Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211008
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723211008.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/XX, W. - V., právne zastúpený JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa proti žalovanému: v 1.rade V. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W. - M., 2.
rade J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W. - M., obaja právne zast. Mgr. Stanislav

Fekete, Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad zo dňa 27.03.2024, č. k. 18C/34/2023-68 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 30.04.2024, č. k. 18C/34/2023-85 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku II.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením vo výroku
I. zastavil konania a vo výroku II. nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa viedlo konanie o vypratanie

nehnuteľnosti a žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Preto v súlade s ust. § 145 ods. 1 z. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), súd konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 257 CSP, a to tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania vzhľadom na
osobitosť konania a správanie strán sporu po podaní žaloby.

3. V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania. Namietal, že z

odôvodneniarozhodnutianiejezrejméajasné,zakéhodôvodusúdvdanomprípadedospelkprávnemu
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobný návrh
podal žalobca na súd 05.09.2023 a pred podaním žaloby písomné vyzval žalovaných na vypratanie
nehnuteľnosti, ale títo dobrovoľne nehnuteľnosť nevypratali, naopak vo vyjadrení k predžalobnej
upomienke o vypratanie nehnuteľnosti si uplatňovali svoje údajné pohľadávky voči žalobcovi, pričom
tieto si žalovaní doposiaľ od žalobcu neuplatňujú v žiadnom inom sporovom konaní. Ďalej žalobca

uviedol, že žalovaní sprístupnili nehnuteľnosť žalobcovi 17.10.2023, o tejto skutočnosti je vyhotovená
dokumentácia, nakoľko žalovaní budovu žalobcu zničili, čím mu spôsobili škodu. Žalovaní zapríčinili
náklady konania, svojim konaním zavinili zastavenie konania tým, že odmietli na písomnú výzvu žalobcu
nehnuteľnosť vypratať. Preto v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, ale súd mal aplikovať ust. § 256 ods. 1, 2 CSP a priznať žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, resp. aby uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaní uviedli, že žalobca podal žalobu na súd už v čase, keď z nej
boli žalovaní trvalo odsťahovaní. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, resp. dôkazmi nevyvrátil. Žalobca

sícevyzvalžalovanýchnavypratanienehnuteľnostidňaXX.XX.XXXXvtermínedoXX.XX.XXXX,pričom
žalovaní už pred touto výzvou reálne prejavili svoj úmysel vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti, o
čomsvedčískutočnosť,ževtomčase(eštepredsamotnouvýzvou)nadobudlidosvojhobezpodielového
spoluvlastníctva rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX/X, ako aj záhradný
domček s garážou so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku, parcele č. XXX/X, zapísaných na LV

č. XXX, k. ú. M.. Na kúpu tohto domu žalovaní použili finančné prostriedky z hypotekárneho úveru,
ktoré im poskytla B., a.s. Dom, ktorý žalovaní nadobudli do vlastníctva nebol v stave spôsobilom na
okamžité presťahovanie a užívanie, bola potrebná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola súčasne aj časovo
náročná. Z týchto dôvodov žalovaní spolu s troma maloletými deťmi sa do domu so súp. č. XXXX, k. ú.
M. presťahovali XX.XX.XXXX, pričom žalobca podal na súde žalobu XX.XX.XXXX. Navrhli, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

5. V odvolacej replike žalobca poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že už v čase
podania žaloby boli z nehnuteľnosti trvalo vysťahovaní a že už pred výzvou na vypratanie nehnuteľnosti
reálne prejavili úmysel vysťahovať sa z nehnuteľnosti. Žalovaní aj po doručení predžalobnej výzvy na

vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX vo svojom vyjadrení uviedli, že nemôžu akceptovať výzvu
na vypratanie nehnuteľnosti s tým, že do XX.XX.XXXX by mali vrátiť kľúče. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaní už v čase doručenia predžalobnej výzvy (XX.XX.XXXX) boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú
nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, no napriek tomu odmietli opustiť predmetnú
nehnuteľnosť. Okrem toho v čase doručenia predžalobnej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti boli

žalovaní vlastníkmi aj ďalších nehnuteľností, o čom svedčia výpisy z LV č. XXX, k. ú. V., z LV č. XXX, k. ú.
A. a LV č. XXXX, k. ú. R. C.. Navyše, aj keď žalovaní uvádzajú, že sa presťahovali do inej nehnuteľnosti
ku dňu XX.XX.XXXX, žiadnym spôsobom nepreukázali, že k tomu aj reálne došlo, pretože žiadnym
spôsobom žalobcu nekontaktovali a neoznámili mu túto skutočnosť. Navyše žalovaní do dnešného dňa
neodovzdali žalobcovi nehnuteľnosť v pôvodnom stave. Skutočnosť, že v čase po podaní žalobného

návrhu sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzali hnuteľné veci žalovaných, svedčí o tom, že žaloba
bola na súde podaná dôvodne. Až následne žalovaní svojim konaním spôsobili odpadnutie dôvodnosti
žalobného návrhu, na čo žalobca reagoval späťvzatím žaloby.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP

preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 a §
380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
II. o trovách konania je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia

súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu 05.09.2023
domáhal voči žalovaným vypratať nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade W., katastrálny odbor,
zapísanú na LV č. XXX, k. ú. V., a to stavbu - polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX, postavenú na

pozemku, parcele č. XX/X, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a žalovaní napriek tomu, že sú vlastníci
iných nehnuteľnosti a majú možnosť bývania a užívania iných nehnuteľností naďalej nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu užívajú.

9. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2023 žalovaní uviedli, že nehnuteľnosť, vypratania
ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáha, neužívajú od XX.XX.XXXX, nakoľko sa presťahovali
do svojho rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa v k. ú. M., zapísanom na LV č. XXX.
Zdôraznili, že spolu s maloletými deťmi v predmetnej nehnuteľnosti bývali cca XX rokov, túto kompletne
zrekonštruovali a zariadili na vlastné náklady. Ďalej uviedli, že ešte predtým ako obdržali výzvu

žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, kúpili do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva rodinný dom so súp. č. XXXX, ako aj záhradný domček s garážou so súp. č. XXXX,
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. M.. Na kúpu nehnuteľnosti použili finančné prostriedky z hypotekárneho
úveru, ktoré im poskytla B. B., a.s. Nakoľko nehnuteľnosť, ktorú nadobudli do svojho bezpodielovéhospoluvlastníctva, bola v stave nie spôsobilom na okamžité presťahovanie sa a užívanie, bola potrebné
rekonštrukcia, ktorá bola aj časovo náročná. Žalovaní sa z tohto dôvodu spolu s maloletými deťmi
presťahovali do rodinného domu v k. ú. M. až XX.XX.XXXX. Nie nepodstatnou skutočnosťou je aj fakt,

že pozemok, na ktorom je postavený polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX, vypratania ktorého sa žalobca
v konaní domáha je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Keďže žaloba bola podaná na súde
až v čase, keď už z nej žalovaní boli trvalo odsťahovaní, zároveň z ich strany bolo následne realizované
sťahovanie aj ich hnuteľných vecí, ktoré kompletne vypratali do XX.XX.XXXX, žalovaní tvrdia, že
žaloba bola podaná na súde nedôvodne a je šikanózna. Okrem toho žalobca vyše desať rokov býva

v nadštandardne zrekonštruovanej rekreačnej chate so súp. č. XXX, postavenej na pozemku, parcele
č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. P., ktorú nadobudol od žalovaného v 1. rade na základe
darovacej zmluvy V XXXX/XX-XX/XX spolu s priľahlými pozemkami do svojho výlučného vlastníctva.
Potom ako žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o vrátenie uvedeného daru, žalobca účelovo previedol
vlastnícke právo k citovaným nehnuteľnostiam na svoju družku J. V., a to na základe kúpnej zmluvy,
zadokladovanej na katastri pod V XXXX/XX. Žalobca je súčasne podielovým spoluvlastníkom v podiele

X/X nebytového priestoru - podkrovia v obytnom dome so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku,
parcele č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX, k. ú. V.. Uvedený nebytový priestor
(podkorvie) je stavebne upravený na trvalé bývanie a žalobca ho spolu so svojou družkou prenajíma
tretím osobám. Na základe tvrdených skutočností žalovaní tvrdili, že podaná žaloba je bezdôvodná a
preto ju navrhli v celom rozsahu zamietnuť.

10.Povyjadrenísažalovanýchkžalobeovypratanienehnuteľnosti,žalobcapodanímzodňa24.11.2023
vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na skutočnosť, že odpadli dôvody podanej žaloby,
pretože žalovaní predmetnú nehnuteľnosť od XX.XX.XXXX neužívajú. Žiadal preto zastaviť konanie a
priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán v zmysle
§ 257 CSP na podklade zistenej existencie výnimočných okolností prejednávanej veci vzhľadom na
osobitosť konania a správania sa strán sporu po podaní žaloby.

12. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane (§ 255 CSP) resp. strane, ktorá
procesne nezavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), nepriznať náhradu trov konania, je ex offo
skúmanie existencie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa

14. Podľa ust. § 257 CSP, môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

15. Z Nálezu Ústavného súdu III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné

ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu
sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik
trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani
výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.

16. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému

typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorájej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).

17. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym
pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva
na súde a dôležitým je aj správanie sa strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

18. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania v prejednávanej veci je zistenie,
ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania a či možno od strany, ktorá má nárok na náhradu
trovkonaniapodľa§256ods.1CSPakoprocesneúspešnejspravodlivožiadať,abysinákladyvzniknuté
v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium

procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a

teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj
ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
20. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru,

že správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257 CSP.
Žalobca podal žalobu na súde v čase, keď z nej boli žalovaní trvalo odsťahovaní, pričom zároveň z ich
strany bolo realizované postupné sťahovanie ich hnuteľných vecí, čo znamená, že žaloba žalobcom bola
na súde podaná nedôvodne. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, resp. ani dôkazmi nevyvrátil. Žalobca
vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. V. v termíne do

XX.XX.XXXX a žalovaní už pred touto výzvou reálne prejavili svoj úmysel vysťahovať sa z predmetnej
nehnuteľnosti, o čom svedčí skutočnosť, že v čase (ešte pred samotnou výzvou) nadobudli do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku, parcele
č. XXX/X, ako aj záhradný domček s garážou so súp. č. XXXX, postavený na pozemku, parcele č.
XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. M.. Z týchto dôvodov sa žalovaný spolu so svojimi troma

maloletými deťmi presťahovali do uvedeného domu so súp. č. XXXX, v k. ú. M. až dňa XX.XX.XXXX.
V nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, zostali iba hnuteľné veci
žalovaných, pričom žalovaní spolu so svojimi troma maloletými deťmi v nehnuteľnosti bývali cca XX
rokov a po ich odsťahovaní, žalovaní hnuteľné veci vypratali do XX.XX.XXXX.

21. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovaných, ktorí XX.XX.XXXX (pred podaním
žaloby na súde) sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovali a svoje hnuteľné veci následne vypratali
do XX.XX.XXXX. Teda žalovaní sa v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky
a z vypratať sa majúcej nehnuteľnosti sa sťahovali pred podaním žaloby na súde (táto bola podaná
XX.XX.XXXX). Preto zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, v dôsledku ktorej žalobca by

mal byť povinný nahradiť žalovaným trovy konania.

22. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že
zmierňujúce ust. § 257 CSP sa ho nedotkne. Správne súd prvej inštancie posudzoval dôvody hodnéosobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobca síce zavinil zastavenie tohto konania, nakoľko v čase
podania žaloby žalovaní už boli odsťahovaní z vypratať sa majúcej nehnuteľnosti, následne z ich strany
bolo realizované aj postupné sťahovanie ich hnuteľných vecí. Preto v prejednávanej veci bolo namieste

použitie výnimočného ust. § 257 CSP o trovách prvoinštančného konania, a to vzhľadom na osobitosť
konania a správanie sa strán sporu po podaní žaloby na súde.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie
v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správne

potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).