Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215976
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5111215976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o. so
sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 53 057 368, proti žalovanému: mesto Bytča, Námestie SR 1/1,
Bytča, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/113/2011-318 zo dňa 15. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť
žalobcovi istinu v sume 4.800,- eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 18.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Žalovanému uložil povinnosť uhradiť SR na účet Okresného súdu Žilina znalečné v sume 453,42,- eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že

žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100 % (výrok III.).

1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 454 Občianskeho zákonníka.

1.2 Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že to bol žalovaný,
ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor samotného žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca
vybudoval v jeho prospech parkovacie miesta, ktoré nemusel vybudovať. Súd prvej inštancie uvedenú

skutočnosť posudzoval v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2, a to prvou vetou „bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu“. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že žalobca mal vydané stavebné povolenie, v ktorom nebolo stanovené, že má vybudovať parkovacie
miesta, pričom na základe stavebného povolenia riadne vykonal svoju činnosť, vybudoval polyfunkčný
dom a až na nátlak žalovaného musel vybudovať parkovacie miesta, čo bolo v rozpore aj
so stavebným povolením.

1.3 Podľa súdu prvej inštancie z dôkazov, ktoré predložil žalobca ohľadne nákladov na výstavbu ôsmich
parkovacích miest, a to z kolaudačného listu na zhotovenie parkoviska pod polyfunkčných domom
vyplývalo, že rozmery parkoviska boli 19,50 m x 5 m, spolu 97,50 m, pričom cena materiálu za betónové
zatrávňovačky, záhradné obrubníky, betónové tvárnice, cement, štrk, činila sumu 1.193,73,- eur. Cenapráce - položenie obrubníkov, položenie tvárnic bola 2.838,- eur, spolu bez DPH to bola suma 4.033,73,-
eur, s DPH 19 % v tom čase 766,41,- eur, spolu 4.800,14 eur. Súdu prvej inštancie predložil žalobca
aj doklady na zakúpenie tovaru ako cementu, faktúru a odber betónových tvárnic z PREFY Bytča-

Hrabové, z Cestných stavieb Žilina, kde zakupoval drevené kamenivo, pričom súd prvej inštancie musel
konštatovať, že uvedené faktúry zodpovedajú aj vyčísleniu a kolaudačnému listu žalobcu a
v plnom rozsahu sa potom aj s uvedenými stotožnil. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
dal súd vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že cena práce za vyhotovenie parkovacích
miest v tomto prípade činila sumu 4.237,88 eur, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného

znalcom Ing. Milošom Kovaľom.

1.4 Súd prvej inštancie poukázal na ostatné listinné dôkazy aj s prihliadnutím na znalecké dokazovanie,
na pripojenú fotodokumentáciu, ktorú predložil žalobca a z ktorej vyplývalo, kde sa nachádza
vybudované parkovisko. Z uvedenej dokumentácie vyplývalo, že uvedené parkovisko využívajú všetci
občania mesta Bytča, dokonca aj iní občania, návštevníci mesta Bytča, kde z evidenčných čísiel

motorových vozidiel vyplynulo, že tam parkovali vozidlá z ČR, Bratislavy, Čadce, Žiliny a tak ďalej. Ďalej
súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ bol žalobca nútený vybudovať parkovisko pre obyvateľov domu
a pre podnikateľov, ktorí mali
v postavenom dome pracovať, uvedené sa minulo úplne účinku. Bolo zrejmé, že žalobca vybudoval
osem parkovacích miest pre mesto Bytča, o čom svedčila aj tá skutočnosť, že mesto Bytča mu uvedené

pozemky ani neodpredalo a využívajú ich návštevníci mesta Bytča a samotní obyvatelia uvedeného
mesta. Podľa súdu prvej inštancie mesto pochybilo, keď do stavebného povolenia nezakomponovalo aj
výstavbu parkovacích miest pre polyfunkčný dom. Následne pod nátlakom prinútilo žalobcu vybudovať
uvedené parkovacie miesta, preto pokiaľ by ich nevybudoval, nedostal by kolaudačné rozhodnutie.
Uvedenú skutočnosť vyhodnotil súd prvej inštancie ako nátlak na žalobcu.

1.5 Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že mesto Bytča pri vydaní stavebného povolenia pochybilo,
keď vydalo stavebné povolenie bez toho, aby do stavebného povolenia medzi ostatnými pripomienkami
dali aj pripomienku výstavbu parkovacích miest. Stavebný úrad sa nemohol odvolávať na rozhodnutie
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré doporučilo stavebnému úradu pri pripustení stavby,

aby rozhodol uvedeným spôsobom. Pokiaľ tak stavebný úrad neurobil, išlo o jeho pochybenie. V
uvedenom smere musel dať súd prvej inštancie za pravdu žalobcovi. Pokiaľ ho ďalej nútil vypracovať
a urobiť nejaké parkovacie miesta, tak išlo o nátlak zo strany mesta Bytča. Podľa súdu prvej inštancie
žalobca nemal možnosť a nemal ani oprávnenie postaviť uvedené parkovacie miesta. Bolo nepochybné,
žezostavebnéhopovolenia,ktorébolovydanémestomBytča,uvedenéskutočnostinebolivyvodzované.

Podľa súdu prvej inštancie, čo sa týkalo zdôvodnenia a úpravy výšky úrokov sadzby ohľadne
bezdôvodného obohatenia, musel dať za pravdu žalobcovi, ktorý uviedol, že si uplatnil úrok z omeškania
od pokonávky, ktorú poslal žalovanému dňa 02.02.2011, z ktorej vyplynulo, že v lehote 15 dní žiadal
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.800,- eur, rátajúc 15 dní k 02.02.2011 vychádza dátum,
kedy si uplatnil žalobca úrok z omeškania, na deň 18.02.2011. S uvedeným zdôvodnením žalobcu sa

musel okresný súd stotožniť. Podľa súdu prvej inštancie skutočne žalobca požiadal žalovaného, aby
v lehote 15 dní vyplatil bezdôvodné obohatenie, pričom posledný dátum splatnosti bol 17.02.2011 a
nasledujúcim dňom vznikol žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania, pretože bol žalovaný v omeškaní.

1.6 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca mal
v konaní plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f) a písm. h) Civilného sporového poriadku, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2.1 Žalovaný dôvodil, že žalobca žalobou si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získanýz nepoctivých zdrojov. Ďalej uviedol, že k plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z
účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny
právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca

zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). Samotné plnenie tu mohlo spočívať v tom, že sa poskytne
nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to
existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k
zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že medzi typické prípady
plnenia bez právneho dôvodu patrí investovanie do cudzieho majetku bez toho, aby investujúci mal

na to právny dôvod, pričom v praxi ide o zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou či prístavbou
alebo zhodnotenie cudzieho pozemku výsadbou trvalých porastov. Ak k tomu došlo na základe
dohody s vlastníkom, záleží na jej obsahu, aký právny vzťah vznikol medzi investorom a vlastníkom.
Podľa odvolateľa, konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo nepochybne konaním sporovým.
Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý bol povinný preukázať samotnú skutočnosť bezdôvodného
obohatenia, teda skutočnosť, že na úkor jeho majetku niekto iný získal majetkové hodnoty na základe

niektorej zo zákonom aprobovaných právnych skutočností, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil,
aká bola hodnota bezdôvodného obohatenia, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu došlo a kedy
sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor
obohatil. Podľa odvolateľa, ak žalobca bez dôvodných pochybností všetky tieto skutočnosti nepreukázal,
nemohol byť v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný. Podľa žalovaného žalobca v

celom priebehu konania tvrdil, že bol žalovaným, konkrétne bývalým primátorom mesta Bytča, D. E.
F., nútený, aby vybudoval parkovisko na časti predmetného pozemku. Vybudovaním tohoto parkoviska
mal D. F. podmieňovať vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Polyfunkčný bytový dom“, ktorú
žalobca realizoval. Podľa žalovaného žalobca rovnako v celom priebehu konania nepredložil jediný
dôkaz, ktorým by uvedené tvrdenie dokázal. Odvolateľ poukázal na to, že bývalý primátor mesta

Bytča D. F. bol v konaní vypočutý ako svedok a uvedené tvrdenia kategoricky poprel. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku nedalo odpoveď na otázku, prečo súd uvedenému nedokázanému tvrdeniu
žalovaného uveril, resp. na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca
mal byť nútený vybudovať parkovisko na predmetnom pozemku. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že z dokazovania nepochybne vyplynulo, že pri vydávaní stavebného

povolenia došlo k závažnému pochybeniu zo strany mesta Bytča. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že
stavebné povolenie bolo podľa súdu vydané pre žalobcu i napriek tomu, že v ňom nebola určená a ani
nebolo pripomienkovaná jedna z podmienok, že pri výstavbe polyfunkčného domu musí zabezpečiť
žalobca aj parkovacie miesta pre obyvateľov daného domu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
v rozhodujúcom čase pri vydávaní stavebného povolenia nebolo možné ani zabezpečiť vybudovanie

parkovacích miest pri polyfunkčnom dome, pretože celý polyfunkčný dom zaberal celú zastavenú
plochu a nebola tam možnosť vybudovať na pozemku žalobcu parkovacie miesta. Odvolateľ taktiež
uviedol, že podľa súdu malo byť zistené, že mesto Bytča bolo oboznámené so záväzným stanoviskom
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline, ktorý pripomienkoval vybudovanie parkovacích
miest a i napriek tomu stavebný úrad neurobil žiadne opatrenia na to, aby bol prípadne prehodnotený

projekt výstavby polyfunkčného domu s tým, aby boli vytvorené aj parkovacie miesta pre obyvateľov
daného domu. Bez toho, aby do stavebného povolenia zadal povinnosť buď zmeniť projekt stavby
a výstavby, alebo iným spôsobom prikázať stavebníkovi zabezpečenie parkovacích miest, uvedené
stavebné povolenie vydal. Podľa odvolateľa uvedené úvahy súdu však nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a ani v platnej právnej úprave, keďže z celého odôvodnenia bolo zrejmé, že sa zamieňa

postavenia mesta Bytča ako stavebného úradu v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného zákona, pričom
pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy a postavenie mesta Bytča ako
subjektu občianskoprávnych vzťahov a v danom prípade vlastníka predmetného pozemku. Žalovaný tiež
uviedol, že nesprávny bol aj záver súdu o tom, že povinnosť vybudovať parkovacie miesta stavebný úrad
nezahrnul do stavebného povolenia, čím malo dôjsť k jeho závažnému pochybeniu. Podľa žalovaného

Mestské zastupiteľstvo v Bytči ako orgán mesta oprávnený rozhodovať o nakladaní s majetkom mesta
svojím uznesením č. 74/2008 zo dňa 29.05.2008 dalo žalobcovi súhlas na vybudovanie jednoduchých
parkovacích miest na predmetnom pozemku na náklady žalobcu. Došlo tak konkludentne k uzatvoreniu
inominátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pričom mestské zastupiteľstvo ani nepodmienilo
uvedený súhlas finančným plnením zo strany žalobcu. Konkludentným prejavom uzatvorenia zmluvy

zo strany žalobcu bola realizácia parkovacích miest uložením zatrávňovacích panelov. Stav dosiahnutý
uzatvorením inominátnej zmluvy nebol do dnešného dňa zmenený. Podľa odvolateľa uzatvorením
uvedenej inominátnej zmluvy bol daný právny dôvod odôvodňujúci uloženie zatrávňovacích panelov na
predmetný pozemok. Zároveň poznamenal, že účel užívania predmetného pozemku sa ani po uloženízatrávňovacích panelov nezmenil, pretože uvedená časť predmetného pozemku bola ako parkovacia
plocha využívaná aj predtým, len nemala spevnený povrch. Podľa žalovaného z uvedeného bolo zrejmé,
že tvrdenie žalobcu o tom, že sa na jeho úkor žalovaný obohatil plnením bez právneho dôvodu bolo

nepravdivé. Žalobca toto tvrdenie v konaní ani nijako nepreukázal a opäť z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nemožno zistiť, prečo súd uvedenému nedokázanému tvrdeniu žalovaného uveril, resp. na
základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil
plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, rozhodol tak, že uvedený rozsudok zruší a vec vráti

v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že na rozdiel od žalovaného má za to, že súd vec
posúdil v celom rozsahu správne, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovaného zaviazal k
náhrade trov konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP s nariadením
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

6. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmluva je všeobecným dôvodom vzniku záväzkového
právneho vzťahu. Občiansky zákonník vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§ 2 ods. 3), čo
znamená, že sa ponecháva na uváženie samotných subjektov či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký
bude jej obsah, aká bude jej forma a aký typ si v konkrétnom prípade zvolia.

6.1 Zásada zmluvnej autonómie tiež znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu podľa §
51 Občianskeho zákonníka uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku
ale ani v inom právnom predpise. Ide o nepomenovanú zmluvu (contractus innominatus). Jej existencia
a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Samotná nepomenovaná zmluva
vznikne až na základe dohody jej účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy, t. j. o právach

a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavu ich vôle a zároveň musia prejaviť vôľu, že proces
vzniku zmluvy je tým ukončený. Musí byť teda zjavné, či došlo k dohode o všetkých podstatných častiach
zmluvy, alebo či sa o zostávajúcich častiach zmluvy uskutoční ďalšie rokovanie, alebo či zostávajúca
časť zmluvy bude určená inak (napríklad súdom alebo rozhodcom). V každom prípade musí byť jasné,
či ide o nepomenovanú zmluvu alebo akúsi prípravnú zmluvu (prípravné práce k vzniku nepomenovanej

zmluvy). To má význam nielen z hľadiska posúdenia vzniku nepomenovanej zmluvy ale aj z hľadiska
určenia jej neplatnosti (neplatnosť nepomenovanej zmluvy ako celku alebo jej časti) pre obchádzanie
zákona(§39OZ),simuláciu(§37OZ)alebodisimuláciu(§49aOZ).Nepomenovanázmluvamárovnakú
záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vymáhateľné.

6.2 V prípade uzavretia tzv. nepomenovanej zmluvy platí, že obsah vzniknutého právneho vzťahu sa
riadi jednak obsahom zmluvy a jednak aj tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
vzťahy, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie. Nie je preto správny záver, že v innominátnej zmluve
musia byť obsiahnuté všetky náležitosti a že sa nemožno spoliehať na ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce konkrétnu zmluvu. Práve naopak, jednoduchosť nepomenovanej zmluvy je

v občianskoprávnych vzťahoch založená na možnom použití príslušných ustanovení, čo je vyjadrením
charakteru týchto vzťahov a v nich sa uplatňujúcej autonómie vôle.

7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a doplnením dokazovania pred odvolacím
súdom vyplýva, že dňa 10.04.2008 doručil žalobca Mestskému úradu Bytča žiadosť o povolenie

vybudovania parkovacích miest. V uvedenej žiadosti žalobca uviedol: „Ako vlastník stavby – Polyfunkčný
dom na ulici Komenského v Bytči (prebiehajúca výstavba) si dovoľujem požiadať mesto Bytča
oprenájomalebokúpučastimestskéhopozemkuprikotolni(oprotimojejstavbe)zaúčelomvybudovania
12 parkovacích miest zo zatrávňovacích panelov. Tieto parkovacie miesta by som vybudoval na vlastnénáklady a slúžili by pre vlastníkov bytov v mojom polyfunkčnom dome. Firma Tezar – prevádzkovateľ
vedľajšej kotolne nemá výhrady k vzniku parkovacích miest“.

7.1 Uvedená žiadosť žalobcu bola prerokovaná orgánom mesta Bytča a mestské zastupiteľstvo na
svojom zasadnutí dňa 29.05.2008 prijalo uznesenie č. 74/2008, ktorým neschválilo odpredaj časti
pozemku pri kotolni na ulici Komenského v Bytči pánovi A. B. a schválilo vydanie súhlasu mesta na
vybudovanie parkovacích miest pri kotolni na ulici Komenského v Bytči zatrávňovacími panelmi na
náklady A. B. s tým, že tieto parkovacie miesta budú verejne prístupné občanom mesta.

8. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že žalobca podal dňa 30. apríla 2009, teda rok po prijatí
citovaného uznesenia mestského zastupiteľstva, žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia na
stavbu „Polyfunkčný bytový dom“. Stavebný úrad vydal dňa 20. mája 2009 oznámenie o začatí
kolaudačného konania pod č. VaŽP/382/2009-Mk a nariadil ústne konanie spojené s miestnym
zisťovaním na 03.06.2009. Na ústne konanie sa dostavili zástupcovia Okresného riaditeľstva

Hasičského a záchranného zboru Žilina a Inšpektorátu práce Žilina, pričom žalobca ako navrhovateľ sa
na ústne konanie nedostavil. V kolaudačnom konaní Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žilina
nevydal kladné stanovisko ku kolaudácii, keďže žalobca nevybudoval parkovacie miesta v zmysle STN
73 4301. Kladné stanovisko vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žilina až na základe žiadosti
žalobcu zo dňa 09.10.2009, keď žalobca preukázal vybudovanie parkovacích miest. Kladné stanovisko

RÚVZ Žilina bolo vydané dňa 13.10.2009. Následne stavebný úrad vydal dňa 14.10.2009 rozhodnutie
č. VaŽP/382/2009-Mk, ktorým povolil užívanie stavby „Polyfunkčný bytový dom“ na pozemku parcela č.
KNC 716/1 katastrálne územie G. C..

9. Pri uvedenom skutkovom stave sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie

o dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal domáhať z titulu,
že mal niečo plniť v prospech mesta, a to bez právneho dôvodu. Krajský súd konštatuje, že žalobca
ešte pred vydaním stavebného povolenia požiadal o záväzné stanovisko Regionálny úrad verejného
zdravotníctva so sídlom v Žiline, pričom z vydaného záväzného stanoviska je zrejmé vytknutie
pripomienky ohľadne nutnosti prešetrenia parkovacej plochy v zmysle STN 73 4301 Budovy na bývanie,

čím bol žalobca upozornený na predmetnú technickú normu, v zmysle ktorej bolo potrebné vybudovať
jedno parkovacie miesto na každý byt. Podľa odvolacieho súdu to znamená, že od samého počiatku
muselo byť žalobcovi známe, že podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia bolo vybudovanie
parkoviska pre vlastníkov, resp. návštevníkov bytového domu. Krajský súd tiež konštatuje, že žalobca
požiadal v roku 2008 mesto Bytča o prenájom, resp. o odkúpenie predmetného pozemku, o ktorý

v konaní išlo. Mestské zastupiteľstvo v Bytči ako orgán oprávnený rozhodovať o nakladaní s majetkom
mesta svojím uznesením č. 74/2008 zo dňa 29.05.2008 dalo však žalobcovi súhlas len na vybudovanie
parkovacích miest pri kotolni zatrávňovacími panelmi
na náklady žalobcu s tým, že uvedené parkovacie miesta budú verejne prístupné všetkým
občanom mesta. So samotným prenájmom, resp. predajom predmetného pozemku žalobcovi mestské

zastupiteľstvo vyjadrilo nesúhlas. Podľa krajského súdu z uvedeného vyplýva, že tak došlo konkludentne
k uzatvoreniu inominátnej zmluvy, pričom mestské zastupiteľstvo ani nepodmienilo tento súhlas
finančným plnením zo strany žalobcu. Konkludentným prejavom uzatvorenia predmetnej zmluvy zo
strany žalobcu bola realizácia parkovacích miest uložením zatrávňovacích panelov, pričom stav
dosiahnutý uzatvorením inominátnej zmluvy nebol doposiaľ zmenený. Uzatvorením tejto inominátnej

zmluvy bol teda daný právny dôvod odôvodňujúci uloženie zatrávňovacích panelov na predmetný
pozemok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účel užívania predmetného pozemku sa ani po uložení
zatrávňovacích panelov nezmenil, pretože uvedená časť predmetného pozemku bola ako parkovacia
plocha využívaná aj predtým, len nemala spevnený povrch. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného
vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že sa na jeho úkor žalovaný obohatil plnením bez právneho dôvodu,

je nedôvodné. Zároveň možno konštatovať, že uvedené tvrdenie v konaní ani žalobca ani nepreukázal.
Odvolací súd tiež konštatuje, že žalobca predmetné uznesenie mestského zastupiteľstva akceptoval,
tzn. že súhlasil s podmienkami, za ktorých mohol položiť na parkovisku zatrávňovacie panely. Pokiaľ
žalobca tvrdil niečo o dohodách medzi ním a bývalým primátorom pánom F., resp. pánom H., ohľadne
úhrady nákladov, uvedené tvrdenia v rámci konania preukázané neboli, ale zostali iba v rovine tvrdení.

10. Krajský súd dodáva len na margo odôvodnenia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie zjavne
zamieňal postavenie mesta Bytča ako stavebného úradu v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného zákona,
pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy a postavenie mesta Bytčaako subjektu občianskoprávnych vzťahov (v danom prípade vlastníka predmetného pozemku). V tejto
súvislosti treba tiež uviesť, že úlohy stavebného úradu jednoznačne vyplývajú zo stavebného zákona
a ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom nie je úlohou stavebného úradu

hľadať pre stavebníka riešenia tak, aby splnil podmienky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov
ale naopak, posudzovať riešenia navrhnuté stavebníkom z pohľadu týchto predpisov a vyžadovať ich
dodržiavanie.

11. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia spočívajúcu v zamietnutí žaloby voči žalovanému, bolo potrebné

nanovo rozhodnúť i o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným (§ 396 ods. 2 CSP). V konaní plne úspešnému žalovanému priznal odvolací súd voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov bude rozhodovať súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Taktiež odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa náhrady trov konania štátu tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy

konania štátu v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)