Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2023200129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, E., zastúpená
JUDr. Soňou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, a otec – F. G. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, E., zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so
sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, o určenie výživného na čas do rozvodu
manželstva, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 7. novembra 2022 č. k.

59P/138/2021-306, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca na
mal.A.zaobdobieod23.12.2021do5.4.2023určujevovýške550eurmesačnestým,žezročnévýživné
za obdobie od 23.12.2021 do 5.4.2023 vo výške 2.938,27 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach vo výške 150 eur splatných do 15. dňa v mesiaci do rúk matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil otcovi platiť na mal. A. výživné v sume
350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 23.12.2021 (výrok I.),
zročnévýživnénamal.A.zaobdobieod23.12.2021do30.11.2022vsume1.690eurotcoviuložilzaplatiť
matke do 30.3.2023 (výrok II.) a vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).

2. Rozsudok právne odôvodnil použitím § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77

ods. 1 Zákona o rodine, keď uviedol, že v otázke výživného boli predstavy rodičov rozdielne, matka
žiadala určiť výživné v sume 600 eur mesačne, otec považoval takéto výživné za vysoké a navrhoval ho
upraviť v sume 200 eur mesačne. Súd pri určovaní výživného prihliadol na to, že maloletá žije s matkou
v spoločnej domácnosti, ktorá sa v podstatnej miere o ňu stará. Matka bola od 17.12.2015 do 14.1.2022
evidovaná na ÚPSVaR Bratislava a za toto obdobie jej bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo
výške 743,30 eur. Od 15.1.2022 je zamestnaná so základným funkčným mesačným platom približne
1.320 eur netto. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne do 30.6.2022, od 1.7.2022

vo výške 30 eur mesačne. Spolu s dcérou býva v 4-izbovom byte, ktorý vlastní s otcom maloletej
v podielovom spoluvlastníctve. Mesačne hradí polovicu úverovej splátky v sume 450 eur a TV 26
eur mesačne. Ďalšie výdavky na domácnosť vyčíslila nasledovne: potraviny 440 eur, domáce potreby
a drogéria 68 eur, výdavky na maloletú (škôlka a krúžky 45,60 eur, strava v škôlke 44 eur, ošatenie –september 239 eur, lekári/lieky/nepovinné očkovania/vitamíny 100 eur, kožná ambulancia 80 eur/rok,
sedenia u psychologičky 80 eur/sedenie, individuálne sedenie maloletej 50 eur/sedenie, voľnočasové
aktivity 95 eur), výdavky na vozidlo BMW X1 (poistky, pohonné hmoty, servis, diaľničná nálepka,

detská autosedačka) vo výške 311 eur. Matka je podielovým spoluvlastníkom 4-izbového bytu, a taktiež
garážového státia, v bezpodielovom spoluvlastníctve majú ešte jedno motorové vozidlo BMW 1 t. v.
2021, ktoré užíva manžel, inak nevlastní žiaden majetok. Otec maloletej pracuje ako sudca na Krajskom
súde v H. a jeho mesačný príjem za posledný rok predstavoval sumu 3.200 eur netto. V podielovom
spoluvlastníctve vlastní s manželkou 4-izbový byt, garážové státie a je spoluvlastníkom (v podiele 1/3)

nehnuteľnosti v G. E. (ide o rodinný dom po jeho starých rodičoch, v ktorom býva jeho starý otec a on ho
využíva v rámci styku s dcérkou). Otec býva sám v 3-izbovom prenajatom byte v H., za ktorý mesačne
platí nájom 650 eur. Pravidelne hradí alikvotnú časť hypotekárneho úveru a časť fixných nákladov na
byt na C., celkovo v sume 300 eur mesačne a spláca bezúčelový úver vo výške 300 eur mesačne, ktorý
si vzali ako manželia na bežnú spotrebu a kúpu podielových fondov. Ďalej jeho výdavky predstavujú:
strava 240 eur, drogéria 100 eur, ošatenie 150 eur, motorové vozidlo 320 eur (pohonné hmoty, poistenie),

mesačná životná poistka v sume 180 eur mesačne, telefón 35 eur, osobitné onkologické poistenie 15
eur, internet 20 eur, psychologické poradenstvo týkajúce sa maloletej 170 eur, sporenie maloletej 200
eur mesačne, výživné 200 eur, návštevy lekárov a očkovanie maloletej, náklady na maloletú v čase styku
140eurmesačne.Cennépapierevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovsúvhodnote100.000eur,
jedno vozidlo je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, druhé je vo vlastníctve otca, nakoľko bolo

zakúpenézprostriedkovdedičstva.Matkavyčíslilamesačnénákladynamaloletúspoluvovýškecca850
eur pozostávajúce z položiek: strava 200 eur, škôlka a krúžky 45,60 eur, strava v škôlke 44 eur, ošatenie
– september 239 eur, lekári/lieky/nepovinné očkovania/vitamíny 100 eur, kožná ambulancia 80 eur/rok,
sedenia u psychologičky 80 eur/sedenie, individuálne sedenie maloletej 50 eur/sedenie, voľnočasové
aktivity 95 eur, pohonné hmoty 100 eur a pod.). Súd konštatoval, že v konaní treba vychádzať zo

všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom
veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdavky s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické.
Súd po preštudovaní výdavkov matky na maloletú dospel k záveru, že v mnohých smeroch sú tieto
výdavky nadhodnotené. Konkrétne mal za to, že napríklad výška výdavkov za oblečenie, voľnočasové
aktivity, vitamíny a očkovania, náklady na prepravu autom, nezodpovedajú potrebám maloletého dieťaťa

vo veku 4 rokov. Takisto výdavky označené ako sedenia u psychologičky, neboli preukázané ako
pravidelne vynakladaný mesačný výdavok. Súd teda vyhodnotil tieto výdavky ako umelo navyšujúce
náklady na dieťa. Súd považoval výživné navrhované matkou v sume 600 eur mesačne za neprimerane
vysoké a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej. Je nesporné, že od začiatku konania
došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, pričom mal. A. začala navštevovať materskú školu. Súd

nemal pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom detí sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako
náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času a podobne, mieru opodstatnenosti výdavkov však
musí náležite a starostlivo zvažovať. Po vyhodnotenom dokazovaní mal súd za to, že výživné na
maloletú v sume 350 eur mesačne bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa, zohľadňujúc príjmy,
výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, nakoľko od začiatku konania až do

vydania rozhodnutia vo veci samej otec pravidelne matke uhrádzal na výživu dieťaťa sumu 200 eur
mesačne, čo súd zohľadnil pri výpočte zročného výživného. Matkou navrhovanú výšku výživného súd
považoval v súčasnom období za neprimeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má iba
bežné náklady súvisiace so zabezpečením výživy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti a pod., pričom
zohľadnilajaktuálnevynakladanévýdavkynaobčasnépsychologicképoradenstvo.Súdvtejtosúvislosti

poznamenal, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu
výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti,
pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa,
ktoré ešte nie je schopné sa živiť, a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
V neposlednom rade treba poukázať i na tú skutočnosť, že matka žiadala výživné 600 eur mesačne

v čase, keď ešte nebola zamestnaná a po tom, ako získala pravidelný príjem, túto skutočnosť vôbec
v navrhovanej výške výživného nezohľadnila. Ak matka argumentovala tým, že súdna prax vychádza
pri určení výšky výživného z princípu založeného na matematickom výpočte výživného pre povinného
rodiča vychádzajúceho z percentuálneho výpočtu z čistého príjmu povinného rodiča a vychádzajúc
z minimálneho čistého príjmu otca v sume 3.216 eur, výživné na maloletú predstavuje 20-25% z čistého

príjmu otca, súd poukázal na to, že žiaden právny predpis v Slovenskej republike neupravuje tabuľkovo,
aké percento z príjmu má predstavovať výživné na maloleté deti, ak aj nejaké tabuľky niekde existujú,
majú čisto odporúčací charakter s tým, že každú situáciu je potrebné posudzovať individuálne. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, a to výškou mesačných nákladov, výškoupoložiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako
napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka nedá
záujemcovi, a neposkytne mu vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať. Súd posudzoval aj

životnú úroveň, na ktorú bolo maloleté dieťa nastavené, a ktorú je potrebné v rámci možností zachovať,
pričom rozchod rodičov maloletého dieťaťa nemôže byť z hľadiska určenia vyživovacej povinnosti na
jeho ujmu. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že príjmy a majetkové pomery otca boli pri určení
výšky výživného náležite zohľadnené a to aj bez ohľadu na to, či boli preukázané príjmy alebo prípadné
straty na LYNX burze. Je nutné mať na zreteli, že maloletá sa nachádza iba v predškolskom veku,

pričom k podstatnejšiemu nárastu výdavkov na dieťa dôjde pravdepodobne až nástupom do školského
zariadenia. V konaní taktiež nebola potvrdená žiadna diagnóza, pokiaľ ide o psychický stav dieťaťa,
a neboli preukázané ani pravidelné výdavky súvisiace s poskytovaním psychologického poradenstva
dieťaťu. Ak povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môže sa oprávnený obrátiť na súd
s návrhom na určenie výživného. Návrh by mal byť podaný čo najskôr, keďže súd môže priznať výživné
najskôr odo dňa začatia súdneho konania a ak sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, možno

ho priznať aj tri roky spätne. Ak súd po náležitom zhodnotení okolností prípadu usúdi, že dôvody hodné
osobitného zreteľa sú dané, môže priznať výživné tri roky spätne. Dôvodom hodným osobitného zreteľa
môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže
nevedel, kde sa tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zlý zdravotný stav. Matka žiadala výživné
priznať od 15.11.2021, t. j. od času, kedy otec maloletej opustil spoločnú domácnosť a prestal riadne

prispievať na výchovu a výživu maloletej. Súd návrh matky maloletej na určenie vyživovacej povinnosti
spätne – od 15.11.2021 – zamietol, poukazujúc na to, že v danom prípade nezistil žiadne dôvody hodné
osobitnéhozreteľa,ichexistenciumatkasúduničímnepreukázala,tietonevyplynulianizinýchokolností.
Návrh na súd podala matka až dňa 23.12.2021, súd teda určil ako počiatok povinnosti platenia výživného
od uvedeného dátumu. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú od 23.12.2021 (t. j. odo dňa,

keď matka podala návrh na určenie výživného k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu), čím vzniklo
celkovo zročné výživné do 30.11.2022 (pri zohľadnení faktu, že otec pravidelne hradí matke výživné 200
eur mesačne) v sume 1.690 eur, t. j. za obdobie 8 dní v mesiaci december 2021 a 11 mesiacov roku
2022 (11 x 150 eur = 1.650 + 8 dní x 5 eur (1 deň) = 40; 1.650 + 40 = 1.690 eur). Časové obdobie
približne štyroch mesiacov je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to

s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti, ako i majetkové pomery. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť otcovi platiť výživné vo výške 600 eur mesačne
od 15.11.2021. Namietla, že súd nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav veci a nezistil náležite
všetky skutočnosti nevyhnutné na správne a zákonné rozhodnutie o výške výživného. Súd nevykonal
dokazovanie vo veci obchodovania otca s cennými papiermi na burze Lynx vyžiadaním si výpisu

z burzového účtu a opakovane odignoroval návrhy matky na vykonanie tohto dokazovania. Majetkové
priznania otca za rok 2021 a daňové priznanie otca za rok 2021 nezobrazujú aktuálne a reálne hodnoty
cenných papierov a zisky z obchodovania. Súd nezohľadnil skutočnosť, že splátka úveru v sume 300 eur
mesačne, je splátkou spotrebného úveru použitého ako investícia na obchodovanie s cennými papiermi.
Súd nezohľadnil jej tvrdenie, že počas spoločného hospodárenia boli všetky úvery manželov splácané

zo ziskov z obchodovania s cennými papiermi. Namietla, že súd dôkazy ňou predkladané buď odmietol
alebo vykonal a vyhodnotil v rozpore so zákonom a svojvoľne. Uviedla, že riadne zdokladovala náklady
na maloletú, vrátane nákladov na ošatenie a voľnočasové aktivity. Nie je jej zrejmé, ktoré z týchto
výdavkov považoval súd za nadhodnotené. Zdôraznila, že príjmy a majetkové pomery otca umožňujú
uhradiť všetky odôvodnené potreby maloletej. Odmietla záver súdu, že výdavky na vitamíny a očkovanie

súd nadhodnotené. Rovnako čo sa týka sedení u psychologičky, ide o dôvodný a preukázaný výdavok.
Pre zdravý vývin maloletej je nevyhnutný odborný psychologický dohľad. Uviedla, že náklady na
prepravu autom sú v dnešnej dobe bežné výdavky rodiča spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa,
pričom maloletá od narodenia používa prevažne tento typ prepravy. Výdavky spojené s prepravou si
uplatnil aj otec. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím o výške výživného odoprel maloletej právo

na uspokojovanie všetkých jej odôvodnených potrieb. Súd nezohľadnil, že otec neplatí maloletej
žiadne krúžky, súkromných lekárov, súkromnú psychologičku, neberie ju so sebou na zahraničné
dovolenky, lyžovačky, ani zďaleka nezakupuje všetko, čo potrebuje, s odôvodnením, že to maloletá
nepotrebuje. Napadnutým rozsudkom súd preniesol takmer celú vyživovaciu povinnosť maloletej namatku a uprednostnil individuálne záujmy otca pred záujmami maloletej. Následkom napadnutého
rozsudku bude zníženie životnej úrovne maloletej a neprípustná disproporcionalita životnej úrovne otca
a maloletej. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd sa odklonil od rozhodovacej

praxe, keď pri deťoch v tomto veku súdy pristupujú k určeniu výživného, ktoré predstavuje cca 20
% čistého príjmu povinného rodiča. Namietla, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Napadnutý rozsudok je tiež nezákonný z dôvodu, že súd nerozhodol napadnutým rozsudkom
aj o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka tiež poukázala na ďalšie náklady v súvislosti
so starostlivosťou o maloletú.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť mu platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Namietol, že súd
prvej inštancie ho v rozpore s § 62 Zákona o rodine zaviazal na úhradu všetkých odôvodnených potrieb
maloletej, ktoré v rozhodnutí ustálil. V odôvodnení rozhodnutia súd neuvádza, akú výšku výdavkov
považuje za primeranú, t.j. nie je možné ustáliť, z akej konkrétnej sumy celkových mesačných výdavkov

na maloletú súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal. V tejto časti považoval rozsudok
za nepreskúmateľný. Súd považoval za skutočne dokázané, resp. odôvodnené výdavky na maloletú
maximálne vo výške 316 eur a otcovi určil výživné ešte vyššie, a to v sume 350 eur. Namietol výšku
nákladov na ošatenie, voľnočasové aktivity a výživové doplnky, ktoré podľa jeho názoru môžu byť
maximálne vo výške 112 eur. Maximálne celkové výdavky na maloletú uznané súdom prvej inštancie

(316 eur) a zároveň výdavky na maloletú v sume 112 eur predstavujú maximálnu mesačnú sumu
výdavkov 428 eur. Bez ohľadu na príjem otca, možnosti a schopnosti matky, ak majetkové pomery
rodičov sú spravidla rovnaké odôvodňujú, aby aj matka prispievala na výživu maloletej sumou vyššou
ako 78 eur mesačne. Namietol, že súd nezohľadnil jeho výdavok za prenájom bytu vo výšku 650 eur
mesačne, keď bolo preukázané, že matka ho s užívania spoločného bytu vylučuje.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
Poukázal na to, že matka pravidelné, odôvodnené výdavky vynakladané na maloletú nikdy určito
a zrozumiteľne nevyčíslila. Zotrval na nadhodnotení výdavkov na ošatenie a zdravotnú starostlivosť.
Uviedol, že prostriedky vložené do cenných papierov boli investované dlhodobo, o čom matka vedela

a s čím súhlasila. Na naliehanie matky otec predčasne ukončil investovanie a v roku 2022 predal všetky
cenné papiere so záporným zhodnotením za posledné dva roky. Poukázal na to, že odhliadnuc od
nocí, je maloletá de facto v striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na rozsah styku on zabezpečuje
starostlivosť o maloletú počas 40 % času. Od podania návrhu sa pomery zmenili, keď v čase podania
návrhu matka nemala žiadny príjem z pracovného pomeru a počas konania sa zamestnala s príjmom

1320 mesačne netto. Počnúc januárom 2023 sa tiež zvyšujú rodinné prídavky a podstatným spôsobom
sa navyšuje daňový bonus. Matka tiež nerozlišuje medzi svojimi výdavkami a výdavkami na maloletú.

6.Kodvolaniuotcasapísomnevyjadrilamatkamaloletej,ktoráuviedla,žeotecnepreukázalaneosvedčil
dôvodnosť žiadneho z ním uvádzaných odvolacích dôvodov. Odvolanie považovala za absolútne

účelové, tendenčné a špekulatívne. Celkové náklady na uspokojovanie potrieb maloletej uviedla vo
výške 1817,99 eur. Suma 850 eur, ktorú uviedol súd v bode 40. odôvodnenia predstavuje mesačné
výdavky na maloletú v podobe podielu maloletej na strave 200 eur, škôlka a krúžky 45,60 eur, strava
v škôlke 44 eur, ošatenie – september 239 eur, lekári/lieky/nepovinné očkovania/vitamíny 100 eur, kožná
ambulancia 80 eur/rok, sedenia u psychologičky 80 eur/sedenie, individuálne sedenie maloletej 50 eur/

sedenie, voľnočasové aktivity 95 eur, pohonné hmoty 100 eur a pod. V sume 850 eur nie sú uvedené
výdavky matky na bývanie (450 eur), služby spojené s bývaním (25,88 eur), domáce potreby a drogéria
(68,49 eur), osobné motorové vozidlo a pohonné hmoty (311,81). Pri posudzovaní odôvodnených
výdavkov na odôvodnené potreby maloletej preto nie je možné vychádzať iba zo sumy pripadajúcej na
časť odôvodnených potrieb maloletej (850 eur) a nezohľadňovať celkové výdavky matky vynaložené na

uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletej, teda aj výdavkov na bývanie a služieb spojených
s bývaním, hygienu a drogériu, prepravu (1817,99 eur). Tvrdenie otca, že skutočné mesačné výdavky
na maloletú predstavujú sumu 316 eur je nelogické a neprijateľné. Súd nikdy v tejto výške neustálil
odôvodnené potreby maloletej. Náklady na prepravu autom patria v zmysle ustálenej súdnej praxe
k bežným výdavkom rodiča spojeným so starostlivosťou o maloleté dieťa. Výdavok otca na nájomné za

byt v H. v sume 650 eur mesačne a následne i výdavok na pohonné hmoty minuté za účelom styku
s maloletou v E. po jeho odsťahovaní sa do H., nie sú nevyhnutné výdavky otca, pretože otec má
možnosť bývať v rodinnom dome v E. – C. I. G. E., ktorého je spoluvlastníkom. Dieťa má právo podieľaťsa na životnej úrovni rodiča. To znamená, že životná úroveň povinného rodiča sa má premietnuť do
určenia výživného na maloleté dieťa.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP) po zistení, že odvolania boli
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66

CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné
a čiastočne je dôvodné odvolanie matky.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je určenie výživného na mal. A. na čas do rozvodu
manželstva.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd s účinnosťou od 23.12.2021 uložil otcovi platiť výživné v sume 350 eur mesačne vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 23.12.2021 do 30.11.2022 v sume
1690 eur mu uložil zaplatiť do 30.3.2023 a vo zvyšku návrh matky zamietol.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne

a správne vyhodnotil, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne zákonné ustanovenia, avšak pri ich
aplikácii na zistený skutkový stav dospel k nesprávnemu záveru o výške vyživovacej povinnosti otca.

11. Odvolatelia okrem iného odvolanie odôvodnili tým, že im súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Namietol, že súd svoj rozsudok riadne neodôvodnil,
keď sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné.
12. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.
2 CSP, je nepreskúmateľné.

13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu/účastníka konania,
ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu“.

14. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s názorom odvolateľov, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom

na nedostatok dôvodov, nakoľko obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument
účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov konaniauvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku,
či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS

209/2004, II.ÚS 200/2009 a podobne).

15.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkupodľanázoruodvolaciehosúduvyššieuvedenémuzodpovedá,
pričom je samozrejmé, že odvolatelia s niektorými skutkovými závermi súdu nesúhlasia. Súd prvej
inštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkujasneavýstižnevysvetlil,akoposúdilpodstatnéskutkové

tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, uviedol prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v

celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom.
Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so
zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia,
pretoaninemožnopolemizovaťsjehoskutkovýmizávermi,ktorémajúoporuvovykonanomdokazovaní.

17. Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni oboch rodičov. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia §
75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine

významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním
(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným

stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od

veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba
odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia

dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.).

19. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa

mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/
škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa
v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať
v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba

prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov.20. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom
zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 % z čistého
príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti, samozrejme so zohľadnením, že určenie

výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu. V tejto súvislosti bola vypracovaná Metodiku výpočtu výživného vypracovanú v rámci

Národného projektu: Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov
v rodinnoprávnej agende, v zmysle ktorej sa z čistého príjmu povinného rodiča na výživu dieťaťa
určuje suma zodpovedajúca 18 % pre dieťa v predškolskom veku (pri existencii len jeden vyživovacej
povinnosti).

21. Samozrejme je potrebné tiež zohľadniť, v akom rozsahu sa podieľa na osobnej starostlivosť o dieťa

v zmysle vyššie uvedeného povinný rodič. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že otec sa
s maloletou stýkal v bežnom rozsahu, ktorý nemal vplyv na určenie výšky výživného, pretože podstatná
časť osobnej starostlivosti o dieťa zostala na matke.

22. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že životnú úroveň maloletej, na ktorú bola nastavená, je

potrebnévrámcimožnostízachovať,pričomrozchodrodičov nemôžebyťzhľadiskaurčeniavyživovacej
povinnosti na jej ujmu.

23. S prihliadnutím k vyššie uvedenému a s poukazom na súdom prvej inštancie ustálenú životnú
úroveň otca a matky odvolací súd považoval za účelom podieľania sa maloletej na životnej úrovni otca

(vychádzajúc zo súdom prvej inštancie ustálených zárobkových, majetkových a osobných pomerov otca
vrozhodnomobdobí)zadôvodnéazodpovedajúcezákonnýmkritériám,akoajrozhodovacejpraxisúdov
pretavenej i do vypracovanej Metodiku výpočtu výživného určiť výživné vo výške 550 eur mesačne.

24. Bolo potrebné sa stotožniť sa s námietkou matky ohľadne neodôvodnenosti výdavku za nájom bytu

v H., pretože otec má možnosť bývania v nehnuteľnosti v G. E., ktorej je podielovým spoluvlastníkom.
Na druhej strane by sa mu však zvýšili náklady v súvislosti s dochádzkou do práce.

25. Dôvodnou bola tiež námietka matky, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť i o zverení maloletej do
jej osobnej starostlivosti. Medzičasom však nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva

rodičov, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode, a teda v súčasnosti
rozhodovať o zverení za minulé obdobie stratilo na význame.

26. Súd prvej inštancie správne otcovi uložil platiť výživné odo dňa začatia konania, pričom svoj postup
náležite odôvodnil a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (bod

47.).

27. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už
vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. za obdobie od 23.12.2021 do 5.4.2023 (deň
právoplatnosti rozvodu) určil vo výške 550 eur mesačne.

29. Pri výpočte zročného výživného za obdobie od 23.12.2021 do 5.4.2023 vychádzal z toho, že za
uvedené obdobie mal otec na výživnom zaplatiť 8482,99 eur (pomerná časť za 12/21 159,66 eur /17,74
eur x 9/, 15 mesiacov x 550 eur a pomerná časť za 4/23 73,33 eur /18,33 eur x 4/), pričom za uvedenéobdobie zaplatil 5544,72 eur (pomerná časť za 12/21 58,06 eur /6,45 eur x 9/, 10 mesiacov x 200 eur,
5 mesiacov x 350 eur, zročné výživné podľa napadnutého rozsudku 1690 eur a pomerná časť za 4/23
46,66 eur /11,66 x 4/). Zročné výživné tak predstavuje sumu 2938,27 eur.

30. Vzhľadom na výšku zročného výživného odvolací súd zročné výživné povolil otcovi zaplatiť
v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške zročného
výživného a pomerom otca s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 52 CMP.

32. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).