Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116229241
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2116229241.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C., D. E. XXX/X, pre vymoženie 1.509,31 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho
exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 (aktuálne JUDr. Ladislav

Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava), pod sp. zn. EX 19557/16, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 30.1.2020, č. k. 51Er/1388/2016-17, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej tiež „EP“), § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), ako
i ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že počas skúmania exekučného titulu zistil, že k
návrhu na vykonanie exekúcie nebola pripojená rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka, na
základe ktorej by mal súd jasne preukázanú právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul.
Súd preto nemal preukázané, či bola rozhodcovská zmluva s povinným ako spotrebiteľom individuálne

dojednaná, ako bola koncipovaná, či jej znenie nebolo neprijateľné, absolútne neplatné prípadne
či celkom zjavne spôsobila značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre súd je teda nesporné, že rozhodcovský rozsudok, ako celok, nemôže
byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Rozhodcovský rozsudok
bol v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom konaní vydaný vo veci, ktorá nemôže

byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka. Súd
nemal preukázané, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo s riadnym zmocnením zo strany zmluvných
strán, pričom takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon
exekúcie. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že rozhodcovská doložka založila právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto súd považuje rozhodcovský rozsudok je nulitný
a ako exekučný titul neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.2. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie oprávnený,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie
konanie s odôvodnením, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň v prílohe zaslal

požadovanú Rozhodcovskú zmluvu.

3. Predtým ako vec bola predložená odvolaciemu súdu oznámil súdny exekútor, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36OdK/225/2020 zo dňa
8.7.2020.

4.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa musel prioritne zaoberať
právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka – povinného v priebehu
odvolacieho konania.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie.

8. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“),
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu
byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa § 167f ods. 1 cit. zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

10. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného

odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo

všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom
a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy

zákonač.7/2005Z.z.)alebosplátkovýmkalendárom(podľaštvrtejčasti,tretejhlavyuvedenéhozákona).
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by
vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného
návrhu.

12. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, sp. zn. SRSAspA
02722/16 zo dňa 4.5.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2016 a vykonateľnosť dňa
6.10.2016. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnený domáha voči povinnému v tomto exekučnomkonaní je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
na majetok povinného a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR uspokojená len v konkurze.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným
dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky
vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a
k tomuto došlo po rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP
(dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli) zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a

v zmysle § 167f ods. 2 ZoKR zastavil exekučné konanie.

14. O náhrade trov exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP. Na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz, a to v štádiu po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom, a po

podaní odvolania oprávnenou. Zavinenie na zastavení exekučného konania preto nemohlo byť pričítané
žiadnemu z účastníkov.

15. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (nie hmotného práva, pretože
by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej). Preto o náhrade trov konania oprávnenej

a povinného bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného
konania.

16. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania (nie exekúcie, k začatiu ktorej nedošlo), vznikol dôvod
rozhodnúť aj o náhrade trov exekučného konania súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi analogicky

prináležala náhrada trov exekučného konania, prihliadajúc na dôvod zastavenia exekučného konania,
do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (podľa § 203 ods. 3 E. p. uvedený dôvod zastavenia
má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť nevyhnutné trovy súdnemu exekútorovi). Keďže
nedošlo k rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ale exekučného konania, bolo rozhodnuté analogicky
len o vzniku nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenej. Súdny

exekútor má preto nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenej. O výške náhrady trov
exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).