Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1619200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: TERMMING,
a.s., IČO: 35 972 254, Jarošova 2961/1, 831 03 Bratislava, zast. JUDr. Ester Bujnovská, advokátka,
Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovaným: X/ N. S., R.. XX.XX.XXXX, D. X. K.S. XX/XX,
XXX XX K., X/ K.. Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. Č.. XXX, X/ H. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Š. Č.. XXX,
za účasti intervenientov na strane žalovaných: X/ N. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. Š.T. XXXX, XXX XX C. Q.,
X/ H. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. B.. X. K. XX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 603,60 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23. januára 2023, č.k. 6C/3/2019-290,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 6C/3/2019-290 zo dňa 23. januára 2023 p o t v r d
z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Intervenientom 1/, 2/ na strane žalovaných sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok); žalovaným 1/ - 3/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodil ust.§ 1 ods. 1, § 2 ods. 2, 5, 8-12, § 3 ods. 1,

§ 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 5, § 8b ods. 1, 2, 3, 4, §9 ods. 4, § 10 ods. 1, 3, 6, §11 ods. 1, 7,
§19 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z., vecne tým, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci D. Č.. X na
N. N. C. D. A. I.. Č.. XX C. K., U. R.O. Q. Č.. XXXX pre J.. Ú.. K., neuhradili v lehote splatnosti faktúru
za vykonanie opravy J. Č.. XXXXX splatnú dňa 27.04.2017 v sume 603,60 eur, ktorú im žalobca vystavil
titulom výkonu správy v predmetnom bytovom dome.

3/ Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil svoje závery, podľa ktorých sa žalobca domáhal ako správca

bytového A. na B. X. K. Č.. XX C. K. C. Ž. U. F. Č.. XXXXX vystavenej žalovanému 1/ za opravu
komína, o ktorom žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníctvom žalovaného 1/, pretože je súčasťou jeho
bytu, resp. bytu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Žalovaní od počiatku, naopak, tvrdili, že
opravovaný komín je spoločným zariadením bytového domu a jeho oprava je preto v zmysle zákonapovinne hradená z fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie v
tomto spore bolo primárne potrebné zodpovedať otázku, či je možné komín v byte žalovaných považovať
za spoločné zariadenie bytového domu alebo či sa vlastnícky jedná o súčasť ich bytu. Súd prvej

inštancie ďalej ozrejmil, že pojmy spoločných častí a spoločných zariadení domu sú definované v ust.
§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov (ďalej tiež len ako „Zákon“) a spolu s
pojmami bytu a bytového domu sú kľúčovými pojmami právnej úpravy. Spoločné zariadenia domu zákon
vymedzuje predovšetkým účelom ich užívania, teda tak, že sú určené na spoločné užívanie, v zmysle
spoločného užívania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenie § 2 ods. 5 bytového

zákona uvádza demonštratívny výpočet spoločných zariadení domu a výslovne sem zaraďuje výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Z
dualistickej koncepcie vlastníctva bytov, kde vlastník je na jednej strane výlučným vlastníkom bytu a na
druhej strane súčasne spoluvlastníkom domu, vyplýva, že to, čo nie je bytom, ale tvorí súčasť domu
ako veci, musí automaticky patriť medzi spoločné časti alebo zariadenia domu. Komíny sú v zákone

ako spoločné zariadenie domu výslovne uvedené a spravidla ním aj budú, a to vrátane komínových
vložiek. Z tohto pohľadu je bez významu, kde sa príslušný komín končí a kde sa začína, pretože
nemožno usudzovať na to, že je súčasťou bytu len preto, že cez neho komín prechádza, pokiaľ je určený
na spoločné užívanie všetkých vlastníkov bytov v dome. V tomto zmysle je spoločným zariadením aj
kanalizačná či telefónna prípojka, ktoré vlastnia a obhospodarujú všetci spoluvlastníci spoločne bez

ohľadu na to, že ich určité časti sa nevyhnutne nachádzajú len v stenách či podlahe konkrétnych bytov.
Takáto úprava je tiež logická a nevyhnutná, pretože prípadné zanedbanie údržby a nevyhnutných opráv
čo i len časti takej prípojky, či v tomto prípade komína, by mala nepriaznivý vplyv na užívanie domu
ako celku a ohrozovala bezpečnosť, či aspoň užívateľský komfort aj tých vlastníkov bytov, cez ktoré
konkrétna poškodená časť prípojky či komína vedená nie je. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie

uzavrel,žekomín,ktorýjepredmetomtohtosporujenepochybnespoločnýmzariadenímbytovéhodomu
a preto v zmysle ust. § 10 ods. 3 Zákona sa výdavky spojené s nákladmi na jeho prevádzku, údržbu
a opravy financujú z fondu prevádzky, údržby a opráv. Na podporu tohto záveru súd prvej inštancie
poukázal aj na skutočnosť, že žalobcom nebolo v konaní tvrdené ani preukázané, že by sa (všetci)
vlastníci bytov v dome dohodli s poukazom na ust. § 19 ods. 1 Zákona na tom, že (niektoré) spoločné

časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo nie sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, a preto je nevyhnutné tieto spoločné zariadenia, vrátane komína, za
spoluvlastníctvo všetkých vlastníkov i naďalej považovať. K tvrdeniu žalobcu, ktorým na podporu svojej
argumentácie poukazoval na uznesenie schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.10.2018, kde sa mali
vlastníci uzniesť, že opravy komínov, vrátane havarijných stavov si budú riešiť samostatne a nebudú

hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv domu, súd prvej inštancie uviedol, že posúdenie platnosti
tohtorozhodnutia,sohľadomnaprípadnýrozporsplatnouprávnouúpravouponechávastranou,pretože
pre rozhodnutie vo veci v ňom nevzhliadol relevantnosť, a to najmä z dôvodu, že toto rozhodnutie
bolo prijaté viac ako dva roky po tom, čo bola predmetná oprava komína vykonaná. Ak by sa teda aj
vlastníci boli oprávnení kvalifikovane uzniesť na inom princípe hradenia nákladov na údržbu a opravy

spoločných zariadení, ako stanoví zákon a ak by také ich uznesenie aj zaväzovalo správcu (čo súd
prvej inštancie v tomto rozhodnutí neskúma), v žiadnom prípade sa nemôže stať so spätnou právnou
účinnosťou, ako by tomu bolo v tomto prípade. K argumentu žalobcu, ktorým poukazoval na ust. § 9
ods. 4 Zákona, podľa ktorého mal povinnosť zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického
zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie

alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, súd prvej inštancie
uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré však v rozpore s presvedčením žalobcu, nezakladá právo správcu
bytového domu taký zásah fakturovať vlastníkovi, u ktorého sa oprava vykonávala, ale výhradne ho
oprávňuje taký zásah urobiť bez toho, aby najprv čakal na súhlas schôdze vlastníkov. Zodpovedá tomu
potom povinnosť vlastníkov podľa ust. § 11 ods. 8 Zákona umožniť odstránenie uvedených nedostatkov.

Vyššie citované ustanovenie však nehovorí nič o náhrade nákladov s tým spojených, pretože bytový
zákon zjavne počíta s tým, že odstránenie týchto porúch bude hradené zo spoločných prostriedkov
vlastníkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Zohľadniac uvedené, súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobca nepreukázal oprávnenosť vystavenej faktúry za opravu komína, pretože náklady na takú opravu
mali byť a v skutočnosti aj boli uhradené z fondu prevádzky, údržby a opráv. Preto jeho žalobu v celosti

zamietol.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
a v konaní plne procesne úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrozsahu 100 %. O výške trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Dôvodil, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť
jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods.
1 písm. b/ C.s.p.), ďalej tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 365 ods. 1 písm.

e/ C.s.p.) a napokon tým, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Namietal, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní rozsudku nepostupoval
v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie postihnuté vadou. Ďalej žalobca
vo svojom odvolaní citoval ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru; vyjadril nesúhlas
s procesným postupom súdu prvej inštancie zamietnuť návrh na vykonanie výsluchu I. K.. N. J. (U.
I. - T..S.. Ž.) O. I. S. J. (A. A.). Pokiaľ išlo o I. K.. N. J., žalobca dôvodil, že táto bola spôsobilá

vyjadriť sa k otázkam, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, z ktorého
dôvodu jej prítomnosť zabezpečil na pojednávaní konanom dňa 23.01.2023. Dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie zamietol vykonať jej výsluch nepovažuje za dostatočné, má za to, že mohlo ísť o
kľúčového svedka, ktorý sa vedel vyjadriť k významným skutočnostiam dôležitým pre rozhodnutie vo
veci, a to k priebehu jednotlivých schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, k

hlasovaniu o jednotlivých bodoch v priebehu schôdzí, k spôsobu hlasovania na schôdzach vlastníkoch
podľa platnej právnej úpravy v čase konania (do roku 2019), k prijatiu rozhodnutia vlastníkov o tom,
že úhrady za opravu komínov budú znášať jednotlivý vlastníci sami zo svojich vlastných prostriedkov.
Ďalšia navrhovaná I.O. S. J. sa mala vyjadriť k otázkam spôsobu hlasovania, k dlhodobým absenciám
žalovaných na schôdzach vlastníkoch a na hlasovaniach, k námietkam žalovaných, ktoré predniesli

na pojednávaní konanom dňa 14.11.2022, ku skutočnostiam, že ostatní vlastníci si úhradu za opravu
komínov uhrádzali z vlastných prostriedkov, vrátane I. S. J., k ďalším sporným otázkam, ktoré vyplynuli
z pojednávania konaného dňa 14.11.2022 a k dohode vlastníkov bytov ohľadom úhrad nákladov za
opravu komínov. Nakoľko súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, jeho rozhodnutie je predčasné a
preto nemôže obstáť.

6/ Žalovaní a intervenienti na strane žalovaných vo vyjadrení o odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správy potvrdiť.

7/ Žalovaný 1/ k odvolaciemu argumentu žalobcu ohľadom neuskutočneného výsluchu I. J. uviedol,

že sa na pojednávaní spýtal právneho zástupcu žalobcu, či majú svedkyňa má so sebou faktúry, ktorú
údajne platili ostatní majitelia bytov v tej dobe za opravy komínov, na čo mu nevedel dať jednoznačnú
odpoveď. Pokiaľ išlo o druhú I., N.. J., s tou sa stretol v októbri 2022 pri dverách jej bytu, keďže tvrdila,
že ona sama si platila faktúru za komín, požiadal ju, aby ju ukázala, čo však s posmeškom odmietla,
že sa jej nechce. Chcel tiež vedieť, koľko za opravu komína zaplatila, čo si však podľa jej vyjadrenia,

nepamätala. Počas celého konania mu domová dôverníčka tvrdila, že všetci si opravu komínov platili
sami, ale nevedela mu povedať, komu ten komín opravovali, čo považuje za dôležité, pretože komíny
boli opravované v jedno obdobie a tou istou firmou, ktorú dodal Terming, a.s. Uzavrel, že dôkazná
situácia je v konaní jasná a bola prebratá aj na pojednávaní. Komín je podľa zákona spoločné zariadenie,
a preto za platby za opravy je zodpovedné bytové družstvo. Dodal, že právna zástupkyňa žalobcu

nekonkretizovala, o čom presne majú svedkovia vypovedať, teda by išlo o nulový prínos do dôkaznej
situácie, z ktorého dôvodu ich výsluch namietal; a pokiaľ išlo o havarijný stav komína, išlo o komín, ktorý
bol v havarijnom stave už 70 rokov, preto o akútnosti opravy sa dá polemizovať, naviac, oprava komína
bola súčasťou jednej objednávky, ktorou sa opravovali všetky komíny.

8/ Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že predmetná žaloba je len snahou
žalobcu obísť existujúci zákon o údržbe spoločných komínov v bytových domoch a vynútiť si nasilu
protizákonne duplicitnú platbu prostredníctvom rozhodnutia súdu za nadhodnotenú faktúru, ktorá už raz
bola dodávateľovi zaplatená zo spoločného fondu opráv. Ďalej uviedla, že na prvom pojednávaní bol
žalobca rozhodnutím súdu vyzvaný, aby predložil listiny do ďalšieho pojednávania, a to dôkazy - faktúry

od ostatných obyvateľov bytového domu, dokazujúce tvrdenie žalobcu, že aj iné byty si v bytovke museli
faktúru za opravu komína zaplatiť sami. V stanovenej lehote však žalobca žiadne faktúry nepredložil,
takže sa nemali v ďalšom konaní k čomu vyjadriť. Na druhom pojednávaní chcel advokát žalobcu
nečakane predvolávať svedkov, ktorí však neboli dopredu oznámení súdu, ani im ako žalovanej strane.Druhý svedok, ktorého chceli zavolať (domová dôverníčka) nebol na druhom pojednávaní ani prítomný,
išlo len o snahu žalobcu predlžovať spor. Dodala, že žalobcom predložená faktúra za opravu komína je
zjavne nadhodnotená, odhadom o 230 až 300 eur, sú tam účtované položky, ktoré neboli realizované -

metre staveného materiálu na komíne naviac, namiesto 14 metrov materiálu faktúrou účtovaných, boli
na ich byt použité maximálne 3 metre. Dodala, že trvá na úhrade jej trov konania, nakoľko s účasťou na
pojednávaniach jej vznikli náklady, ktoré sú pre ňu, ako samoživiteľku, citeľné.

9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Odvolací
súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2
C.s.p.). Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, a tento aj správne právne posúdil.

10/ V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., pretože v ňom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti uplatneného nároku súd prvej inštancie dostatočne a
zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne

relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo
bola žaloba zamietnutá.

11/ Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal len tými odvolacími dôvodmi

a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri
viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie

nepodala, a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie
nachádzajúce svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj odvolacom konaní.

12/ Odvolací súd dodáva, že žalobca svoju konkrétnu argumentáciu zúžil len na námietku spočívajúcu v
jeho nesúhlase s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým zamietol výsluch ním navrhovaných
I. K.. N. J. (U. Ž.) O. N.. J. (A. A.). V odvolaní však nebol schopný ani len presne vymedziť, aký konkrétny
prínos by ich výsluch v konaní predstavoval, keďže otázky, ohľadom ktorých mali svedkyne vypovedať v
odvolaní špecifikoval skutočne len veľmi všeobecne. Naviac, zohľadniac platnú právu úpravu bytového

zákona, podľa ktorej je komín spoločným zariadením bytového domu (§ 2 ods. 5 bytového zákona
č. 182/1993 Z.z.), z ktorého dôvodu sa podľa § 10 ods. 3 bytového zákona výdavky spojené s
nákladmi na údržbu komínov hradia z fondu prevádzky údržby a opráv, ich výsluch by na skutkovom
a právnom stave veci nemohol nič zmeniť. Ak by sa vlastníci bytov v bytovom dome chceli dohodnúť
inak, ako to vyplýva z platnej právnej úpravy, mali sa tak vykonať právne kvalifikovaným spôsobom pred

zadaním opravy príslušnej firme, nie však dodatočne (dva roky) po zrealizovaní zákazky, jej náklady,
v rozpore so zákonom, žiadať po vlastníkoch bytov v bytovom dome. Ohľadom tejto problematiky sa
však veľmi precízne už vyjadril súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (najmä viď ods.
30., 41., 45., 46.), vo vzťahu ku ktorým už ani niet čo dodať. Na margo tejto odvolacej argumentácie je
potrebné uviesť aj to, že súd prvej inštancie v ods. 13 odôvodnenia svojho rozhodnutia celkom zreteľne

a korektne uviedol dôvody, pre ktoré výsluch žalobcom navrhovaných svedkýň nevykonal. Celkom
správne dôvodil sudcovskou koncentráciou konania ako jedným zo základných procesných princípov
civilného sporového konania a napokon aj samotným predmetom sporu, z ktorého pohľadu bol výsluch
navrhovaných svedkýň úplne nadbytočný. Na správne zistenie skutkového stavu totiž postačovali
listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie riadne vykonal a vo výsledku zohľadnil.

13/Zohľadniacvyššieuvedenémožnouzavrieť,žeobsahodvolaniažalobcu nebolspôsobilýspochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnostialebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods
1 C.s.p. Žalovaným 1/ - 3/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech priznal voči žalobcom nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Pokiaľ išlo o intervenientov, tým v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli (vyjadrili sa k odvolaniu žalobcu len elektronicky), z ktorého dôvodu im odvolací

súd nárok na ich náhradu nepriznal (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto kontexte
dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že bude ešte formálne potrebné rozhodnúť o ich
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

15/ O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).