Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201523
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721201523.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: EG Echo s. r. o., so sídlom A.,
B. C. XXXX, IČO: 50 239 678, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv.
Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
F. G., časť G. H. XXXXX, 2/ I. J. E., nar. XX.XX.XXXX, F. G., časť G. H. XXXXX, 3/ D. D. E., nar.

XX.X.XXXX, F. G., časť G. H. XXXXX, zastúpeného JUDr. Alžbetou Čalfovou, advokátkou, Rovniankova
15, 851 02 Bratislava, IČO: 41 572 467, o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovaných 2/
a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/26/2021-255 z 31.3.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a, aby namiesto žalobcu, spoločnosti EG Echo s. r. o., A., B. C. XXXX, IČO: 50 239 678
vstúpila do konania spoločnosť Belveder Development, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 737 305.

II. O d m i e t a odvolanie voči napadnutému výroku I. rozsudku.

III. Zrušuje rozsudok vo výroku II. a III. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie 7.6.2021 sa žalobca (pôvodne Jednotný majetkový fond
zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske námestie 2618/3, 815 70
Bratislava, IČO: 30 779 618) domáhal vypratania nehnuteľnosti, a to bytu I. kategórie, nachádzajúceho
sa na prízemí objektu Penzión K., súp. č. XX, postaveného na parcele C-KN č. XX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2591 m2, zapísaného na LV č. XXX k. ú. G. H., obec F. G., L. A., pozostávajúceho
z 2 obytných miestností, kuchyne, kúpeľne, chodby a komory, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

ako aj nároku na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len
„napadnutýrozsudok“)výrokomI.zastavilkonanievočiD.E.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.X.XXXX(ďalej
len „pôvodný žalovaný 1/“), výrokom II. uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť, byt I.
kategórie, nachádzajúci sa na prízemí objektu penzión K., súp. č. XX, postavenom na parcele C - KN

č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2591 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. G. H., obec
F. G., L. A., pozostávajúci z 2 obytných miestností, kuchyne, kúpeľne, chodby a komory (ďalej len „byt
v penzióne Karpatia“), do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a výrokom III. žalobcovi voči
žalovaným 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.

3. Na prípad aplikoval § 123, § 126, § 685 ods. 1 a 3, § 686 ods. 2, § 710 ods. 2, § 712c ods. 1 a 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1a 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami v znení neskorších predpisov a čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 63 ods. 1, § 137, § 161 ods. 1 a 2, § 230
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. V konaní vyhodnotil za nesporné, že medzi pôvodným žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ vznikol
na základe nájomnej zmluvy z 1.8.1997 nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú, a to do doby,
kedy bude nájomcovi, t.j. pôvodnému žalovanému 1/, zabezpečený náhradný byt v zmysle rozsudku
Okresného súdu v Poprade, sp. zn. 12C/153/92. Dokazovaním zistil, že pôvodný žalobca (Jednotný

majetkový fond zväzov odborových organizácii v Slovenskej republike) vyzval pôvodného žalovaného
1/ výzvou zo 14.7.2000 na vypratanie bytu v penzióne K. z dôvodu, že splnomocnený zástupca
žalobcu - SOREA, spol. s r.o. zabezpečil ako primeranú bytovú náhradu dvojizbový byt I. kategórie č.
4 nachádzajúci sa na prvom poschodí bytovky pri hoteli D., zapísaným na LV č. XXX k.ú. M., ktorú
pôvodný žalovaný 1/ listom z 22.7.2000 neprijal a tiež že výzvou z 29.11.2000 vyzval pôvodného
žalovaného v 1. rade na vypratanie bytu v penzióne K., z dôvodu zabezpečenia bytovej náhrady,

ktorým bol dvojizbový byt v objekte D. v Tatranskej Lesnej. Ďalej zistil, že listom z 8.3.2021 predchodca
žalobcu vyzval pôvodného žalovaného 1/ na vypratanie bytu v penzióne K. a že žalovaný 1/ listom
z 13.3.2021 výzvu žalobcu na vypratanie bytu z dôvodu nezabezpečenia bytovej náhrady odmietol
z dôvodu, že dvojizbový byt v objekte D. v Tatranskej Lesnej považoval za neporovnateľný bytu
I. kategórie, keďže išlo o svojpomocne prerobený pivničný priestor na byt III. kategórie bez vlastného

vykurovania. Znaleckým posudkom N. O. C. č. 11/2006 súd prvej inštancie vzal za preukázané, že
byt v objekte Marína v Tatranskej Lesnej, ponúkaný predchodcom žalobcu ako bytová náhrada, bol
posúdený ako byt I. kategórie, vykurovaný ústredným kúrením, s úplným základným príslušenstvom
pozostávajúcim z kúpeľne vybavenej vaňou, umývadlom a splachovacím záchodom. Súd prvej inštancie
ďalej konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 13C/13/1998-1188 z 29.10.2015,

potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/108/2016 z 15.7.2017 (uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/131/2018 z 25.9.2018 bolo dovolanie žalovaných
voči nemu odmietnuté – poznámka odvolacieho súdu), bola zamietnutá žaloba pôvodného žalovaného
1/ a žalovanej 2/ voči právnemu predchodcovi žalobcu (Jednotný majetkový fond zväzov odborových
organizácii v Slovenskej republike), spoločnosti SOREA, spol. s r.o. a spoločnosti KARPATIA spol. s r.o.,

o náhradu škody a o poskytnutie zľavy z nájomného z dôvodu, že dňom zabezpečenia primeraného
náhradného bytu v objekte D., teda dňom jeho ponúknutia listom z 26.11.1997 preukázateľne zanikol
nájom bytu v penzióne K. uplynutím doby dohodnutej v zmluve o nájme bytu z 1.8.1997. Z vyjadrení
Mesta Vysoké Tatry z 25.3.2003 a z 31.1.2006 zistil, že v objekte penziónu K. je evidovaný jeden
služobný byt, určený na bývanie pre zamestnancov pracujúcich v systéme rekreácie a že v objekte D.

je Mestom Vysoké Tatry evidovaný dvojizbový byt III. kategórie, určený ako služobný byt na základe
obežníku č. 3 z roku 1981 vtedajšieho ROH.

5. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že konanie o vypratanie bytu v penzióne K. je sporom
nadväzujúcim na konanie Okresného súdu Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/153/92, v ktorom boli

prejudiciálne posúdené jeho podmienky a preto konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 12C/153/92 netvorí
prekážku veci rozhodnutej. Konštatoval, že doba trvania nájomného vzťahu bola v zmluve z 1.8.1997
určená dostatočne určito vyjadrením „do doby zabezpečenia náhradného bytu v zmysle rozsudku
Okresného súdu v Poprade, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.1992“, k čomu poukazoval na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/294/2009. Stotožnil sa so záverom

OkresnéhosúduBratislavaI.vkonanívedenompod sp.zn.13C/13/1998,ženájomnýpomerpôvodného
žalovaného 1/ v zmysle zmluvy o nájme bytu z roku 1997 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Poprade z 9.7.1992 č. k. 12C/153/1992 - 37 trval do doby zabezpečenia primeraného náhradného bytu
k bytu v objekte K., t. j. do času kedy správca objektu K. a zamestnanec SOREA, spol. s r. o. listom
z 26.11.1997 navrhol žalovanému 1/ pridelenie bytu v objekte D., ktorý podľa neho spĺňal podmienky

primeraného náhradného bytu. K námietke žalovaných, že byt nachádzajúci sa v objekte D. nespĺňal
kritéria primeranej bytovej náhrady, podloženej vyjadrením Mesta Vysoké Tatry z 31.1.2006 a vyjadrením
N. L. uviedol, že vyjadrenie Mesta Vysoké Tatry obsahuje len údaj z evidencie nehnuteľností bez
riadneho šetrenia a vyjadrenie Ing. arch. Oravca bolo vyhotovené bez uvedenia dátumu a vykonania
riadneho miestneho šetrenia. Na podklade znaleckého posudku Ing. Emílie Hudzíkovej č. 11/2006

naopak zaujal názor, že byt nachádzajúci sa v objekte D. bol primeraným náhradným bytom, ktorý
predpokladalrozsudokOkresnéhosúduPoprad,sp.zn.12C/153/92aspĺňalpodmienkybytovejnáhrady
dané § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase vydania predmetného rozsudku,
v dôsledku čoho nájom bytu v penzióne K. zanikol uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý podľa § 710ods.2Občianskehozákonníka.Vzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenísúčasnezastalnázor,
že žalovaní 2/ a 3/ nemajú nárok na bytovú náhradu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie výrokom
II. napadnutého rozsudku žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal úspešnému
žalobcovi voči neúspešným žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodaližalovaní2/a3/bezoznačeniaodvolacíchdôvodovvzmysle
§ 365 ods. 1 CSP v celom rozsahu včas odvolanie, ktoré z hľadiska jeho dôvodov možno podradiť
pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní odvolatelia v podstate
namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, znemožňujúci strane konania uskutočňovať
procesné práva jej patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej
nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov

a tiež nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza. Okrem
chronologicky opísaných udalostí týkajúcich sa právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
- Jednotným majetkovým fondom zväzov odborových organizácii v Slovenskej republike a okolností
týkajúcich sa skorších súdnych konaní medzi nimi v podstatnom namietali neposkytnutie náhradného
bytu v zmysle obsahu nájomnej zmluvy z 1.8.1997 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad,

keďže náhradný byt v Ždiari ponúknutý im listom zo 14.7.2000 pozostával z dvoch izieb na rôznych
poschodiach a nachádzal sa mimo administratívneho členenia Vysokých Tatier a náhradný byt v objekte
D. F. G. H. je podľa potvrdenia mesta Vysoké Tatry z 31.1.2006 dvojizbovým bytom III. kategórie
s rozlohou 47,5 m2 a súčasne pivničný priestor bez vlastného vykurovania, prerobený na služobný
byt bez stavebného povolenia, zatiaľ čo byt v penzióne K., ktorého vypratania sa žalobca domáha, je

bytom I. kategórie s rozlohou 73 m2. Dôvodili, že pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-
právnych vzťahov je účelové určenie miestností na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím
stavebného úradu. Poukázali na nedostatky znaleckého posudku znalkyne Ing. Emílie Hudzíkovej,
predovšetkým na absenciu stavebného povolenia na rekonštrukciu nebytových priestorov v objekte D.,
ako aj kolaudačného rozhodnutia, ktorým by došlo k legalizácii stavby bytu v objekte D. a opierajúc

sa o obsah tohto znaleckého posudku aj na skutočnosť, že podlažie, kde sa ponúknutý byt nachádza,
je riešené ako technické, má zníženú konštrukčnú výšku (svetlá výška miestností bytu je 2,30 m,
v miestach ojedinelých trámov stropu 2,12 m, v chodbe pod podhľadom 2,09 m, pod stropom chodby
a skladu sú voľne vedené rozvody vody, kúrenia, plynu, na ktorých sú umiestnené uzatváracie ventily),
k čomu poukázali na jeho nesúlad s STN 734301, bodmi 7.2.1 a 7.2.2., podľa ktorých pre zaradenie

bytovej jednotky do I. kategórie musí byť svetlosť miestností najmenej 2600 mm, a iba ojedinelé trámy
v podkrovných miestnostiach musia mať podchodovú výšku 2100 mm. V tejto súvislosti vyhlásili, že
písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady ani návrh nájomnej zmluvy na takýto byt im nebol
nikdy predložený. V ďalšom namietali nevyjadrenie sa súdu prvej inštancie k námietke už rozhodnutej
veci (prekážke res iudicata), vyplývajúcej z právoplatného skončenia exekučného konania vedeného

Okresným súdom Poprad pod sp. zn. Er 1842/2001, v ktorom išlo o vypratanie totožného bytu, za
účasti totožných účastníkov v konaní. Namietali tiež obsah bodov 19. – 21. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, k čomu poukazovali na predmet konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod
sp. zn. 13C/13/1998, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 39 920,50 Sk a zľava na nájomnom s
príslušenstvom a nie o žalobu o vypratanie z bytu. Za neetické označili konštatovanie, že žalovaná 2/

so žalovaným 3/ bývali v Bratislave, keď dôvodom tohto stavu bola potreba zabezpečenia vzdelávania
neplnoletého ťažko zdravotne postihnutého žalovaného 3/ s tým, že počas ich pobytu v Bratislave
zostával v nájomnom byte pôvodný žalovaný 1/ s neplnoletou dcérou J., v tom čase navštevujúcou
strednú ekonomickú školu v Poprade. Okrem toho v odvolaní poukazovali aj na svoj status ako
osôb ťažko zdravotne postihnutých, k čomu poukázali na Dohovor OSN č. 317/2010 Z. z. o právach

osôb so zdravotným postihnutím účinný od 25.6.2010 a z neho plynúci zákaz diskriminácie zdravotne
postihnutých osôb. V tejto súvislosti označili postup súdov akceptujúci vo všetkých konaniach znalecký
posudok Ing. Hudzíkovej za formu diskriminácie. Na základe uvedeného žiadali odvolací súd o zrušenie
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/26/2021 z 31.3.2023.

8. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa podaním zo 4.5.2023 vyjadril žalobca. Poukázal v ňom na šikanózne
a špekulatívne konanie žalovaných, pri ktorom ide o účelové zneužívanie práva na nedotknuteľnosť
obydlia v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaní vo vypratávanom byte v skutočnosti viac ako 20
rokov nebývajú. Argumentoval, že nájom k bytu v penzióne Karpatia bol dohodnutý len na dobu určitú,t.j. do doby, kedy bude nájomcovi zabezpečený náhradný byt, k čomu zo strany pôvodného žalobcu
došlo tým, že žalovaným zabezpečil primeranú bytovú náhradu, ktorým bol byt v objekte D. F. G. H., súp.
č. X, parcela C - KN č. XXX, k. ú. G. H., obec Vysoké Tatry. Primeranosť tejto bytovej náhrady považoval

za potvrdenú znaleckým posudkom Ing. Emílie Hudzíkovej č. 11/2006 a rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 13C/13/1998 z 29.10.2015, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 5Co/108/2016 a uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/131/2018. S poukazom na
ustálenú rozhodovaciu prax (rozsudok NS ČR, sp. zn. 31Cdo/513/2003 zo dňa 22.6.2005) mal za to,
že nájom sporného bytu zanikol uplynutím času s tým, že žalovaní 2/ a 3/ nemajú podľa § 710 ods. 2

OZ v spojení s § 4 zákona č. 189/1992 Zb. nárok na bytovú náhradu a sú povinní sporný byt vypratať.
Mal za to, že zo strany žalovaných 2/ a 3/ dochádza k užívaniu predmetnej nehnuteľností bez právneho
dôvodu a svojím konaním len žalobcovi bránia v riadnom výkone jeho vlastníckeho práva. K námietke
žalovaných 2/ a 3/ o existencii prekážky res iudicata uviedol, že exekučné konanie a civilné konanie sú
dve samostatné fázy civilného procesu, ktoré nemožno zamieňať; zatiaľ čo v rámci civilného konania sa
rozhoduje o subjektívnom práve alebo subjektívnej povinnosti, teda o merite veci, v rámci exekučného

konania dochádza k výkonu tohto subjektívneho práva alebo subjektívnej povinnosti. Preto rozhodnutie
vydané v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza iba k výkonu rozhodnutia, bez meritórneho
preskúmavania veci, nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

9. Žalovaní 2/ a 3/ v odvolacej replike z 30.8.2023 opätovne namietali neobjektívnosť a technické rozpory

znaleckého posudku znalkyne Ing. Emílie Hudzíkovej č. 11/2006, poukazujúc na svoju žiadosť v konaní
sp. zn. 13C/13/1998 vedenom pred Okresným súdom Bratislava I na vypracovanie nového (kontrolného)
znaleckého posudku. Mali za to, že zaslanie výzvy na vypratanie bytu a oznámenie o náhradnom byte
nie je pridelením náhradného bytu. S poukazom na LV č. XXXX vedený pre k. ú. F. G., z ktorého vyplýva
prevod objektu D. na tretie osoby tvrdili porušenie procesných podmienok súdneho aj exekučného

konania. Konanie pôvodného žalobcu označili za rozporné s dobrými mravmi, pretože okrem žalobných
návrhov žalobca od roku 2008 žalovaným neoznamoval preplatky a nedoplatky na nájomnom a od roku
2020 im odmietol odovzdať kľúče od vchodu do objektu. Poukázali tiež na to, že nový majiteľ penziónu
K. odpojil celý objekt od dodávky vody, z dôvodu ktorého nemôžu predmetný služobný byt užívať, hoci
k bytu uhrádzajú nájomné aj elektrickú energiu.

10. V odvolacej duplike zo 6.10.2023 žalobca nad rámec už skôr uvádzaného argumentoval, že
vyjadrenia žalovaných 2/ a 3/ nemajú vo vzťahu k prejednávanému prípadu akúkoľvek relevanciu.
Poukázal tiež na to, že svoje tvrdenia nepodporili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Konanie žalovaných
2/ a 3/ označil za šikanózne, účelové a rozporné s dobrými mravmi.

11. Skôr než odvolací súd pristúpi k posúdeniu žalovanými 2/ a 3/ podaného odvolania bolo potrebné
sa procesne vysporiadať s navrhnutou zmenou subjektov na strane žalobcu. Žalobca totiž podaním z
9.8.2023 navrhol zmenu žalobcu žiadajúc vstup spoločnosti Belveder Development, s.r.o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 737 305 do konania na jeho miesto. Návrh odôvodnil skutočnosťou,

že 18.5.2023 Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, číslo vkladu V 2077/2023, ktorým došlo k opätovnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania zo žalobcu na spoločnosť Belveder Development,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 1, Bratislava, IČO: 36 737 305. Dňa 12.9.2023 bol súčasne spoločnosťou
Belveder Development, s.r.o., doručený súdu súhlas so vstupom do konania.

12. Podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie.

13.Podľa§80ods.1až3CSP,akpozačatíkonanianastalaprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.14. V danom prípade bolo v odvolacom konaní preukázané, že došlo k právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy spájajú prevod vlastníckeho práva k vypratávanému bytu v penzióne K., v dôsledku
čoho na nový subjekt prešlo aj právo domáhať sa jeho vydania (vypratania), o čom svedčia žalobcom

predložené listiny – Rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2077/2023
o dňa 18.5.2023 (predmetom tohto rozhodnutia je aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania)
a tiež list vlastníctva č. XXXX vedený pre k. ú. G. H., podľa ktorého je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti
spoločnosť Belveder Development, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 737 305. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 80 ods. 1 až 3 CSP výrokom I. tohto uznesenia vyhovel návrhu

žalobcu na pripustenie požadovanej zmeny.

15. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odvolanie žalovaných voči výroku I.
napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť a výroky II. a III. napadnutého rozsudku je potrebné zrušiť.

16. Pokiaľ ide o žalovanými 2/ a 3/ napádaný výrok I. rozsudku, odvolací súd konštatuje, že tento výrok
má procesný charakter, vyplýva z aplikácie § 63 ods. 1 a § 161 CSP, no čo je relevantné, neznie

v neprospech žalovaných 2/ a 3/. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo
podať odvolanie, pričom § 359 CSP významne obmedzuje právo strany podať odvolanie, keď sa takéto
právo priznáva strane len v tom prípade, pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Teda toto
právo nie je dané tej sporovej strane, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyznelo,
resp. ktorá týmto rozhodnutím nebola na svojich právach dotknutá, prípadne sa jej právne postavenie

žiadnym spôsobom nezhoršilo. Odvolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že žalovaný 2/ a 3/ nie sú
oprávnenými osobami na podanie odvolania voči napadnutému výroku I. rozsudku, ktorý len procesne
reaguje na stratu právnej spôsobilosti pôvodného žalovaného 1/ v priebehu konania za stavu, že jeho
právni nástupcovia (žalovaní 2/ a 3/) sú tohto konania účastní. Preto odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti
tomuto výroku napadnutého rozsudku odvolací súd za použitia § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané

neoprávnenými osobami (výrok II. tohto uznesenia).

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci i to, či súd

prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konaniesa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietkam
nesprávneho skutkového zistenia vyplývajúceho z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej

otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.9.2021). Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

22. Z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že vychádza zo záveru, že
doba trvania nájomného vzťahu bola v nájomnej zmluve z 1.8.1997 vyjadrená dostatočne určito,
konkrétne „do doby zabezpečenia náhradného bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu v Poprade,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.1992“ a tiež, že k zániku tohto nájomného vzťahu došlo
zabezpečením náhradného bytu za byt v objekte K., konkrétne do času, kedy správca objektu K. a

zamestnanec SOREA, spol. s r.o. listom z 26.11.1997 navrhol pôvodnému žalovanému 1/ pridelenie
bytu v objekte D., ktorý podľa názoru súdu spĺňal podmienky primeraného náhradného bytu (tento
záver oprel súd prvej inštancie o rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 13C/13/1998-1188
z 29.10.2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/108/2016 z 15.12.2017).
Vo vzťahu k týmto záverom žalovaní 2/ a 3/ v podanom odvolaní v podstate namietajú nesplnenie

povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu zabezpečiť im primeraný náhradný byt v zmysle
obsahu nájomnej zmluvy z 1.8.1997 a rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/153/1992-37
z 9.7.1992 s poukazom na nesplnenie povinností prenajímateľa vyplývajúcich z obsahu § 712 až § 712cObčianskeho zákonníka a nespôsobilosť ponúkaného náhradného bytu v objekte D. byť primeranou
bytovou náhradou za byt v penzióne D..

23. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dokazovanie v rozsahu opísanom v odsekoch 10. až 26. odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorého
okrem iného vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu (Jednotný majetkový fond zväzov odborových
organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske námestie 2618/3, 815 70 Bratislava, IČO:
30 779 618) bol pôvodný žalovaný 1/ výzvou zo 14.7.2000 vyzvaný na vypratanie bytu z dôvodu

zabezpečenia primeranej bytovej náhrady, ktorým mal byť dvojizbový byt I. kategórie č. 4 nachádzajúci
sa na prvom poschodí bytovky pri hoteli D., zapísanej na LV XXX, vedenom pre kat. úz. M. a následne
výzvou z 29.11.2000 vyzvaný na vypratanie bytu z dôvodu zabezpečenia primeranej bytovej náhrady,
ktorým mal byť byt v objekte D. F. G. H.. Žalobca uplatnený nárok opieral v konaní práve o doručenie
týchto výziev pôvodnému žalovanému, pričom doručenie iných výziev na vypratanie bytu v penzióne K.
a oznámenie o pridelení náhradného bytu v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Súd prvej inštancie však

svoje právne závery nezaložil na vyhodnotení a právnom posúdení výziev zo 14.7.2000 a z 29.11.2000,
ale založil na vyhodnotení ponuky (listu) správcu objektu K. a zamestnanca spoločnosti SOREA spol.
s r. o. z 26.11.1997, ktorou malo byť pôvodnému žalovanému 1/ navrhnuté pridelenie bytu v objekte
D., ktorý však nebol v konaní žalobcom predložený ani žiadnym spôsobom oboznámený. Z odseku
52. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že skutočnosť doručovania listu z 26.11.1997

pôvodnému žalovanému 1/ bola súdom prvej inštancie prevzatá z rozsudku Okresného súdu Bratislava
I. č. k. 13C/13/1998-1188 z 29.10.2015 bez priameho oboznámenia tohto dôkazu a tým aj bez možnosti
priameho posúdenia jeho obsahu ako aj jeho právnej relevancie v kontexte daného prípadu. V tomto
kontexte je nutné uviesť, že predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I. sp. zn.
13C/13/1998 z 29.10.2015 bol nárok na náhradu škody uplatnený pôvodným žalovaným 1/ a žalovanou

2/majúcizákladvtvrdenomobmedzeníichprávaužívaťbytvpenzióneK.,vrámciktoréhooznačenýsúd
posudzoval trvanie nájomného vzťahu sporových strán len ako prejudiálnu otázku; a preto jej posúdenie
nemá pre toto konanie žiadnu záväznosť.

24. Ustanovenie § 186 ods. 1 CSP síce súdu umožňuje vychádzať aj zo skutočností známych z jeho

činnosti, avšak v prípade, pokiaľ takéto skutočnosti mieni súd v svojich dôvodoch aplikovať a vyhodnotiť
v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi, je potrebné, aby súd účastníkom uviedol, že tieto skutočnosti
bude považovať za preukázané bez toho, aby o nich vykonal dokazovanie, pričom strany sporu sa
môžu k týmto skutočnostiam vyjadriť, prípadne tieto skutočnosti vyvrátiť. Len pripojenie rozsudku
do súdneho spisu a vedomosť súdu o existencii určitej skutočnosti z nej plynúcej bez akýchkoľvek

ďalších procesných úkonov vo vzťahu k stranám sporu nie je prípustné. V takom prípade strana sporu,
v prospech ktorej sa takáto vedomosť súdu o skutočnostiach vyplývajúcich z jeho činnosti dotýka, môže
byť zvýhodnená, resp. znevýhodnená v spore, čo nie je v súlade s princípom rovnosti sporových strán.

25. Odvolací súd k uvedenému pripomína, že o nesprávne skutkové zistenie ide, pokiaľ toto nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť aj chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP,
a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo počas konania vyšli najavo.

26. Pre správne právne posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie bytu s právom nájomcu na primeranú
bytovú náhradu je kľúčové, po procesne správne vykonanom dokazovaní na podklade skutkových

tvrdení obsiahnutých v žalobe, riadne vyhodnotiť splnenie podmienok vyplývajúcich z § 712c ods. 3
OZ pre zánik nájomcu na bytovú náhradu a v danom prípade aj pre zánik nájomného vzťahu k bytu
v penzióne K., t. j. doručenie písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady s následným
uplynutím lehoty 30 dní v prípade, ak nedošlo k podpísaniu nájomnej zmluvy vo vzťahu k náhradnému
bytu. Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranný právny úkon v písomnej forme, ktorý

musí obsahovať dostatočne určité údaje o zabezpečenej bytovej náhrade, a to do tej miery, aby ju
bolo možné nezameniteľne identifikovať, a súčasne posúdiť jej súlad s bytovou náhradou, ktorá má
byť zabezpečená. Z vyhlásenia musí byť zároveň zrejmé, že osobou, pre ktorú bola bytová náhrada
zabezpečená, je vypratávaný bývalý nájomca bytu. Ďalej z vyhlásenia musí byť zrejmé, akým spôsobommá byť zmluva o bytovej náhrade uzatvorená, s kým táto zmluva má byť uzatvorená a v akej lehote je
svojím návrhom na uzavretie zmluvy o bytovej náhrade viazaný ten, kto bytovou náhradou disponuje.
Je potrebné vyžadovať aj to, aby z tohto vyhlásenia bolo zrejmé, kedy právo užívať bytovú náhradu

vzniká a kedy a za akých podmienok zaniká. Priamo z vyhlásenia by mali byť zrejmé aj údaje o výške
nájomnéhoaúhradzaslužbyspojenésnájmom.Inakjetakétovyhlásenieabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom pre jej neurčitosť.

27. Súčasne odvolací súd považuje za predčasný a nedostatočne odôvodnený aj záver súdu prvej

inštancie o tom, že byt nachádzajúci sa v objekte D. spĺňal kritéria primeranej bytovej náhrady, opierajúci
sa okrem záverov vyjadrených v rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 13C/13/1998-1188
z 29.10.2015 aj o v konaní oboznámený znalecký posudok Ing. Emílie Hudzikovej č. 11/2006.
Z jeho obsahu síce vyplýva, že náhradný byt v objekte D. možno považovať v zmysle vyhlášky
č. 60/1964 Zb. Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva o úhrade za užívanie bytu za
služby spojené s užívaním bytu ako aj v zmysle výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja

SR č. V-1/2003 z 22.12.2003 za byt I. kategórie s ústredným vykurovaním a úplným základným
príslušenstvo umiestneným v byte, avšak toto kritérium nie je jediné pri posudzovaní primeranosti
ponúkanej bytovej náhrady. Primeranosť bytovej náhrady je totiž potrebné hodnotiť vo väzbe na obsah §
712a OZ, ktorý ustanovuje podmienky, ktoré má v tom ktorom prípade primeraná bytová náhrada spĺňať
a v danom prípade aj v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/153/92, určujúcim

podmienky bytovej náhrady v konkrétnom prípade, a to vzhľadom na inkorporáciu podmienok z neho
vyplývajúcich do obsahu nájomnej zmluvy z 1.8.1997. Hoci súd prvej inštancie konštatuje nespornosť
nájomného vzťahu sporových strán na podklade nájomnej zmluvy z 1.8.1997 a určenie doby jej trvania
do zabezpečenia náhradného bytu, v napadnutom rozsudku absentujú skutkové zistenia z rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/153/92 stanovujúce podmienky bytovej náhrady, pridelením ktorej

mal predmetný nájomný pomer zaniknúť (resp. aj keď by išlo v konaní o skutočnosti známu súdu prvej
inštancie z jeho činnosti, v priebehu konania nebol pripojený rovnopis tohto rozsudku a oboznámený
jeho obsah). Súd prvej inštancie ani neposkytol žiadnu relevantnú odpoveď na námietku žalovaných 2/
a 3/ o nepreukázaní kolaudačného rozhodnutia k bytu v objekte D..

28. V okolnostiach súdeného prípadu teda súdom prvej inštancie nebol dostatočne a v úplnosti zistený a
vyhodnotený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov, pričom medzi vykonaným dokazovaním
a skutkovými zisteniami, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie sú závažné rozpory,
ktoré je potrebné odstrániť. Vo veci zistený skutkový stav a na základe neho realizované právne
posúdenie je z hľadiska zásad spravodlivého procesu a vo svetle odvolacej námietky žalovaných 2/

a 3/ o nenaplnení podmienok zániku nájomného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu neudržateľné.
Zisteným skutkovým stavom je pritom odvolací súd bez jeho doplnenia alebo zopakovania v odvolacom
konaní viazaný. Odvolací súd uzatvára, že vo veci realizované právne posúdenie na podklade neúplne
(nedostatočne) zisteného, resp. vyhodnoteného skutkového stavu opomína vyhodnotenie skutočností
relevantných pre posúdenie prípadu a preto je predčasné. Z pohľadu obsahovo dopadajúcich odvolacích

dôvodov [t. j. v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a nedostatočným odôvodnením aj podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP] bolo tak podané odvolanie žalovaných 2/ a 3/ voči napadnutým výrokom II. a III.
rozsudku dôvodné.

29. Vo svetle vyššie opísaného odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu s použitím ust. § 391 CSP vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci riadne vyhodnotiť a ustáliť skutkový stav na základe
vykonaných dôkazov (por. odseky 22. a 24. odôvodnenia tohto uznesenia), správnym procesným

postupom zohľadniť vo veci skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane skutočností, ktoré sú súdu
známezjehočinnosti(por.odsek23.odôvodnenia),vtejtosúvislostitiežzabezpečiťdospisuajrozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/153/92, v zmysle návrhov sporových strán rozhodnúť o prípadnom
doplnení dokazovania a vec opätovne právne posúdiť podľa na prípad odpadajúcich právnych noriem
a v zhode s ustálenou súdnou praxou, na ktorú poukázal odvolací súd v odsekoch 25. a 26. tohto

uznesenia.

31. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci
primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodneniezodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to, že
procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je
doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s

využitím postupu podľa § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Uvedené je žiadúce aj k posúdeniu
námietok sporových strán o potrebe aplikácie § 3 ods. 1 OZ – v takom prípade musí byť aktivitou
sporových strán zabezpečený do konania (dokazovaním) dostatočný podklad. Na riadne zistený a
vyhodnotený skutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu normu, tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, t.j. aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnychautorít.Krelevantnejargumentáciižalobcuajžalovaných2/a3/,produkovanejužvkonanípred
súdom prvej inštancie je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď.
Až potom, ako bude konanie v naznačenom smere doplnené, možno vo veci opätovne rozhodnúť.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).