Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010068
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8521010068.8

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp. zn. 1T/l5/2021 zo dňa 14.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku vec obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v D. B., trvale bytom E. XXX/XX, D. B., stíhaného podľa obžaloby Okresnej prokuratúry
Stará Ľubovňa pod Pv 404/20/7710-43 zo dňa 24.03.2021 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období najneskôr od presne nezisteného dňa mesiaca január 2018 až doposiaľ v priestoroch
bytového domu na ul. X. XXXX XX, ako aj v byte na adrese F. X v meste D. B. a na iných miestach,
predovšetkým pod vplyvom alkoholických nápojov, opakovane verbálne a fyzicky útočil a spôsoboval
psychické utrpenie svojej družke G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. X, D. B., s ktorou prerušovane
žil v spoločnej domácnosti a ktorá je zároveň aj matkou ich spoločného dieťaťa, a to tým spôsobom, že

ju podozrieval žiarlivostnými scénami z nevery, nadával jej, že je žumpa, kurva, piča, ľompa nevďačná
a neschopná, čo u poškodenej vyvolávalo pocity menejcennosti a najmenej štyrikrát ju v byte na ul. X.
XXXX XX v D. B. fyzicky napadol, a to tak, že jej silnými stlačeniami rúk vytváral na rukách modriny,
strkal do nej, ťahal ju za vlasy, kde pri tom, ako spadla na zem, tak ju nohou kopol do chrbta, čím jej
síce zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenia, nespôsobil, ale spôsobil jej tým fyzické utrpenie
a bolesť, kde po tomto konaní obvineného minimálne tri krát z uvedeného bytu v nočných hodinách

utiekla preč spoločne s maloletým synom, a to zo strachu pred jeho agresivitou a prípadnými ďalšími
fyzickými útokmi, kde následne na to sa poškodená v mesiaci máj 2020 presťahovala do bytu na ul. F.
J. X v D. B., kde ju obvinený mal v presne nezistenom čase pri hádke sotiť do sušiaka, o ktorý sa udrela
a následkom toho spadla na zem, kde aj po tomto konflikte poškodená zo strachu odišla radšej preč
z domácnosti, čo vyvrcholilo dňa 12.12.2020, kde obvinený sa v čase asi okolo 19.30 hod. nachádzal
v byte pri poškodenej na ul. F. v D. B., kde potom, ako mu poškodená povedala, že čaká na svojho

kamaráta, ten vybuchol, nadával jej, že ho vymenila za kokotov, kde následne obaja po hádke odišli
z bytu preč, kde ako prvá odišla poškodená, ktorá sa následne vrátila späť do bytu a v čase o 23.13
hod. uvedeného večera jej pred bytovkou vulgárne nadával, po týchto nadávkach sa obvinený dostal do
bytového domu, kde začal kopať na dvere poškodenej, ktorá mu ich z obavy, že ich vykopne otvorila a
potom, ako obvinený vošiel do bytu, tak poškodenú bezdôvodne sotil na sedaciu súpravu v obývačke,
kde ju začal otvorenými dlaňami udierať po celom tele, čomu sa poškodená bránila, následne sa jej

po chvíli podarilo utiecť do detskej izby, kde ju nasledoval a tam ju päsťami udieral do oblasti hlavy a
popri tom ju opakovane kopal do lýtok a stehien na nohách, toto fyzické napádanie pokračovalo aj vspálni uvedeného bytu, kde obvinený poškodenú ďalej fyzicky napádal, a to spôsobom, že ju na posteli
kopal do nôh a zadku, čím jej spôsobil zranenia, a to pomliaždenie hlavy a podliatinu na čele, pričom
po tomto fyzickom napádaní sa poškodenej podarilo bosej utiecť von z bytu aj so synom a na svojom

aute odišla preč,

postúpil Okresnému úradu Stará Ľubovňa, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal
prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť, ktorú aj
dodatočne písomne odôvodnil. V jej dôvodoch po rekapitulácii výroku sťažnosťou nenapadnutého
uznesenia a podstatných dôvodov, o ktoré oprel svoj záver v napadnutom uznesení, uviedol, že súd
nesprávne vyhodnotil závažnosť konania obžalovaného, nakoľko zľahčil konanie obžalovaného a to aj
napriek tomu, že sám dospel k záveru, že úderov smerujúcich na poškodenú dňa 12.12.2020 bolo viac,
pričom poškodenú obžalovaný udieral aj päsťou a kopol ju párkrát a že situácia bola vyhrotená. Súd

však len skonštatoval, že následky zranení u poškodenej nedosahovali poškodenie zdravia v rozsahu
vyžadovanom Trestným zákonom a ustálenou judikatúrou. Vzhľadom na vykonané dokazovanie máme
zato, že konanie zo dňa 12.12.2020 naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona a obžalovanému mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V kontexte vykonaného

dokazovania je potrebné vziať do úvahy celkové spolužitie obžalovaného a poškodenej, kedy ako
aj súd konštatuje, dochádzalo zo strany obžalovaného voči poškodenej k slovným, resp. fyzickým
útokom. Tieto útoky vyvrcholili práve dňa 12.12.2020, kedy nabrali na intenzite. Poškodená doterajšie
vzájomné konflikty vedela zvládať svojimi dispozíciami, obrannými mechanizmami, prípadne aj tým, že
spoločné bývanie s obžalovaným prerušila. Avšak konanie obžalovaného, ktorého sa voči nej dopustil

dňa12.12.2020,jejspôsobilonielenfyzickézraneniavyplývajúcezoznaleckéhoposudku,alepredmetný
útok sa u nej prejavil aj narušením jej psychickej integrity, a to prežívaním bezmocnosti, strachu, obáv
a ohrozenia, čo konštatovala v záveroch posudku aj znalkyňa z odboru psychológie K. J.. Skutočnosť,
že predmetná udalosť sa odrazila aj na jej psychike, svedčí aj tá skutočnosť, že poškodená dokonca
aj pribratému znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia uviedla, že do

práce po incidente nešla, lebo si chcela psychicky oddýchnuť od incidentu. Teda obžalovaný spôsobil
poškodenej nielen následky na jej fyzickom zdraví /spočívajúce vo viacpočetnom pomliaždení mäkkých
tkanív rôznych častí tela ľahkého stupňa - pomliaždenie čela s krvnou podliatinou, pomliaždenie zadnej
časti pravej hornej končatiny v oblasti lakťa a nad lakťom, pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti
ľavého lýtka a pruhovitú kožnú odreninu v oblasti krku až šije vľavo/, ale aj na psychickom. Podotýka, že

obžalovaný dňa 12.12.2020 útočil opakovane na poškodenú, a to aj napriek tomu, že táto mala počas
väčšej časti útoku na rukách ich maloletého syna. Útočil do rôznych častí jej tela, kopal ju, udieral ju
rukami, pričom používal aj päste, a to práve do oblasti hlavy. V pokračovaní v útoku na poškodenú
zabránil obžalovanému až svedok K. D., ktorý videl poškodenú, ako ležala so synom na manželskej
posteli a videl ako obžalovaný napriahol ruku zovretú v päsť a v tom momente odtiahol obžalovaného

od poškodenej. Len vďaka včasnému zásahu svedka mohla poškodená so synom opustiť svoj domov,
a hľadať pomoc. V tomto smere je namieste si položiť otázku - akým hrubým a neľudským spôsobom
útočil obžalovaný na poškodenú, keď táto sporo odetá s dieťaťom v náručí utekala bosá v zimnom
období pred obžalovaným? Je potrebné taktiež zohľadniť, že motiváciou útoku na poškodenú bola
žiarlivosť obžalovaného, čo jednoznačne vyplýva z výsluchu poškodenej. Navyše u obžalovaného boli

v čase útoku psychické funkcie zmenené vplyvom užitia psychotropných látok a bol v stave opitosti
stredne ťažkého stupňa, kedy je u neho zvýšená agresivita, o čom svedčia záznamy v odpise z registra
trestov, ako aj vo výpise priestupkov. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria vyplýva, že agresivita sa aktivizuje u obžalovaného najmä pod vplyvom požitého
alkoholu, kedy dochádza k útlmu racionálnej kontroly a prevážia primitívnejšie vzorce správania. Navyše

obžalovaný si bol na základe predchádzajúcich skúseností vedomý účinkov alkoholu na jeho správanie.
Vzhľadom na osobnosť obžalovaného je potrebné vziať do úvahy aj znalecký posudok znalca z
odboru psychológia, z ktorého vyplýva, že v osobnosti obžalovaného sú zvýraznené črty senzitivity,
impulzivity, egocentrickosti, ktorých potencovanie psychotropnými látkami už aj v minulosti viedli k
problémovému správaniu. V kontexte uvedeného je na mieste otázka, k akému ďalšiemu následku by

došlo nebyť prítomnosti svedka K. D.? O tom, čo sa dialo na mieste činu, svedčí aj výsluch svedka A.
L., zápisnica o obhliadke miesta činu, ako aj prehliadka tela poškodenej. V tejto súvislosti tak ako už
bolo vyššie naznačené, je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný bol doposiaľ 10x postihnutý za spáchanie
priestupku, z toho za priestupky na úseku dopravy 5x, za majetkový priestupok 1x a za priestupkyproti občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku 4x, pričom priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu a verejnému poriadku spočívali v tom, že kričal a vulgárne nadával iným osobám. Z
odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol celkovo 3x právoplatne odsúdený za trestné činy

výtržníctvo podľa § 364 Tr. zákona a marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zákona, ktorých sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Vyššie uvedené skutočnosti pomáhajú dotvoriť
si obraz o agresívnej a násilníckej povahe obžalovaného, ktorého ani predchádzajúce odsúdenia, resp.
postihnutia za priestupok neodradili od pokračovania v protiprávnom konaní a nesplnili svoj prevýchovný
účel z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, predovšetkým s ohľadom

na spôsob, akým bol útok vedený, kam bol vedený a aká bola jeho intenzita, si obžalovaný musel byť
vedomý toho, že svojím konaním môže spôsobiť následok v podobe ublíženia na zdraví. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu, v úmysle spáchať trestný čin, avšak vzhľadom na okolnosti nedošlo k
dokonaniu trestného činu. Berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti je potrebné uviesť, že okresný
súd nezobral do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho následne došlo k

rozhodnutiu o postúpení veci na priestupok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby
Krajský súd v Prešove podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
výroku o postúpení veci, ako aj konanie jemu predchádzajúce, a aby podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto
výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora
nie je dôvodná

Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia (v poradí druhého meritórneho rozhodnutia

v predmetnej trestnej veci) ako aj konania mu predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že
prvostupňový súd v predmetnej veci po doplnení krajským súdom odporúčaného dokazovania, pri
opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov a zachovaní možnosti pre strany v konaní sa k jeho obsahu
vyjadriť, resp. aj dokazovanie doplniť – postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu,
v ostatnom prípade - uznesenia sp. zn. 2To/24/2021 zo dňa 16.08.2022.

Napadnuté uznesenie je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, alebo na možnosť uplatnenia práva na obhajobu.

Konajúci súd zákonom predpísaným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom uznesení
v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou (no nie
úplne) stotožnil a v podrobnostiach na ňu aj odkazuje.

Ajpretovzhľadomnauvedenéanaskutočnosť,žesťažnostnékonaniepredkrajskýmsúdomjevspojení
s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je
totožný, krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich
plynúce, na poklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o postúpení trestnej veci obžalovaného

pred príslušný orgán, ktorý by ho mohol prejednať ako priestupok tak, ako to je to uvedené vo výroku
napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd ďalej s odkazom v celosti na zrušujúce uznesenie tunajšieho krajského súdu sp.
zn. 2To/24/2021 zo dňa 16.08.2022 a jeho odôvodnenie už nebude bližšie prezentovať hodnotenie

skutkového stavu a jeho právne posúdenie vo vzťahu k časti skutkovej vety pôvodného obžalovaného
návrhuokresnéhoprokurátora,ktorýhopôvodneprávneposúdilako trestnýčintýraniablízkejazverenej
osoby podľa § 208 Tr. zákona.

Krajský súd preto sústredil svoju prieskumnú povinnosť na dôkazy a skutočnosti z nich plynúce týkajúce

sa zostávajúcej časti znenia skutkovej vety – skutku zo dňa 12.12.2020, kedy mal obžalovaný fyzicky
napadnúť poškodenú, voči ktorým aj upriamil svoje sťažnostné námietky okresný prokurátor.V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že rozsah vykonaného dokazovania je v preskúmavanej veci
dostatočný a nie je ani zrejmé, ktoré ďalšie dôkazy by bolo potrebné ešte procesne relevantne vykonať.

V tomto smere totiž v sťažnosti okresného prokurátora absentujú akékoľvek návrhy, či podnety na
potrebu ďalšieho dokazovania, čo nenamietal ani obžalovaný. Podstata podanej sťažnosti vlastne
smeruje len proti hodnoteniu dôkazov konajúcim súdom, pričom sťažnostný súd po preskúmaní
spisového materiálu v konfrontácií s písomnými dôvodmi sťažnosťou napadnutého uznesenia sa s
podstatou argumentácie obsiahnutej v sťažnostných námietkach okresného prokurátora nestotožnil,

opierajúc sa pritom o nasledovnú argumentáciu .

Okresný prokurátor v odôvodnení písomnej sťažnosti na záver teda zhrnul tvrdenie, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie, predovšetkým s ohľadom na spôsob, akým bol útok vedený, kam bol vedený
a aká bola jeho intenzita, si obžalovaný musel byť vedomý toho, že svojím konaním môže spôsobiť
následok v podobe ublíženia na zdraví. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že obžalovaný

sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle spáchať
trestný čin, avšak vzhľadom na okolnosti nedošlo k dokonaniu trestného činu tak, ako to predpokladá
ust. § 14 ods. 1 Tr. zákona.

V tejto súvislosti v reakcii na sťažnostné námietky okresného prokurátora si krajský súd nemohol osvojiť

záver okresného súdu o spôsobe vedenia úderov obžalovaným voči poškodenej, no najmä ich počte
tak, ako ich mal v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia ustáliť v podobe záveru, „že úderov
smerujúcich na poškodenú dňa 12.12.2020 bolo viac, pričom poškodenú obžalovaný udieral aj päsťou
a kopol ju párkrát a že situácia bola vyhrotená“.

Predmetom dokazovania (po zrušení prvého v poradí rozhodnutia v tejto trestnej veci okresným súdom)
nebola skutočnosť, či fyzickému napadnutiu zo strany obžalovaného voči poškodenej došlo, (čo bola
skutočnosťodpočiatkudokazovaniabezrozumnýchpochybnostídokázaná),alevakej intenziteaforme
bolo napadnutie vykonané, keďže v pôvodne prvom rozsudku okresný súd bez odborných znalostí
a odborného posudku sám ustálil, že diagnostikované zranenia u poškodenej predstavovali taký zásah

dofyzickejintegritypoškodenej,jejmalibyťspôsobenézraneniadosahujúceintenzituublíženianazdraví
podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona.

Podľa § 123 ods. 1 Tr. zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie
zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

V tejto súvislosti je na mieste ešte vysvetliť, že časť znenia ostatne citovaného ustanovenia - nie iba na
krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného – ustálená súdna prax spája s dobou liečenie
poškodenia zdravia minimálne aspoň 7 dní, táto hranica však nie je explicitne ustanovená v Trestnom
zákone ako podmienka pre ustálenie záveru pojmu ublíženia na zdraví na účely Trestného zákona, preto
každú trestnú vec je potrebné posudzovať individuálne tak, ako je tomu aj v posudzovanom prípade.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade pre ustálenie časti skutkového deja podľa
pôvodného obžalobného návrhu (neprihliadajúc na časť znenia skutkovej vety pôvodne napĺňajúcej
trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona), týkajúceho sa len fyzického
napadnutiapoškodenejobžalovanýmdňa12.12.2020,malokresnýsúdkonkrétnepreustáleniespôsobu

napadnutia poškodenej, no najmä následku konania obžalovaného v podobe spôsobených zranení
poškodenej takého stupňa intenzity (zásahu do jej fyzickej integrity) dosahujúcej formu ublíženia na
zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, k dispozícií ako skutkovo a právne relevantné dôkazy, len výpoveď
poškodenej G. H. na hlavnom pojednávaní (včítane jej výpovede z prípravného konania) a záverov
znaleckého dokazovania za účelom posúdenia závažnosti diagnostikovaných zranení u poškodenej

bezprostredne pred podaním trestného oznámenia a možného mechanizmu ich vzniku a to v podobe
znaleckého posudku A. E. M..Zostavujúca suma produkovaných dôkazov totižto nemohla zásadnejším spôsobom objasniť spôsob
a okolnosti a teda najmä intenzitu útokov obžalovaného voči fyzickej integrite (telu) poškodenej, čo
sú podstatné a rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie, či konanie obžalovaného zo dňa 12.12.2020

naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona tak, ako to namietal okresný prokurátor.

V prvom rade je potrebné poukázať nato, že pokiaľ úderov voči fyzickej (telesnej) integrite poškodenej
v rámci napadnutia obžalovaného malo byť niekoľko, čo osvedčuje vo výpovedi poškodenej znalecké

dokazovanie, tak ani jeden z nich nebol takej intenzity, aby naplnil formu ujmy na zdraví v podobe
ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, ako to správne ustálil okresný súd.

Z tohto pohľadu je potom potrebné hodnotiť aj možnosť naplnenia vývojového štádia trestného činu
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu.

Pokiaľ by malo platiť tvrdenie okresnej prokuratúry (pôvodne aj poškodenej v trestnom oznámení)
o opakovaných úderoch obžalovaného päsťou ruky v počte aspoň 5 úderov, či päť až desať kopnutí
nohou obžalovaného do poškodenej, musela by takáto forma spôsobu útoku – počet a spôsob zásahov
do fyzickej (telesnej) integrity poškodenej - sa predsa odzrkadliť na tele poškodenej oveľa závažnejšími
zraneniami, ako aj v ich väčšom počte. V tomto smere aj znalecké dokazovanie zásadným spôsobom

spochybnilo pôvodné tvrdenie poškodenej (na hlavnom pojednávaní vysvetlené aj názorne ako údery
dlaňou),ktorésiosvojilaajokresnáprokuratúra,oopakovanýchúderochobžalovanéhovpodobeúderov
päsťou, a rovnako aj o piatich až desiatich kopnutí nohou obžalovaného do poškodenej.
V tomto kontexte, ak boli teda preukázané znaleckým dokazovaním len opakované údery otvorenou
dlaňou (iba jeden päsťou do oblasti čela) či dokonca aspoň jedno kopnutie, avšak iba malej intenzity

vzhľadom na spôsobený následok – diagnostikované zranenia u poškodenej, tak potom krajskému súdu
nie je zrejmé, na podklade akých iných skutočností by malo byť ustálené dokazovaním, že k dokonaniu
skutku - trestného činu ublíženia na zdraví nedošlo len okolnosťami prípadu, či aj konkrétne podľa
prokuratúry, intervenciou svedka K. D., ktorý však vo svojej výpovedi predsa neuviedol, že mal po
príchode do bytu zachytiť ruku obžalovaného zovretú v päsť bezprostredne pred úderom smerujúcim na

telo poškodenej, ale mal odtiahnuť obžalovaného od poškodenej, keď zotínal ruku v päsť a stál pritom
pred poškodenou, ktorá v tom čase sedela na posteli držiac na rukách maloleté dieťa.

Rovnako prečo práve úder, ktorý sa nestal, len sa údajne mal stať, ak by nezasiahol menovaný svedok,
ktorého forma (spôsob) nebola dokazovaním ustálená - a už vôbec nie vo forme úderu päsťou, ako to

tvrdí prokuratúra – by mal práve v tom momente byť takej intenzity, že by došlo k následku napĺňajúcemu
formu ublíženia na zdraví a len zásahom menovaného svedka k tomu nedošlo, ak predchádzajúce údery
dlaňou (jeden päsťou), či kopnutie takúto intenzitu zjavne nedosiahli, bez toho, aby v tom obžalovanému
mali brániť nejaké okolnosti prípadu, keďže v tom čase boli v byte okrem ich maloletého syna, len
obžalovaný a poškodená.

Pokus takéhoto trestného činu totižto nie je trestný, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, ak
nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa mohla rozvinúť príčinná súvislosť medzi konaním
páchateľa a následkom, ktorým je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom
– a to ujma na zdraví dosahujúca formu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona tak, ako

to predpokladá základná skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona.

Nepodstatnýmjepotomvposudzovanomprípade,akotýmargumentujeokresnýprokurátorvpísomných
dôvodoch sťažnosti, pre hodnotenie či došlo k naplneniu všetkých pojmových znakov základnej

skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona vo vývojom štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, predchádzajúci charakter spôsobu spolužitia obžalovaného
a poškodenej, akým spôsobom predchádzajúce konflikty (osvedčené výpoveďami ich susedov)
z minulosti medzi nimi riešila poškodená navonok (ne/oznámením prípadného protiprávneho konania
obžalovaného a z akého dôvodu), či aké negatívne následky v prežívaní poškodenej malo zanechať ich

spoločné spolužitie (podľa znaleckého skúmania), ale aj jej posledné napadnutie obžalovaným zo dňa
12.12.2020. Rovnako tak nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre hodnotený prípad znaleckým
skúmaním ustálené osobnostné predispozície obžalovaného pre spáchanie násilnej trestnej činnosti,
najmä po požití alkoholických nápojov (mimochodom bez záveru znalcov o potrebe nariadiť ochrannéliečenie, nakoľko osoba obžalovaného nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť), či dokonca u
obžalovaného ustálená trestnoprávna, resp. priestupková minulosť.

Opierajú sa o doposiaľ uvedené, krajský súd má zato, že v posudzovanom prípade o zhromaždené
dôkazyaskutočnostiznichplynúcejednotlivoavosvojomsúhrneakocelokbezrozumnýchpochybností
nie je možné oprieť záver, že konanie páchateľa - obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak nedošlo k dokonaniu
trestného činu (§ 14 ods. 1 Tr. zákona).

Za danej dôkaznej situácie má krajský súd za to, že sú splnené podmienky pre posúdenie závažnosti
konania obžalovaného, konkrétne pre aplikáciu ustanovenia podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona o tzv.
materiálnom korektíve.

Podľa § 8 Tr. zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Uvádzaný pojem tzv. materiálny korektív vo všeobecnosti je potrebné chápať tak, že prečin má len
formálne znaky, teda znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto
prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené, a zistí
sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Ak teda je závažnosť činu

vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná (a pri mladistvých podľa §
95 ods. 2 Tr. zákona aj malá), nejde o prečin.

Obligatórne, teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom
formálneznakyprečinuaniejenaľubovôliorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúdu,čibudezávažnosť

prečinu v konkrétnom prípade zvažovať alebo nie. (porovnaj k tomu R II /1965).

Pri aplikácii kritérií upravených v citovanom ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona vyplýva, že spomínaný
- stupeň závažnosti - nemožno konkrétne vyjadriť a je len na zvážení príslušného orgánu činného
v trestnom konaní a súdu, ako všetky tieto taxatívne vymedzené okolnosti vymedzujúce závažnosť

prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku (materiálneho korektívu) uzná, že
ide o prečin, alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených kritérií a konštatovania, že
vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nepôjde teda o prečin, čin súdne trestný čin, a môže byť
vyhodnotený, napríklad ako priestupok, resp. iný administratívno-právny delikt, a takto aj kvalifikovaný

a ďalej riešený.
Krajský súd ma zato, že produkované dôkazy v posudzovanom prípade neosvedčujú záver, aby
ktorýkoľvek z útokov obžalovaného na fyzickú integritu (na telo) poškodenej, ktoré sú dokazovaním
ustálené (ich opis) len vo všeobecnosti ako údery dlaňou, jeden päsťou mal zasiahnuť čelo a kopy do
rôznych častí tela, vzhľadom na spôsob vedenia útoku boli takej intenzity, aby len pre nejakú okolnosť

prípadu nezávislú od vôle obžalovaného nespôsobili vážnejšie zranenia u poškodenej s dobou liečenia
aspoň sedem dní a dokonca, aby bolo možné takéto konanie zahrnúť aj zavinením obžalovaného
v podobe úmyselného konania z jeho strany spôsobiť poškodenej väznejšie zranenia (a to opakovanými
údermi) ako spôsobené boli, kde okrem jedného z úderov päsťou, ktorý mal zasiahnuť čelo poškodenej,
mali byť zostavujúce údery pri konfrontácii s miestom ich diagnostikovania na tele poškodenej, vedené,

resp. nesmerovali voči životne dôležitým orgánom poškodenej (lakeť ruky, lýtko na nohe, pruhovité
poranenie na krku spôsobené odevom). Napokon znalec A. E. M., ktorý posudzoval diagnostikované
zranenia u poškodenej, opakovane uzavrel, že intenzita násilia zo strany obžalovaného vedená voči
poškodenej nebola takého stupňa, aby mohlo dôjsť k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, resp.
intenzita útoku, ktorú zistil z poranení poškodenej, nemohla podľa znalca spôsobiť ťažšie zranenia.

Krajský súd po vyhodnotení všetkých hore opísaných skutočností z hľadiska sledovaných kritérií
uvedených v ust. § 10 ods. 2 Tr. zákon má za to, že závažnosť opísaného konania obžalovaného A. B.
C. zo dňa 12.12.2020 v skutkovej vete sťažnosťou napadnutého uznesenia, je nepatrná.Na druhej strane v kontexte doposiaľ uvedeného má krajský súd za to, rovnako ako okresný súd,
že v skutkovej vete napadnutého uznesenia okresného súdu opísané správanie sa obžalovaného

zo dňa 12.12.2020 nie je ničím ospravedlniteľné a zjavne bez rozumných pochybností prekračuje
bežnú hranicu riadneho občianskeho spolunažívania, no najmä minimálne hranice slušného správania
sa, v rámci spolužitia dvoch životných partnerov v spoločnej domácnosti, ktorí dokonca spoločne
vychovávajú (vychovávali) spolu maloleté dieťa, preto niet pochýb, že takéto konanie obžalovaného
bolo pre poškodenú hrubým a neakceptovateľným zásahom do osobnej (fyzickej) integrity poškodenej,

správaním obmedzujúcim jej riadny spôsob života, preto v spoločnosti takéto prejavy obžalovaného
navonok nie len voči poškodenej sú neakceptovateľné a spĺňajú všetky predpoklady pre ich postihnutie
v rámci priestupkového konania za súčasného uloženia sankcie na hornej hranici § 11 až 15 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval sťažnosť okresného prokurátora za nedôvodnú a

postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku túto zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.