Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:1124010925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX
v Bratislave, trvale bytom C. D. XXX, E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava a spol. trestne stíhaným
pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 a
§ 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.7.2024 prejednal odvolania
prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 2.5.2024
sp. zn. 17T/5/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j ú s a v napadnutom rozsudku výroky o uloženom

treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u oboch obžalovaných.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m), § 41 ods. 2, Tr. zákona na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný F. G.

o d s u d z u j e

podľa § 294 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a l), § 41 ods. 2, § 39 ods. 2, písm. d), ods. 4 Tr. zákona
per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 § 49 ods.1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon
trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad

jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona sa ukladá obžalovanému F. G. ako súčasť probačného dohľadu povinnosť
preukazovať zdroj svojich príjmov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú u oboch obžalovaných týmto rozhodnutím nedotknuté. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 2.5.2024 sp. zn. 17T/5/2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania zločinov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 294 ods. 1 a ods. 2 a v časti aj podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, a to na skutkovom základe
v ňom uvedenom.

Za to bol odsúdený podľa § § 294 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm.
n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia tam
uvedených vecí.

Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému uložený zákaz
činnosti podnikať v oblasti strelných zbraní a streliva vo vlastnom mene ako aj v postavení štatutárneho

orgánu právnickej osoby s takýmto predmetom činnosti vo výmere 3 (tri) roky.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný F. G. uznaný vinným zo spáchania zločinov nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona, a to na skutkovom
základe v ňom uvedenom.

Za to bol odsúdený podľa § 294 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), písm. l),
§ 38 ods.3, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a zároveň sa mu
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súčasne podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia

tam uvedených vecí.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal
odvolanie prokurátor proti výrokom o treste v neprospech obžalovaných.

Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetné výroky o treste považujem za rozporné so zákonom a to z nasledovných dôvodov:

U obž. Böhma je uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
odôvodňované aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 zák., pričom uloženie takéhoto trestu je odôvodnené
najmä skutočnosťou, že obž. Böhm učinil pred súdom vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Uvedené je však potrebné v rámci výroku o treste premietnuť v zmysle stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 aplikáciou ustanovení § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Tr. zák., a nie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré sa aplikuje za iných okolností.

Identickúargumentáciumožnoprijaťajvovzťahukvýrokuotresteuobž.G.,nakoľkomenovanýrovnako
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c Tr. por., a teda samotné mimoriadne zníženie trestu malo
byť v zásade realizovane prostredníctvom odkazu na zákonné ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods.

4 Tr. zák.Obž. G. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, pričom tento mu bol podmienečne odložený,
so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a zároveň mu bol uložený probačný dohľad.

Vzhľadomnatúskutočnosť,žeobž.G.boluloženýprobačnýdohľadvzmysle §51
ods. 2 Tr. zák., je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v predmetnom rozsudku absentuje uloženie
obmedzenia(ní) alebo povinnosti(tí), ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Uloženie povinnosti alebo
obmedzenia je obligatórne, a to vzhľadom na znenie "Zároveň súd uloží...".

Samotnú výšku trestov, ako aj ostatné okolnosti považujem za primerané a dôvodné, pričom samotné
odvolanie smeruje len vo vzťahu k vyššie uvedeným formálnym nedostatkom.
Spoukazomnahoreuvedenéskutočnostimámzato,žepredmetnýrozsudokMestskéhosúduBratislava
I je vo výrokoch o treste nesprávny, v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d) Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste, a sám postupom podľa § 322 ods. 3
Tr. por. rozsudkom ulož tresty v zmysle vyššie uvedenej argumentácie.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podaných
odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že obaja
obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré

vyhlásenia mestský súd prijal postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom o vine obžalovaných, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaných, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody obžalovaným.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho odôvodnenia vyplýva, že prokurátor len formálne namietal
nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona namiesto ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) a ods.
4 Tr. zákona, ktoré mal okresný súd použiť. S poukazom na uvedené sa domáhal zrušenia rozsudku
okresného súdu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Nakoľko ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d)

Tr. zákona priznáva mimoriadne zníženie trestu v užšom rozsahu ako § 39 ods. 1 Tr. zákona, odvolací
súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako odvolanie v neprospech oboch obžalovaných.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods.
3 a § 39 ods. 1 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n)

Tr. zákona nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona obžalovanému B. mimoriadne
znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí
od 3 rokov do 8 rokov a 5 mesiacov a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
2 roky. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona okresný
súd len všeobecne poukázal na neprimeranú prísnosť trestu ukladaného v trestnej sadze ustanovenej

Trestným zákonom.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného G. okresný súd obdobne s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3
a § 39 ods. 1 Tr. zákona, avšak pri výlučnej danosti len poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j)a n) Tr. zákona, obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov a 5 mesiacov a uložil mu
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní

2 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu, avšak bez nariadenia primeraných obmedzení
a povinností. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona
okresný súd opätovne len všeobecne odkázal na neprimeranú prísnosť trestu ukladaného v trestnej
sadze ustanovenej Trestným zákonom.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú správnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona okresným
súdom, odvolací súd sa stotožnil so správnosťou argumentácie prokurátora. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa mohli považovať za
okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaných predpokladané v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd tak podľa názoru odvolacieho súdu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona v rozpore,
resp. bez opory vo výsledkoch dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

S poukazom na skôr uvedené úvahy podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného
pred okresným súdom neodôvodňovali zníženie trestu obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1 Tr.
zákona. Preto odvolací súd, za situácie, keď nezistil danosť žiadneho zákonného dôvodu na použitie §
39 ods. 1 Tr. zákona, v zhode argumentáciou prokurátora dospel k záveru, že okresný súd v prípade

obžalovaného nemohol aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, v dôsledku čoho tresty odňatia
slobody uložené okresným súdom obom obžalovaným s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona
boli uložené v rozpore s Trestným zákonom.

U obžalovaného B. odvolací súd zistil ďalšie pochybenie týkajúce sa nesprávneho použitia poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. V osobe obžalovaného sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý
už bol v minulosti opakovane odsúdený za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami. Vzhľadom k predchádzajúcej špeciálnej recidíve obžalovaného a k jeho zrejmým sklonom
k obdobnej trestnej činnosti uvedené okolnosti vylučujú považovať obžalovaným vyjadrenú ľútosť nad
spáchaním súdených trestných činov za úprimnú.

Za ďalší podstatný nedostatok napadnutého rozsudku odvolací súd považuje, že pri podmienečnom
odsúdení obžalovaného G. spojeného s probačným dohľadom, okresný súd opomenul povinne
rozhodnúť aj o uložení primeraných povinností a obmedzení obžalovanému.

Z uvedených dôvodov, ktorými bol porušený Trestný zákon, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. poriadku zrušil odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia.

Keďže v napadnutom rozsudku bol inak správne zistený skutkový stav, ktorý predstavoval spoľahlivý
skutkový základ pre vlastné rozhodnutie odvolacieho súdu o trestoch, podľa odvolacieho súdu boli

splnené podmienky, aby mohol sám rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o trestoch odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaní boli okresným súdom
uznaní za vinných z trestných činov, ktorých horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zákona

preto aj odvolací súd bol povinný uložiť obžalovaným trest odňatia slobody.

Po preskúmaní zákonnosti výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou skutkových
a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému B.. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr.

zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra trestov bol obžalovaný
v minulosti opakovane odsudzovaný za úmyselnú trestnú činnosť, z toho 5-krát za rovnakú trestnú
činnosť ako v prejednávanom prípade. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že doteraz ukladané
tresty odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil

navyše počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu
uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom,
u ktorého zistená špeciálna recidíva zásadným spôsobom zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Preto
nielen z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia nápravy u obžalovaného vzmysle 34 ods. 1 Tr. zákona, ale aj s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona, bol odvolací súd povinný
uložiť obžalovanému Böhmovi nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru ukladaného trestu odňatia slobody, odvolací súd v prípade obžalovaného Böhma
v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona zohľadnil vyrovnaný pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m), ako aj jeho vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Už skôr konštatovaná špeciálna recidíva obžalovaného a s tým spojené
sklony obžalovaného páchať úmyselnú trestnú činnosť, ktoré vyplývajú z registra trestov obžalovaného,

sú v zrejmom rozpore s obžalovaným prejavenou účinnou ľútosťou nad spáchaním trestných činov v
preskúmavanom prípade, ktorá skutočnosť bráni zohľadniť poľahčujúcou okolnosť podľa § 36 písm. l)
Tr. zákona pri rozhodovaní o výške trestu. Súčasne je prekážkou pre mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestu nielen podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ale aj postupom podľa § 39 ods. 2 Tr. zákona.
Pokiaľ ide o vyhlásenie obžalovaného o vine, je uvedená skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu
dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky. Takto

uložený trest odňatia slobody podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v §
34 ods. 1 Tr. zákona tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré vykazuje vyššiu
mieru závažnosti, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie v záujme prevýchovy obžalovaného a tiež
aj z pohľadu generálnej prevencie, ktorá slúži na odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od
možného páchania obdobných trestných činov.

S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odvolací súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) a § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, odvolací
súd ponechal v platnosti výroky napadnutého rozhodnutia o treste prepadnutia veci a zákaze činnosti.

Pri ukladaní trestu obžalovanému G. odvolací súd zo spisového materiálu zistil výlučnú danosť

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedol riadny život pred spáchaním trestného
činu) a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval). Odvolací súd vzal ďalej do úvahy pri určení trestu vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že
v prípade tohto obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajšiu beztrestnosť sa nejedná o kriminálne

narušenú osobu, ktorá skutočnosť neodôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, hlavne však vyhlásenie obžalovaného o vine, odvolací súd
dospelkzáveruodôvodnostiaopodstatnenostimimoriadnehozníženiatrestuodňatiaslobodypostupom

podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona per analogiam a uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu 2 roky za súčasného
uloženia probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1 a 2 Tr. zákona. Takto uložený trest zodpovedá zásadám
ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a z hľadiska ochrany spoločnosti a možnosti nápravy
obžalovaného spĺňa výchovný účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho

súdu skúšobná doba bude voči obžalovanému pôsobiť nielen výchovne tým, že ho bude motivovať viesť
riadny život, ale súčasne aj preventívne, nakoľko ho bude pod hrozbou reálneho výkonu trestu odňatia
slobody odrádzať od páchania ďalšej trestnej činnosti. Na posilnenie spomínaného výchovného účelu
trestu odvolací súd ako súčasť probačného dohľadu uložil obžalovanému povinnosť preukazovať zdroj
svojich príjmov.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine by v jeho
prípadepripadlodoúvahyajpoužitiepoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n)Tr.zákona.Preabsenciu
odvolania v prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol na uvedenú poľahčujúcu okolnosť už
prihliadať.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, odvolací súd ponechal v
platnosti výrok napadnutého rozhodnutia o treste prepadnutia vecí.Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.