Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8321200949.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. D. E. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, so sídlom
Pugačevova 1, 066 01 Humenné, proti žalovanej: F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX
C. D. E., zastúpenej JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina,

o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21C/12/2021-140
zo dňa 21.7.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie voči výroku II.

II. Potvrdzuje uznesenie voči výroku I.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol nasledovne:
„I. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd nepriznáva nárok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.“

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že na základe pokynov Krajského súdu v Prešove opätovne preskúmal, či by v tomto konaní
neprichádzala do úvahy aplikácia § 257 CSP. Konštatoval, že trovy vznikli v dôsledku správania žalobcu,
ktorý podal žalobu, ktorá bola zamietnutá. Taktiež v spore bol žalobca zastúpený advokátom, a to

nie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Po zvážení všetkých okolností konštatoval, že sociálna a
finančná situácia je pri sporových stranách zhodná. Súd dal za pravdu právnej zástupkyni žalovanej, že
objektívne žalovaná má tri maloleté deti, teda aj vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z vykonaného
dokazovania o predmete sporu bolo zrejmé, že žalovaná opustila dom so žalobcom a to práve z dôvodu
jeho správania. V súvislosti s tvrdeniami o kúpe domu žalovanou, súd prvej inštancie mal za to, že riešila

krízovú situáciu, kedy bolo potrebné postarať sa o bývanie pre jej deti.
Vo vzťahu k žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobcu súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvody, pre ktoré by mu malo byť priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zobral do úvahy skutočnosť, že v spore bol žalobca
zastúpený advokátom, a to nie prostredníctvom Centra právnej pomoci, ako aj to, že súdny poplatok za
žalobu uhradil žalobca dňa 24.0.2021 v plnej výške 49,50 eura.3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto uzneseniu. Podľa názoru žalobcu
súd pri vydávaní rozhodnutia pochybil, rozhodol urýchlene, dospel na základe nedostatočne vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej

inštancie nepostupoval v súlade s usmernením v odôvodnení uznesenia Krajským súdom v Prešove,
kde tento jasne konštatoval slabú finančnú situáciu. Jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd odmietol
vykonať dôkazy, podľa žalobcu, citujúc: „ma nepripustil k slovu“. Súd vychádzal iba z domnienok. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie mal aplikovať § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nie rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP.

Rovnako súd nepostupoval podľa § 254 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd na návrh prizná oslobodenie
od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Pomery strany súd dôkladne nepreskúmal.
Nepreskúmateľné je odôvodnenie že: ,,Trovy vznikli v dôsledku správania žalobcu, ktorý podal žalobu,
ktorá bola zamietnutá. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že v spore bol žalobca zastúpený advokátom,
a to nie prostredníctvom Centra právnej pomoci, ako aj to, že súdny poplatok za žalobu uhradil žalobca
dňa 24.3.2021 v plnej výške 49,50 eur.“ Súd po zvážení všetkých okolností konštatuje, že sociálna a

finančná situácia je priaznivejšia pre žalobcu. Ďalej súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal dôvody, pre ktoré by mu malo byť priznané oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Žalobca poukázal na to, že dať sa zastúpiť advokátom, je zákonné právo i ústavné právo.
Advokát má možnosť zastupovať klienta „pro bono“, či za zníženú odmenu, to však súd nezisťoval.
Rovnako nezisťoval, či klientovi nepomohla uhrádzať odmenu advokáta iná osoba. Takéto „zhodnotenie“

sociálnej situácie je neprípustné a už vôbec nedokáže preukázať sociálny status osoby. Rozhodnutie je
taknepreskúmateľné.Žalobcajevzlejsociálnejafinančnejsituácie.Žalobcaniejezdravotnevporiadku,
je invalidný dôchodca. Do tejto situácie sa dostal žalobca nie vlastnou vinou. Na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie už vtedy žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov. Jeho terajší príjem je
minimálny a ledva postačuje na jeho výživu. Invalidný dôchodok má 192,10 eura mesačne. Žalobca ku

svojim tvrdeniam predložil spoločne s odvolaním doklady, ktoré ešte nemohol predložiť do konania vo
veci samej, pretože ich vtedy nemal k dispozícii.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku o nepriznaní nároku na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nie je prípustné a odvolanie voči výroku o trovách konania
nie je dôvodné.

5. Podľa § 254 ods. 1 CSP, súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

6. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)

nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334a 335 ods. 1, f)
návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

9. V ustanovení § 357 CSP je formou taxatívneho výpočtu ustanovený okruh uznesení súdu prvej
inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné
nie je.

10. Nakoľko voči výroku II. o nepriznaní nároku na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle
§ 357 CSP nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku II. napadnutého
uznesenia odmietol postupom podľa § 386 písm. c) CSP.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Z doterajšieho konania v prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe
žalobcu o vrátenie daru rozsudkom č.k. 21C/12/2021-90 z 18.3.2022, ktorým žalobu zamietol a priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v zmysle zásady úspechu

podľa § 255 ods. 1 CSP. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol tunajší odvolací súd rozsudkom č.k.
22Co/24/2022-112 zo dňa 27.4.2023, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom
výroku I. a zrušil vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že finančná situácia oboch
strán je nelichotivá, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia doposiaľ nevyporiadal.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie o trovách
konania s tým, že posúdi, či v tejto veci existujú výnimočné okolnosti podľa § 257 CSP .

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán

sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a
dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri
zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na
mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

17. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP ako procesne úspešná
strana v spore v dôsledku zamietnutia žaloby, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti
s predmetným konaním hradila sama.

18. Odvolací súd zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval zásadu úspechu a priznal žalovanej nárok
na náhradu konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Z vykonaného dokazovania súdu prvej
inštancie po vrátení veci je zrejmé, že finančná a sociálna situácia oboch strán sporu nie je ideálna a jeviac-menej rovnaká. Žalobca má nízky prijem z invalidného dôchodku vo výške 173,60 eura od 1.1.2023
(č.l. 136 spisu), ktorý ku dňu 10.11.2023 (v čase podania odvolania) prestavoval sumu 192,10 eura.
Zároveň podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, žalobca si privyrábal u pána I. kŕmením hydiny

a oviec, za čo dostával maximálne 10-20, niekedy 30,- eur týždenne (č.l. 135 spisu). Na druhej strane
žalovaná preukázala, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase rozhodovania súdu
prvejinštancie (č.l.125spisu)avobdobívsúdnehosporu(2021–2023)boladlhodobopráceneschopná
a bola jej vyplácaná nemocenská dávka (č.l. 126 až 128 spisu).

19. V tejto približne rovnakej finančnej a sociálnej situácii sporových strán správne zohľadnil súd prvej
inštancie skutočnosti, že žalovaná má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom a bola nútená
v priebehu tohto sporu sebe a im zabezpečiť nové bývanie z dôvodu zavrhnutiahodného správania
sa žalobcu voči ním, ako to vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie. Preto by odvolací
súd považoval za nespravodlivé zaviazať žalovanú na náhradu akýkoľvek trov tohto konania, a to i za
nelichotivej finančnej situácie žalobcu.

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nezisťoval, či právny zástupca zastupoval
žalobcu pro bono alebo za zníženú odmenu, resp. niekto iný uhradil odmenu advokáta za žalobcu,
k tomu odvolací súd uvádza, že bolo práve na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu
potom, ako mu súd prvej inštancie doručil rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený výrok

o trovách konania a daný pokyn na zaoberanie sa dôvodmihodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP
a následne ho aj predvolal na pojednávanie. V konaní bolo len preukázané, že žalobca nebol zastúpený
právnym zástupcom prostredníctvom Centra právnej pomoci.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o trovách konania,

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).