Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215140
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2116215140.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Trnava, Ludvika
van Beethovena 26, IČO: 00 175 480 ako správca vo vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet K.
súpisné číslo XXXX na ulici O. XX-XX, J., zastúpený UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r.
o., Bratislava, Mliekarenská 2, IČO: 36 662 291, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a. s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,

Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. decembra 2021 č. k. 9Co/104/2020-574, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. decembra 2021 č. k. 9Co/104/2020-574 a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok Okresného

súdu Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 06. augusta 2020, č. k. 11C/33/2017-458 o zamietnutí
žaloby a priznaní žalovanej nároku na náhradu trov konania; potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a
žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Žalovaná - banka
ako veriteľ (pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a. s.) a vlastníci bytov v bytovom dome

súp. č. XXXX na ul. O. XX-XX v J., v zastúpení žalobcom - správcom ako zákonným zástupcom, ako
dlžníci, uzavreli dňa 7. septembra 2009 Dodatok č. 1 k Zmluve o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX z
21. decembra 2006, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 99 581,76 eur (3 000 000 Sk) za
účelom zateplenia bytového domu. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 15. decembra 2011 úrokové
rozpätie z 1,0 % p. a. na 2,50 % p. a., a to podľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Suma bezdôvodného obohatenia mala predstavovať spolu sumu 3 948,40 eur, z toho suma 3 917,25
eur ako rozdiel medzi sumou 4 377,37 eur, ktorú vlastníci bytov žalovanej zaplatili po zvýšení úrokového
rozpätia od 15. decembra 2011 do 15. júna 2016, a sumou 460,12 eur, ktorú by zaplatili na úrokoch bez
zvýšenia úrokovej sadzby a suma 31,15 eur ako rozdiel medzi sumou 40,41 eur, ktorú vlastníci bytov
žalovanej zaplatili po zvýšení úrokovej sadzby od 16. júna 2016 do 21. novembra 2016 a sumou 9,26
eur, ktorú by zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokovej sadzby. Nebolo sporným, že úver bol splácaný

v zmysle prehľadu splátok úveru. Uzatvorením úverovej zmluvy, týkajúcej sa bytového domu, práva a
povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

3. Odvolací súd ku kontraktačnému procesu doplnil, že je nutné zohľadniť aj skutočnosť, že kontraktácia
prebehla medzi dvoma právnickými osobami, pričom žalobca ako profesionál v danej oblasti mal
mať dostatok vedomostí na porozumenie obsahu zmluvných dojednaní. Z bodu 5.5 zmluvného

dojednania je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho, že banka môže jednostranne meniť úrokovú
sadzbu v prípadoch uvedených v ustanovení, čomu zodpovedalo jazykové vyjadrenie ustanovenia,predchádzajúce rokovania banky a žalobcu, ako aj následné správanie sa, keď žalobca aplikáciu
uvedeného ustanovenia akceptoval. Odvolací súd mal za to, že zákonné podmienky dojednania
jednostrannej zmeny úrokovej sadzby v danom prípade boli splnené, keď dôvod jednostranného

zvýšenia úrokovej sadzby bol v predmetnej zmluve dohodnutý a zároveň jej zmena bola oznámená
žalobcovi, preto dojednanie v bode 5.5 zmluvy nemôže byť z uvedeného hľadiska neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Okrem toho bolo možné meniť úrokovú sadzbu nielen v neprospech, ale aj
v prospech spotrebiteľa. Keďže ani podľa odvolacieho súdu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovanej, považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou premlčania nároku. Oznámenie o zmene

výšky úroku považoval za doručené. Ani prípadné nedoručenie oznámenia by nebolo podľa neho
dôvodom neúčinnosti alebo neplatnosti zvýšenia.

4. Odvolací súd pripomenul, že správca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov
bytov pri uzavretí predmetného dodatku v roku 2009, pričom žalobou podanou o cca 7 rokov neskôr
namieta znenie dodatku, s ktorým v roku 2009 súhlasil a použitie bodu 5.5, ktoré nakoniec v roku 2011

akceptoval. Konštatoval, že správca je povinný dodržiavať aj § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, z
čoho vychádza aj otázka prípadnej zodpovednosti za škodu vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových
priestorov.Odvolacísúdrovnakonezistilaniporušeniuprincípurovnostisporovýchstránpodľačl.6CSP.
Nedoplnil dokazovanie, nakoľko žalobca nepreukázal, že návrh na doplnenie dokazovania nemohol
použiť bez svojej viny v doterajšom konaní. Súčasne sa vysporiadal s námietkami spojenými s výškou

zvýšeného úroku.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) a
§ 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že predmetom konania a z toho

vyplývajúceho súdneho prieskumu nie je článok 2.2.4 zmluvy, ale článok 5.5 zmluvy (zmenová klauzula).
Výklad zákona prvoinštančným a odvolacím súdom je extrémne nespravodlivý (bod 46 odôvodnenia
prvoinštančného rozsudku) a vedie k úplnej nemožnosti posudzovania zmenových klauzúl obsiahnutých
v § 53 ods. 4 písm. i) a j) OZ. Podľa dovolateľa odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho
súdu neposkytuje logické, presvedčivé argumenty a popisy úvah súdov, ako dospeli, na základe

vykonaného dokazovania, k záveru, že žalovaná preukázala individuálne dojednanie predmetnej
zmluvy. Aj napriek tomu, že žalovaná nikdy neprodukovala žiadny dôkaz, nenavrhla preukazovanie
individuálneho dojednania so spotrebiteľmi v zmysle § 53 ods. 3 OZ, súd zamietol žalobu z dôvodu
preukázania individuálneho dojednania. Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi bol vysvetlený, aj
to len čiastočne, nejednoznačne a neúplne „kontraktačný proces“ v rokoch 2006 až 2010, ale takto

žalovanou produkované dôkazy vôbec nepreukazujú individuálne dojednanie zmluvných podmienok
v prípade uzavretia konkrétnej zmluvy, medzi žalovanou a spotrebiteľmi. Spotrebiteľom sú jednotliví
vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca. Súd však preklenul nedostatok individuálneho
dojednávania spotrebiteľmi cez priebeh „kontraktačného procesu“ medzi zamestnancom banky a
zástupcom správcu (prokuristom), čo je neprípustné a nemá oporu v ustanoveniach OZ. Zmluva

bola predložená žalovanou bez možnosti do nej zasiahnuť. Zmluvné podmienky banky považuje za
nejasné, neprimerané a dostávajúce spotrebiteľa do nevýhodnejšej polohy oproti veriteľovi, a to najmä
pri práve banky rozhodnúť o zvýšení vlastnej marže. Zo strany banky tak môže dôjsť k uplatneniu
svojvoľného prístupu. Odvolací súd sa nezaoberal určitosťou a zrozumiteľnosťou bodu 5.5 zmluvy, a
teda nedošlo k jeho právnemu posúdeniu a výkladu najmä s poukazom na neprijateľnosť zmluvnej

podmienky. Argumentáciu podporil rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých musí
byť zmluvná podmienka spojená so zmenou poplatkov jasne formulovaná, aby mohol spotrebiteľ na
základe jasných kritérií predpokladať prípadné zmeny poplatkov. Túto zmluvnú podmienku považuje za
neprijateľnú, čo spôsobuje neplatnosť. Následne namietal nevykonanie niektorých dôkazov, z ktorých
by vyplynul iný skutkový stav. Skutkový stav ustálený súdom spojeným s individuálnym dojednaním

a zvýšením úrokového rozpätia nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním, ale v príkrom rozpore so
skutočnosťami, ktoré z neho vyplynuli. Nakoľko oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia neobsahovalo
žiaden dôvod, spotrebitelia nemohli zistiť, či tento existoval v zmysle zmenovej klauzuly 5.5. Odvolací
súd sa nezaoberal, prečo list z NBS z 28. apríla 2015 nebolo možné vykonať ako dôkaz.

6. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil žalobca položením otázok, od ktorých
záviselo rozhodnutie veci a ktoré neboli dovolacím súdom vyriešené: 1/ Je možné individuálne dojednať
v zmysle § 53 ods. 2 OZ zmluvné ustanovenia s inou osobou ako spotrebiteľom? 2/ Sú podmienky
uvedené v § 53 ods. 4 písm. a) až w) OZ spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak sú individuálne dojednané, považované
za neprijateľné a teda neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, alebo sa na ne vzťahuje režim druhej vety §

53 ods. 1 OZ? 3/ Aké sú výnimky aplikácie § 53a ods. 1 OZ na posudzované neprijateľné zmluvné
podmienky; patria medzi ne „iné skutkové okolnosti“, „netotožnosť“, prípadne iné zákonné výnimky? 4/
Je možné značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka hodnotiť podľa súdom hypoteticky
nastolenej otázky, že by dodávateľ mohol na základe takto formulovaného ustanovenia aj znížiť úrokovú

sadzbu, pričom však nikdy k zníženiu nedošlo?

7. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie

8. Žalovaná považuje dovolanie za neprípustné a žiada, aby ho dovolací súd odmietol. Nesúhlas s

odôvodnením rozhodnutia nezakladá vadu zmätočnosti. Rozhodnutie považuje za vecne správne a
riadne odôvodnené. Už len argumentácia názormi odvolacieho súdu predpokladá neexistenciu vady
zmätočnosti. Odvolací súd nemusí odpovedať na každú jednu žalobcom nastolenú otázku, ak dáva
odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré považuje odvolací súd v konkrétnom prípade za podstatné.
Zo skutkového stavu je zrejmé, že zmluvný bod 5.5 bol individuálne dojednaný a nie je v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko mohlo dôjsť aj k zníženiu úrokovej sadzby. Spotrebitelia, s ktorými malo
individuálne dojednanie zmluvy prebehnúť boli zastúpení správcom, ktorý konal v ich mne, a s ktorým
bolo sporné ustanovenie individuálne dojednané. Argumentáciu podporil stanoviskom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) R 78/2021. Skutkové zistenia súdov oboch inštancií
považuje za správne. Keďže došlo k dohode medzi bankou a správcom, považuje výklad pojmu „značná

nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ za vedľajší nemajúci vplyv na výsledok sporu.
Z dokazovania bolo zrejmé, že správcovi bola vysvetlená zmenová klauzula, a preto ju nepovažuje
za neurčitú alebo nezrozumiteľnú. Žalobcom namietaná absencia rozporu sporného ustanovenia s
dobrými mravmi bola konzumovaná spotrebiteľským prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok.
Z argumentácie žalobcu, v ktorej vytrhol z kontextu niektoré tvrdenia a dokumenty, ktoré boli vykonané

ako dôkaz zákonným spôsobom, je zrejmé, že ide iba o jeho subjektívnu nespokojnosť s hodnotením
dôkazov. Predmetom sporu nebolo posúdenie platnosti oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia, ale
vydanie bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia, že čl. 5.5 zmluvy o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Súd tak nemal dôvod posudzovať obsah textu oznámenia o zvýšení úrokového
rozpätia. Tento dokument navyše nemá zákonom ani zmluvou predpísané náležitosti, z ktorých by bolo

zrejmé, že dôvod musí byť uvedený v oznámení. Navyše, svedkovia potvrdili, že správca bol o dôvode
zmeny podrobne informovaný na osobných rokovaniach. Žalobcom predložené otázky dovolaciemu
súdu nie sú špecifikované, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Odkázal len na
bod 2.4 A) - H) dovolania, v ktorom však nie sú formulované žiadne odpovede na položené otázky. K
prvej otázke uviedol, že spotrebitelia boli zastúpení správcom. Najskôr sa správca zúčastnil rokovania

bez vlastníkov bytov a teraz zasa tvrdí, že ich prítomnosť bola nevyhnutná. K druhej otázke uviedol,
že v zmysle smernice 93/13/EHS za nekalú sa považuje iba taká zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, a táto podmienka napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy. Nemožno ani aplikovať § 53a ods. 1
OZ, nakoľko spotrebiteľ konajúci prostredníctvom správcu obsah zmluvy mohol ovplyvniť. K poslednej

otázke pripomenul, že žalovaná v súčasnosti uplatňuje úrokovú sadzbu v hodnote nižšej ako 2,5% p. a.,
keďže hodnota sadzby EURIBOR je dlhodobo v zápornej sadzbe (teda menej ako 0%). V dôsledku takto
nastavenej sadzby EURIBOR riziková váha žalobcu žalovanej neumožňuje ďalšie zníženie úrokového
rozpätia, ktoré je aj napriek tomu od roku 2011 nemenné.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný
dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Dovolací súd preto
napadnuté uznesenie podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP vec vrátil odvolaciemu súd na

ďalšie konanie.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP10. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Žalobca namietal nepreukázanie individuálneho dojednania zmluvných podmienok najmä s
poukazom na zmenovú klauzulu 5.5, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, jej neurčitosť,

nedojednanie zmluvy priamo s vlastníkmi bytov ako spotrebiteľmi namiesto správcu, svojvôľu banky pri
zvyšovaní úrokovej sadzby bez uvedenia riadneho vysvetlenia, nedostatočné vysvetlenie kontrakčného
procesu súdom, nevykonanie niektorých dôkazov, nezoberanie sa listom z NBS.

12. Podľa bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 07.09.2009 ( čl. 39)
„ Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery

rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta
stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou
bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v
čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu
úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka

predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi“.

13. Dovolací súd zistil, že obsahovo totožná zmluvná podmienka v bode 5.5. Zmluvy o termínovanom
úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 16.12.2008 v znení : „ Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť
úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže

súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej
váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery
rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s
aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená
uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej

lehote oznámi Klientovi“, bola už predmetom skúmania vo veci Okresného súdu Piešťany v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia medzi totožnými účastníkmi konania a vo výroku rozsudku sp. zn.
14C/21/2017 zo dňa 13.08.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/90/2020 zo dňa 24.11.2021 bola vyhlásená za neprijateľnú. Dovolací súd rozsudkom sp.zn.
5Cdo/71/2022 zo dňa 31.05.2023, dovolanie žalovanej Prima banky Slovensko, a. s. zamietol.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

14. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

15. Dovolací súd z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 zo dňa 31.05.2023 vychádzal ako
z prejudikatúry, ktorá už vyhodnotila právnu otázku týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
už bola v rozhodovacej praxi dovolacím súdom vyriešená.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.