Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Vladimíra Slobodová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-12S/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej,

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C. (do 12.12.2022 fyzická osoba s oprávnením prevádzkovať
živnosť, so sídlom Bazovského 416/14, Nitra, IČO: 43 371 949), právne zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101815629/2021 zo dňa 28. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 9. septembra 2019 vykonal Daňový úrad Nitra u
žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného aj za zdaňovacie obdobie marec 2018. Daňová
kontrola začala dňa 9. októbra 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období marec 2018 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na
základe faktúr od dodávateľov Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 (pôvodné obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) a
Salanci - LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, Golianovo, IČO: 47 043 326 v celkovej sume X.XXX,- eur.

3. Dňa 6. mája 2020 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie. Žalobca splnomocnil na

zastupovanie Advokátsku kanceláriu CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305. Samotný žalobca na
ústnom pojednávaní podľa § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) odoprel výpoveď.

4. Dňa 10. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka p. D. B., bývalého konateľa spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti viedol

E. D. F., (ii) spoločnosť mala jeden účet v G. B., H. a on ako majiteľ bol disponentom účtu, pán E. D.
F. mal elektronický prístup a povolenie platiť len dane a odvody, (iii) so žalobcom nespolupracovali, túto
osobu nepoznal a (iv) spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nevystavila pre žalobcu kontrolované
faktúry, na faktúrach nie je jeho podpis. Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.nemala bezhotovostný príjem od žalobcu a nebola majiteľom účtu v I. J. B., H.. Zároveň predložil čestné
vyhlásenie od E. D. F., týkajúce sa účtovníctva a príslušných dokladov, ktoré mali byť zničené vytopením
a trestné oznámenie podané na pána E. D. F..

5. Dňa 11. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka - E. K. L., konateľa spoločnosti Salanci
- LMS s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. viedol pán E. D. F. a (ii)
žalobcunepoznáaanifaktúryprežalobcuspoločnosťSalanci -LMSs.r.o.nevystavila,číslavystavených
faktúr sa nezhodujú s číslami ich faktúr, pečiatka na faktúrach nepatrí spoločnosti Salanci - LMS s.r.o.

a podpis nie je konateľa tejto spoločnosti.

6. Dňa 16. júna 2020 sa u správcu dane vykonal výsluch E. D. F., ktorý odoprel vypovedať v zmysle §
25 ods. 2 Daňového poriadku.

7. Výzvou zo dňa 2. júla 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu

dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti dokladov predložených ku kontrole. Žalobca sa k výzve
v stanovenej lehote nevyjadril.

8. Oboznámením - vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január – december 2016, január - december 2017 a január - december 2018 zo
dňa 22. júla 2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k
zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Dňa 31. augusta 2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č.

101372725/2020. K zdaňovaciemu obdobiu marec 2018 uviedol, že si žalobca neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci
- LMS s.r.o. v celkovej sume X.XXX,- eur.

10. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2020. V dňoch 25. novembra 2020

a 3. marca 2021 uskutočnil správca dane ústne pojednávania za účelom prerokovania pripomienok
k protokolu z daňovej kontroly č. 101372725/2020 zo dňa 31. augusta 2020 a výsledkov nahliadnutia
do kontrolných výkazov dodávateľov žalobcu.

11. Správca dane rozhodnutím č. 100436854/2021 zo dňa 16. marca 2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového

poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobiemarec2018,pričomkonštatoval,žežalobcasineoprávneneuplatnilodpočítaniedanevcelkovej
sume X.XXX,- eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“).

12. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101815629/2021 zo dňa 28. septembra
2021 prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný
uviedol, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od

platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, avšak nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia
zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo vo všetkých znakoch - v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný konštatoval,
že dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal, že služby
mu boli označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová

povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane
a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti
uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených
ako dodávatelia. Samotní dodávatelia faktúry označili ako fiktívne. Žalovaný konštatoval, že neboli
preukázané ani úhrady faktúr, a to ako dodávateľmi, tak ani žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca

počas daňovej kontroly pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť uplatneného práva
na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení nepodal v priebehu
dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca sa nezúčastnil výsluchu svedkov a nekládol im otázky. Žalobca
tak podľa žalovaného svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnostinevyčerpal. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou
žalobcu bolo správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných
plnení. Žalovaný podotkol, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti vyplývajúce z

deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil v dokazovaní
ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní. V závere žalovaný uviedol, že
skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú označení dodávatelia sú zaúčtované u žalobcu a sú uvedené
v kontrolných výkazoch dodávateľov (avšak chybne a v odlišných sumách), nie je dôkaz o tom, že k
realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že tieto

doklady boli vystavené na základe reálne uskutočnených služieb.

II.
Žaloba

13. Správnou žalobou zo dňa 7. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101815629/2021 zo dňa 28. septembra 2021,
ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100436854/2021 zo dňa 16. marca 2021
z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy.

14. Žalobca uviedol, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho
vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je

v rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konateľ
spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a konateľ spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o predkladaných
daňových priznaniach a kontrolných výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Ak mali dodávatelia
žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však nestalo
a vzhľadom k uvedenému je čiastkové spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku

aj spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany
žalovaného irelevantné. S danou námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol zaoberať.

15. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že žalobca riadne preukázal dodanie predmetných služieb
ako po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu

neprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na
to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

16. Ďalej namietal, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedených na faktúrach, nie sú čísla
bankových účtov spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., je

irelevantné, pretože nie je povinnosťou žalobcu skúmať skutočnosť, či účty uvedené na dodávateľskej
faktúre sú účtami dodávateľa. Je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch
uvedené iné účty ako účty dodávateľa. Žalovaný neozrejmil, prečo predmetnú námietku považoval za
irelevantnú.

17. Následne žalobca v žalobe odcitoval ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku a poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je podľa
žalobcu možné aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný, spochybnili
jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach v obchodných
vzťahoch, ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou

súdnou praxou.

18. V závere žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj
vo vzťahu k tomu, že licenciu k programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci – LMS
s.r.o. zakúpila fyzická osoba – E. D. F..

III.
Vyjadrenie žalovaného19. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 2. mája 2022, doručeným súdu dňa 2.
mája 2022. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní žaloby má za to, že žalobca vyjadruje najmä svoj
nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak v danom smere neuvádza nijaký relevantný

dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo prvostupňového
rozhodnutia správcu dane. Žalobca tak prezentuje vlastný subjektívny názor na to, ako mali byť zistené
skutočnosti správcom dane a žalovaným vyhodnotené, pričom nereflektuje na skutočnosti v priebehu
dokazovania zistené. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, zistené skutočnosti, spôsob ich
zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a tieto skutočnosti

vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený
skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa
s odvolacími námietkami žalobcu.

20. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie
zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť

ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že
dodávatelia dodanie služieb v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie
faktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi
skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. A ak nevznikla daňová
povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie

dane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom
a jeho priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať
dosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uviedol. Správca dane

a ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov
žalobcu alebo subdodávateľov. Zároveň bolo od žalobcu oprávnené očakávať, že bude vedieť preukázať
vierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov. Nemožno očakávať, že
správca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za žalobcu vyhľadávať. Žalobca je ten,
kto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov potvrdzovali.

22.Následnežalovanýpoukázalnamylnéskutočnosti,ktoréžalobcavžalobeuviedol.Účtovnéadaňové
doklady žalobcu poskytol správcovi dane Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil v rámci
výkonu svojej činnosti. Žalobca nespolupracoval so správcom dane v priebehu daňovej kontroly,
neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať

opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Až na základe predvolania sa žalobca dostavil
na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu svedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom
otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom deklarovaných zdaniteľných plnení je osoba
E. D. F., ktorý označeným dodávateľom viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné
výkazy a pred správcom dane odmietol vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení

označení dodávatelia, boli zaúčtované u žalobcu a boli prípadne uvedené v kontrolných výkazoch
dodávateľov, nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne došlo.
V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne
uskutočnených zdaniteľných plnení. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

23. Žalobca v replike zo dňa 22. novembra 2022, doručenej súdu dňa 23. novembra 2022, uviedol,

že argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli žalobcom
predložené, je v rozpore s postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä v zmysle § 3 a § 24
Daňového poriadku a je založená len na domnienkach správcu dane. Povinnosť daňového subjektu
preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný
stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole

a vyrubovacom konaní predložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval
na podanej žalobe.

24. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.V.
Konanie na správnom súde

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom

práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-12S/8/2021.

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. júla 2024, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 11. júla 2024 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VII.
Relevantné právne predpisy

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

31. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá

je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

33. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo inýchpodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

35. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o
vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 9.000,- eur za zdaňovacie obdobie marec
2018. Žalovaný a správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby skutočne
dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli autentickosť faktúr, na podklade

ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že žalovaný na podklade
zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť,
či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

40.Správnysúddávaprimárnedopozornosti,žeodpočítaniedanezpridanejhodnotymôžebyťvzmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.:

3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. októbra
2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

41. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu

dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu
na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

42. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov
a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať
daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie

preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať
skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predloženédaňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. februára 2023, sp.
zn.: IV. ÚS 569/2022).

43. Riadne zistenie a ustálenie skutočností, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré
zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet
dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby
daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel,

aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

44. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci – LMS s.r.o.
a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli autentickosť faktúr, na základe ktorých si žalobca

uplatnil právo na odpočítanie dane a rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr.
V danom prípade tak neobstojí námietka žalobcu, že boli skúmané reťazce tak, ako to uvádza v podanej
žalobe. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne
splnenie hmotnoprávnych podmienok, a preto je žalobná argumentácia žalobcu v tejto časti nesprávna
a pre predmetnú vec irelevantná.

45. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane
a napadnutého rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili,
riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Salanci – LMS s.r.o., tak
aj spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (resp. ich konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so

žalobcom, popreli vystavenie faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane
a dokonca uviedli, že žalobcu vôbec nepoznajú. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane na
vyjadrenie sa k zistením skutočnostiam, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

46. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobná námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení,

že správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

47. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie

hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo
na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej
kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, kedy

deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané dodanie služieb
deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli,
že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane.

48. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli,
vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a kontrolných výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli
spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia uviedli,
že nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na deklarovaných faktúrach. Správny súd súhlasí, že je
bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty, avšak v uvedenom

prípade žalobca nijako neobjasnil, kto je skutočným majiteľom bankových účtov a v akom vzťahu je
kžalobcovi.Naviac,uvedenieúčtuazaplateniefaktúryjeformálnoupodmienkou,ktorejsplnenievšakpri
nesplnení ďalších hmotnoprávnych podmienok nemá vplyv na nepriznanie práva na odpočítania dane.

49. Žalobca ďalej v podanej žalobe cituje ustanovenia právnych predpisov, ním vybranú judikatúru

a prezentuje všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a
postupu správcu dane, resp. žalovaného. Z tejto časti žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na
základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nezákonné. Žalobná námietka však musíspĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu.
Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd
vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby vznesené

námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak
tak žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani
povinný vyhľadávať žalobné dôvody za žalobcu.

50. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatuje skutočnosť,
že licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci – LMS s.r.o.,
zakúpila fyzický osoba – D. F., pričom žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil predmetnú skutočnosť
v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj v kontexte odvolacej námietky, aké konkrétne zákonné
ustanovenia žalobca porušil a s ktorou sa žalovaný podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal, čo malo
mať za následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, správny súd aj túto žalobnú

námietku posúdil ako nedôvodnú, pretože žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu práv
žalobcu. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, správca dane konštatoval, že zamestnanci správcu
dane nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie k účtovnému programu bol D. F., ktorý bol
účtovníkom spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. Z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť nič, čo by
smerovalo k porušeniu práv žalobcu, pretože v tejto časti prvostupňového rozhodnutia nebolo zámerom

správcu dane popísať určité pochybenie žalobcu, ale len opísať zistený skutkový stav.

51. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane nezistil, že by sa príslušné
daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru

správneho súdu správca dane, ako aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom
stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a
rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími
námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na obsah administratívneho spisu,
správny súd nemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval

žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane,
týkajúce sa dodávateľov – spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. a spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
boli pritom logicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na
preverenie dodávateľov žalobcu a s tým spojenej existencie poskytnutia služieb, pri ktorých si žalobca
uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené, správny súd nemal pochybnosti

o správnosti postupu daňových orgánov a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní

nevznikli.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.