Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 21, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/1803/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359032
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124359032.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom: C.
XXX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Janka Prisenžňáková, LL.M., advokát, so sídlom Hlavná 585/297,
029 44 Rabča, IČO: 42 387 159, proti povinnému: D. D., nar.: X.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX
XX C., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku

v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal podaným návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 02.08.2024 od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 157,90 Eur,

a to na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XX/XX/XXXX-XX zo
dňa 13.06.2024 (ďalej len ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vo výroku Ia. a II. právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 02.07.2024 a vo výroku Ib. vykonateľnosť dňa 16.07.2024.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva

príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konaniafyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.

7.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,
označenie spoločného zástupcu oprávnených.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený. Oprávneným v
exekučnomkonaníjeosoba,ktorájeoprávnenázexekučnéhotitulu.Návrhnavykonanieexekúciemôže
podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie
je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

13. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že v návrhu na

vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka – A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom:
C. XXX, XXX XX C.. Okresný súd Námestovo schválil rodičovskú dohodu uzavretú na súde dňa
13.06.2024, podľa ktorej bol povinný, ako otec maloletého dieťaťa, zaviazaný k povinnosti platenia
bežného výživného na maloletú D. D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 270 Eur mesačne vždy do 8. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky (v tomto konaní označená ako oprávnená), a zaplatenia zameškaného

výživného v celkovej výške 557,90 Eur taktiež k rukám matky maloletej.

14. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca – rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa

zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný
rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa
výživnépoukazuje,keďžehonemožnoplniťdorúksubjektunespôsobiléhonaprávneúkony(maloletého
dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne

úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do

osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto
povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v
prospechktoréhojevýživnépriznanéapovinnýmjerodič,ktorémubolauloženápovinnosťplatiťvýživné.
Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča

sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).

16. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol v časti A) Účastníci konania a ich
zákonní zástupcovia – oprávnení - ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá však nebolaoprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným
dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Rodič tohto
dieťaťa (v tomto prípade matka maloletej D.), ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je

tak v exekučnom konaní uvedený ako zákonný zástupca maloletého oprávneného a nie ako samotný
oprávnený.

17. Nedostatok oprávnenia fyzickej osoby, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako
oprávnený, vymáhať pohľadávku na výživnom patriacom dieťaťu vo vlastnom mene, vedie k nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie, ktorá bráni vymáhateľnosti povinným nesplnenej povinnosti z exekučného
titulu. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti - aktívna, pasívna. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29.03.2017).

18. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie

účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento
stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,

či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech

toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu,
ktojeoznačenýakopovinnývexekučnomtitule(pasívnaexekučnálegitimácia).(UznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).

19.Súdvzákladnomkonanívsúvislostisrozhodovanímoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností

k dieťaťu, uložil jednému z rodičov dieťaťa povinnosť na úhradu výživného – v exekučnom konaní je
tento rodič povinným, ktorý má povinnosť plniť dieťaťu – v exekučnom konaní oprávnenému, pričom
rodič (zákonný zástupca dieťaťa), ktorému sa má výživné platiť, je určený za faktického poberateľa
výživného, takže je platobným miestom. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymáhania
výživného podá rodič vo vlastnom mene a nie ako jeho zákonný zástupca v mene dieťaťa, tak je tu

dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie
exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a preto v súlade s
citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie

zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199d ods.1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.26. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

27. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na
vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je
iba oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a súčasne konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie

na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý
bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.