Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122261483
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6122261483.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. narodeného B., zastúpený advokátskou
kanceláriou Lex Fortis s. r. o., Trenčín, Rybárska 7683/2D, IČO: 53559339, proti žalovanej E. narodenej
B., o zaplatenie sumy 36.032,70 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2023 č. k. 14Co/81/2022-176, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok
Okresného súdu Lučenec z 05. októbra 2022 č. k. 10C/34/2022-123 (ďalej len „súd prvej inštancie“),
ktorým výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.032,70 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 36.032,70 eura od 26. marca 2021 do zaplatenia, všetko v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a
výrokom III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. Odvolací súd priznal
žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca si po rozvode s bývalou manželkou vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov na
základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva z 11. júla 2008 a priamo v čl. III (str. 3)
sa bývalá manželka zaviazala poukázať finančnú čiastku 1.200.000 Sk na bankový účet č. B... Tento
bankový účet nebol bankovým účtom žalobcu, ale bankovým účtom žalovanej. Suma bola poukázaná
na účet žalovanej dňa 08. septembra 2008. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu tvrdila, že táto
suma jej bola darovaná.

3.Súdprvejinštanciezistil,ževýzvouz19.marca2021vyzvalžalobcaprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy (vrátenie zvyšnej časti sumy vo výške 36.032,70 eura v
lehote 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy na účet mandanta a náhrady nákladov veriteľa spojených
s uplatnením pohľadávky prostredníctvom právneho zástupcu veriteľa vo výške 503,80 eura na účet
právneho zástupcu veriteľa s tým, že v prípade, ak dlžná suma nebude v uvedenej lehote pripísaná v

plnej výške v prospech účtu F. a jeho právneho zástupcu, pristúpi bez zbytočného odkladu k vymáhaniu
dlžnej sumy vrátane príslušenstva (zákonných úrokov) súdnou cestou, a to bez ďalšieho upozornenia (č.
l. 15 spisu). Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 24. marca 2021, ako vyplýva z podacieho
lístka (č. l. 16 spisu) a žalovanej doručená dňa 25. marca 2023 (č. l. 17 spisu). Súd ju kvalifikoval podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka.

4. V danom prípade nebolo sporné a žalovaná to ani nespochybňovala, že prijala sumu 39.832,70 eura
(1.200.000 Sk). Keďže strany sporu neuzatvorili zmluvu v písomnej forme, súd pri skúmaní zmluvynemohol vychádzať z jazykového písomného vyjadrenia vôle strán, pričom žalobca tvrdil, že išlo o
zmluvu o pôžičke a žalovaná, že išlo o darovanie (resp. kompenzáciu za všetko, čo žalovaná žalobcovi
kúpila alebo dala). Spor teda nastal ohľadom právneho titulu poskytnutia finančných prostriedkov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca, ktorý bol
povinný preukázať vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, nepreukázal, že medzi stranami sporu bola
platne uzatvorená zmluva o pôžičke. Dôkazom o tom, že v danom prípade išlo o pôžičku, nie je ani
predložená e-mailová a sms-komunikácia. Hoci žalobca sa od žalovanej viackrát domáhal vrátenia
peňazí, vyrovnania dlhu voči svojej osobe, zo žiadnej správy nevyplýva, že by žalovaná pôžičku od

žalobcu výslovne potvrdila. V e-mailoch žalovaná uvádza, že „príde za žalobcom, aby sa dohodla o
určitých veciach", „dá veci do poriadku", „do konca roka to určite dorieši", obsah týchto správ však
nesvedčí jednoznačne o tom, že ide o pôžičku, a to aj vzhľadom na nanajvýš súkromnú povahu vzťahu
strán sporu a privátny charakter a obsah ich vzájomnej komunikácie, ktorý sa týkal aj osobných a
partnerských tém.

5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo sporu o tom, že finančné
prostriedky vo výške 39.832,70 eura žalobca žalovanej poskytol a žalovaná ich prevzala, a to bez toho,
aby bol medzi stranami dohodnutý, resp. preukázaný tvrdený právny dôvod. Pri absencii právneho
titulu musel súd konštatovať, že boli finančné prostriedky poskytnuté žalovanej bez právneho dôvodu,
a teda sa na jej strane jedná o bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaná časť uvedenej sumy vo výške

3.800 eur žalovanému zaplatila, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok dlžnej sumy vo výške
36.032,70 eura.

6. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že
žalovaná ako odvolateľka, neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu

prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2, 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o ďalšie nové relevantné skutočnosti,
ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu
účastnícikonanianiesúpovinníuplatnenýnároksprávneprávnekvalifikovať,pretožeprávnakvalifikácia
je záležitosť súdu a v prípade nesprávne právne uplatneného nároku súd túto právnu kvalifikáciu

správne upraví. Teda tvrdenie žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie prijatia
peňažných prostriedkov na účte žalovanej ani nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Rovnako
všakniejepredmetomodvolaciehokonaniaanizáversúdu,žeanižalovanáneuniesladôkaznébremeno
ohľadom tvrdeného právneho titulu prijatia nespochybnenej peňažnej sumy. Odvolací súd sa v plnej
miere stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a považoval ho za správne a zákonné ako aj odôvodnenie

za dostatočne jasné a zrozumiteľné. Poskytnuté finančné prostriedky nemožno považovať za vzájomnú
kompenzáciu, eventuálne, že boli predmetom nepomenovanej zmluvy alebo boli predmetom darovania.
Pokiaľ tak strany sporu - a to ani jedna - neuniesli dôkazné bremeno, išlo s poukazom na § 451 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o plnenie prijaté žalovanou bez
právneho dôvodu, čomu potom svedčí právna kvalifikácia poukázania a prijatia tohto peňažného nároku

titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobcu. Pokiaľ žalovaná nepreukázala (v spore
neprodukovala žiaden dôkaz) z akého dôvodu prijala na svoj bankový účet sumu 1.200.000 Sk, ktorú
poukázala bývalá manželka žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorenej dňa 11. júla
2008 čl. III tejto dohody), potom bol nárok žalobcu na vrátenie plnenia poskytnutého z nepreukázaného

právneho dôvodu, dôvodný.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súdy si podľa nej jednostranne osvojili
argumentáciu žalobcu bez toho, aby bol niečo povinný dokazovať, pričom konštatovali, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. Tým bola porušená rovnosť strán. V prípade bezdôvodného obohatenia
OZ uvádza lehoty na jeho vydanie. Na jednej strane súdy kvalifikovali vec ako bezdôvodné obohatenie,
ale čas plnenia kvalifikovali podľa všeobecných ustanovení a nie podľa ustanovení o bezdôvodnom,
obohatení. Nemala možnosť uplatniť námietku premlčania, keďže súd uplatnil iné ustanovenia OZ, aké
mal v súvislosti s bezdôvodným obohatením aplikovať. Nebola zastúpená právnym zástupcom, lebo

si bola istá, že na finančné prostriedky, ktoré od nej žalobca požadoval, nemal právny nárok. Preto
požadovala, aby dovolací súd zrušil rozsudky dovolacieho a prvoinštančného súdu a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne požadovala, aby jej dovolací súd priznal nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.8. Podľa žalobcu sa v konaní od začiatku uplatňoval princíp rovnosti zbraní. To nenarušuje ani
skutočnosť,žesažalovanánedalazastupovaťadvokátom.Žalovanejsaumožniloreagovaťnarealizáciu

všetkých procesných opatrení protistrany. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(ďalejlen„najvyššísúd“)z22.septembra2010sp.zn.5Cdo/196/2009,podľaktoréhojeprávna
kvalifikácia vecou súdu. Podľa neho nebol povinný meniť žalobu, aby súd mohol vec právne kvalifikovať
inak. Žalovaná neuplatnila námietku premlčania ani v samotnom odvolaní, aj keď už z rozsudku súdu
prvej inštancie bola evidentná právna kvalifikácia titulu, z ktorého bol odvodený nárok žalobcu. Podľa

neho názoru túto námietku ani nemohla uplatniť po aplikovaní zákonnej koncentrácie konania v zmysle
CSP. Argumentáciu doplnil aj odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04.
júna 2019 I. ÚS 23/2019-12. Záverom navrhol, aby najvyšší súd volanie zamietol a priznal mu nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaná dovolanie podala v stanovenej

lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
a dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

10. Podľa § 420 písm. f) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Dovolateľka namietala porušenie rovnosti strán a nemožnosť namietať premlčanie bezdôvodného
obohatenia.

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní
uplatneným dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom tak,
akohozistilodvolacísúd(§442CSP),keďvbode16.uviedol,že:„Pokiaľtakstranysporu-atoanijedna
- neuniesli dôkazné bremeno, správne potom súd prvej inštancie peňažný nárok uplatnený žalobcom

právne kvalifikoval s poukazom na zákonné ustanovenia § 451 ods. 1, 2 občianskeho zákonníka ako
plnenie prijaté žalovanou bez právneho dôvodu, čomu potom svedčí právna kvalifikácia poukázania
a prijatia tohto peňažného nároku titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovanej na úkor žalobcu.
Pokiaľ žalovaná nepreukázala (v spore neprodukovala žiaden dôkaz) z akého dôvodu prijala na svoj
bankový účet sumu 1.200.000 Sk, ktorú poukázala bývalá manželka žalobcovi titulom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva uzatvorenej dňa 11. júla 2008 (pozri 51. III tejto dohody), potom bol nárok žalobcu na
vrátenie plnenia poskytnutého z nepreukázaného právneho dôvodu, dôvodný a okresný súd žalovanú
správne zaviazal na zaplatenie žalobcovi zvyšnej časti sumy.“.

13. Dovolací súd poukazuje na to, že žalobca považoval poukázanú sumu na jej účet za bezdôvodné
obohatenie až keď žalovaná poprela, že uvedenú sumu jej poskytol titulom pôžičky. Žalovaná
nepreukázala právny titul svedčiaci v jej prospech. Súdy preto správne vyhodnotili, že išlo o bezdôvodné
obohatenie.

14. Vznik bezdôvodného obohatenia nastal momentom, keď žalobca peniaze ponechané na účte
žalobkyne žiadal vrátiť. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie dňa 13. septembra 2022
do zápisnice uviedol, že: „...vtedy bola možnosť uložiť peniaze v Slovenskej sporiteľni, kde úrok bol
nejakých 6%...“. Výzva na vrátenie peňazí bola žalovanej doručená dňa 25. marca 2021. Ide o skutkové
okolnosti prípadu z ktorých dovolací súd vychádza.

15. Najvyšší súd zistil, že žalovaná v odvolaní z 18. októbra 2022 (čl. 135) námietku premlčania
nevzniesla.16. Podľa § 366 pís. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Podľa § 100 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka.

18. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovanej o nemožnosti uplatniť námietku premlčania. Po

právnom posúdení veci ako bezdôvodného obohatenia, mohla v rámci odvolania vyjadriť námietku
premlčania,nakoľkoidevzmysle§366písm.d)CSPišloonovýprostriedokprocesnejobranyžalovanej,
ktorý vzhľadom na iné právne posúdenie súdom prvej inštancie nemohla uplatniť, keďže došlo tým k
zmene posúdenia dňa, od kedy začala plynúť premlčacia doba. Napriek tomu žalovaná si túto námietku
neuplatnila v jej odvolaní a ani v jej ďalších vyjadreniach. Keďže si žalovaná v zmysle § 100 OZ
neuplatnila námietku premlčania, odvolací súd postupoval správne, keď sa plynutím premlčacej doby

nezaoberal.

19. Najvyšší súd konštatuje, že uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nebolo
dôvodné, a preto podľa § 447 písm. f) CSP dovolanie odmietol.

20. Dovolací súd rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.