Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010890
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1318010890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov

JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného E. T., stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/80/2018 zo
dňa 15.11.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
2T/80/2018 zo dňa 15.11.2022.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný

E. T., nar. XX.XX.XXXX v G. R., trvale bytom F. č. XXXX/XX, L., adresa na doručovanie písomností F.
pri R. č. XXX

u z n á v a za v i n n é h o, že

hoci mu z § 62 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho
syna F. T., nar. XX.XX.XXXX a výška tejto povinnosti mu bola určená podľa § 7 ods. 1 Tr. por. v rámci
predbežnej otázky opatrením zo dňa 07.02.2018 sumou 100,- €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky B. F., si obžalovaný túto povinnosť neplnil od mesiaca máj 2012 a to do mesiaca október
2022, pričom výživné platil od mesiaca február 2018 do mesiaca jún 2022 s tým, že do mesiaca október
2018 uhradil výživné vo výške 2.650,- € a následne v mesiaci marec a máj 2022 uhradil 800,- €, čím dlh
na bežnom výživnom predstavuje sumu 5.200,- €,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,
čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby podľa svojich schopností a možností
zaplatil v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 5.200,- € k rukám matky Zuzany Kallecovej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 2T/80/2018
zodňa15.11.2022bolobžalovanýE.T.uznanývinnýmzospáchaniaprečinuzanedbaniapovinnejvýživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

hocimuz§62anasl.zákonaorodinevyplývapovinnosťprispievaťnavýživudetíavýškatejtopovinnosti
mu bola určená podľa § 7 ods. 1 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z. z. v rámci vyriešenia predbežnej otázky zo
dňa 07.02.2018, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna F. T., nar. XX.XX.XXXX, sumou
100,- €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. F., túto povinnosť si menovaný riadne

neplnil v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval od mája 2012 do dnešného
dňa s tým, že platil výživné od mesiaca február 2018 do mesiaca máj 2022 s tým, že do októbra 2018
uhradil výživné v sume 2.650,- € a následne v mesiaci marec 2022 zaplatil jednorazovo 500,- €, čím k
dnešnému dňu dlží celkový dlh na výživnom vo výške 5.450,- €.

Za to bol obžalovanému E. T. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť, aby podľa

svojich schopností a možností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, smerujúce proti výroku o vine,
treste a konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a
vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietol vykonanie hlavného pojednávania na súde
prvého stupňa dňa 15.11.2022 v jeho neprítomnosti v čase, keď dlhodobo trpel závažným onkologickým
ochorením a chronickou hepatitídou, ku ktorým sa pridružilo ochorenie koronavírusu, čím došlo podľa
jeho názoru k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Uviedol, že pred hlavným

pojednávaním dňa 14.11.2022 riadne ospravedlnil neprítomnosť na hlavnom pojednávaní a požiadal o
odročenie hlavného pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a predložil sken lekárskej
správy z vyšetrenia zo dňa 09.09.2022, v ktorej sa konštatuje tzv. Hodgkinov lymfóm, chronická
hepatitída B a predložil fotografiu pozitívneho testu na koronavírus. Nestotožnil sa so záverom súdu
prvého stupňa, ktorý vyhodnotil test na koronavírus ako negatívny. Pri písmene C a T je viditeľná čiarka,

ktorá v zmysle príbalového letáku k testu značky Clinitest preukazuje pozitivitu testu aj prípade, ak sa
súčasne čiarka zobrazí pri písmenách C a T. Farebná fotografia výsledkov testu na koronavírus, ktorú
zaslal pred hlavným pojednávaním, bola súdom prvého stupňa vyhotovená v nekvalitnom rozlíšení, čo
spôsobilo nesprávne vyhodnotenie súdom prvého stupňa. V čase hlavného pojednávania ležal doma
v posteli s teplotami a bolesťami a nebol v stave, ktorý by mu umožňoval zúčastniť sa na hlavnom

pojednávaní, čo môže potvrdiť jeho družka J. J.. V prípade veľmi nebezpečnej kombinácie rakoviny a
koronavírusu nemôže byť na jeho ťarchu, že zostal doma sa liečiť. Vo vzťahu k skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, obžalovaný uviedol, že sa ho nedopustil, pričom skutková veta nereflektuje na dôkazy
vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa. Upriamil pozornosť na protichodné výpovede svedkyne
B. F., ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2019 uviedla, že od mesiaca máj 2012 do mesiaca

december 2012 platil výživné a na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2022 uviedla, že výživné neplatil od
mesiaca máj 2012 do mesiaca december 2012. Súd prvého stupňa si bez vysvetlenia osvojil neskoršiu
verziu svedkyne B. F.. Výživné za uvedené obdobie máj až december 2012 odovzdal do rúk svedkyne
B. F., ktorá je matkou F. T.. Obžalovaný uviedol, že sumu výživného uhrádzal svedkyni B. F. priamo k jej
rukám alebo sumu výživného vložil F. T. do tašky, o čom svedkyňu B. F. upovedomil. V závere podaného

odvolania vyslovil nesúhlas s uloženým trestom, ktorý považuje za neprimeraný.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila oprávnená osoba B. F., ktorá uviedla, že zdravotný stav sa
obžalovanému zhoršuje už tri roky a to vždy pred hlavným pojednávaním, čo označila ako pozoruhodnú

skutočnosť. Uviedla, že obžalovaný chodieva pravidelne pracovať do reštaurácie D. na Slovnaftskej ulici
v Bratislave, v ktorej sa aj v deň hlavného pojednávania dňa 15.11.2022 obžalovaný nachádzal bez
prekrytia horných dýchacích ciest a v plnej sile a zdraví, čo preukazujú fotografie vyhotovené synom F.
T.. Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že obžalovaný si v konaní pred súdom prvého stupňa zvolil obhajcu
JUDr. E. Y., PhD. na základe plnomocenstva zo dňa 30.04.2018 a súd prvého stupňa zároveň opatrením
zo dňa 07.09.2022 ustanovil obžalovanému podľa § 42 ods. 1 Tr. por. náhradného obhajcu JUDr. J. G.
z dôvodu, že z priebehu doterajšieho hlavného pojednávania súd prvého stupňa predpokladal ďalšie

obštrukcie zvoleného obhajcu.

Zo spisového materiálu pritom ďalej vyplýva, že obžalovaný E. T. odvolal plnomocenstvo zvolenému
obhajcovi JUDr. E. Y. dňa 24.10.2022 a hlavného pojednávania dňa 15.11.2022, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa, sa zúčastnil náhradný obhajca JUDr. J. G., teda v čase, kedy obžalovaný

už nemal zvoleného obhajcu JUDr. E. Y., PhD.

Krajský súd v Bratislave po predložení veci súdom prvého stupňa preto opatrením zo dňa 20.09.2023
zrušil podľa § 40 ods. 1 Tr. por. ustanovenie náhradného obhajcu JUDr. J. G. z dôvodu, že obžalovaný
odvolal plnomocenstvo zvolenému obhajcovi JUDr. E. Y., PhD. a na pretrvávajúce ustanovenie

náhradného obhajcu ďalej neexistoval dôvod. Nešlo pritom ani o dôvod povinnej obhajoby podľa § 37
ods. 1 Tr. por.

Po predložení veci ďalej krajský súd nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho
konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci

verejné zasadnutie, ktoré dňa 31.01.2024 vykonal v prítomnosti obžalovaného E. T., prokurátorky a v
prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávnenej osoby.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný E. T. uviedol, že predvolanie na hlavné pojednávanie doposiaľ
nedostal. Zdržiava sa v F. pri R. XXX, kde mu žiadna pošta neprišla a na adrese trvalého bydliska F.

XX, L. nebýva už vyše desať rokov. O termíne verejného zasadnutia sa dozvedel od bývalej manželky,
ktorá mu napísala. Vyslovil súhlas s vykonaním verejného zasadnutia. Zotrval na podanom odvolaní,
pričom uviedol, že nie je nič dlžný.

Predsedníčka senátu odvolacieho súdu obžalovanému uviedla, že v dňoch 22.09.2023 až 25.09.2023

bol na adrese F. pri R. XXX vykonaný neúspešný pokus o doručenie upovedomenia a dňa 28.11.2023
bolo cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec krajskému súdu oznámené, že zásielka
nebola obžalovanému na adrese F. pri R. XXX doručená, pretože pri bráne, za ktorú nie je možný vstup,
sa nachádzajú tri poštové schránky, avšak na žiadnej z nich nie je uvedené meno E. T. a ani číslo domu
XXX. Predsedníčka senátu odvolacieho súdu rovnako oboznámila správu zástupcu prednostu Kliniky

hematológie a transfúziológie Nemecnice sv. Cyrila a Metoda Bratislava, doručenej krajskému súdu
dňa 12.12.2023, podľa ktorej obžalovaný bol posledný krát na ambulantnej kontrole dňa 06.10.2023, v
súčasnostiniejehospitalizovanýaanipráceneschopnýavzhľadomnaindolentnýcharakterochoreniaje
jeho prognóza priaznivá. Zdravotný stav obžalovaného mu umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia
bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu rozšírenia

nebezpečnej nákazy.

Obžalovaný E. T. v rámci konečného návrhu navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť
súduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Uviedol,žedňa09.03.2022
uhradil oprávnenej osobe B. F. sumu 500,- €.

Splnomocnený zástupca oprávnenej osoby uviedol, že sa pridržiava podaného vyjadrenia k odvolaniu
obžalovaného a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodné,avšak
z iných dôvodov ako primárne namietal obžalovaný v podanom odvolaní.

Pokiaľ ide o nosnú námietku obžalovaného, že hlavné pojednávanie v konaní pred súdom prvého stupňa

dňa 15.11.2022 bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené podmienky,
poukazujúc na svoj zdravotný stav, táto je nedôvodná.

Podľa § 252 ods. 2 písm. a) až c) Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a bol na

pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní a bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania a bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti
upozornený.

Zo spisu je zrejmé, že obžaloba bola obžalovanému E. T. riadne doručená dňa 29.11.2018 (č. l. 115
spisu), pričom jej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. O termíne hlavného pojednávania, ktorého
sa nezúčastnil (15.11.2022), bol upovedomený na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie
písomností Kráľová pri R. 776 (deň uloženia zásielky dňa 14.09.2022). Na možnosť konania hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti bol upozornený v písomnom predvolaní na hlavné pojednávanie na
deň 15.11.2022 (č. l. 286 spisu). Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom
obžaloby v prípravnom konaní dňa 27.06.2018, kedy bol vypočutý v procesnom postavení obvineného
a napokon aj v konaní pred súdom po doručení obžaloby. Dňa 26.09.2018 bol upozornený na možnosť
preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (č. l.

99 spisu), preto aj podľa názoru krajského súdu dotknutú trestnú vec bolo možné v neprítomnosti
obžalovaného prejednať. Podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti boli
splnené.

K tvrdeniam obžalovaného, že uviedol ospravedlniteľný dôvod svojej neprítomnosti na hlavnom

pojednávaní, je nevyhnutné uviesť, že odvolací súd tvrdenia obžalovaného nezdieľa. Z obsahu spisu
pritom vyplýva, že obžalovaný dňa 14.11.2022, t. j. deň pred hlavným pojednávaním určeným na deň
15.11.2022, doručil súdu prvého stupňa žiadosť o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu, že má
diagnostikované onkologické ochorenie tzv. Hodgkinov lymfóm, chronickú hepatitídu B, o čom predložil
lekársku správu a zároveň predložil fotografiu, ktorá podľa obžalovaného potvrdzuje, že má pozitívny

antigénový test na ochorenie Covid-19, teda nebezpečnú nákazlivú ľudskú chorobu. Obžalovaný
napriek tomu, že išlo pre neho o dôležitú, podstatnú okolnosť, predložil neaktuálnu lekársku správu
datovanú ešte dňa 09.09.2022 (staršiu viac ako dva mesiace) a napriek tomu, že ňou disponoval viac
ako dva mesiace, predložil ju súdu prvého stupňa deň pred hlavným pojednávaním dňa 14.11.2022.
Lekárska správa vystavená MUDr. Z. R., PhD., hematológom a transfúziológom, ktorá síce potvrdzuje

Hodgkinov lymfóm a chronickú hepatitídu B, zároveň nezodpovedá takej ospravedlnenej neúčasti
obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov, ktorá by obsahovala vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav (navyše časovo neaktualizovaný) obžalovaného neumožňuje
účasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 120 ods. 2 Tr.

por.). Formulácia lekárskej správy v znení, že je nutné vyvarovať sa miestam s vyšším počtom ľudí
(mestská hromadná doprava, kino), je nepostačujúca, pretože nezodpovedá vyššie uvedenej zákonnej
požiadavke. Nebolo možné akceptovať ani tvrdenie obžalovaného o dôvode jeho neúčasti na dotknutom
hlavnom pojednávaní v tom smere, že mal pozitívny antigénový test na vírusové ochorenie Covid-19.
Vyhotovená fotografia, ktorá má preukazovať koronavírus Covid-19, je bez akéhokoľvek dôkazu a

akýchkoľvek overiteľných informácií, o tom, že ide práve o test na koronavírus, ktorý sa vzťahuje k osobe
obžalovaného. Predložená fotografia je zároveň bez uvedenia akéhokoľvek časového údaja, ktorá by
verifikovala čas vyhotovenia antigénového testu (č. l. 299 spisu). Podľa krajského súdu preto obhajoba
obžalovaného vyznieva nepresvedčivo a nehodnoverne.Pokiaľ sa obžalovanému E. T. v porovnaní s podanou obžalobou zo dňa 23.10.2018 kládlo za vinu
neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti aj za čas po podaní obžaloby do doby vyhlásenia rozsudku

súdu prvého stupňa dňa 15.11.2022 (§ 122 ods. 13 Tr. zák.), avšak nie po celý čas po podaní obžaloby,
ale len neplatenie výživného za päť mesiacov (zvyšné obdobie platil), teda k tejto časti skutku sa
obžalovaný mal možnosť vyjadriť na verejnom zasadnutí, k čomu obžalovaný krajskému súdu uviedol,
že nie je nič dlžný.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho
rozhodnutie, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil úplne dôsledne, a to pokiaľ ide o určenie výšky dlhu
na bežnom výživnom, keď do uhradeného výživného nezahrnul peňažné prostriedky v sume 250,- euro,
ktoré podľa názoru krajského súdu spĺňajú požiadavku úhrady výživného na F. T.. Aj podľa názoru
krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno

vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku
krajského súdu. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj podľa názoru krajského súdu, obžalovaný
svojim konaním naplnil znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Nebolo pritom sporné, že
obžalovanýE.T.malvedomosťosvojejzákonnejpovinnostivyživovaťsvojhosynaF.T.,nar.15.10.2004.
Aj z výpovede obžalovaného pritom vyplýva, že sám potvrdzoval dohodu s matkou B. F. o platení
výživného v sume 100,- € mesačne, následne upravenej opatrením orgánu činného v trestnom konaní
zo dňa 100,- € o platení výživného mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky

B. F.. Obžalovaný síce tvrdil, že výživné uhrádzal oprávnenej osobe B. F. priamo k jej rukám alebo
prostredníctvom syna alebo prevodom na účet prostredníctvom družky, avšak jeho obhajoba bola
vyvrátená výpoveďou svedkyne B. F. a rovnako tak syna F. T.. Keďže odôvodnenie napadnutého
rozsudku je v tomto smere zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje,
okrem určenia celkového dlhu na výživnom určeného súdom prvého stupňa vo výške 5.450,- euro.

Pokiaľ obžalovaný nemá žiadne doklady, ktoré by preukázali, že plnil vyživovaciu povinnosť okrem tých,
ktoré predložila jeho družka J. J., v tomto smere poukazuje krajský súd najmä na výpovede svedkyne B.
F.asvedkaF.T.,zktorýchnepochybnevyplývarozsahneplneniasivyživovacejpovinnostiobžalovaným.
Ide o dve svedecké výpovede a teda konkrétne a podstatné dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného.

Samozrejme neexistencia dokladov o úhrade výživného ešte nie je dôkazom, že výživné neplatil, avšak
zhodné výpovede dvoch svedkov v základnej okolnosti o tom, že obžalovaný výživné ani nezasielal
prostredníctvom syna F. T., podľa odvolacieho súdu vierohodne potvrdzujú, že k úhrade výživného
takouto formou nedochádzalo. Svedkyňa B. F. pritom vylúčila aj formu odovzdania sumy výživného k
jej rukám. Výpoveď svedka F. T. pritom nemožno vyhodnotiť ako takú, že by podliehala vplyvu matky

svedkyne B. F.. Svedok F. T. totiž vo svojej výpovedi potvrdzoval, že obžalovaný ako jeho otec mu dával
peniaze, väčšinou 50,- €, keď mal sviatok, a aby sa to niečo kúpil, avšak, že by mu obžalovaný niekedy
dával peniaze titulom výživného, jednoznačne vyvrátil. Poprel pritom aj výpoveď obžalovaného v tom
smere, že by mu dával peňažné prostriedky do jeho ruksaku. Neobstojí tak obrana obžalovaného, že
výživnéposielalposynovi,pretožetútoskutočnosťnepotvrdilanisynobžalovanéhoaanisvedkyňaB.F..

Ak obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu konštatoval, že dňa 09.03.2022 uhradil dlh na
výživnom vo výške 500,- euro, toto konštatovanie obžalovaného nepovažuje krajský súd za sporné,
pretože táto skutočnosť vyplýva priamo zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa a rovnako tak
z úhrady vkladom cez Y. úverovú banku na účet B. F. (č. l. 272 spisu) a ide o obdobia, pre ktoré sa

obžalovanému nekladie za vinu neplatenie výživného.

Súd prvého stupňa však nesprávne nezohľadnil ako úhradu výživného sumu 250,- €, keď pôvodne ustálil
ako sumu dlžného výživného celkovú sumu 5.450,- €, hoci správne má byť suma dlžného výživného
v sume 5.200,- €. Z výpovede svedkyne B. F. nepochybne vyplýva, že obžalovaný výživné neplatil za

obdobie máj až december 2012, roky 2013 až 2017, január 2018 a následne nezaplatil výživné opätovne
v júni 2022.Z predložených úhrad vyplýva, že obžalovaný uhradil v roku 2012 za obdobie ôsmich mesiacov (máj
až december 2012) sumu 100,- € (úhrada zo dňa 16.05.2012), čím dlžné výživné predstavovalo za rok
2012 sumu 700,- €, v roku 2013 až 2017 obžalovaný uhradil sumu 2.100,- € (úhrady zo dňa 30.04.2013

vo výške 200,- €, zo dňa 07.10.2013 vo výške 100,- €, zo dňa 07.05.2015 vo výške 300,- €, zo dňa
22.07.2015 vo výške 300,- €, zo dňa 26.01.2016 vo výške 200,- €, zo dňa 10.05.2016 vo výške 400,-
€, zo dňa 27.09.2016 vo výške 300,-€, zo dňa 14.07.2017 vo výške 300,- €), čím dlžné výživné za roky
2013 až 2017 predstavovalo sumu 3.900,- € (6.000,-€ - 2.100,- €). Obžalovaný za mesiac január 2018
dlžné výživné neuhradil, čo predstavuje sumu 100,- €, k čomu bolo potrebné pripočítať dlžné výživné

ešte za 5 mesiacov (mesiace júl až november 2022), teda vo výške 500,- €. Celková suma na dlžnom
výživnom tak predstavuje sumu 5.200,- € (700,- € + 3900,- € +100,- € + 500,- €). Obžalovaný zároveň
uhradil do mesiaca október 2018 výživné vo výške 2.650,- € a jednorazové platby dňa 04.05.2022 a
09.03.2022 v celkovej sume 800,- €, ktoré odvolací súd uviedol aj vo výroku rozsudku. Na rozdiel od
súdu prvého stupňa preto krajský súd vzhľadom na vyššie uznané čiastky znížil oproti rozsudku súdu
prvého stupňa dlh na výživnom s tým, že dlh obžalovaného predstavuje sumu 5.200,- €. K takejto úprave

skutku bolo možné a zároveň nevyhnutné pristúpiť, pretože odvolanie podal len obžalovaný a ide o
úpravu v prospech obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že svedkyňa B. F. na hlavnom pojednávaní
vo výpovedi zo dňa 16.09.2019 uviedla, že obžalovaný od mája 2012 do decembra 2012 výživné uhradil

a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.11.2022 uviedla, že za uvedené obdobie obžalovaný
výživné neuhradil, je potrebné uviesť, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2019
nemohol súd prvého stupňa vziať do úvahy, pretože hlavné pojednávanie dňa 16.09.2019 bolo vykonané
v tom čase iným vo veci konajúcim samosudcom, pričom po zmene samosudcu a vyslovením nesúhlasu
so zmenu samosudcu zo strany obžalovaného, sa hlavné pojednávanie dňa 15.11.2022 vykonalo znova.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2019 tak neboli po zmene v osobe samosudcu
ďalej použiteľné a odvolací súd a ani súd prvého stupňa z nich nemohli vychádzať.

Len na základe odvolania obžalovaného krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
pri úprave skutku v prospech obžalovaného tohto uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr.
zák., teda tak, ako ho uznal za vinného aj súd prvého stupňa, a teda, že najmenej dva mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania po dlhší čas.

Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovanému krajský súd uložil trest odňatia slobody vo výmere štrnásť
mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a súčasne uložil
obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné vo výške 5.200,- euro. Odvolací súd tak prevzal výrok o treste odňatia slobody
uložený súdom prvého stupňa, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Ide teda o trest totožný s trestom, ktorý obžalovanému uložil aj súd prvého stupňa,
pretože aj podľa názoru krajského súdu ide o trest zodpovedajúci stavu veci a zákonu. Odvolací súd len
korigoval výšku dlhu na bežnom výživnom, ktorá bola súdom prvého stupňa nesprávne ustálená.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého sa dostatočne riadil § 34 a nasl. Tr. zák., pri nezistení

žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, čím zostala trestná sadzba jeden až päť rokov
nezmenená. Odvolací súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom,
teda bez priameho výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj keď z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva päť záznamov (posledné odsúdenie z roku 2007), na obžalovaného sa vo
všetkých prípadoch hľadí akoby nebol odsúdený. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že

obžalovaným prezentované zdravotné ťažkosti, a to tzv. Hodgkinov lymfóm, mu bol diagnostikovaný
dňa 13.10.2020, teda dovtedy nebol zistený žiaden objektívny dôvod na to, aby si svoju vyživovaciu
povinnosť neplnil, pričom nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mu objektívne bránila riadne sa
zamestnať a uspokojovať potreby svojho maloletého dieťaťa. Obžalovaný pritom nehradil výživné mimo
pár jednorazových platieb za celé roky 2013 až 2017, čím nebolo podľa odvolacieho súdu primerané

uložiť obžalovanému iný do úvahy prichádzajúci druh trestu (napríklad trest domáceho väzenia a pod.).
Výživné pritom bolo určené pomerne nízkou sumou, pričom obžalovaný mal zodpovedne pristupovať k
plneniu si tejto povinnosti, čím súd zohľadnil ľahkovážny prístup obžalovaného k povinnosti prispievať
na výživu svojho dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je totiž zákonná povinnosť každého rodiča voči svojmumaloletému dieťaťu. Trvá od narodenia až do momentu, kedy dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa
samo. Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere štrnásť mesiacov a skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto rozhodol krajský súd tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.