Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Jana Gargulová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/69/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204751
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7623204751.3
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/
XX, XXX XX A., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovaným: 1. C. B., E. B., 2. C. F., E. B., 3. G.
B., E. B., 4. C. D., rod. Sedlacká, 5. H. B., E. B., 6. I. B., E. B., 7. I. B., E. B., 8. C. B., E. B., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd podanie - žalobu žalobcu zo dňa 20.9.2023 o d m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1C/69/2023 – 15 zo dňa 4.10.2023 bol žalobca vyzvaný na
odstránenienedostatkovsvojhopodania-žalobyvlehote10dní,pričomsúdvuznesenízároveňuviedol,
v čom nedostatky podania spočívajú.
2. Žalobca uznesenie súdu prevzal dňa 5.10.2023 a reagoval na neho žiadosťou o predĺženie lehoty na
odstránenie vád o 30 dní. Súd mu túto lehotu predĺžil do 10.11.2023.
3. Dňa 8.11.2023 predložil súdu žalobca podanie, v ktorom uviedol, že požiadal Ministerstvo vnútra
SR o oznámenie bydliska žalovaných, vo vzťahu ku ktorým bolo oznámené, že osoby žalovaných sa
v registri nenachádzajú. Žalobca zároveň požiadal dedičské oddelenie tunajšieho súdu o poskytnutie
informácií o dedičských konaniach po žalovaných, na čo mu tunajší súd oznámil, že bez poskytnutia
dátumu narodenia a dátumu úmrtia vrátane posledného bydliska nie je možné zistiť, či na tunajšom
súde bolo vedené dedičské konanie. Vo vzťahu k predmetným pozemkom majú byť žalovaní označení
ako zastupovaní Slovenským pozemkovým fondom a vo vzťahu k predmetnej stavbe majú byť žalovaní
označení ako zastupovaní opatrovníkom.
4. Vo vzťahu k nevykonateľnému petitu žaloby predložil žalobca upravený petit aj s konkrétnymi sumami,
ktoré majú byť vyplatené žalovaným vypočítané na základe ním predloženého znaleckého posudku,
pričom uviedol že tieto sumy majú byť vyplatené na depozitný účet tunajšieho súdu.
5. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6. Súd konštatuje, že vo vzťahu k označeniu žalovaných uviedol žalobca zmätočné označenie
žalovaných, kedy v jednej časti žalobného nároku majú mať ako zástupcu Slovenský pozemkový fond
a v druhej časti majú mať procesného opatrovníka.
7. V časti označenia žalovaných ako zastúpených Slovenským pozemkovým fondom žalobca neuviedol,
z akého dôvodu ich má tento orgán zastupovať. Jeho zastupovanie nie je zapísané v katastri
nehnuteľností na predmetnom liste vlastníctva, a preto je ich označenie ako neznámych vlastníkov pre
súd sporné. Žalobca nepreukázal, že vykonal všetky dostupné úkony pred podaním žaloby, ktoré by
mohli viesť k identifikácii žalovaných alebo ku konečnému vyvodeniu záveru, že sa jedná o neznámychvlastníkov. V samotnom liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. je uvedené pri všetkých
žalovaných, že titul nadobudnutia je „II etapa - 114/89“, k čomu sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril
a nepreukázal snahu o ich identifikáciu vo vzťahu k tomuto údaju. V liste vlastníctva je tiež v závere
uvedené, že sa jedná o bývalú „pozemnoknižnú vložku č. XXX“, čo žalobca rovnako tiež žiadnym
spôsobom neskúmal a sám vyvodil záver, že vlastníci sú neznámi a tým pádom ich zastupuje Slovenský
pozemkový fond.
8. Žalobca ako preukázanie svoje snahy o identifikáciu žalovaných vykonal iba jednoduchý dotaz na
register obyvateľov a na dedičské oddelenie tunajšieho súdu, ktorých negatívny výsledok mu musel
byť zrejmý vopred, keďže iba na základe mena a priezviska je objektívne takmer nemožné poskytnúť
konkrétnejšie informácie o neznámej fyzickej osobe z akejkoľvek databázy. V tomto smere sa žalobca
pokúšal celú svoju materiálnu ale aj procesnú pasivitu presunúť na súd, od ktorého pôvodne žiadal,
aby všetky nevyhnutné úkony zisťovania informácií o žalovaných vykonal za neho. Takýto postup
je za normálnych okolností jednak narušením princípu tzv. rovnosti zbraní a jednak prichádza do
úvahy iba v prípade, kedy žalobca sa z objektívnych dôvodov nemôže k určitým informáciám dostať,
napríklad z dôvodu ochrany osobných údajov a podobne. Žalobca preukázateľne nevyčerpal všetky
jemu dostupné spôsoby identifikácie žalovaných, aby ich bolo možné konštatovať za neznámych
vlastníkov.
9. Súd teda konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaní sú neznámi vlastníci, a teda, že ich
v zmysle § 34 ods. 3 a 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a v zmysle §
13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastupuje
pred súdom Slovenský pozemkový fond.
10. Za zmätočné súd považuje zároveň označenie rôzneho zástupcu žalovaných vzhľadom na jednotlivé
časti žalobných nárokov. Vo vzťahu k označeniu Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu sa
súd už vyjadril vyššie. Vo vzťahu k označeniu procesného opatrovníka ako zástupcu žalovaných súd
poukazuje na § 68 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť
samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník a na § 69
prvú vetu C.s.p., podľa ktorého súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže
samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Súd vo vzťahu k žalovaným nedokáže
posúdiť, či tieto fyzické osoby majú alebo nemajú spôsobilosť samostatne konať pred súdom a prípadne
v akom rozsahu, keďže ich žalobca neidentifikoval v dostatočnom rozsahu. Samotné uvedenie mena
a priezviska a oznámenie, že o takejto osobe nemá žalobca iné informácie, nemôže bez ďalšieho
automaticky znamenať, že takáto osoba nemôže pred súdom samostatne konať. Navyše je viac než
pravdepodobné, v prípade, že nepôjde skutočne o neznámych vlastníkov, že niektorá zo žalovaných
fyzických osôb už nežije a takáto osoba stratila spôsobilosť na práva a povinnosti, čo nie je možné
napraviť ustanovením procesného opatrovníka, pretože by sa v tomto prípade jednalo o neodstrániteľnú
procesnú podmienku konania. Súd nie je povinný ustanoviť procesného opatrovníka vtedy, keď si to želá
žalobca, ale iba v zákonom určenom prípade, pričom v tomto spore má súd za to, že tu okolnosti na
ustanovenie procesného opatrovníka na strane žalovaných v súčasnosti neexistujú.
11. Vo vzťahu k vykonateľnému petitu žaloby žalobca síce upravil výšku náhrady, ktorú má vyplatiť
jednotlivým žalovaným, avšak všeobecný súd už v súčasnosti nedisponuje oprávnením prijímať tzv.
solučné úschovy, takže žalobný petit je v tomto smere naďalej nevykonateľný a to aj v nadväznosti na
spornú a nedostatočnú identifikáciu žalovaných.
12. Vzhľadom na to, že žalobca bol o následkoch odmietnutia podania poučený, no napriek výzve súdu
na odstránenie nedostatkov podania, tieto nedostatky podania v lehote určenej, resp. aj predĺženej
súdom, neodstránil a pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, súd podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu podaním vo veci samej, odmietol.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. s tým, že je zrejmé, že v tom štádiu sporu
žiadnej zo strán trovy konania nevznikli, preto právo na ich náhradu súd žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.