Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/178/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205123
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122205123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. a otca: F. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. apríla 2023, č.k.
14P/41/2022-42, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r

d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti
matky počnúc dňom 05.08.2022 s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať v bežných veciach
a spravovať jej majetok, výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 05.08.2022 a uložil
otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 05.08.2022 do 30.04.2023 v sume

1.774,19 eur v pravidelných splátkach po 49,50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky
posúdil ako dôvodný. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka sa domáhala zverenia maloletej

do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú na tom skutkovom základe, že rodičia
maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne je otec opakovane vo výkone trestu odňatia slobody.
S maloletou sa stretával v roku 2018, čo otcovi umožňovala, nakoľko chcela, aby si vytvorili vzťah, čo
trvalo asi rok, kedy otec prichádzal za dcérou raz za týždeň a v tomto období maloletej aj nepravidelne
prispieval na výživu v úhrne asi 300 eur za rok, následne otec začal vo väčšej miere požívať alkohol
a bol nezamestnaný, preto mu zamedzila v stretávaní s dcérou, v nasledujúcich rokoch až do apríla
2021 ich otec nekontaktoval, výživné nehradil a od apríla 2021 bol znovu vo výkone trestu. Na výžive

maloletej sa dobrovoľne nepodieľa. Súd doručil návrh otcovi, tento sa k nemu však napriek opakovanej
výzve súdu žiadnym spôsobom nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, hoci mal predvolanie riadne
doručené v ústave pre výkon trestu a o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nežiadal.3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti
anispoločnenehospodária,rodičovsképrávavovzťahukdieťaťudoposiaľžiadnymspôsobomupravené
neboli.MatkaokremA.ďalšiuvyživovaciupovinnosťnemá,otecmávyživovaciupovinnosťvočimaloletej

H. I. E., nar. v roku 2008. Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom okolo 1.087 eur a poberá
prídavky na dieťa, má tiež nepatrný ďalší príjem za doučovanie za obdobie od septembra 2022 až
doposiaľ spolu vo výške 240 eur. Maloletá A. navštevuje materskú školu a výdavky spojené s jej výživou
a starostlivosťou súd ustálil na sumu do 350 eur mesačne. Otec je od 20.12.2022 opakovane vo výkone
trestu odňatia slobody, v predchádzajúcom období bol vo výkone trestu od 13.05.2021 do 13.01.2022 a

od 13.05.2022 do 13.09.2022. V čase od 14.09.2022 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
v určitom období bol v evidencii vedený aj v rokoch 2018, 2019 a 2020, pričom v každom z týchto
prípadov bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu s úradom. Otec v doterajšom období matke na
výživu A. pravidelne neprispieval. O maloletú sa po celú dobu stará matka, ktorá riadne zabezpečuje
jej výchovu., a pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby
menil jej výchovné prostredie a preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

4. Pri určení výživného súd vychádzal z ustanovení § 62 až 77 Zákona o rodine, pričom osobitne
poukázal na § 75, z ktorého tiež vyplýva, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
prihliada súd nielen na faktické príjmy povinného rodiča, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,

zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec
svojim správaním, konkrétne pracovnou nedisciplinovanosťou (keď opakovane bol vyradený z evidencie
uchádzačovozamestnanieprenespoluprácusúradomprihľadanívhodnéhozamestnania)zapríčinil,že
v období, kedy práve nebol vo výkone trestu, nemal zabezpečený stály príjem, z ktorého by mal možnosť
platiť výživné na maloletú A.. Na takéto jeho správanie súd nahliadal ako na vzdanie sa bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Zároveň tiež tým, že otec bol opakovane odsúdený pre trestný čin
a aj v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody, sa vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem,
ktorý by inak mal možnosť dosahovať z pracovnej činnosti, a z ktorého by mal možnosť platiť maloletej
výživné. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletej, keď sa otec svojim nezodpovedným
prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti pripravil o pracovný príjem. V tejto súvislosti súd poukázal

na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.US 1181/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.4.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa
20.2.2019, v ktorých sa súdy zaoberali uplatnením princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživnéavyslovilinázor,žesúdneprihliadalennaskutočné(faktické)príjmypovinného,ktorédosahujev
časevyhláseniarozsudku,alevychádzazjehopotenciálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný

(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje
aj vtedy, keď povinný sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti,
za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate jeho príjmov. Z uvedeného súd prvej inštancie

uzavrel, že negatívne dopady na možnosť platiť výživné na maloletú A. si zapríčinil otec sám tým, že
riadne nespolupracoval s úradom práce pri hľadaní si vhodného zamestnania, čím preukázal v situácii,
že má dve vyživovacie povinnosti, svoju nezodpovednosť a ľahkovážny prístup k práci, a následne
došlo vzhľadom k úmyselnej trestnej činnosti k jeho právoplatnému nepodmienečnému odsúdeniu,
čím sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné. Preto súd považoval za dôvodné pri rozhodovaní o

výške výživného vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR,
ktorú mzdu by otec mal predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej
republiky, a táto bola v roku 2022 vo výške 1.304 eur. V závislosti od potrieb dieťaťa za obdobie od
podania návrhu, ustálených vo výške do 350 eur mesačne, súd potom určil otcovi povinnosť platiť
výživné v sume 200 eur mesačne, ktoré spolu s výživným zo strany matky, čiastočne kompenzovaným

aj jej osobnou starostlivosťou o dieťa, postačuje na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa.

5. Súd určil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 05.08.2022 a
to s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, čím vznikol otcovi (ktorý neplatil v uvedenom
období žiadne výživné) do vyhlásenia rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1.774,19 eur,

ktorý mu súd uložil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 49,50 eur mesačne. Styk otca s
maloletým dieťaťom súd neupravil, keď bol toho názoru, že táto úprava je v súčasnej dobe, kedy je otec
dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody, nadbytočná a matka uviedla, že pokiaľ otec nebude vo výkone
trestu, na jeho styku s dieťaťom sa dokážu dohodnúť.6. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Podľa neho okresný súd
konal a rozhodol v prospech jednej strany a to matky dieťaťa nakoľko zistil, že otec nie je evidovaný ani
na úrade práce. Súd sa mal zaoberať aj otcovou zdravotnou dokumentáciou, ako aj jeho kriminálnou
minulosťou a prítomnosťou. Otec nie je vlastníkom žiadneho majetku, ani dedičom. Sám má existenčné
problémy v civilnom živote tak po finančnej stránke, ako aj po zdravotnej stránke a je aj psychicky

na dne, poberá už dlhšiu dobu medikamenty, čo sa dá jeho zdravotnou dokumentáciou preukázať. Je
abstinujúcim alkoholikom a všetky tieto skutočnosti ho oberajú o možnosť nájsť si riadnu prácu, čo si
v plnom rozsahu uvedomuje až teraz ako abstinuje. Ako viackrát trestanému je ťažké pre neho nájsť si
po prepustení z výkonu práce na slobodu riadnu prácu. Preto žiada súd, aby tieto skutočnosti zohľadnil
a tiež aby zohľadnil už jedno výživné, ktoré má stanovené. Odvolateľ ako otec má záujem prispievať na
život svojho dieťaťa, avšak podľa svojich možností a predovšetkým finančných prostriedkov. Nesúhlasí

s postupom okresného súdu, ktorý sa zaoberal len tým, čo by mohlo byť a nie aktuálnou situáciou. Otec
by mohol a aj chce zlepšiť svoje postavenie, ale až potom je možné navrhnúť zvýšenie výživného, čo by
však ani nebolo nutné, nakoľko on sám by vo vyššej miere prispieval. Žiada o spravodlivý súdny proces,
v ktorom budú vyhodnotené aj tie skutočnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a navrhuje zmeniť výrok
II. a upraviť výživné na maloletú A. na minimálnu sumu stanovenú zákonom.

8. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností podávala v čase, keď otec nebol vo výkone trestu a to práve z dôvodu, aby sa
mohol na pojednávaní zúčastniť. To, že sa jeho situácia vyvinula tak, že opäť musel nastúpiť do výkonu
trestu, už matka ovplyvniť nedokázala. Bola mu riadne doručená výzva na pojednávanie v čase, keď bol

ešte doma, keďže matke ohľadom uvedenej skutočnosti aj telefonoval a mohol sa aj osobne domáhať
zmeny na súde pred nástupom do výkonu trestu. Tiež mal možnosť využiť eskortu na prepravu na
súdne pojednávanie a minimálne mal možnosť sa písomne vyjadriť k celej situácii. Matka nesúhlasí
s minimálnym výživným, pričom poukazuje na to, že pracuje ako odborný asistent na vysokej škole, kde
musí každých 5 rokov absolvovať výberové konanie na svoje funkčné miesto a pri poslednom pohovore,

ktorý absolvovala dňa 09.05.2023 jej zmluva bola predĺžená len na jeden rok, t.j. do 30.06.2024. Je tu
teda reálna možnosť, že zmluva jej následne už predĺžená nebude, čo by pre matku s maloletou A.
bola ohrozujúca situácia, ktorá je už aktuálne na hrane a v prípade, ak by jej zamestnávateľ nepredĺžil
pracovnú zmluvu, museli by v podstate využívať rodičov matky, ktorí sú dôchodcovia. Práve fakt, že otec
maloletej si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, je jeden z dôvodov pre ktorý sa v takejto situácii

ocitli a matke sa nedarí ušetriť rezervu. Maloletá bola navyše počas posledného roka často chorá, chodí
na logopédiu absolvovala aj operáciu nosnej mandle. Tiež absolvovala prijímacie pohovory a následné
vyšetrenie psychológa a na základe tohto má odklad školskej dochádzky, pričom od januára nechodila
do škôlky v štandardnom režime, ale v skrátenom a za daných okolností bolo pre matku veľmi náročné
podávať v práci požadované výkony.

9. Matka ďalej dôvodila, že pokiaľ otec poukazuje na skutočnosť, že zdravotný stav mu bráni podieľať sa
na vyživovacej povinnosti, matka uvádza, že jej nikto netoleruje pokiaľ je chorá, napr. v minulom roku sa
u nej vyvinula astma a často musela prerušiť výučbu, účty však platiť musí bez ohľadu na to, či je chorá
alebo nie a maloletej takisto musí dať najesť. Pokiaľ sa otec odvoláva na zdravotné obmedzenia, tieto vie

dokladovať i matka, pričom otcovu argumentáciu považuje za alibistickú. Pokiaľ otec ako ďalší argument
uvádza skutočnosť, že má ešte jedno dieťa, matka pripomína, že vo výške výživného, ktorý určil súd dňa
27.04.2023 nezohľadnil, že matka platí splátky za hypotéku, ktorá je aktuálne približne vo výške jeho
vyživovacej povinnosti za druhé dieťa, t.j. cca 160 eur za mesiac. Pokiaľ by matka hypotéku nemala,
komerčná cena prenájmu za malý byt podobný tomu, ktorý vlastní je cca 450 eur za mesiac, čo by si

matka s dcérou vôbec nemohla dovoliť platiť. Matka chápe, že ako viackrát trestanej osobe je ťažké nájsť
siprácu,jetovšakajnásledokjehodoterajšiehospôsobuživota,taktiežbolopakovanevyradenýzúradu
práce pre nespoluprácu a pripravil sa tak vlastnou vinou o pracovný príjem. V prípade, ak by matka prišla
o prácu, takisto by ako slobodná matka pri hľadaní nového zamestnania mala istý hendikep. Poukázala
tiež na to, že v čase pred narodením maloletej sa otcovi snažila pomôcť pri hľadaní práce, rovnako i po

narodení maloletej sa snažila, aby otec mal s dcérou vzťah v rámci možností, avšak v súčasnosti už na to
matka nemá energiu a stretávanie otca s maloletou podmieňuje tým, aby sa dal liečiť, čo otec odmietol.
Snažila sa byť trpezlivá a tri roky mu poskytla na to, aby si zariadil svoje záležitosti a vysporiadal sa
s problémami. Pokiaľ otec uvádza, že je abstinujúci alkoholik, toto je síce chvályhodné, avšak dôvodomje zrejme pobyt vo výkone trestu. Reálna situácia keď je otec na slobode, je však iná, zo začiatku sa vždy
síce snaží abstinovať, ale postupne skĺzne k starým zabehnutým spôsobom svojho fungovania. Podľa
vedomostí matky bol na liečení približne pred desiatimi rokmi, odvtedy liečenie neabsolvoval, pričom

matka je toho názoru, že mu poskytla dosť dlhú dobu na zmenu situácie, počas ktorého obdobia od neho
výživné cestou súdu nežiadala. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhovanú otcom, táto suma nepokryje
ani poplatok za školné v škôlke, ktorú bude navštevovať budúci rok, pričom je možné vyčísliť sumu,
ktorú v podstate matka otcovi odpustila za uplynulé roky, počas ktorých návrh na určenie výživného
nepodávala a to na úkor seba i maloletej. Preto matka žiadala rozsudok potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje a odporúča odvolaciemu súdu rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§

67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a celého napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil bežné výživné na maloleté dieťa vo výške 200 eur

a zároveň otcovi uložil zaplatiť zročné výživné za obdobie od 05.08.2022 do 30.04.2023 v sume 1.774,19
eur v pravidelných splátkach po 49,50 eur mesačne spolu s bežným výživným.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom
svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
skutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnenínapadnutého
rozsudku, ktoré považuje za správne, keď ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k odvolacím námietkam otca sa však žiada uviesť
nasledovné:

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.17. Podstatou odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho majetkové a zárobkové pomery sú
nepostačujúce na platenie výživného v sume určenej súdnym rozhodnutím, poukazuje pritom na svoju
kriminálnu minulosť a zdravotné problémy vyplývajúce zo závislosti od alkoholu, z ktorej sa lieči,

pričom tieto skutočnosti mu sťažujú možnosť riadne sa uplatniť v pracovnej sfére.

18. Odvolací súd, berúc do úvahy jednak vyššie citované ustanovenia zákona ako aj kritérium
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, zakotvené na medzinárodnej úrovni (čl. 24 Charty základných
práv Európskej únie, čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa) ako aj na národnej úrovni (čl. 5 Zákona

o rodine), po oboznámení sa s obsahom spisu musel zhodne so súdom prvej inštancie dospieť k záveru,
že skutočnosti, uvádzané otcom nepredstavujú dôvod na určenie minimálneho výživného.

19. Ako vyplýva z obsahu spisu, výživné na maloletú A. nebolo doposiaľ súdom určené a vychádzajúc
zo skutočností uvádzaných matkou v konaní, otec sa na výžive dieťaťa už niekoľko rokov dobrovoľne
nepodieľa finančne ani vecne, ani nezabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť. Maloletá je od narodenie

vo faktickej osobnej starostlvosti matky, ktorá sa o maloletú nielen stará ale jej aj hradí všetky potreby.
Otec bol už niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj počas tohto súdneho konania,
kedy jeho zárobkové schopnosti boli v uvedenom čase výrazne obmedzené. Odvolací súd sa však
plne stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že práve páchaním trestnej činnosti sa otec sám
vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak mal možnosť dosahovať a skutočnosť, že

primeraný príjem nedosahuje, nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané výživou
na svojich rodičov. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy i tú skutočnosť, že ani v obdobiach
medzi výkonmi trestu odňatia slobody (teda v čase keď bol otec na slobode, tiež riadne nepracoval
a opakovane bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu s úradom pri
hľadaní vhodného zamestnania, čím rovnako vlastným zavinením zapríčinil, že ani v týchto obdobiach

nemal zabezpečený stály príjem, z ktorého by mal možnosť platiť výživné na maloletú A.. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď neprihliadal na reálne dosahované nízke, resp. nulové príjmy
otca a vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ak by sa vlastnou vinou
o svoje možnosti nepripravil.

20. Pokiaľ teda otec v odvolaní vytýkal súdu, že sa „zaoberal len tým, čo by mohlo byť a nie aktuálnou
situáciou“, a že nezohľadnil skutočnosť, že otec je viackrát trestaný, takáto námietka je nedôvodná,
keďže prvoinštančný súd sa celkom nepochybne týmito okolnosťami zaoberal a pri rozhodovaní
o výživnom ich aj zohľadnil a to aplikujúc princíp potencionality jeho príjmov, ktorý postup bol v súlade
so zákonom i judikatúrou najvyššieho súdu.

21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd totiž neprihladia len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorývznikolobjektívnebezzavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,

aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
nim nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho
za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine),
má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate

jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že
takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávnenej
osoby. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom,
medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním s následnou väzbou a
právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej

vyživovacej povinnosti (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019 sp. zn. 3Cdo 236/2018,
zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42).22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru je v prejednávanej veci zrejmé, že na strane
povinného otca maloletej bolo dôvodné neprihliadať len na jeho skutočné príjmy dosahované buď vo
výkone trestu odňatia slobody, alebo na slobode, kedy tiež riadne nepracoval a nevyužíval ani možnosti

hľadania vhodného zamestnania prostredníctvom príslušného úradu práce (z evidencie ktorého bol
opakovane vyraďovaný pre nespoluprácu), ale treba vychádzať z jeho potencionálnych príjmov tak ako
to urobil prvoinštančný súd, ktorý vychádzal z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022 vo výške 1.304
eur, z ktorej mu určil vyživovaciu povinnosť v sume 200 eur pri zohľadnení otcovej ďalšej vyživovacej
povinnosti k maloletej H. nar. v r. 2008, a pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej A. ustálených

vo výške do 350 eur mesačne, o ktorú sa otec inak vôbec nestará. Zásada, že nerozhodujú skutočné
zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov,
aby venovali všetky svoje sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania,
ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky
sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa
nezhoduje, ak niektorý z rodičov sa vyhýba zamestnaniu alebo koná protiprávne. Z uvedených dôvodov

„kriminálna minulosť a prítomnosť otca“, ktorú odvolateľ žiadal pri určovaní výživného zohľadniť, nemôže
byť vyhodnotená v jeho prospech, keďže si ju spôsobil vlastným zavinením a to úmyselným páchaním
trestnej činnosti.

23.Záversúduoprimeranostivýživnéhovsume200eurjedôvodný,pričomodvolacísúdpoznamenáva,

že otec ako murár by v prípade riadneho využívania svojich schopností a možností bol schopný
dosahovať podstatne vyššie zárobky než 1.304 eur, pričom vzhľadom na všeobecne známy dlhodobý
nedostatok kvalifikovaných remeselníkov by v hľadaní zamestnania nemala predstavovať reálnu
prekážku ani skutočnosť, že ide o osobu trestanú, preto nebol dôvod na takýto argument otca prihliadať.
Ako správne poukázal prvoinštančný súd, takto určené výživné zodpovedá zároveň tiež ustálenej

rozhodovacej praxi tunajšieho krajského súdu, v zmysle ktorej výživné sa stanovuje v rozsahu od cca
25% do 30% z mesačného príjmu povinného na všetky výživou odkázané osoby s prihliadnutím na
osobitosti každého prípadu, čo v danom prípade predstavuje u otca pri uplatnení princípu potencionality
jeho príjmov sumu od 326 eur do 391 eur spolu na obe jeho vyživovacie povinnosti, pričom dôvodné bolo
u maloletej A. zohľadniť úplnú absenciu osobnej starostlivosti zo strany otca a skutočnosť, že nemožno

z jeho strany očakávať nad rámec súdom určeného výživného príspevok na maloletú v akejkoľvek inej
forme.

24. Nedôvodná bola napokon aj námietka odvolateľa, že súd neprihliadal na jeho nepriaznivý zdravotný
stav, keďže uvedenú okolnosť otec v konaní nielen nepreukázal ale ani netvrdil, žiadne dôkazy

o nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by mu bránil pracovať nedoložil ani v odvolacom konaní a preto
nebol žiadny dôvod otcovým zdravotným stavom sa zaoberať.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že požiadavka otca na odvolací súd, ktorým žiada o spravodlivý
súdny proces nie je namieste, pretože konanie pred súdom prvej inštancie nevykazuje žiadne známky

porušenia práv účastníka na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesnými
normami a otcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby sa ku všetkým skutočnostiam vyjadril
a predložil o nich dôkazy. To že svoje práva otec nevyužil - a to nielen jeho právo zúčastniť sa
pojednávania (ktoré bolo za týmto účelom opakovane odročované), ale ani právo vyjadriť sa písomne
k veci, nespôsobuje odňatie práva na spravodlivý proces, pričom prvoinštančný súd správne vychádzal

z vykonaného dokazovania.

26.Ďalšieargumentyotcaužodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejužzabezvýznamné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 ).

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II podľa
§ 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil tak v časti bežného výživného ako aj zročného výživného
(správnosť výpočtu ktorého nebola osobitne namietaná) a tiež v závislom výroku o trovách konania.28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

29. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.