pohľadávky uplatnenej v návrhu nebude deň nasledujúci po podaní návrhu
na súde, ale deň po doručení návrhu odporcovi (pokiaľ nie sú úroky uplatnené od neskoršieho termínu).“

79. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/174/2016 Najvyšší súd SR vyslovil: „Forma výzvy k splneniu dlhu
nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom
prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.“

80. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 8/2005 vyslovil: „Požiadavku, aby z návrhu na začatie
konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný
urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku.
Ustanovenie § 79 ods. 1, druhá veta, Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi neukladá
formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ

domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti,
ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi.“81. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 192/2015 vyslovil: „Každý návrh je
nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah
petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný

petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali
právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie
ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Požiadavku, aby z návrhu na
začatiekonaniabolozjavné,čohosanavrhovateľdomáha,nemožnovšakvykladaťreštriktívnetak,žeby

navrhovateľ bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 79 ods. 1 druhej
vete OSP sa navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok) rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu
na začatie konania ako takého dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ totiž nemusí byť
zakaždým zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.). Pretože iba súd, ktorý pozná právo,
rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže
návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia

súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom
na začatie konania domáhal.

82. Z vyššie uvedenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že otázka splatnosti náhrady škody v
judikatúre dovolacieho súdu bola vyriešená tak, že nastáva najskôr dňom, kedy poškodený doručil

škodcovi výzvu na zaplatenie škody, a v prípade absencie takej výzvy až doručením žaloby žalovanému.
Súčasne z nej vyplýva, že je vylúčené, aby úroky z omeškania s platením náhrady škody mohli byť
priznané až od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, ako sa dovolaním domáha žalovaný.

83. Otázkou splatnosti škody až odo dňa právoplatnosti rozsudku sa odvolací súd vôbec nezaoberal a

žalovaný sa v odvolaní takého riešenia splatnosti ani nedomáhal. Naopak, v odvolaní (bod 27.
rozsudku odvolacieho súdu) sám namietal, že výška škody bola pôvodným žalobcom určená až
dodatočne doplnením žaloby, a to odhadom, a preto sa žalovaný mohol dozvedieť o výške svojho
dlhu až dňom 15. 07. 2009, kedy mu bol doručený znalecký posudok Ing. Mandulovej.

84. Odvolací súd poukázal na to, že (pôvodný) žalobca v predžalobnej výzve z 08. 08. 2001 (č. l. 21
spisu)nešpecifikovalsvojnároknanáhraduškodykonkrétnymvyčíslením,apretojetotopodaniemožné
posúdiť len ako výzvu na hľadanie riešení v dôsledku právnych krokov žalovaného, keď ani žaloba
podanánasúd26.02.2002niejeurčitá,lebopetitžalobyneobsahujesumu,ktorejzaplateniasažalobca
domáha. Keďže z vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu vyplynulo, že až podaním, doručeným

súdu 14. 04. 2003 a žalovanému dňa 08. 12. 2003, konkretizoval pôvodný žalobca jednotlivé nároky
vyčíslením požadovanej sumy a domáhal sa od žalovaného zaplatenia celkovej sumy 20.368.575 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. 05. 2000 do zaplatenia, odvolací súd splatnosť náhrady škody
určil až dňom doručenia tohto podania žalovanému s tým, že žalovaný sa do omeškania dostal od 09.
12. 2003, teda až po doručení špecifikovanej žaloby.

85. Odvolací súd vzhľadom na neúplnosť žaloby doručenej súdu dňa 26.02.2002 považoval za prvotné
uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcom až upresnenú, špecifikovanú (o vyčíslenie jednotlivých
nárokov doplnenú) žalobu doručenú súdu dňa 14. 04. 2003 a žalovanému dňa 08. 12. 2003. Pokiaľ
odvolací súd až špecifikáciu žaloby považoval za takú „kvalifikovanú“ žalobu a splatnosť škody určil

dňom doručenia jej špecifikácie (08. 12. 2003) žalovanému, potom tento právny záver dovolací súd
považoval v základe za súladný s doterajšou judikatúrou najvyššieho súdu a túto judikatúru
následne rozširujúci.

86. Za „kvalifikované požiadanie“ možno v zmysle vyššie uvedenej judikatúry k ustanoveniu § 78 OZ,

resp. § 563 OZ považovať aj žalobu odo dňa jej doručenia škodcovi (žalovanému). Dovolací súd dospel
k záveru, že:
Aj samotná žaloba o plnenie, (až) doručením ktorej má nastať splatnosť škody, a ktorú podľa okolností
možno považovať za náhradu kvalifikovanej výzvy na plnenie (§ 563 OZ), musí spĺňať požiadavky
kladené na výzvu samotnú. To znamená, že aj žaloba o plnenie musí byť „kvalifikovaná“, t. j. (v zmysle

§ 42 ods. 3 OSP v spojení s § 79 ods. 1 OSP, teraz § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 129 ods. 1
CSP) musí z nej byť zrejmé nielen to, z akého dôvodu sa žalobca náhrady škody domáha, ale aj to,
v akej výške požaduje zaplatiť takú náhradu, teda v danom prípade tak výšku uplatňovanej skutočnejškody ako aj výšku uplatňovaného ušlého zisku. Splatnosť náhrady škody potom nastáva až doručením
„kvalifikovanej žaloby“.

87. Vzhľadom na uvedené dovolací súd považoval dovolanie žalovaného podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP za nedôvodné. Rovnako nepovažoval za dôvodné dovolanie žalobcu 2/ z dôvodu podľa § 421
ods. 1 písm. a) CSP, ktorá okolnosť sama osebe odôvodňuje zamietnutie dovolania podľa § 448 CSP.

88. Dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu o
priznaní úroku z omeškania namietol tiež úvahu odvolacieho súdu, že „po doručení spresnenia žaloby
žalovaný mal možnosť dobrovoľného plnenia, a že v prípade pochybností o správnosti žiadanej výšky
škody žalovanému nič nebránilo dať si vyhotoviť analýzu a v zmysle takejto analýzy aj plniť, prípadne
plniť v prospech žalobcu aspoň časť žiadaného nároku a dohodnúť sa s ním na postupe pri vyčíslení
skutočnej škody, vrátene ušlého zisku“, v tejto časti dovolania ide len o polemiku žalovaného s

odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá nespĺňa kritériá dovolacieho dôvodu podľa § 421
ods. 1 CSP a pre posúdenie nastolenej otázky splatnosti náhrady škody je irelevantná.

89.Pokiaľžalovanýuviedol,žes uvedenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu(vovzťahuksplatnosti)
by bolo možné súhlasiť iba za predpokladu správneho vyčíslenia výšky škody (dňa 08. 12. 2003),

dovolací súd poukazuje na to, že zistenie správnej výšky žalovaného nároku bolo vecou vykonaného
dokazovania a jeho vyhodnotenia, ktoré nemožno posudzovať v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
podľa § 421 ods. 1 CSP.

K dovolaniu žalobcu 1/ a k dovolaniu žalobcu 2/ z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP:

90. Žalobca 1/ namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v prvom
rade tým, že odvolací súd pojednávanie nariadené na deň 23. 02. 2021 uskutočnil za účasti
právneho zástupcu žalovaného, keď žalobca 1/ nemohol na uskutočnenom pojednávaní reagovať na
prednesené tvrdenia žalovaného, čím mu mala byť odňatá možnosť uplatňovať jeho práva v zmysle

príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, lebo samotné tvrdenie odvolacieho súdu, že
predmetná vec nezniesla odklad, a preto neakceptoval odmietnutie udelenia súhlasu strany konania
na vykonanie pojednávania v neprítomnosti strán sporu, nemôže podľa žalobcu 1/ ospravedlniť jeho
nesprávny a nezákonný procesný postup - spor sa v tom čase viedol viac ako 19 rokov, a preto odročenie
pojednávania o 1 - 2 mesiace bolo logickou a oprávnenou požiadavkou.

91. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že:
- už výzvou z 12. 06. 2020 všetky strany sporu (č. l. 1998) boli:
upozornené na zistenie odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými
vykonanými dôkazmi, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, a to obsahom

zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv o výstavbe bytov medzi obstarávateľom stavby (pôvodným žalobcom)
a stavebníkmi - konkrétnymi fyzickými osobami, že obsahom zmluvy je aj cena bytu á 16.000 Sk/
m2 ...prepočítaná podľa podlahovej plochy ... a v sume 5.340 Sk/m2 plochy spoločných priestorov a
loggií (bez DPH), že (pôvodný) žalobca upresnil 14. 04. 2003 vyčíslenie celkovej ceny, za ktorú mohol
odpredať byty a nebytové priestory nadstavby vo výške 41.840.000 Sk, keď vychádzal z ceny bytu po

16.000 Sk/m2 a 16.000 Sk/m2 nebytového priestoru, pričom rátal s celkovou výmerou 2615 m2, ktorá
bola následne zn. posudkom Ing. Mandulovej zmenená na konečnú výmeru 2076,46 m2, a
vyzvané podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 204 CSP v lehote 15 dní na predloženie stanoviska k vyššie
uvedeným zmluvám, ktoré im boli doručené na pojednávaní 15. 11. 2012 ako súčasť odborného posudku
Y. S.. Výzva bola doručená sporovým stranám 20. 06. 2020;

- na základe výzvy žalobca 1/ v stanovisku z 27. 07. 2020 poukázal na to, že pôvodný žalobca nemal
odborné znalosti a na výpočet ušlého zisku vychádzal z predmetných zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv
a použil nesprávny postup, lebo:
a) deň vzniku škody bol ustálený na 05. 05. 2000 právoplatným rozhodnutím súdov (napr. str. 7, siedmy

odsek rozsudku KS Prešov z 08. 02. 2007)
b) k tomuto dňu nemal pôvodný žalobca uzavretú žiadnu zmluvu o výstavbe bytov, pretože všetky
dovtedy uzavreté zmluvy boli zrušené ešte v roku 1999 a zároveň všetkým záujemcom o byt boli vrátené
zálohyc) pôvodný žalobca nezapočítal do výpočtu ušlého zisku aj nebytové priestory, ktoré nechcel predávať;
v zmysle znaleckého posudku Ing. Pelegrínovej č. 5/2007 z 30. 06. 2007 ušlý zisk bol len za obdobie
rokov 2000 - 2007 vo výške 648.811 eur, teda niekoľko násobne viac ako pôvodný žalobca uplatnil v

pôvodnom žalobnom návrhu;

- namietanou výzvou z 05. 02. 2021 (č. l. 2024 spisu) krajský súd nariadil pojednávanie na deň 23. 02.
2021 s tým, že zopakuje dokazovanie len za predpokladu vyjadrenia súhlasu strán s pojednávaním
v neprítomnosti, a že strany môžu k uvedeným listinným dôkazom predložiť písomné stanovisko do

termínu pojednávania. Žalobca 1/ vyjadril súhlas elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 19. 02.
2021o8:27,žalobca2/sanevyjadril,žalovaný16.02.2021(č.l.2045)oznámil,žesachcepojednávania
zúčastniť,t.j.nesúhlasilsprejednanímsporunapojednávanívjehoneprítomnosti.Intervenientpodaním
doručeným súdu dňa 19. 02. 2021 o 10.09 hod. požiadal o odročenie pojednávania na iný termín z
dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu;

- odvolací súd podaním z 18. 02. 2021 (č. l. 2045 spisu stranám sporu oznámil, že vzhľadom na dĺžku
konania a trvanie stavu právnej neistoty vyhodnotil vec ako vec, ktorá neznesie odklad a pojednávanie
nariadené na 23. 02. 2021 vykoná podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 24/2021 Zb. Toto oznámenie bolo
žalobcovi 1/ doručené dňa 19. 02. 2021 o 1:15 hod., v ten istý deň bolo doručené aj ostatným stranám
sporu (ich právnym zástupcom), pričom intervenient v ten istý deň požiadal o odročenie pojednávania.

Relevantná právna úprava:

Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

Podľa§385ods.1CSPnaprejednanieodvolanianariadiodvolacísúdpojednávanievždy,akjepotrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so

šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania,
hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 24/2021 Z. z. v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú
pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach:
a) väzobné veci vrátane rozhodovania o väzbe,
b) rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie podľa § 348 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku,
c) podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

d)rozhodovanieotom,čisaodsúdenývskúšobnejdobeosvedčilalebočisanariadivýkontrestuodňatia
slobody,
e) rozhodovanie o uložení ochranného liečenia, zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia,
pokračovania v ochrannom liečení, prepustenia a ukončenia ochranného liečenia,
f) konanie vo veciach určenia rodičovstva,

g) konanie vo veci starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia,
h) konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
i) konanie vo veciach osvojenia,
j) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb,
k) konanie o dedičstve,

l) konanie o spôsobilosti na právne úkony,
m) konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení,
n) konanie o ustanovení opatrovníka,
o) veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
p) konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo

účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 21/2021 Z. z. okrem vecí podľa odseku 1 možno v čase mimoriadnej situácie
alebo núdzového stavu vykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie aj vtedy, ak
ide o vec, ktorá neznesie odklad; túto skutočnosť konajúci súd v predvolaní zdôrazní.

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť
(§ 183 ods. 1 CSP).
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom

dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla (§ 183 ods. 3 CSP).
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§
183 ods. 4 CSP).

92. Z citovaného ustanovenia § 183 ods. 4 CSP vyplýva, že odročenie pojednávania je na úvahe vec
prejednávajúceho súdu, nie strany sporu. Vzhľadom na to, že sa pojednávanie malo vykonať na základe
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 1 ods. 2 vyhl. č. 21/2021 Z. z., nebolo právne významné,
že neboli splnené podmienky pojednávania v zmysle § 1 ods. 1 tejto vyhlášky; z tohto hľadiska nie

je podstatné ani tvrdenie žalobcu 1/, že si myslel, že pojednávanie bude odročené z dôvodu žiadosti
intervenienta o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu. Bolo totiž
iba na úvahe súdu, či sú splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP.
V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že v danom prípade odvolací súd žiadosti intervenienta
o odročenie pojednávania nevyhovel, pričom žalovaný tento procesný postup nenamietol (ako jediná

strana, ktorá by mohla byť oprávnená na uplatnenie dovolacej námietky podľa § 420 písm. f) CSP z
dôvodu, že neodročením pojednávania došlo k porušeniu jeho procesného práva, a že pojednávanie
odročené byť malo), takú dovolaciu námietku neuplatnil.

93. Odvolací súd svoj záver o tom, že ide o vec, ktorá neznesie odklad odôvodnil trvaním súdneho

konania a stavu právnej neistoty po dobu viac ako 19 rokov. Vychádzajúc z týchto individuálnych
okolností prípadu, dovolací súd konštatuje, že táto argumentácia odvolacieho súdu je udržateľná, najmä
s prihliadnutím na všeobecne známu rozhodovaciu prax ústavného súdu, čo do prieťahov v súdnom
konaní.Natomzákladevtejtočastidovolaniežalobcu1/zdôvodupodľa§420písm.f)CSPnepovažoval
za dôvodné.

94. Žalobca 1/ ďalej podľa § 420 písm. f) CSP v súvislosti s určením výšky ušlého zisku
namietol nesprávne vyhodnotenie dokazovania odvolacím súdom, že stanovenie predpokladaného
zisku žalobcov sa musí odvíjať od uzavretých zmlúv o budúcej výstavbe bytov, lebo pôvodný žalobca
mohol počítať výlučne so ziskom, ktorý z predaja získa na základe takto uzavretých zmlúv. Namietal

i argumentáciu odvolacieho súdu, že neuveril tvrdeniu žalobcu 1/, že pôvodný žalobca mal v úmysle
nebytové priestory prenajímať, keďže takúto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal
a takýto zámer nebol ani premietnutý v prvotných dokladoch týkajúcich sa výstavby.

95. Žalobca 1/ dôvodil tým, že všetky zmluvy o výstavbe bytu boli zrušené ešte v roku 1999 a záujemcom

boli zálohy vrátené, a teda ku dňu vzniku škody, ktorý bol právoplatným medzitýmnym rozsudkom
ustálený dňom 05. 05. 2000, preto nemožno vychádzať z ceny bytov uvažovanej v čase podpisu týchto
zmlúv, ale z ceny v čase vzniku škody, keď cena za m2 sa rapídne zvýšila. Podľa žalobcu 1/ neexistuje
žiadny dôkaz o tom, že by pôvodný žalobca chcel nebytové priestory predávať, tieto nezapočítal do
výpočtu ušlého zisku, čo naopak svedčí o tom, že ich chcel prenajímať, pričom len za obdobie rokov

2000 až 2007 by príjem z nájmu bol 648.811 eur (posudok Ing. Pelegrínovej), ktorá suma samotná
niekoľkonásobne prevyšuje celý uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody v tomto konaní.

96. Uvedené dovolacie námietky z hľadiska § 420 písm. f) CSP dovolací súd považuje len za nesúhlas
žalobcu 1/, resp. jeho polemiku s vyhodnotením dokazovania a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho

súdu. Odvolací súd svoje skutkové závery ohľadom počtu a celkovej výmery bytov a nebytových
priestorov (1328,32 m2 + 748,13 m2 = 2553,05 m2) a spoločných priestorov bytov a nebytových
priestorov o celkovej výmere 476,60 m2 logicky, jasne a presvedčivo odôvodnil v bode 51.
odôvodnenia jeho rozsudku.97. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že pôvodný žalobca mal v úmysle nebytové priestory prenajímať, záver
o nedôvodnosti týchto námietok odvolací súd odôvodnil obsahom žaloby (bod 52. odôvodnenia jeho

rozsudku); z tohto záveru vyplýva, prečo nevzal do úvahy žalobcom 1/ v dovolaní namietaný posudok
Ing. Pelegrínovej a jeho požiadavku náhrady príjmu z nájmu. Podľa názoru dovolacieho súdu záver o
jednoznačnom úmysle pôvodného žalobcu predať tak bytové, ako aj nebytové priestory odvolací súd
odôvodnil zrozumiteľne, presvedčivo a logicky. Tento záver má jednoznačný základ v znení žaloby (viď
stranu5žaloby-č.l.5,resp.44),pričomdovolacísúdzasprávnypovažujeajnázorodvolaciehosúdu,že

na spochybnenie takého záveru nestačí iba tvrdenie terajšieho žalobcu 1/ (ako postupníka) o údajnom
úmysle pôvodného žalobcu nebytové priestory prenajímať. Dovolanie preto nepovažoval za dôvodné
podľa § 420 písm. f) CSP ani v tejto časti.

98. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zodpovedá aj požiadavka, aby súdmi urobené skutkové

zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve
na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP),
a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá sa prejavuje ako rovnaká miera možnosti uplatňovania
prostriedkov procesného útoku, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených CSP. Obsah princípu
rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť,

spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej
miere realizovať svoje procesné oprávnenie.

99. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jeho vôľou a požiadavkami, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

100. Dokazovanie tvorí časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na

rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu, a nie účastníkov konania.

101. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a
druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní

skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).
V rámci tejto kontroly dovolací súd má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na

spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

102. V bode 52. odôvodnenia rozsudku odvolací súd to, že neuveril tvrdeniu žalobcu 1/, že pôvodný
žalobca mal v úmysle nebytové priestory prenajímať, odôvodnil tým, že úmyslu pôvodného žalobcu
predať všetky postavené priestory (teda tak byty ako aj nebytové priestory) nasvedčuje samotné znenie

žaloby, keď úmysel prenajímať nebytové priestory v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal,
a taký úmysel nebol premietnutý ani v prvotných dokladoch týkajúcich sa výstavby. Uvedené
vyhodnotenie úmyslu pôvodného žalobcu je logické, zrozumiteľné a presvedčivé, nevyvrátené
žiadnym dôkazom; túto dovolaciu námietku preto dovolací súd nepovažoval za dôvodnú.

103.Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.209 uviedol: „To,čopoškodenému
ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), alestratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo
škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo

práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“

104. V rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/53/2020 najvyšší súd vyslovil: „Ušlý zisk je teda stratou
konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že
pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého

konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote.“

105. V rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/15/2010 najvyšší súd vyslovil: „Z dispozičného princípu vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd musí rešpektovať

predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“

106. K procesným právam strany sporu nepatrí právo, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý
dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.

Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie
dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečenie toho, aby
sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa
neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd

odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP a I. ÚS 350/08).

107. Samotné rozhodnutie súdu nevykonať určité dôkazy (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre
vec nevýznamné alebo nadbytočné), v zásade nie je považované za postup, znemožňujúci procesnej

strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súlad tohto právneho
názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd, pričom nedospel k záveru o jeho
ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv
na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno

kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III.
ÚS 332/09).

108. Žalobca 1/ za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, (pri medzi stranami nespornej výške skutočnej škody v sume 971.037

Sk) označil určenie výšky ušlého zisku samotným odvolacím súdom bez využitia postupu podľa § 206
CSP, teda bez zadováženia si kontrolného znaleckého posudku, resp. odborného stanoviska, pričom nie
je zrejmé, prečo odvolací súd pre stanovenie predpokladaných nákladov nevychádzal z niektorého z
odborných posudkov, resp. znaleckých posudkov. V tejto súvislosti namietol, že škoda vznikla dňom 05.
05. 2000, a preto nemožno vychádzať z ceny bytov uvažovanej v čase podpisu zmlúv o výstavbe bytov,

ale z ceny v čase vzniku škody, keď cena za m2 sa rapídne zvýšila. Samotný výpočet výšky ušlého
zisku odvolacím súdom považoval za laický a neodborný čo do výpočtu predpokladaných nákladov
výstavbyužpôvodnýmžalobcomnazákladenepresných a neverifikovanýchúdajov o rozsahu použitia
materiálu a jeho cien v čase výstavby v priebehu, nie v čase ponuky realizovanej v predstihu
niekoľkých rokov, technického vybavenia staviteľa, dĺžky realizácie výstavby.

109. Dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom.

110. Pokiaľ ide o namietaný skutkový záver odvolacieho súdu (bod 49. odôvodnenia rozsudku
odvolaciehosúdu),že„stanoveniepredpokladanéhoziskužalobcovsamusíodvíjaťoduzavretýchzmlúv

o budúcej výstavbe bytov, keďže pôvodný žalobca mohol počítať výlučne so ziskom, ktorý z predaja
na základe takto uzavretých zmlúv získa“, tento záver odvolací súd založil na skutkových tvrdeniach
pôvodného žalobcu a dôkazoch tvoriacich obsah spisu, pričom dôvodil aj tým, že nie je rozhodujúce, že
pôvodnýžalobcabolvdôsledkuprávnychkrokovžalovanéhonútenýodzmlúvouzavretíbudúcichzmlúvo výstavbe odstúpiť, teda došlo k ich zrušeniu, lebo práve zmarenie podnikateľského plánu konaním
žalovaného bolo dôvodom nenaplnenia uvedených zmlúv (o budúcej výstavbe bytov).

111. Uvedené vyhodnotenie sa javí ako logické, avšak žalobca 1/ podľa názoru dovolacieho súdu
dôvodne namietal, že zmluvy o budúcej výstavbe bytov neexistovali už od roku 1999, a preto, ak ku
vzniku škody došlo dňom 05. 05. 2000, mal sa odvolací súd vysporiadať aj s touto skutočnosťou a v
tej súvislosti s namietaným rastom nákladov na výstavbu ako aj rastom cien bytových a nebytových
priestorov, vrátane spoločných priestorov.

112. Z obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že v špecifikácii žaloby (č. l. 40 až 45) pôvodný
žalobca žiadal priznať celkovo 20.368.575 Sk, z toho skutočnú škodu vyčíslil sumou 971.037 Sk, ušlý
zisk vyčíslil sumou 12.397.538 Sk (spolu 13.368.575 Sk), náhradu škody za poškodenie povesti a
dobrého mena sumou 7.000.000 Sk. V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu v časti náhrady za
poškodenie povesti a dobrého mena. Súd prvej inštancie priznal náhradu škody vo výške 199.689,93

eur, resp. 244.065 eur, t. j. spolu 443.755,40 eur (= 13.368.575 Sk).

113. Odvolací súd pri prepočte ušlého zisku oproti prvotne dohodnutej výstavbe vo výmere 2615
m2 vychádzal z celkovej zastavanej plochy výstavby vo výmere 2553,50 m2 na základe záväzného
stanoviska žalovaného a grafickej časti projektu spoločnosti BB PROJEKT. Na tom základe sumu

nákladov výstavby, ktoré pôvodný žalobca vyčíslil na 29.442.462 Sk, považoval za opodstatnenú iba v
sume28.744.943,10Sk.Nazákladetaktourčenejplánovanejcelkovejvýmerystavbyazmlúvovýstavbe
bytov vychádzal z priemernej predajnej ceny bytových ako aj nebytových priestorov po 15.752 Sk/m2
(oproti pôvodnej žalobcom uplatňovanej predajnej cene 16.000 Sk/m2) a celkovej plochy spoločných
priestorov 476,60 m2 po 5.660,40 Sk/m2 a v žalobe uplatnenú cenu 41.840.000 Sk, za ktorú by sa mohli

predať byty, nebytové priestory vrátane spoločných priestorov, znížil na 35.407.543,60 Sk.

114. Dovolací súd mal zo špecifikácie žaloby (jej prílohy na č. l. 47) za zrejmé, že žalobca pri výpočte
výšky ušlého zisku v sume 12.397.538 Sk vychádzal z celkových nákladov na výstavbu vo
výške 29.442.462 Sk za 2615 m2 a z trhovej ceny - predpokladaného príjmu z predaja kancelárskych

a bytových priestorov v sume 41.840.000 Sk (2615 m2 x 16.000 Sk), teda pôvodný žalobca pri výpočte
trhovej ceny nerozlišoval medzi predajnou cenou kancelárskych priestorov na jednej strane, bytov
na strane druhej a spoločných priestorov na strane tretej, ale zjednodušene rozpočítal celkovú ním
kalkulovanú predajnú cenu na 1 m2 (t. j. 1.600 Sk) pomerne k celkovej očakávanej predajnej cene
41.840.000 Sk. Za takej situácie skutkový záver odvolacieho súdu o výške príjmu z predaja spoločných

priestorovv sumeiba5.660,40Sk/m2priichcelkovejploche476,60m2,celkovovovýškeiba 2.697.746
Sk(bod56.rozsudkuodvolaciehosúdu),bezzohľadneniacelkovejvýškyuplatnených (a preukázaných)
nákladov na výstavbu v sumári a bez zistenia trhovej ceny bytov a kancelárskych priestorov vrátane
spoločných priestorov ku dňu 05. 05. 2000, je nepodložený, rozporný, nedostatočne odôvodnený a
nepresvedčivý.

115. Dovolací súd vzhľadom na uvedené za dôvodnú považoval dovolaciu námietku žalobcu 1/ z
dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu a námietku, že výšku ušlého zisku musí určiť odborne spôsobilá osoba (§ 206 CSP),
resp. znalec (§ 207 ods. 3 CSP v spojení so zákonom č. 382/2004 Z. z. a vyhl. č. 228/2018 Z. z.).

116. Žalobca 2/ dôvod na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v časti jeho III. výroku v zmysle § 420
písm. f) CSP odôvodnil rovnako ako žalobca 1) neprípustnosťou vlastného prepočtu výšky ušlého zisku
odvolacím súdom, keďže v prípade výpočtu náhrady škody vo forme ušlého zisku ide o posúdenie
skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, keď určenie výšky škody a ušlého zisku spadá

pod činnosť znalcov podľa obsahového vymedzenia znaleckých odborov a odvetví (príloha č. 2 vyhl. č.
228/2018Z.z.-odvetvie 090300-Kontrolingaodvetvie510101-Oceňovanieahodnoteniepodnikov).

117. Vzhľadom na vyššie konštatovanú dôvodnosť dovolacej námietky žalobcu 1/ z dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu, lebo výšku

ušlého zisku musí určiť znalec (§ 207 ods. 3 CSP v spojení so zákonom č. 382/2004 Z. z. a vyhl. č.
228/2018 Z. z.) dovolací súd vyhodnotil túto dovolaciu námietku žalobcu 2/ ako dôvodnú z tých istých
dôvodov.118. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou vo vzťahu k obom žalobcom zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta (III. výrok rozsudku odvolacieho súdu) ako aj
závislý V. výrok rozsudku odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania podľa § 449 ods. 1 CSP

zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 450 CSP.

119. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) a
rozhodne o trovách pôvodného konania ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 CSP).

120. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.