Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122212715
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122212715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Práva veriteľov, so sídlom

Prievidzská 14/4, 972 51 Handlová, IČO: 51 134 101, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX
XX C., F. G. H. XX/X, XXX XX I. J. C., o zaplatenie sumy 430 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2
8C/65/2022

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5
8C/65/2022

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 430 eur, zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ A. K. E.
požičal dňa 14.06.2022 žalovaným peniaze vo výške 2.150 eur, ktoré sa žalovaní zaviazali zaplatiť
v desiatich pravidelných mesačných splátkach. Žalovaní nezaplatili prvú splátku splatnú dňa 15.07.2022
a druhú splátku splatnú dňa 15.08.2022. Uvedené sumy prvých dvoch splátok žalobca požaduje priznať
aj s dojednanou zmluvnou pokutou 0,05 % denne a úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 215 eur od
16.07.2022 a zo sumy 215 eur od 16.08.2022 do zaplatenia. Žalobca ďalej tvrdil, že pôvodný veriteľ dňa

29.11.2022 postúpil podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky všetky práva voči žalovaným titulom zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.06.2022 na žalobcu.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovaným do vlastných rúk, preto súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 29.03.2023.

3. Súd doručil žalovaným žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Oznámenie o podanej žalobe bolo na úradnej
tabuli a webovej stránke súdu zverejnené od 27.04.2023 do 12.05.2023. Súd následne doručil žalobu
žalovanému v 2.rade aj do vlastných rúk dňa 12.06.2023. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili,
skutkové tvrdenia nepopreli.4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu,
žalobca svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovaní

svoju neúčasť neospravedlnili. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v zmysle §
180 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o pôžičke, potvrdením
o prevzatí finančnej čiastky, uznaním dlhu, výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom, zmluvou

o postúpení pohľadávky, oznámením o pridelení identifikačného čísla, oznámením o voľbe prezidenta,
sobášnym listom, stanovami združenia a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. A. K. E., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX K., ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa
14. júna 2022 (14.06.2022) zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo bezúročné poskytnutie peňažných
prostriedkov v hotovosti vo výške 2.150 eur, ktoré sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľovi v desiatich

pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške215eursosplatnosťouprvejsplátkydňa15.07.2022,druhej
splátky dňa 15.08.2022, tretej splátky dňa 15.09.2022, štvrtej splátky dňa 15.10.2022, piatej splátky
dňa 15.11.2022, šiestej splátky dňa 15.12.2022, siedmej splátky dňa 15.01.2023, ôsmej splátky dňa
15.02.2023, deviatej splátky dňa 15.03.2023 a desiatej splátky dňa 15.04.2023. Pre prípad omeškania
s vrátením peňažných prostriedkov si zmluvné strany v bode 1.4 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu 0,05

% z nesplatenej sumy za každý deň omeškania. Žalovaní ako dlžníci podpísali výdavkový pokladničný
doklad a príjmový pokladničný doklad, ktorý potvrdzuje, že veriteľ vyplatil žalovaným a títo prijali od
veriteľa sumu 2.150 eur dňa 14.06.2022. Veriteľ a svedok, H. E., podpísali dňa 14.06.2022 vyhlásenie
o to, že žalovaní dňa 14.06.2022 prevzali jednorazovo finančnú čiastku vo výške 2.150 eur od veriteľa.
Rovnakého dňa žalovaní a svedok, H. E., podpísali uznanie dlhu, v ktorom žalovaní prehlásili, že

uznávajú voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky svoj dlh vo výške 2.150 eur, ktorý vznikol na základe
Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.06.2022 voči veriteľovi a zaviazali sa dlžnú sumu istiny 2.150 eur zaplatiť
poslednou splátkou splatnou najneskôr dňa 15.04.2023.

7. Veriteľ A. K. E. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 29.11.2022 Zmluvu o postúpení

pohľadávky (č.l. 6 spisu). Zo zmluvy vyplýva, že postupca je výlučným vlastníkom nesplatenej
pohľadávky, ktorá vznikla dňa 14. júla 2022 z titulu Zmluvy o pôžičke proti dlžníkom A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX C. a D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX C. na dlžnú sumu istiny s príslušenstvom, so zmluvnou pokutou a so
všetkýmiprávamisňouspojenými(článok1,bod1.1zmluvy).Predmetomzmluvyjeodplatnépostúpenie

pohľadávky postupcom postupníkovi, ktorú postupca eviduje voči dlžníkovi ku dňu podpisu zmluvy
a ktorá je uvedená v bode 1.1 tohto článku (článok 1,bbod 1.2 zmluvy). Postupca a postupník sa dohodli
na výške odplaty za postúpenie pohľadávky špecifikovanej v prílohe č. 1 k tejto Zmluve o postúpení
pohľadávky (článok 2, bod 2.1 zmluvy). Príloha č. 1 k zmluve súdu predložená nebola.

8. Žalobca je občianskym združením, ktoré vzniklo registráciou Ministerstva vnútra SR dňa 29.09.2017.
V mene združenia koná prezident združenia, H. E..

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

10. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prechádza
aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vzhľadom
na pasivitu žalovaných neboli v konaní sporné žiadne skutočnosti. Žalobca si uplatňuje svoj nárok
voči žalovaným titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 14.06.2022 medzi veriteľom A. K. E.a žalovanými ako dlžníkmi. Nárok žalobcu predstavujú neuhradené prvé dve splátky pôžičky po 215
eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Súd má preukázané, že žalovaným ako
dlžníkom bola od veriteľa A. K. E. poskytnutá pôžička celkovo vo výške 2.150 eur. Veriteľ mal predmetnú

pohľadávku postúpiť na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2022. Súd však túto
skutočnosť nemá preukázanú.

13. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy a o jej zmene platia všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje

predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky.
Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo
má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia
dlžníka nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti
zmluvy ako celku. Ďalšou podmienku je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej
pohľadávky nárok. V zásade sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej

pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce iné identifikačné údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny
dôvod vzniku pohľadávky. Pohľadávka môže byť v zmluve definovaná aj sprostredkovaným odkazom,
napríklad na číslo faktúry alebo právny vzťah z ktorého vznikla. Principiálnou podmienkou je možnosť
presnej identifikácie postupovanej pohľadávky a jej nezameniteľnosť s akýmkoľvek iným predmetom
postúpenia.

14.Zpredloženejzmluvyopostúpenípohľadávokvyplýva,žepredmetompostúpeniajesícepohľadávka
voči žalovaným, ktorí sú v zmluve jednoznačne identifikovaní menom, priezvisko, dátumom narodenia
a miestom trvalého bydliska, avšak postupovaná pohľadávka je špecifikovaná ako pohľadávka, ktorá
vznikla dňa 14. júla 2022 (14.07.2022) z titulu Zmluvy o pôžičke proti dlžníkom. Žalobca si však v konaní

uplatňujenároknazákladezmluvyopôžičkeuzatvorenejdňa14.06.2022,pričompôžičkabolažalobcom
tohto dňa aj reálne poskytnutá (výdavkové a príjmové pokladničné doklady, potvrdenie o prevzatí
finančnej čiastky). Nie je vylúčené, že pri špecifikovaní postupovanej pohľadávky v zmluve došlo pri
uvedení dátumu 14. júla 2022 ku chybe v písaní, avšak ani výkladom ostatných ustanovení tejto zmluvy
nemožno stotožniť postupovanú pohľadávku a pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní, nakoľko

postupovaná pohľadávka nie je v zmluve o postúpení pohľadávky inými údajmi bližšie špecifikovaná
(napr. sumou, splatnosťou a podobne). Napokon nie je vylúčené, že žalovaným bola dňa 14.07.2022
poskytnutá ďalšia pôžička. Žalobca mohol na uvedený nedostatok reagovať na pojednávaní (po tom,
ako by súd vyslovil predbežný právny názor), avšak žalobca sa pojednávania dobrovoľne nezúčastnil,
čím sa sám obral o možnosť doplniť (navrhnúť) dôkazy na preukázanie, že pohľadávku uplatňovanú voči

žalovaným nadobudol. Súd teda nemá preukázané, že pohľadávka, ktorá je uplatňovaná v konaní, bola
na žalobcu postúpená, teda že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovaným vzniknutej zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.06.2022.

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Na to, aby sa niekto

stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od
toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, okom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/192/2004). Pokiaľ súd priskúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre
tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať.

16. Vzhľadom na závery uvedené vyššie súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal platné
nadobudnutie predmetnej pohľadávky voči žalovaným, teda nepreukázal, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Keďže bez preukázaného platného postúpenia pohľadávky
niet na strane žalobcu dostatok aktívnej vecnej legitimácie uplatňovať nárok, žalobe nebolo možné
vyhovieť. Súd preto žalobu bez jej vecného preskúmania v celom rozsahu zamietol.

17. O trovách konania vo vzťahu k žalovaným súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali vo veci úspech
žalovaní, svedčí im nárok na náhradu trov konania, avšak keďže im žiadne trovy nevznikli (v konaní
boli nečinní), súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

2
8C/65/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.