Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201087
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:6420201087.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: O. T.,

nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, v konaní zast. Balko & Jaruška s.r.o., Pohranice č. 273, IČO: 50 605
038, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Martinská 49, Bratislava - Ružinov,
IČO: 36 022 047, v konaní zast. JAVORČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Martinengova 36, Bratislava,
IČO: 51 972 905, o zaplatenie 9.900,95 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 25.3.2020 domáhala

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 4.483,45 € s príslušenstvom. Vec bola postúpená
Okresnému súdu Komárno dňa 27.4.2020. Žalobkyňa v podanej žalobe uplatnený nárok odôvodnila
tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. G., obec
G., okres G. evidovaného na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X o výmere XXXXXX m2, pričom
jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti predstavuje XXX/XXXXXX, t.j. XXX,XX m2.
Konštatovala, že za tento pozemok neobdržala od žalovaného nájomné, hoci ho užíva. Listom zo
dňa 14.11.2019, doručeným žalovanému dňa 18.11.2019, žalovaného vyzvala prostredníctvom svojho

zástupcu na zaplatenie nájomného za obdobie február 2018 až november 2019 s tým, že nájomné za
ďalšie obdobie má uhrádzať mesačne pozadu. Žalovaný na tento list odpovedal podaním č. CS SVP
OZ BA 1367/2019/6 zo dňa 12.12.2019 so stanoviskom, že nájomné uhrádzať nebude. Poukázala na
ustanovenia § 456, 671 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a žiadala, aby jej žalovaný vydal obvyklé
nájomné za obdobie február 2018 až január 2020 vo výške 3,24 €/m2 ročne, čo predstavuje sumu 0,27
€/m2 mesačne. K uplatnenej výške nájomného poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn.
25C/25/2009, v zmysle ktorého bolo v roku 2007 obvyklé nájomné v katastri okresných miest vo výške

2,44 €/m2 ročne. Mala za to, že v jej prípade žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu
a tým sa bezdôvodne obohatil. Preto žiadala vydať jej bezdôvodné obohatenie - obvyklé nájomné za
24 mesiacov, čo predstavuje sumu 4.483,45 €, pričom si uplatnila i úrok z omeškania z predmetnej
sumy vo výške 8,25 % ročne od 24.3.2020 až do zaplatenia. K podanej žalobe žalobkyňa priložila
uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 5D/156/2017-101 zo dňa 10.1.2018, uznesenie Okresného
súdu Komárno sp. zn. 4D/155/2017 zo dňa 10.1.2018, výpis z LV č. 7170 pre k.ú. Komárno, žiadosť o
vyplatenie zmeškaného nájomného za obdobie február 2018 až november 2019 zo dňa 14.11.2019 a

stanovisko žalovaného zo dňa 12.12.2019.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uplatnený nárok neuznal a jeho dôvodnosť namietal.
Konštatoval, že žalobkyňa je evidovaná ako vlastníčka predmetného pozemku len formálne, keď zápisv katastri nehnuteľností je v rozpore s platnou právnou úpravou. Uviedol, že jeho právny predchodca -
Povodie Dunaja, š.p. bol až do roku 1997 evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. G. ako správca majetku štátu
-pozemkuparcelareg.C-KNparc.č.XXXXXsvýmerouXXXXXXXm2,druhpozemku-vodnáplocha.A.

č.XXXXXtvorilakorytovodohospodárskyvýznamnéhotokuVáh.Vroku1997niekdajšiasprávakatastra
parcelu č. 12071 vymazala z LV č. XXXX, nakoľko pozemok vraj nebol majetkovoprávne vysporiadaný.
V roku 2011 došlo k zápisu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) pre k.ú.
G. a tak bolo zapísané vlastníctvo k niektorým pozemkom registra „E“ KN na území pôvodnej parcely č.
XXXXX v rozpore s čl. 4 Ústavy SR na fyzické a súkromné právnické osoby a niektoré pozemky, ktoré

zostali vo vlastníctve štátu, boli v rozpore so zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách dané do správy iným
štátnym subjektom a nie žalovanému. Z uvedeného dôvodu preto listom č. CZ 15443/330/2012-Kam
zo dňa 22.10.2012 adresovaným Správe katastra Komárno podal návrh na začatie konania o zmene
schváleného ROEP pre k.ú. Komárno. O tomto jeho návrhu však doposiaľ nebolo rozhodnuté. O týchto
skutočnostiach informoval zástupcu žalobkyne listom č. CS SVP OZ BA 1367/2019/6 zo dňa 12.12.2019
a zároveň ho informoval, že predmetný pozemok (parcela č. 1833/1) má byť vo vlastníctve štátu a v

jeho správe a preto nie je možné riešiť žiadosť o vyplatenie zmeškaného nájomného a zaujať definitívne
stanovisko, ani uzatvárať žiadne zmluvy či dohody. Poukázal na ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č.
364/2004Z.z.,§120Občianskehozákonníkaačl.4ods.1ÚstavySRakoajnarozhodovaciupraxsúdov
k otázke súčasti veci a tvrdil, že koryto je súčasťou vodného toku, keď vodný tok je hlavnou vecou a
koryto, cez ktoré vodný tok preteká je súčasťou tejto hlavnej veci, ktorá sleduje osud hlavnej veci. Keďže

vlastníkom vodného toku môže byť len Slovenská republika, je zrejmé, že aj vlastníkom koryta vodného
toku môže byť len Slovenská republika. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalobkyňa je v katastri
nehnuteľností zapísaná ako spoluvlastník parcely č. 1833/1. Údaj katastra nehnuteľností je v danom
prípade nesprávny, nezodpovedá skutočnému ani právnemu stavu a odporuje aj Ústave SR. Citoval z
rozhodnutíNSSRsp.zn.2Sžp1/2012asp.zn.8Sžo38/2007akonštatoval,žepozemkytvoriacekoryto

rieky prešli zo zákona ku dňu účinnosti vodného zákona (1.4.1975) do vlastníctva štátu. Vlastnícky to
znamenalo poštátnenie týchto pozemkov tvoriacich prirodzené vodné toky, za ktoré nepatrila náhrada.
S ohľadom na uvedené považoval za irelevantný tak zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne
v katastri nehnuteľností ako aj osvedčenia o dedičstve, pričom do úvahy neprichádza ani prípadné
vydržanie pre absenciu dobromyseľnosti, keď v danom prípade je vydržanie neprípustné aj v zmysle

§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za nesprávne považoval i tvrdenie žalobkyne o bezdôvodnom
obohatení sa žalovaného na úkor žalobkyne. Konštatoval, že predmetné koryto rieky užíva na podklade
vlastníckeho práva štátu k nemu a svojho zákonného práva spravovať tento pozemok, ktoré odvodzuje
z čl. 4 Ústavy SR v spojení s § 120 Občianskeho zákonníka. U žalovaného nie je splnená ani podmienka
plnenia bez právneho dôvodu, keďže tento je jednoznačne daný. Tvrdil, že žalobkyňa nie je legitímna

od neho žiadať náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia sa, nakoľko k žiadnemu bezdôvodnému
obohateniu sa nedošlo. Žalovaný sa užívaním predmetného pozemku neobohatil, naopak, v zmysle
vodného zákona ako správca toku musí každoročne vynakladať nemalé finančné prostriedky na správu
celého vodného toku a vykonávať povodňovú pohotovosť. Žalobkyňa na správu a údržbu predmetného
pozemku nevynakladá žiadne finančné prostriedky, pričom nie je povinná za predmetný pozemok

uhrádzať ani daň z nehnuteľností. Namietal aj výšku uplatneného nájomného, keď túto žalobkyňa
ničím nepreukázala, pričom zo žaloby nie je zrejmé, ako žalobkyňa k uvedenej sume dospela. Odkaz
na rozsudok Okresného súdu Košice I. považoval za bezpredmetný, keďže rozsudok sa týkal iných
pozemkov, bola v ňom konštatovaná výška obvyklého nájomného v roku 2007 a predmetom žalobkyňou
uplatneného nároku je suma obvyklého nájomného v rokoch 2018 a 2019. Podanú žalobu považoval v

celom rozsahu za nedôvodnú a túto žiadal zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že súd
v tomto konaní nemá právomoc rozhodnúť o tom, či predmetná nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí

žalobkyni z dôvodu, že o tejto skutočnosti už bolo rozhodnuté v konaniach sp. zn. 5D/156/2017 a sp.
zn. 4D/155/2017, lebo by de facto anuloval výrok súdneho rozhodnutia v týchto konaniach, prekročil
by svoju právomoc a porušil princíp právnej istoty zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V súvislosti s
uvedeným sa odvolala na nález ÚS SR PL. ÚS 36/95 ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Bosits proti
Slovenskej republike zo dňa 19.5.2020. Konštatovala, že žalovaný už od 12.4.2018 vedel o existencii

uznesení o dedičstve v konaniach sp. zn. 5D/156/2017 a sp. zn. 4D/155/2017 a mal možnosť podať
generálnemu prokurátorovi SR podnet, aby napadol predmetné rozhodnutia mimoriadnym dovolaním
podľa § 78 a nasl. CMP. Takýto postup by považovala za riadny a zákonný, keď anulovať výrok
právoplatného dedičského rozhodnutia môže len NS SR na základe dovolania generálneho prokurátora.Keďže k anulovaniu predmetných rozhodnutí nedošlo, súd musí v tomto konaní rešpektovať výrok
týchto dedičských rozhodnutí. Poukázala na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorý ratifikovala Československá federatívna republika vrátane jeho dodatkov v roku 1991 a čl. 1 tohto

dohovoru, v zmysle ktorého sa nepovoľuje žiadnemu zákonu (ani ústave) vyvlastniť majiteľov pozemkov
ibanazákladezákona,keďvyvlastniťmajetokjemožnélenzasúčasnéhosplneniatrochpodmienok,ato
na základe zákona, za finančnú náhradu a len vo verejnom záujme. V jej prípade jej Slovenská republika
a ani žalovaný nevyplatili žiadnu finančnú náhradu za vyvlastnenie. Tvrdila, že Slovenská republika
nevlastní predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko doposiaľ o vyvlastnení tejto nehnuteľnosti nerozhodol

štátny orgán SR. Tiež poukázala na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa dedenie zaručuje.
Preto žiadala, aby súd uplatnil princíp mutatis mutandis, t.j. aby nevykladal zákony a ústavu na jej
ťarchu. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla dedením, keď u žalovaného absentuje akýkoľvek titul
nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zákon č. 138/1973 Zb. tvrdiac,
že ním došlo k poštátneniu, resp. vyvlastneniu vodných tokov zo zákona, tvrdila, že predmetný
zákon len obmedzuje vlastnícke právo k týmto pozemkom, keďže v predmetnom zákone neexistuje

žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by vyvlastnenie ustanovovalo. Predmetný zákon len definuje pojem
vodné toky. K vyjadreniu bolo priložené podanie zo dňa 12.4.2018 adresované žalovanému označené
ako „vysporiadanie vlastníckeho práva pod riekou Váh“ a výpis z LV č. 7170 pre k.ú. Komárno s
osvedčovacou doložkou.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobkyne zopakoval, že počnúc od 1.4.1975 mohol byť vlastníkom
pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov len štát. Uvedené vyplýva zo zákona č. 138/1973 Zb. o
vodách a potvrdil to aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžp 1/2012, pričom NS SR vo svojom rozhodnutí
poukázal aj na úpravu v Ústave SR (čl. 4 ods. 1). Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, v
ktorom sa vyjadril k právnemu postaveniu vodného toku, ktorý je hlavnou vecou a korytu, ktoré je jeho

súčasťou, a teda zdieľa osud hlavnej veci. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore,
keď žalovaný nie je vlastníkom vodného toku, tento len zo zákona spravuje, keďže ide o majetok štátu.
Tiež namietal, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že by sa žalovaný na jej úkon obohacoval, práve
naopak, žalovaný vynakladá ročne veľké množstvo finančných prostriedkov na údržbu aj predmetnej
parcely a plnenie zákonných povinností, ktoré zákon ukladá vlastníkovi v súvislosti s vodnými plochami.

Podanú žalobu označil za šikanóznu, keď prípadné vyhovenie žalobe by predstavovalo nebezpečný
precedens, ktorý by mohol viesť k ďalším nezmyselným a nedôvodným žalobám a doviesť žalovaného
k jeho finančnej likvidácii. Mal za to, že žalobkyňa účinne nepoprela ani jedno z jeho skutkových tvrdení
učinených vo vyjadrení k podanej žalobe, keď sa nevyjadrila ani k jeho tvrdeniu, že koryto je súčasťou
vodného toku a sleduje jeho osud a že vlastníkom vodného toku môže byť iba štát, rovnako ani k

jeho tvrdeniam o nenaplnení podmienok bezdôvodného obohatenia a výške požadovaného nájomného.
V doplnení svojho vyjadrenia namietal i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore,
keď ničím nepreukázala, že je nositeľkou práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Mal za to, že
len zo samotnej skutočnosti, že predmetnou parcelou č. XXXX/X preteká prirodzený vodný tok Váh
nemožno dospieť k záveru, že tým dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného.

Konštatoval, že vodný tok nijako neupravoval, nie je tam postavená žiadna vodná stavba, pričom
on vykonáva oprávnenia a plní povinnosti, ktoré mu ukladá vodný zákon na úseku protipovodňovej
ochrany a zabezpečení riadnych funkcií vodného toku. Preto namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že žalovaný užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu takým
spôsobom, že by mu vznikol majetkový prospech. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

5Co/286/2018 a poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 a 2, ako aj § 48 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách.
Uviedol, že medzi stranami sporu je nesporné, že parcela č. 1833/1 je vedená ako vodná plocha a táto
tvorí koryto vodného toku Váh, pričom koryto je súčasťou vodného toku a teda pozemok tvoriaci koryto
môže byť len vo vlastníctve štátu a v správe žalovaného.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniam žalovaného zotrvala na svojom právnom názore, že je podielová
spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a zo zákona nemohla stratiť toto svoje vlastnícke právo.
Poukázala na to, že vlastnícke právo a ochrana majetku je garantované v čl. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v čl. 20 Ústavy SR, v zákone č. 180/1995 Z.z., keď toto
existuje titulom nástupníctva zo zomretom v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka, pričom toto riadne

nadobudnuté právo je neodňateľné, nescudziteľné, nezrušiteľné a nepremlčateľné. Tvrdila, že pokiaľ je
SR právnym štátom a stojí na princípoch právnej istoty, dožaduje sa ochrany legálne nadobudnutých
právpodľa§460Občianskehozákonníka,pričomcitovalazrozhodnutíÚstavnéhosúduSRakoajESĽP.
Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že vlastníkom parcely č. XXXX/X je Slovenská republika a žalovanýzaňunemôženiesťzodpovednosť.Keďžežalovanýtútonehnuteľnosťspravuje, čosámpotvrdil,patríjej
náhrada titulom jeho bezdôvodného obohatenia sa. Doplnila, že na predmetnej parcele sa nachádzajú
betónové stavby, ku ktorému skutkovému tvrdeniu predložila fotodokumentáciu.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení k podaniam žalobkyne zotrval na svojom skutkovom tvrdení, že
predmetná parcela č. 1883/1 je súčasťou pôvodného koryta (pôvodná parcela č. 12701), ktorým aj v
roku 1958 pretekala rieka Váh a vlastníkom tejto parcely je Slovenská republika. Žalovaný vykonáva v
mene SR správu vodných tokov, pričom vystupuje v mene vlastníka vodného toku a nie vo vlastnom

mene a plní len tie úlohy a povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. S poukazom na uvedené konštatoval
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobkyňou tvrdené betónové stavby označil za súčasť
protipovodňovej ochrany a plnia dôležitú úlohu v rámci zabezpečenia ochrany okolitých pozemkov a obcí
pred povodňami a zabezpečenia riadnych funkcií vodného toku. Namietal, že žalobkyňou predložená
fotodokumentácia nepreukazuje, že betónové stavby sú na predmetnom pozemku, k preukázaniu tohto
tvrdeniažalobkynebybolopotrebnéichzakresleniegeodetomvgeometrickompláne,príp.vkatastrálnej

mape s vyznačením parciel.

7. V priebehu konania došlo zo strany žalobkyne k rozšíreniu podanej žaloby, keď žiadala uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť jej aj sumu 5.417,50 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od
19.7.2022 do zaplatenia. Konštatovala, že ide o bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úrok

vzniknuté za obdobie február 2020 až jún 2022, ktoré žiadala vydať. O podanom návrhu na rozšírenie
žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 7C/15/2020-255 zo dňa 9.8.2022 tak, že zmenu žaloby pripustil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2022 a počnúc týmto dňom sa predmetom
konania stal žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 9.900,95 € (4.483,45 € + 5.417,50 €) s
príslušenstvom.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom po vypočutí si prednesov zástupcu žalobkyne a
právneho zástupcu žalovaného vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených
v priebehu konania stranami sporu, resp. zabezpečených súdom, a to uznesením Okresného súdu
Komárno č.k. 5D/156/2017-101 zo dňa 10.1.2018 na č.l. 6 až 12, uznesením Okresného súdu Komárno

sp. zn. 4D/155/2017 zo dňa 10.1.2018 na č.l. 13 až 20, žiadosťou o vyplatenie zmeškaného nájomného
za obdobie február 2018 až november 2019 na č.l. 32 až 34, stanoviskom na č.l. 35, výpisom z LV č.
XXXX pre k.ú. Komárno na č.l. 85 až 90, grafickou identifikáciou na č.l. 199, grafickou identifikáciou na
č.l. 209, 211, 212, 213, grafickou identifikáciou na č.l. 223 a 224, opravným uznesením Okresného súdu
Komárno sp. zn. 4D/155/2017 zo dňa 21.3.2018 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe

takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 9.900,95 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jej úkor.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
pre k.ú. Komárno evidovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku parcela reg. E-
KN parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa v k.ú. G., obci G. so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
XXX/XXXXXX k celku nehnuteľnosti, pričom nadobúdacím titulom jej vlastníctva je dedenie (dedičské
konania sa viedli na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4D/155/2017 a sp. zn. 5D/156/2017). Tiež

medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná parcela tvorí pôvodné prirodzené koryto vodného
toku Váh, pričom správu tohto vodného toku vykonáva žalovaný. Sporné medzi stranami sporu nebolo
ani to, že žalobkyňa spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi (ktorých spoluvlastnícky podiel činí
spolu 18681 m2 z predmetnej nehnuteľnosti) prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 14.11.2019
oslovila žalovaného s požiadavkou na zaplatenie nájomného titulom užívania predmetného pozemku v

období mesiacov február 2018 až november 2019 celkove v sume 0,27 €/m2/mesiac, čo predstavuje
čiastku 110.965,14 €. Rovnako bolo nesporné, že na požiadavku žalobkyne (a ďalších podielových
spoluvlastníkov) zo dňa 14.11.2019 reagoval žalovaný stanoviskom zo dňa 12.12.2019, v ktorom
žalobkyni oznámil podanie návrhu na začatie konania o zmenu schváleného ROEP, keď predmetný
pozemok považuje za svoje vlastníctvo.

11. Sporná medzi stranami sporu bola otázka vecnej legitimácie strán sporu, ktorú žalovaný namietal na
obochstranáchsporuakoajotázkavznikuaexistenciebezdôvodnéhoobohateniasanaúkoržalobkyne.12. Žalobkyňa v priebehu sporu zotrvala na podanej žalobe. Jej zástupca na pojednávaní zopakoval
skutkové tvrdenia uvedené v podanej žalobe a písomných vyjadreniach predložených súdu v priebehu
konania. Vlastnícke právo žalobkyne odvodzoval z rozhodnutí vydaných v dedičských konaniach

vedených na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4D/155/2017 a sp. zn. 5D/156/2017, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 10.1.2018. V rámci týchto konaní bolo prejednané dedičstvo po poručiteľoch a
vlastníctvo žalobkyne bolo zapísané na U. pre k.ú. Komárno. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že
zákonom č. 138/1973 Zb. došlo ku dňu 1.4.1975 k poštátneniu predmetného pozemku, keď žalovaný
ničím nepreukázal, že bol predmetný pozemok vyvlastnený, resp. na základe akého zákonného

ustanovenia stratila žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia vlastnícke právo k predmetnému
pozemku. Uviedol, že na základe jeho návrhu súd zabezpečil dôkaz o tom, že medzi žalovaným a
inou spoločnosťou bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalovaný platil nájomné za vodné plochy. Z
uvedeného vyvodil, že je zaužívanou praxou žalovaného v obdobných veciach platiť nájomné. Pokiaľ
ide o žalovaného, konštatoval, že tento patrí Slovenskej republike a je financovaný zo štátneho rozpočtu,
pričom za obhospodarovanie vodných tokov dostáva peniaze od Slovenskej republiky. Tým považoval

za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore. Za majetkový prospech žalovaného
považoval financie získané zo zdrojov štátneho rozpočtu, ktoré žalovaný dostáva aj v súvislosti s
obhospodarovaním predmetného pozemku. V teoretickej rovine uviedol, že žalobkyňa by mohla tento
pozemok obhospodarovať, napr. na ňom postaviť vodnú elektráreň, keďže spolu s jej širšou rodinou
vlastní celkove väčšiu časť z predmetnej parcely, než tvorí len jej spoluvlastnícky podiel. Poukázal aj

na iné prípady, kedy žalovaný za iné vodné toky platí vlastníkom pozemkov nájomné. Tiež poukázal
na to, že vecou sa zaoberá už od roku 2018, kedy zabezpečil prededenie tohto majetku dedičom
pôvodných vlastníkov, ktorí z toho doposiaľ nemajú nič. Spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku
chceli čestne predať, nechceli zaň žiadne nereálne peniaze. Žalovanému navrhovali i prípadnú zámenu
pozemkov, k uzavretiu zmluvy však z dôvodu personálnej zmeny na riadiacich postoch žalovaného

nedošlo. Zotrval na podanom návrhu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania vo
vzťahu k určeniu obvyklého nájomného k predmetnému pozemku. Tiež žiadal vyžiadať od žalovaného
vyjadrenie, koľko finančných prostriedkov žalovaný dostáva zo štátneho rozpočtu na správu vodných
tokov, resp. za účelom zabezpečenia a doručenia takéhoto vyjadrenia žiadal pojednávanie odročiť. V
závere uviedol, že ešte stále sú ochotní dohodnúť sa so žalovaným a to aj mimosúdne, ak žalovaný

pristúpi k tomu, že by za predmetný pozemok uhrádzal nájomné, resp. ak by došlo k dohode o výmene
pozemkov. Žiadal návrhu na doplnenie dokazovania vyhovieť a po doplnení dokazovania rozhodnúť vo
veci rozsudkom v súlade s podanou žalobou.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na skutkovom tvrdení žalovaného, že

predmetnou parcelou preteká prirodzený vodný tok - rieka Váh, ktorá tečie vo svojom prirodzenom
koryte, ktoré sa tam nachádzalo i v 50-tych rokoch minulého storočia a aj k 1.4.1975, kedy došlo
zo zákona č. 138/1973 Zb. k poštátneniu všetkých korýt pod vodnými tokmi. K takýmto právnym
záverom dospel aj NS SR vo svojich rozhodnutiach, napr. rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 38/2007 a sp.
zn. 2 Sžp 1/2012. Z uvedeného dôvodu považovala zápis vlastníctva v prospech žalobkyne v katastri

nehnuteľností za neplatný, keď predmetná parcela nemala byť predmetom dedenia. Mala za to, že
v tomto konaní tak bola nielen spochybnená ale aj vyvrátená pravdivosť, hodnovernosť a záväznosť
údajov katastra nehnuteľností. S učineným návrhom zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania
nesúhlasila, doplnenie dokazovania v navrhnutom rozsahu považovala za neefektívne, nehospodárne,
nemajúce vplyv na toto konanie. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním si vyjadrenia

od žalovaného, žiadala aplikovať sudcovskú koncentráciu konania a na tento navrhnutý dôkazný
prostriedok neprihliadať, keďže jeho zabezpečenie by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Žalobu
žiadala zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Z uznesenia Okresného súdu Komárno č.k. 5D/156/2017-101, Dnot 133/2017 zo dňa 10.1.2018

vyplynulo, že žalobkyňa je právom neb. G. T., zomr. X.XX.XXXX (syn poručiteľky) a neb. H. T., zomr.
XX.X.XXXX (vnuk poručiteľky a otec žalobkyne) dedičom po neb. T. G., rod. G. M., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, pričom titulom dedičstva po poručiteľke nadobudla (okrem iného) aj spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 420/274428 k celku nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. G. ako parcela registra
„E“ parc. č. XXXX/X - vodná plocha o výmere XXXXXX m2.

15. Z uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4D/155/2017, Dnot 187/2017 zo dňa 10.1.2018 v
spojení s opravným uznesením sp. zn. 4D/155/2017, Dnot 187/2017 zo dňa 21.3.2018 vyplynulo, že
žalobkyňa je právom neb. G. T., zomr. X.XX.XXXX (syn poručiteľky) a neb. H. T., zomr. XX.X.XXXX (vnukporučiteľky a otec žalobkyne) dedičom po neb. poručiteľovi: G. T., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX,
pričom titulom dedičstva po poručiteľke nadobudla (okrem iného) aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
420/274428 k celku nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. G. ako parcela registra „E“ parc.

č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 226042 m2.

16. Z predložených grafických identifikácii pozemku (založené na č.l. 199, 209, 211, 212, 213, 223, 224)
vyplynulo, že parcela registra E-KN parc. č. XXXX/X nachádzajúca sa v k.ú. G. evidovaná na LV č. XXXX
pre k.ú. G. pozostáva zo 4 častí a táto vizuálnym porovnaním grafických identifikácií korešponduje s

pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 1833/1, ktorá bola zakreslená mapovou značkou ako vodný tok
s označením Vág Duna.

17. Podľa čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 100/1960 z 11.7.1960, Ústava Československej socialistickej
republiky, národným majetkom sú najmä: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný lesný
fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby, hromadnej dopravy a spojov;

peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film, ďalej aj najdôležitejšie spoločenské zariadenia,
ako aj zariadenia zdravotnícke, školy a vedecké ústavy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom od 1.4.1975, vodné
toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom)

koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod.,
alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.

Podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje
a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto

bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich
občanov a nasledujúcich generácií.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodným tokom je vodný útvar

trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v
umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo zduté v koryte. Vodným
tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, z ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

Podľa § 48 ods. 1, 2 a 4 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť
o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Správu vodných tokov vykonávajú:

a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia
ministerstva,
b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných
tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.
Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

a) sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b) udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku
vody,
c) udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby
sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

d) spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,
e) udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z
vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f) zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo
slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný
ich prevádzkovať z iného dôvodu,

h) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,
j) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu

činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,
m) oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v
inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich
odstránenie,
n) zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo
prečerpávanie vnútorných vôd,

o) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,
p) zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,
q) viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v
správe správcu vodného toku,
r) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,

s) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a
sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach,
t) vydávať súhlas na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche, ktorého
súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu,
u) vydávať súhlas na zriadenie požičovne plavidiel,

v) vydávať súhlas na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska.
Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 3
tvoria tieto činnosti:
a) vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,
b) spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní

plánov manažmentu povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,
c) navrhovať orgánu štátnej vodnej správy určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať
dodržiavanie podmienok ochrany v nich,
d) vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok
a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku,

e) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných tokov
čiastkového povodia,
f) vytvárať podmienky na odber povrchových vôd na použitie pre pitné účely.

Podľa § 49 ods. 1 vodného zákona, správca vodného toku je oprávnený:

a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné
povolenie podľa osobitných predpisov,
b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných
pozemkoch,
c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať

tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),
d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s
vodnými stavbami.

Podľa § 120 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí

a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho
úkor sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. V zásade v každom sporovom konaní súd ako prvú rieši otázku danosti vecnej legitimácie strán
sporu. Vecnú legitimáciu v konaní súd skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/strán sporu nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného

práva. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Pasívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva, že žalovaný je subjektom tvrdenej povinnosti.

19. Aktívne vecne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne vecne legitimovaný, vyplýva z
ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom

dôjsť.

20. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok

vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za
súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé,
že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou
druhej strany.
Bezdôvodným obohatením sa v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozumie majetkový

prospech získaný plnením:
- bez právneho dôvodu,
- z neplatného právneho úkonu,
- z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
- z nepoctivých zdrojov,

- tým, že sa za neho plnilo hoci podľa práva mal plniť sám.

21. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, že jednému subjektu sa dostalo majetkovej
hodnoty, alebo u neho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal, a to na úkor toho,
koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie

bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe
jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia
dochádza okamihom prijatia predmetného plnenia.22. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore táto tvrdila a predloženým listom
vlastníctva (LV č. XXXX pre k.ú. G.) preukázala, že je evidovaná ako podielový spoluvlastník predmetnej

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, teda svedčí jej zápis v katastri nehnuteľností a právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva je dedenie. Žalovaný v priebehu konania spochybňoval vlastnícke
právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti tvrdiac, že predmetná nehnuteľnosť tvorí pôvodné
prirodzené koryto vodného toku Váh a že táto nehnuteľnosť prešla ku dňu 1.4.1975 na základe §
31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení účinnom od 1.4.1975 do vlastníctva štátu. Na

podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 38/2007 a sp. zn. 2 Sžp
1/2012. Tiež tvrdil, že koryto je súčasťou vodného toku, ktorý je hlavnou vecou a koryto, cez ktoré
vodný tok preteká, je súčasťou tejto hlavnej veci, ktorá sleduje osud hlavnej veci a keďže vlastníkom
vodného toku môže byť len Slovenská republika, potom aj vlastníkom koryta vodného toku môže byť
len Slovenská republika. Vo vzťahu k tomuto právnemu názoru žalovaného súd poukazuje na množstvo
rozhodnutí súdov SR, ktoré sa touto problematikou zaoberali a dospeli k jednoznačnému záveru,

že koryto je súčasťou zemského povrchu a nie súčasťou vodného toku (napr. rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/39/2022 zo dňa 11.1.2023), preto právny názor žalovaného,
že vlastník vodného toku je automaticky i vlastníkom koryta nie je správny. Vo vzťahu k otázke
danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore súd uprednostnil aplikáciu princípu materiálnej
publicity katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)) a danosť aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne odvodil od zápisu v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti súd reagujúc na
spochybnenie hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností uvádza, že pokiaľ žalovaný spochybňuje
vlastníckeprávožalobkynekpredmetnejnehnuteľnosti,mámožnosťpodniknúťrelevantnékrokyktomu,
aby bolo iniciované konanie o určenie vlastníckeho práva Slovenskej republiky k tejto nehnuteľnosti.

Nakoľko predmetom tohto konania nie je otázka určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
súd túto otázku rieši len ako otázku predbežnú. V danom prípade by na účely rozhodnutia o tom,
či vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti skutočne patrí žalobkyni alebo Slovenskej republike
(ako tvrdí žalovaný) bolo potrebné vykonať dokazovanie presahujúce potreby tohto konania, ktorého
predmetom je žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, navyše za situácie,

že súd vzhliadol na strane žalovaného nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pre konštatovanie
ktorého bolo potrebné podanú žalobu zamietnuť. Hoci v konaní bolo preukázané a žalovaný ani
nepopieral, že predmetnú nehnuteľnosť užíva na účely výkonu správy vodných tokov, jeho činnosť
spočívajúcu vo výkone oprávnení a plnení povinností stanovených v § 48 a 49 zákona č. 364/2004
Z.z. vodného zákona nemožno považovať za získavanie majetkového prospechu na úkor žalobkyne

ako podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný je štátny podnik, ktorý v zmysle
zákona č. 364/2004 Z.z. vodného zákona vykonáva správu vodného toku vo vlastníctve Slovenskej
republiky, ktorý preteká predmetným pozemkom, pričom v zmysle vodného zákona je žalovaný
povinný vykonávať činnosti všestranne zamerané na starostlivosť o zachovanie a rozvoj funkcií vodných
tokov a ich korýt vymenované v ustanovení § 48 a § 49 vodného zákona. Výkonom zákonných

práv a plnením zákonných povinností nemôže podľa názoru súdu dôjsť na strane žalovaného k
vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe majetkového prospechu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Samotným výkonom zákonných oprávnení a plnením zákonných povinností spojených
so správou vodného toku žalovanému žiadny majetkový prospech vzniknúť ani nemohol, pričom za
majetkový prospech žalovaného získaný na úkor žalobkyne nemožno považovať ani prípadný príjem

zo zdrojov štátneho rozpočtu určený na zabezpečenie správy vodných tokov a ani správu predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá je pôvodným prirodzeným korytom vodného toku Váh. Pokiaľ štát ako vlastník
vodného toku poskytuje žalovanému finančné prostriedky, tieto sú účelovo viazané na zabezpečenie
výkonu zákonom stanovených oprávnení a plnenie povinností spojených so správou vodného toku
(vrátane koryta) a tieto žalovaný na tento účel aj spotrebováva. Nakoľko žalobkyňa v konaní netvrdila

a ani ničím nepreukázala, že jej vo vzťahu k žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia tým, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť nad rámec plnenia oprávnení a povinností
spojených so správou vodného toku vyplývajúcich mu zo zákona č. 364/2004 Z.z., súd konštatujúc
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore podanú žalobu zamietol.

23.Sohľadomnazistenýnedostatokpasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhovsporesúdzamietolinávrh
žalobkynenadoplneniedokazovaniavykonanímmiestnejohliadky,nariadenímznaleckéhodokazovania
na určenie obvyklej ceny nájomného, ako aj vyžiadaním si, resp. zabezpečením vyjadrenia vo vzťahu
k sume finančných prostriedkov získaných žalovaným zo štátneho rozpočtu v súvislosti so správouvodných tokov, keď vykonanie navrhovaného dokazovania považoval za neúčelné, nehospodárne a
nemajúce vplyv na výsledok tohto sporu.

24. Za irelevantný považoval súd i poukaz žalobkyne na existenciu zmluvných vzťahov žalovaného
s inými subjektami, ktorým uhrádza nájomné. Súd má za to, že každú konkrétnu vec je potrebné
posudzovať osobitne, pričom z prejavu vôle žalovaného uzavrieť záväzkovoprávny vzťah s treťou
osobou v inej veci nemožno odvodzovať dôvodnosť podanej žaloby v tejto veci a ani dôvodnosť uloženia
povinnosti žalovanému uhrádzať žalobkyni nájomné.

25. Pri rozhodovaní o podanej žalobe súd prihliadol aj na rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie
v obdobných sporoch, predmetom ktorých bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený
od totožného subjektu ako je žalovaný v tomto spore (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 8Co/134/2020 z 30.3.2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/39/2022
z 11.1.2023, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/80/2021 z 27.10.2022 a

pod.), pričom rozhodnutím o podanej žalobe sa od právneho názoru súdu vysloveného v uvedených
rozhodnutiach neodchýlil.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

27. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020 z 27. augusta 2020:
„Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok

vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“

28. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP, keď žalovaný bol
podľa výsledku konania v spore plne úspešnou stranou, ktorej v zásade patrí náhrada trov konania. Súd

aplikujúc ustanovenie § 257 CSP však žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu
existencie okolností hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje najmä skutočnosť, že žalovaný
napriek spochybneniu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a vedomosti o podaní
tejto žaloby nevyvinul žiadne kroky k tomu, aby bola otázka vlastníckeho práva rozhodnutím súdu v
konaní o určenie vlastníckeho práva riadne vyriešená (hoci aktívna vecná legitimácia na podanie takejto

určovacej žaloby patrí len tomu, kto o sebe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti a jeho vlastníckemu
právu nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností), pasívne toleruje tento stav, predmetný pozemok na
účely správy vodného toku užíva a tiež vykonáva správu koryta hoci má vedomosť o tom, že tento
pozemok v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností netvorí vlastníctvo Slovenskej republiky. Za okolnosti
hodné osobitného zreteľa súd považuje i sociálne a majetkové pomery žalobkyne, ktoré by uložením

povinnosti náhrady trov konania výrazným spôsobom utrpeli (jediným príjmom žalobkyne je dávka v
hmotnej núdzi, pričom práve pre jej nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery jej bolo v tomto
konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu). Oproti žalobkyni, žalovaný ako
štátny podnik nebude nepriznaním nároku na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so
zastúpením advokátskou kanceláriou v tomto spore, vo svojej majetkovej sfére nijako značne postihnutý

a nezasiahne to ani jeho ďalšiu existenciu, či podnikateľskú činnosť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v dvoch

písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).