Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Ján Bednár

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010619
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010619.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a A. B. C., B., v trestnej veci obžalovaného D. C. stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona a § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/20/2023 zo dňa 29. 01. 2024, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 31. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného D. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/20/2023 zo dňa 29. 01. 2024 bol obžalovaný D. C.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 138 písm. j) Trestného zákona, pretože

- od 01.11.2020 do súčasnosti v meste E. F., E. G. H. a inde, napriek zákonnej vyživovacej povinnosti
prispievať na výživu svojich maloletých detí G. C., nar. XX.XX.XXXX, A. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom J., H. XX/XX, K. E. F., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o
rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Cheb, Česká republika sp. zn. OP 49/2020-70 z
04.11.2020, v spojení rozsudkom Krajského súdu v Plzni, Česká republika sp. zn. 18 Co 63/2021-89 zo

dňa 28.04.2021, právoplatným dňa 28.04.2021, ktorým je povinný počnúc dňom 01.11.2020 prispievať
na výživu dcéry G. sumou 800 Kč, syna A. sumou 700 Kč a dcéru I. sumou 500,00 Kč, a to mesačne
vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca k rukám matky detí, si túto povinnosť riadne neplní, v dôsledku
čoho mu vznikol za predmetné obdobie do súčasnosti na výživnom dlh voči dcéram G. C. a I. C.,
ako aj synom A. C. spolu vo výške 72 000,00 Kč, čo je v prepočte 2 958,22- Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné vo
výške 3 281,50 eur k rukám matky maloletých detí G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, J..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obhajkyňa obžalovaného D.
C. v jeho prospech proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že

obhajoba sa nestotožnila s výškou uloženého trestu obžalovanému, ktorý považuje za neprimerane
prísny. V prípade obžalovaného totiž súd mohol v rámci ukladania trestu pristúpiť k určeniu trestu odňatiaslobodyspodmienečnýmodkladom,pretoževprípade,akbysapreukázalo,žedetiajnapriekneplateniu
výživného, núdzou netrpeli, sú splnené podmienky aj pre uloženie takéhoto trestu. Z uvedeného dôvodu
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne po

zrušení napadnutého rozsudku, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody odvolania a z toho
dôvodu navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám.

Obžalovaný D. C. sa nezúčastnil verejného zasadnutia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, keďže sa
zdržuje na neznámom mieste, pravdepodobne v Českej republike ako bezdomovec, preto aj odvolací
súd s obžalovaným konal ako proti ušlému.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Obhajoba obžalovaného podala odvolanie len proti výroku o treste v jeho prospech, preto odvolací
súd v napadnutom rozsudku preskúmal len výrok o treste a zistil, že okresný súd nepochybil, keď
obžalovanému za jeho konanie uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne so
zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V tomto smere odvolací súd, na rozdiel od obhajoby, dospel k záveru, že prvostupňový súd správne
vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, za ktorých trest ukladal. Z odôvodnenia výroku
o treste na strane 3 napadnutého rozsudku je zrejmé k akým skutočnostiam okresný súd prihliadal
pri ukladaní trestu obžalovanému. Správne pri osobe obžalovaného konštatoval, že doposiaľ bol 8-
krát súdne trestaný za rôznu, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný žije ako bezdomovec,

preto sa nepodarilo súdu zabezpečiť správu o pobyte. Za predmetnú trestnú činnosť podľa § 207 ods.
3 Trestného zákona bolo možné obžalovanému uložiť trest v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej
sadzby od jedného do päť rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností došlo k modifikácii trestnej sadzby,
pričom sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby navýšila o jednu tretinu, teda o 16
mesiacov. Pri takto upravenej trestnej sadzbe súd mohol ukladať obžalovanému trest vo výmere 2

roky a 4 mesiace až 5 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu potom okresný
súd správne vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne
so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto smere sa ani
odvolací súd nestotožnil s návrhom obhajoby na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému, pretože tento nie je prvotrestaným páchateľom, doposiaľ bol 8-krát súdne trestaný,

viackrát mu boli uložené podmienečné tresty, napriek tomu páchal trestnú činnosť opakovane. Je zjavné,
že podmienečne ukladané tresty obžalovanému nemali žiadny výchovný účinok. Prvostupňový súd
správne vyhodnotil aj tvrdenia obhajoby, pokiaľ ide o tvrdenie, že deti netrpeli núdzou, čo pri rozhodovaní
súdu nebolo relevantnou skutočnosťou, keďže obžalovaný spáchal skutok závažnejším spôsobom
konania na viacerých osobách a po dlhší čas. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy všetky

okolnosti uvedené v zmysle § 34 Tr. zák. odvolací súd sa s týmto výrokom o treste stotožnil a dospel
k záveru, že takto uložený trest u obžalovaného splní podmienky na generálnu a individuálnu prevenciu.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom jeho obhajkyne ako nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.