Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822200326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F. XX, proti odporkyni/manželke: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, právne zastúpenej: JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova
18, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: H., nar.
XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na
odvolanie odporkyne/manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-378 zo dňa

12. januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-402 zo
dňa 13. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, m e n í tak, že otec je povinný
platiť výživné pre maloletú H., nar. XX.XX.XXXX, v sume 100,- Eur mesačne, pre maloletú I., nar.
XX.XX.XXXX, v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, v sume 70,- Eur mesačne
a pre maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 60,- Eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci
k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

Na zameškanom výživnom za obdobie od 14.10.2022 do 31.07.2024 u maloletej H. v sume 840,- Eur,
u maloletej I. v sume 420,- Eur a u maloletej J. v sume 210,- Eur, povoľuje otcovi splátky po 20,- Eur
na každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení
jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné

pre maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, H., I., J. a A. po 60 Eur mesačne na každé
dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Žiline č.k. 7CoP/5/2023-186 zo dňa 22. februára 2023, mal preukázané, že nie je v možnostiach
a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec je aktuálne zamestnaný vo firme

OKNOTYP, s. r. o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800 Eur v hrubom, z ktorého mesačne platí
377,42 Eur spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva, mesačne
platí deťom poistky vo výške 97,40 Eur, výživné na maloleté deti vo výške 240 Eur, matke, pri ktorej otec
momentálne býva, platí mesačne za elektriku 50 Eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal, že strava,hygienické potreby a lieky ho vyjdú na 300 Eur mesačne, celkovo jeho výdavky predstavovali 1.064,80
Eur. Príjem matky zo spoločnosti VEREX je vo výške cca 1.200 Eur, jej výdavky predstavujú asi 1.420
Eur. Čo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú H. vo výške 60 Eur a na maloletú I. a J.

vo výške 40 Eur, nezdajú sa účelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet matky, ako aj
na to, že sa nezdá pravdepodobné, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla dovoliť kupovať
deťom mesačne oblečenie za 140 Eur. Rovnako sa súdu prvej inštancie tak zdal výdavok na stravu
pre maloletú H. vo výške 350 Eur v porovnaní s nákladmi na stravu matky, ktorá má rovnakú diagnózu,
prehnane vysoký. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prakticky vychádzal z možností a schopností otca,

pričom prihliadol na to, že spláca spoločný úver a poistky na maloleté deti.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie nezdôvodnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť

a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú H. a I. po 200 Eur mesačne a pre maloletú J. a maloletého
A. po 150 Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode, alternatívne navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvoinštančný súd podľa jej názoru pri rozhodovaní neprihliadol na všetky
rozhodujúce skutočnosti, keď nevyhodnotil ani všetky vykonané dôkazy, čo malo za následok potom

i určenie neprimerane nízkeho výživného otcovi maloletých detí, ktoré nepostačuje ani na pokrytie
najzákladnejších potrieb. V možnostiach otca je a v minulosti bolo platiť vyššie výživné, keď napríklad
dňa 14.08.2022 prispel na výživu maloletým deťom sumou 500 Eur mesačne, dňa 11.09.2022 sumou
320 Eur mesačne, na ktoré skutočnosti opäť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní
neprihliadol. Otec od 01.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. s tým, že

pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 900 Eur v hrubom a zamestnávateľ
mu taktiež vyplatil cestovné náhrady za mesiac október vo výške 1.433 Eur. Obdobné príjmy otec
dosahoval aj v mesiacoch január 2023, február 2023, marec 2023, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že
od zamestnávateľa PREDOS, s.r.o. dostával ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy iba mzdu
spolu s cestovnými náhradami v priemere vo výške 800 Eur. V spoločnosti STAREK Transport s.r.o. otec

ukončil pracovný pomer dohodou bez náležitého dôvodu, a teda mohol dosahovať príjem vo výške okolo
1.450 Eur - 1.770 Eur mesačne, čoho sa bezdôvodne vzdal. Aj podľa lekárskej správy B. B. E. otec síce
trpel cukrovkou 2. (ľahkého) typu, ale bez chronických komplikácií, ktorá si podľa lekárky nevyžaduje
ani inzulínovú liečbu, ani neovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľa, na ktorú skutočnosť opäť súd
prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom matka prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojom
odvolaní a poukazovala na neustále zvyšovanie výdavkov v súvislosti so zabezpečením potrieb
maloletých detí, a to i s prihliadnutím na dĺžku konania od rozvodu manželstva rodičov.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, lebo nie je
v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, než ho určil súd prvej inštancie.
Na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že sa opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK
Transport s.r.o., keďže príjem, ktorý dosahoval po rozviazaní pracovného pomeru u tohto
zamestnávateľa, mu nepostačoval ani na pokrytie základných životných potrieb.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky taktiež navrhoval rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Na pojednávaní pred odvolacím súdom prihliadajúc na nové
skutočnosti, keď otec sa opätovne zamestnal u pôvodného zamestnávateľa, navrhol upraviť výživné
primerane možnostiam a schopnostiam otca.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 65, § 66 CMP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že otca zaviazal platiť výživné pre
maloletú H. v sume 100 Eur mesačne, pre maloletú I., v sume 80 Eur mesačne, pre maloletú J., v sume
70 Eur mesačne a pre maloletého A., v sume 60 Eur mesačne.

6. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 4P/6/2022-94 zo
dňa 04. augusta 2022 rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 28.10.2006. Maloleté deti na čas
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s právom obidvoch rodičov zastupovať maloleté detia spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné po 60 Eur mesačne na každé dieťa vždy
do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Na odvolanie manželky-matky Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 7CoP/5/2023-186
zo dňa 22. februára 2023 citovaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a súvisiacom
výroku o náhrade trov konania zrušil a v týchto častiach vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vo výroku o rozvode manželstva ponechal rozsudok nedotknutý a vo výroku o zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej

inštancie o rozvode manželstva rodičov nadobudol tak právoplatnosť dňom 14. októbra 2022.

7. Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď v ďalšom
konaní rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. V intenciách zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu síce doplnil dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, keď
sa oboznámil s výpismi z peňažných ústavov otca, predloženými listinnými dôkazmi zo strany matky

týkajúcimi sa rozviazania pracovného pomeru otca, ale z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, aký
význam mali tieto dôkazy pre rozhodnutie o výške výživného, keď opätovne len skonštatoval, že nie je
v možnostiach otca platiť vyššie výživné, než bolo určené v poradí prvým citovaným rozsudkom.

8. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom odvolací súd skúmal, či sa otec bez
dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, na ktorú skutočnosť v priebehu celého konania poukazovala
i matka maloletých detí, a teda, či by bolo bez takéhoto postupu otca v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť vyššie výživné pre maloleté deti, než ako ho určil súd prvej inštancie.
Ako vyplynulo z potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., priemerný hrubý

mesačný príjem otca u tohto zamestnávateľa spolu s cestovnými náhradami predstavoval cca 1.100
Eur podľa počtu vykonaných zahraničných ciest. Pracovný pomer otec ukončil dohodou bez uvedenia
dôvodu ku dňu 30.06.2023. Za takéhoto stavu potom súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval u posledného zamestnávateľa
OKNOTYP, s. r. o., kde pracoval ako stolár s príjmom 800 Eur mesačne v hrubom. Otec v priebehu

celého konania nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by mu neumožňovali vykonávať prácu
u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy B. B. E., podľa ktorej
ochorenie otca - Diabetes mellitus 2. typu žiadnym spôsobom neobmedzovalo otca pri výkone jeho
zamestnania. Tieto skutočnosti vyplynuli i z dokazovania pred odvolacím súdom, kde otec sám potvrdil,
že opätovne nastúpil pracovať u tohto pôvodného zamestnávateľa, a preto odvolací súd na rozdiel

od súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca
u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o.. Odvolací súd taktiež nezohľadnil na strane otca výdavky
súvisiace s platením spoločného úveru bývalých manželov, keďže tu sa jedná o vzájomné záväzky
rodičov a otec má možnosť si vyporiadať majetkové vzťahy s matkou maloletých detí po rozvode
manželstva v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

10. Vychádzajúc z možností a schopností otca, ktorý sa bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho
zamestnania, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem, z ktorého
je schopný platiť výživné pre maloleté deti v celkovej výške 310 Eur mesačne a prihliadajúc zároveň na
rozdielne potreby detí zaviazal ho platiť výživné pre maloletú H. 100 Eur mesačne, pre maloletú I. 80 Eur

mesačne, pre maloletú J. 70 Eur mesačne a pre maloletého A. 60 Eur mesačne k rukám matky vždy do
každého 20. dňa v mesiaci vopred. Takto určené výživné zohľadňuje fyzický vek detí, a tým i rozdielne
náklady na zabezpečenie ich potrieb, pričom sa jedná prakticky len o minimálne výživné postačujúce
na pokrytie najzákladnejších potrieb maloletých detí (tu je potrebné zdôrazniť, že potreby oprávneného
- v tomto prípade maloletých detí, sú vždy determinované možnosťami a schopnosťami povinného -

v tomto prípade otca).

11. Keďže odvolací súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej
inštancie o rozvode (14.10.2022), otcovi vznikol dlh na výživnom - zameškané výživné u maloletej H.v sume 840 Eur (21 mesiacov po 40 Eur), u maloletej I. 420 Eur (21 mesiacov x 20 Eur), u maloletej
J. v sume 210 Eur (21 mesiacov x 10 Eur), ktoré je otec povinný splatiť v 20-eurových mesačných
splátkach na každé dieťa, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri

nezaplatení jednej splátky. Takto určené splátky sú podľa názoru odvolacieho súdu primerané jednak na
výšku zameškaného výživného, a tým i dobu splatnosti a zároveň nemôžu spôsobiť otcovi existenčné
problémy v súvislosti so zabezpečením jeho základných životných potrieb.

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods.

2 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov celého konania (prvoinštančného
i odvolacieho konania).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).