Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123327224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne A. B. C. D. E. so sídlom F. XXX/X,
A. G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou ARIES LEGAL s. r. o. so sídlom Skalná
7622/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti žalovanej E. H.
so sídlom H. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou
LEGAL POINT s. r. o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495,
o zaplatenie 424,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 19. októbra 2023, č. k. 81C/24/2023-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol; výrokom II. žalovanej priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa
povinná zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré
po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy
424,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
424,52 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v sume 40,- eur. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil štatutárny
zástupca žalobkyne, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 180 CSP konal v jeho
neprítomnosti. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa
je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa

dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov F.
v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.. Žalovaná je právnická osoba, obec - samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne
hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych
služieb zo dňa 07.04.2015 boli pani I. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v obci žalovanej
zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne. Rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica

č. k. 3Ps/11/2015 - 64, právoplatným dňa 26.05.2016 bola pani I. J. obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony a súd jej za opatrovníka ustanovil jej dcéru pani H. D., nar. XX.XX.XXXX. Pani I.
J., nar. XX.XX.XXXX na základe generálnej plnej moci splnomocnila svoju dcéru pani H. D., nar.
XX.XX.XXXX na všetky právne úkony. Dňa 28.09.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti paniI. J., na sociálnu službu. Rozhodnutím č. 270/2017/OSS-03 zo dňa 29.09.2017 žalovaná rozhodla, že
v zmysle § 35 Zákona o sociálnych službách je žiadateľka pani I. J. odkázaná na sociálnu službu v
zariadení pre seniorov. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 pani I. J., v zastúpení svojej dcéry H. D., požiadala

o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8
ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Listom zo dňa 15.02.2023 žalobkyňa oznámila
žalovanej, že pani I. J. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.05.2023 zaslala
žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia
finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klientku pani I. J. vo výške 3.741,24 eur
na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona
č. 448/2008 Z. z.. Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa
04.05.2023.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné
v celom rozsahu zamietnuť. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej
na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú poskytla žalobkyňa p. I. J. s trvalým pobytom v žalovanej obci
v Zariadení pre seniorov F., a to vyplatením príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023 (za obdobie

01.01.2023 - 11.02.2023). Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť žalované plnenie,
a to predovšetkým s poukazom na § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami
sporu absentuje uzatvorená písomná zmluva. Tiež tvrdila, že žalobkyňa sa mala
so žiadosťou o príspevok prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po zamietnutí tejto žiadosti, sa

mal obrátiť so žiadosťou na žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia. Bolo nesporné,
že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu bez cieľa
dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov F.. Žalovaná je obec, ktorej obyvateľke pani I. J. boli zo strany
žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne pobytovou formou. Tiež
nebolo sporným, že dňa 29.09.2017 žalovaná obec vydala rozhodnutie o odkázanosti

na sociálnu službu menovanej v zariadení pre seniorov. Menovaná nevyužila svoje právo
a nepožiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sama dňa 07.04.2015
uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou. Dňa 23.01.2023
menovaná písomne požiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u
neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Pokiaľ žalovaná namietala, že predmetnú žiadosť

nepodpísala pani I. J., ale jej dcéra pani H. D., pričom na uvedené nebola splnomocnená, v konaní bolo
preukázané, že pani I. J. generálnou plnou mocou splnomocnila svoju dcéru pani H. D. na všetky právne
úkony. Pani H. D. bola zároveň jej ustanovenou opatrovníčkou rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, ktorým bola pani I. J. obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony. Nebolo sporným, že žalobkyňa žiadosťou neverejného poskytovateľa

sociálnej služby požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku
na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobkyne v súlade s § 8
ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložila žalovanej obci aj zmluvu
o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu nebola

uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom) a
žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku

poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby.
V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie
sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách
s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené

v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e. Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a §
72právaapovinnosti,čiužposkytovateľovsociálnejslužby,aleboprijímateľovsociálnejslužbysúvisiace
s platením úhrady za sociálnu službu, teda okrem iného určuje aj to, kto je povinný platiť úhradu zasociálnu službu. V § 72 ods. 1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade
povinný platiť prijímateľ sociálnej služby, a to
za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku právneho vzťahu

medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený
v § 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu
vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich. Základnými
podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku

poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú: poskytovanie sociálnej
služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona
(poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej neposkytovanie sociálnej služby
s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods. 12 zákona), písomná žiadosť neverejného
poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách), ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní

sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom (§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým
sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená
písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi
obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách).
Pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný

príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,
ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká. Je zrejmé, že pani I. J. od
07.04.2015 do 11.02.2023 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak
bez finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do

účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (§ 110aq ods.13
cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje
právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným
poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania

tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov. To znamená,
že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o poskytnutie alebo
zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom, a to
po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na

informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto
sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie
tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce
a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 484/2021 Z. z.). V súlade s touto zákonnou zmenou pani I. J. ako odkázaná osoba, ktorej už v

danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadala žalovanú obec o
poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania
tejto sociálnej služby
z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou obce je (po
zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby)

poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť
poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra (§ 8 ods. 4
zákona č. 448/2008 Z. z.). Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne
fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až
41 (teda aj sociálnej služby v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred

určených
a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa
k zákonu č. 484/2021 Z. z.. Preto len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže
poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj
uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku

s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou,
na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľomdosiahnuťzisk,písomnázmluvaoposkytnutífinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnej
služby uzatvorená medzi obcou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže

bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť
obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až
uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k

uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a
inézákonomstanovenéokolnosti.Akosprávneuviedlažalovaná,bezzmluvynevznikolzáväzkovývzťah
medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť
obce plniť. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola pre súd záväzná. Vyššie uvedený právny

záver súdu je napokon podporený aj novšími
rozhodnutiami - napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý
v predmetnom rozhodnutí uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
sa poskytuje na základe písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v
rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa
domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods. 5 ZoSS odvolací súd
nepovažuje
za správny“. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedené rozhodnutie v danom prípade nie je aplikovateľné,
nakoľko ide o inú skutkovú situáciu, keď odkázaná osoba nepožiadala obec osobitnou žiadosťou o

poskytnutie finančného príspevku, súd prvej inštancie uviedol, že nepopiera, že sa jednalo o skutkový
stav vychádzajúci z právnej úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
(účinnej od 01.01.2022), súd však
z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14
zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej,

teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj
na daný právny stav. V ostatnom súd na citované rozhodnutie neodkazuje. Naviac súd považuje za
potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa si mala nárok na finančný
príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, VÚC môže

poskytovaťtentofinančnýpríspevok,aktentofinančnýpríspevokneposkytujeobec.Zuvedenéhomožno
vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto finančného príspevku zo strany
obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy
o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou

a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku. Záverom súd
udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných podmienok)
nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu však nedošlo
z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku (príspevku na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby). Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa presvedčená ohľadom
dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu,
mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkynivrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom
na § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Uviedla, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné.

Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSS“) podmienil zákonom uloženú
povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (ďalej len „FPP“)neverejnému poskytovateľovi v § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ods. 5 ZSS neexistujúcou
podmienkou, na základe čoho dospel k (nesprávnemu
a nezákonnému) právnemu posúdeniu veci. Ust. § 75 ods. 1 ZSS však ukladá obci (žalovanému)

nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať FPP žalobcovi. V predmetnom ustanovení sa neuvádza,
žiadna zákonná podmienka, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať FPP.
Súd prvej inštancie nielenže vec nesprávne právne posúdil, a na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale svojim procesným postupom odňal žalobkyni právo na
spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobkyne s

poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Povinnosť poskytnúť finančný príspevok (FPP) je obci explicitne
uložená zákonom. Argumentácia súdu prvej inštancie, ktorou odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že
nároknaposkytnutieFPPvznikneibavprípadevyššieuvedenejpodmienky(uzavretiapísomnejzmluvy)
a až v prípade, ak dovoľujú rozpočtové možnosti obce rovnako nemôže obstáť. Poukázala na to, že
zákon č. 583/2004 Z. z. explicitne ukladá žalovanej prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov,
ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu a upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie

vhodných rozpočtových opatrení. Navyše uvedené právne posúdenie veci súdom pramení z nesprávnej
a nezákonnej interpretácie dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.. Navyše súd nesprávne posúdil
ust. § 8 ods. 6 ZSS. Žalobkyňa zotrvala na svojom právnom názore, že povinnosť poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy
afinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnémuposkytovateľovisociálnej

služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, vyplýva priamo zo zákona o sociálnych
službách, a to v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) bod 2
v spojení s ustanovením § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách. Žalobkyňa poukázala opätovne
i na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017, v zmysle ktorého zmluvný vzťah len
deklaruje povinnosť obce platiť finančný príspevok z verejných zdrojov, zmluva nekonštituuje právny

vzťah,ibadeklarujejehoexistenciupriamozozákona.Žalobkyňapreporiadokpoukázalanaskutočnosť,
že žalovaná je orgánom štátnej správy, teda nie je typickým subjektom súkromného práva, ktorému sú
zákonom uložené konkrétne povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou, opomenutím, či nezákonným
postupom nemôže zbaviť. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, že právny záver
súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami.... Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 32Cob/9/2022. Nielenže súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého
rozhodnutia,argumentáciu,ktorásamunápadnehodínadokreslenienímprezentovanéhonesprávneho
právneho posúdenia veci, ale navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie KS Trnava vychádza z
právnej úpravy ZSS účinnej do 31.12.2021, ktorú skutočnosť
pri výklade predmetného ust. § 75 ods. 14 ZSS žiadnym spôsobom nezohľadňuje, nepodrobuje

právnemu posúdeniu (najmä v kontexte prijatej novely zákona č. 484/2021 Z. z. a jej účelu) a už vôbec
sa nezaoberá (historickým) výkladom znenia ust. § 75 ods. 14 ZSS
v kontexte predchádzajúcich právnych úprav, a v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Má za to,
že uplatňovaný nárok je nepodmienený a iba v dôsledku právne neudržateľného posúdenia súdu prvej
inštancie podmienený byť nemôže, teda existencia nároku,

čo do právneho dôvodu jeho vzniku je v celom rozsahu preukázaná a nesporná zákonnou povinnosťou
uloženou obci poskytovať FPP. Vzhľadom na uvedené, nie je možné uvažovať
o inej forme žaloby, ktorou by si mala žalobkyňa uplatňovať svoj nárok v konaní. Rovnako vzhľadom
na nespornosť žalobkyňou uplatneného nároku čo do právneho dôvodu jeho vzniku je zamietnutie
žaloby arbitrárne a nepreskúmateľne. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS

malo predstavovať akúsi domnelú (odkladaciu) podmienku (§ 36 ods. 5 OZ) vzniku nároku žalobkyne,
poukazuje na ust. § 36 ods. 3 OZ. V konaní je nesporné, že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobkyňou
písomnú zmluvu podľa § 75 ods. 14 ZSS, keďže nemá povinnosť jej uzavretia (viď vyššie) a neuzavretie
zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS je žalovanej na prospech, keďže sa tak vyhýba splneniu svojej zákonnej
povinnosti poskytovať žalobkyni FPP. Z uvedeného dôvodu, argumentácia súdu prvej inštancie a jeho

právne posúdenie veci nemôže obstáť, je arbitrárne, nepreskúmateľné a právne neudržateľné.
Na základe uvedeného je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a vec nesprávne právne posúdil
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so
všetkými argumentami žalobkyne, ktoré boli dôležité

pre posúdenie veci a ňou predloženými a označenými dôkazmi, odňal žalobkyni právo
na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). V závere svojho odvolania poukázala na
skutočnosť, že ňou prezentovanému výkladu svedčí okrem zákona, dôvodovej správy k novele zákona
č. 484/2021 Z. z., judikatúry a FAQ zverejnené na stránke MPSVaR. Na základe vyššie uvedenýchskutočností, navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny a dostatočne zrozumiteľne odôvodnený, pričom v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť
s právnym názorom žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie v tejto veci na základe vykonaného
dokazovania dospel k akokoľvek nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by vec nesprávne právne

posúdil. Nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré vo svojom odvolaní označila žalobkyňa.
K správnosti právneho posúdenia veci súdom, žalovaná poukázala na znenie § 75 ods. 14 zákona č.
448/2008 Z. z., v zmysle ktorého sa žalovaný finančný príspevok poskytuje na základe písomnej zmluvy,
najskôr od uzatvorenia tejto zmluvy. Žalovaná neodmietla uzatvoriť zmluvu o poskytovaní finančného
príspevku, bola to práve žalobkyňa, ktorá odmietla zmluvu uzatvoriť, keďže sa nevedeli dohodnúť
na výške finančného príspevku, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy. Povinnosť uzatvoriť takúto

zmluvu vyplýva aj z Metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Žalovaná sa stotožnila s
názorom súdu prvej inštancie, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017, je na danú
vec neaplikovateľný a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/9/2022, v ktorom
je i odkaz na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1KO/8/2020, ktorý vyslovil názor, že pre posúdenie žalovaného nároku je rozhodujúce zákonné

ustanovenie,podľaktoréhosabezuzatvoreniazmluvyfinančnýpríspevoknevypláca.Žalovanánazáver
vyjadrenia zdôraznila, že povinnosť vyplácať príspevok, teda nie je uložená zákonom, ale zakladá sa
zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú
rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou a
poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť a podaná žaloba je nedôvodná

a podaná predčasne. S poukazom na uvedené konštatovala, že súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol, keď žalobu zamietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhovala, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že má za to, že napadnuté

rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľne a ňou podané odvolanie je naďalej
dôvodné v celom rozsahu. Zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, zopakovala, že sa nestotožňuje
s právnym posúdením veci súdom a žalovanou, keď podľa jej názoru ustanovenie § 75 ods. 14 zákona
č. 448/2008 Z. z. nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až na
základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné,

avšak povinnosť jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona. Nesplnenie tejto povinnosti žalovanou
spôsobilo podľa jej názoru vznik bezdôvodného obohatenia žalovanej za rozpočtový rok 2023, ktoré je
žalovaná povinná žalobkyni vydať, keďže žalovaná získala majetkový prospech v podobe poskytovanej
sociálnej služby pre odkázané osoby, ktorú mala v prvom rade zabezpečiť
a bez ďalšieho ex lege dofinancovať (§ 75 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.), t. j. ide o plnenie bez

právneho dôvodu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť

podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, spočívajúce v tom, že súd jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP).

9. Odvolací súd vec posúdil podľa odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou
v odvolaní. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
práv v spojení so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu zaprítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ale tiež i právo na predvídateľnosť rozhodnutia.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je,
že súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podstata odvolacích argumentov žalobkyne spočíva v tom, že rozhodnutie súdu je zaťažené

arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou, a že ide o prekvapivé rozhodnutie, ktoré vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia.

13. Zo spisu súdu prvej inštancie rovnako ako z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z odvolania
žalobkyne a z písomného vyjadrenia žalovanej k odvolaniu je zrejmé, že skutkový stav zistený súdom

prvej inštancie, nie je medzi účastníkmi sporný, keďže ako strany sporu, tak i súd vychádzali z toho,
že obyvateľka žalovanej I. J. bola odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov
na základe rozhodnutia E. H. zo dňa 29.09.2017, od 07.04.2015 jej túto sociálnu službu poskytovala
žalobkyňa v zariadení pre seniorov F. na základe písomnej zmluvy uzatvorenej
s menovanou. Žalobkyňa je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešnú sociálnu

službu vo verejnom záujme na základe § 35 zákona č. 448/2008 Z. z. Medzi stranami sporu nebola
uzatvorená zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku
na zabezpečenie sociálnej služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. Žalobkyňa v odvolaní
nespochybňuje sporné a nesporné skutočnosti tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie
na pojednávaní a tiež v napadnutom rozhodnutí.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli ako z predložených dôkazov, tak i z prednesov právnych
zástupcov na pojednávaní a vec posudzoval podľa správneho právneho predpisu,
t. j. podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorého ustanovenia správne interpretoval.

Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 424,52,- eur s príslušenstvom titulom nároku žalobkyne
voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobkyňa poskytovala pani I. J., obyvateľke
žalovanej, v zariadení pre seniorov,
a to vyplatením finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie
žalobuzamietolzdôvodu,žedoposiaľmedzistranamisporunedošlokuzatvoreniuzmluvyoposkytovaní

tohto finančného príspevku, a teda neexistuje medzi nimi záväzkový vzťah, na základe ktorého by
žalovaná bola povinná žalovanú sumu žalobkyni zaplatiť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že i keď zákon č. 448/2008 Z. z. v ust. §-u 75 ukladá povinnosť obci poskytovať
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, tak táto povinnosť je viazaná

na splnenie ďalších podmienok, uvedených v odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, pričom v odseku
14 zákon výslovne stanovuje, že finančný príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy a najskôr
odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Z uvedeného znenia zákona,
teda i podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanej vznikne povinnosť platiť predmetný finančný príspevok
až po uzatvorení zmluvy medzi sporovými stranami, k čomu doposiaľ nedošlo, a preto súd správne

žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol. Pokiaľ teda nebola medzi stranami sporu uzatvorená
zmluva
o poskytovaní predmetného finančného príspevku, žalobkyňa pred žalobou na plnenie musí zvoliť iný
druh žaloby, ak strany sporu nie sú schopné sa na obsahu zmluvy dohodnúťa uzatvoriť ju. Keďže súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil, odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) nie je daný.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, jasne a zrozumiteľne uviedol svoje právne
posúdenie veci, z akých ustanovení príslušného zákona vychádzal,
a preto námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia nie je dôvodná. Podstatným v
predmetnom konaní bolo právne posúdenie a vyloženie ustanovení zákona
č. 448/2008 Z. z. vo vzťahu ku vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaná správne

poukázala na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/9/2022,
v ktorom došlo tiež k výkladu vzniku povinnosti platiť finančný príspevok za poskytnuté sociálne služby
tak, že najskôr musí dôjsť ku vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ žalobkyňa v
prvoinštančnom konaní a tiež v odvolaní poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Cob/46/2017, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tento rozsudok je na
prejednávanú vec neaplikovateľný pre iný

skutkový stav.

16. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobkyne v replike k vyjadreniu žalovanej, že súd mal vec
posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, nakoľko túto námietku vzniesla až po lehote
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobkyne za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).