Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108201649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5108201649.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, so sídlom Žilina, Nám. M. R.
Štefánika 1/10, 2a/ D. B., nar. XX.X.XXXX, 2b/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2d/ E. B., nar. XX.X.XXXX,
žalobkyne 2a/, 2b/ a 2d/ bytom C. XXX, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, o

návrhu o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/371/2000, na základe
odvolania žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/16/2008-651 zo dňa 11. augusta
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcov na povolenie obnovy konania
vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 7C/731/2000. Uviedol, že návrh bol podaný ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného kódexu (Občiansky súdny poriadok), ale vzhľadom na prechodné
ustanovenia aktuálneho procesného predpisu – § 470 CSP – (aj) dotknuté konanie sa dokončí podľa
v súčasnosti účinných právnych noriem, pričom účinky úkonov vykonaných za predchádzajúceho

procesného predpisu zostávajú zachované. Poukázal na charakter obnovy konania ako mimoriadneho
opravného prostriedku a z hľadiska podmienok jeho prípustnosti zdôraznil, že preukázanie potenciálne
priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania.
2. Následne sa okresný súd zaoberal jednotlivými okolnosťami, označovanými navrhovateľmi/žalobcami
za nové skutočnosti. V otázke tvrdenej zaujatosti znalca E. H., ktorý podával znalecký posudok
v pôvodnom konaní, ustálil, že táto preukázaná nebola. Mal za to, že bez ďalšieho nemôže iba na

základe domnienok žalobcov, ktoré vychádzajú z nesúhlasu so závermi znalca, pokladať dotknutého
znalca za zaujatého. Zároveň však ani prípadná pravdivosť uvedenej okolnosti neumožňuje konštatovať,
že by v pôvodnom konaní bolo vydané rozhodnutie priaznivejšie pre žalobcov. V danej spojitosti okresný
súd poukázal na to, že žalobcovia (ne)zaujatosť znalca spochybňujú tým, že ako vedúci (bývalého)
Strediska geodézie úradne overil v rokoch 1980 a 1981 tri rôzne verzie geometrického plánu č.
241-2-2460-1014-80. Bezprostredne zo znaleckého posudku vypracovaného v pôvodnom konaní však

vyplýva, že znalec E. H. vychádzal zo stavu po mapovaní v roku 1978; to znamená, že nevychádzal
z namietaných rôznych verzií geometrického plánu.
3. V súvislosti so znaleckým posudkom E. I., ktorý predložili žalobcovia, okresný súd konštatoval, že
menovaný síce spochybňuje postup (vrátane podkladov) znalca E. H., ale žalobcovia nepreukázali a ani
neuvádzali, z akého konkrétneho dôvodu by mal byť posudok E. H. nesprávny a (naopak práve) posudok
E.I.správny.Súdnemôženekritickyprijaťurčitétvrdeniebeztoho,abybolologickyzdôvodnené.Doplnil,

že výsluch E. H. navrhnutý nebol. Zároveň nebolo preukázané, že použitie iných podkladov by viedlo aj
k inému výsledku/záverom znaleckého posudku.4. V tomto smere okresný súd považoval za dôležitú i erudíciu, resp. odbornosť osoby spochybňujúcej
pôvodné znalecké závery. E. I. bol pritom vyčiarknutý zo zoznamu znalcov pre nepreukázanie zákonnej
podmienky odbornej skúšky znalca a ním vypracovaný znalecký posudok neobsahuje ani doložku, že

znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. Navyše, E. I. sa v nemalej miere
vyjadroval i k právnym otázkam.
5. Pokiaľ išlo o (opakovaný) výsluch menovaného, tento dôkazný návrh okresný súd zamietol. E. I.
bol vypočutý na pojednávaní dňa 31.5.2021 (keď si uplatnil aj svedočné), na ďalšie pojednávania sa
napriek predvolaniam nedostavil, právna zástupkyňa žalobcu 1/ výslovne uviedla, že pre jeho zdravotný

stav sa E. I. na pojednávania ani nedostaví a výsluch dožiadaným súdom sa neuskutočnil. Súčasne
civilný sporový proces je výrazne kontradiktórny a v prvom rade je strana sporu tým, kto má prítomnosť
svedka zabezpečiť. Za daných okolností a s poukazom na čl. 17 CSP nebol dôvod vynucovať prítomnosť
dotknutého svedka na pojednávaní.
6. Okresný súd zdôraznil, že znalecký posudok E. I., ktorý sa podľa aktuálnej procesnej úpravy
v konkrétnostiach posudzovanej veci hodnotí ako listinný dôkaz, svojou podstatou zodpovedá

kontrolnému znaleckému posudku. Avšak žalobcovia už v pôvodnom konaní sp. zn. 7C/371/2000 navrhli
vykonanie takéhoto dôkazu a predmetný návrh bol zamietnutý, ktorý postup v plnej miere akceptoval
i odvolací súd (sp. zn. Krajského súdu v Žiline 6Co/609/2005). S odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/308/2021 zo dňa 27.10.2020, či rozhodnutie publikované v „Zbierke“ pod R 19/75
okresný súd vyslovil, že zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania nemožno preskúmavať v konaní

o povolenie obnovy konania a nejedná sa ani o dôkazy, ktoré nemohol účastník bez svojej viny predložiť
v pôvodnom spore.
7. Pripomenul, že návrhom na obnovu konania je neprípustné sa domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posúdení alebo nesprávnosti procesnej povahy. Okresný súd uzavrel, že
žalobcovia predložili dôkaz, ktorý nemôže byť vyhodnotený ako nový dôkaz; predloženým listinným

dôkazom (znaleckým posudkom) ani nie je preukázaná nesprávnosť záverov znaleckého posudku E.
H. a tiež nebolo preukázané, že ak by aj menovaný znalec vychádzal z iných podkladov, viedlo by to
k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre žalobcov vo veci samej.
8. O trovách konania rozhodol tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100%, ktoré trovy konania sú žalobcovia povinní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu považoval
„za nesprávne a neobjektívne s nerovnakým zaobchádzaním“. Tvrdil, že výsluch znalca E. I. nebol
vôbec potrebný, pretože jeho znalecký posudok vypracovaný na základe súradníc určených „metódou

GNSSv S-JTSK ....jasné pochybené dokazovanie pásmovým meraním znalca E. J. H. a manipuláciu
s pozemkami a ich hranicami v prospech F. G., istotne na pokyn konajúcej sudkyne, ktorá nám zmarila
predbežné opatrenie v pozastavení výstavby RD F. G.“. Uvedené má dokazovať aj výsluch znalca E. H.
v pôvodnom konaní na pojednávaní dňa 10.3.2003.
10. V nasledujúcej časti odvolateľ rozoberal vecnú stránku ním tvrdeného vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, resp. ich častiam. Zo svojho pohľadu analyzoval jednotlivé podkladové listiny (napr.
evidenčný list, dedičské rozhodnutia, notárske zápisnice ... ). Odkazoval na všeobecné východiská
najvyšších súdnych autorít ohľadne platnosti právnych úkonov, osobitne zmlúv a následkov prevodov
vlastníctva od nevlastníka. Všeobecne namietal porušenie viacerých (základných) princípov Civilného
sporového poriadku v pôvodnom konaní tak okresným, ako i krajským súdom. Poukazoval na zaujatosť

sudcov a sudkýň v rámci pôvodného konania („D. G. mala známosti na oboch súdoch“), presuny sudcov
bezdoplnkovkrozvrhupráceapod.Tvrdil,že„sajednáopodvod,zneužitieprávomociverejnéhočiniteľa
a napomáhanie k neoprávnenému obohateniu“.

11. Žalovaný zostal v odvolacom konaní pasívny.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Ako náležite zdôraznil už okresný súd konanie o obnovu konania (terminológiou aktuálneho
procesného kódexu tiež žaloba o obnovu konania) neslúži na opakovaný prieskum správnosti
rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Z odvolania žalobcu 1/ je pritom zrejmé, že rozhodujúca
časť jeho (i odvolacej) argumentácie smeruje práve k ním tvrdeným nesprávnostiam hmotno-právnehoposúdenia, či procesného postupu v rámci pôvodného konania – sp. zn. Okresného súdu Žilina
7C/731/2000, resp. Krajského súdu v Žiline 6Co/609/2005.
14. Rovnako v aktuálnom („úvodnom“) štádiu konania o obnove konania, ktoré spočíva „len“ vo vyriešení

otázky povolenia obnovy samotného meritórneho sporu/konania, sú bezpredmetné skutkové tvrdenia
a právne argumentácie viažuce sa k existencii (tvrdeného) hmotného práva (v tomto prípade práva
vlastníckeho), ktorému by mala byť v konečnom dôsledku (po povolení obnovy konania) poskytnutá
súdna ochrana. Na predmetnom konštatovaní nič nemení okolnosť, že v určitých fázach prebiehajúceho
konania sa okresný súd (konajúci pôvodným zákonným sudcom) nadbytočne zaoberal aj posudzovaním

samotného (tvrdeného) hmotného práva žalobcov; minimálne čiastočne konal tak, akoby už obnova
konania bola povolená. Len na okraj krajský súd dodáva, žalobca 1/ i v tomto smere v podstate iba
opakovanereplikujevyjadrenia,ktoréužbolipredmetomsúdnehoposúdeniavštandardnominštančnom
postupe v rámci pôvodného konania sp. zn. 7C/731/2000.

15. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi

námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného
prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. V zmysle uvedeného
zároveň platí, že pokiaľ odvolateľ relevantne nenamietne určujúce závery okresného súdu je viac-
menej vylúčené, aby jeho odvolanie bolo spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého

rozsudku.

16. V súdenej veci je nutné celkovo konštatovať, že odvolateľ fakticky nereaguje vôbec, alebo ak áno, tak
len veľmi okrajovo a skratkovito (tzn. bez spôsobilosti takejto všeobecnej námietky spochybniť konkrétny
záver okresného súdu) na jednotlivé čiastkové závery okresného súdu, vrátane východísk a úvah,

ktoré k nim viedli. Vôbec nereaguje na zásadný argument (podporený odkazom na ustálenú súdnu
prax tak v podmienkach predchádzajúceho procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku, za
účinnosti ktorého bol návrh v posudzovanom prípade podaný, ako i v podmienkach aktuálne účinného
procesného kódexu Civilného sporového poriadku) o tom, že dôkaz, ktorý bol navrhnutý a zamietnutý
už v pôvodnom konaní, nepredstavuje nový dôkaz z hľadiska podmienok prípustnosti žaloby o obnovu

konania. Obdobne bez reakcie odvolateľ necháva (konkrétne a podrobné) konštatovania okresného
súdu týkajúce sa vyhodnotenia osoby (bývalého) znalca E. I. a tým aj hodnotenie jeho erudovanosti
a kvality, či vierohodnosti ním prezentovaných záverov, ako osoby, resp. subjektu, ktorý by mal
spochybniť odborné/znalecké závery ustálené v pôvodnom konaní sp. zn. 7C/731/2000.
17. Vzhľadom na nevymedzenie v danej spojitosti konkrétnych odvolacích námietok krajský súd fakticky

nad bezprostredný odvolací prieskum dodáva, že dotknuté určujúce východisko je vecne opodstatnené;
rovnako tak okolnosti týkajúce sa osoby E. I., ako i ním prezentovaných záverov, ktoré vyslovil a ustálil
okresný súd, zodpovedajú obsahu spisu a jednotlivým súvisiacim písomnostiam.

18. Nadväzne je nutné uzavrieť, že odvolacie námietky vymedzené žalobcom 1/, ktorými je krajský súd

viazaný,nebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.Nakoľkonebolizistené
ani nedostatky v procesnom postupe okresného súdu, na ktoré v zmysle § 380 ods. 2 CSP odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti, napadnutý rozsudok v časti vyhodnotenia splnenia podmienok povolenia
obnovy konania (zamietnutia návrhu na obnovu konania) bol potvrdený ako vecne správny.

19. Žalobca 1/ síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,
potvrdenie posudzovaného rozhodnutia vo výroku o zamietnutí návrhu na obnovu konania, od ktorého
je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne
podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len pre úplnosť krajský súd dopĺňa, že okresný súd

náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

20. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca 1/ nebol
v aktuálnom odvolacom konaní (vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov.

Naproti tomu žalovaný bol úspešný aj v (terajšom) odvolacom štádiu konania, ale z obsahu spisu
v súvislosti s odvolacím prieskumom nevyplýva vznik žiadnych trov na jeho strane – § 251 CSP. Takéto
„jednofázové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záveromustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.