Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7CdoPr/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222534
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7217222534.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. Q. X., narodeného XX. M. XXXX, G. XXX,
zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanej Univerzite
veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice, Komenského 73, IČO: 00 397 474, zastúpenej
spoločnosťou Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Košice, Murgašova 3, IČO: 47 256 206, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Sýkora, o určenie neexistencie práva, neplatnosti právneho

úkonu a vyslovenie porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie, pôvodne vedenom na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 42Cpr/77/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
21. septembra 2022 sp. zn. 11CoPr/13/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. septembra 2022 sp. zn. 11CoPr/13/2020 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne Okresný súd Košice II - teraz Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo
„prvostupňový súd") rozsudkom zo 6. júla 2020 č. k. 42Cpr/77/2017 v spojení s uznesením Mestského
súdu Košice z 5. júna 2023 č. k. K2-42Cpr/77/2017-759 nepripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobcom
podaním zo dňa 6. júla 2020 (I.), zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 41Cpr/26/2018 (II.), zastavil konanie v časti o
určenie, že Organizačný poriadok zo dňa 8. decembra 2015 vydaný žalovanou vnútorným predpisom č.

9 je v Čl. 3 ods. 7 písm. c) neplatný a v časti o určenie, že Pracovný poriadok zo dňa 25. novembra 2013
vydaný žalovanou ako vnútorný predpis č. 16 je neplatný (III.), určil, že žalovaná nemala právo odvolať
žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií vykonané úkonom žalovanej číslo jednania
XXX/XXXX/PPO z 22. júna 2017 (IV.), zamietol žalobu o určenie, že Dohoda o zmene pracovných
podmienok č. jednania XXX/XXX/PPo zo dňa 22. júna 2017 je neplatná a o určenie, že žalovaná
porušila žalobcove práva na rovnaké zaobchádzanie a o uloženie povinnosti odstrániť protiprávny stav

prideľovaním práce a platením mzdy podľa Dohody o zmene pracovných podmienok č. jednania XXX/
XXkú-pers. zo dňa 31. júla 2015 (V.), priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o
určenie, že žalovaná nemala právo odvolať žalobcu z funkcie v plnom rozsahu (VI.) a napokon priznal
žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o určenie, že Organizačný poriadok žalovanej je
v Čl. 3 ods. 7 písm. c) neplatný, Pracovný poriadok žalovanej zo dňa 25. novembra 2013 je neplatný, že
Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 22. júna 2017 je neplatná, a o vyslovenie, že žalovaná

porušila žalobcove práva na rovnaké zaobchádzanie s uložením povinnosti odstránenia protiprávneho
stavu (VII.) a opravil záhlavie rozsudku v označení žalovanej.
1.1. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, doručeného súdu 13. februára 2019 prvostupňový súd
zastavil konanie v časti o určenie, že Organizačný poriadok zo dňa 8. decembra 2015 vydaný žalovanou
vnútorným predpisom č. 9 je v Čl. 3 ods. 7 písm. c) neplatný a v časti o určenie, že Pracovný poriadok
zo dňa 25. novembra 2013 vydaný žalovanou ako vnútorný predpis č. 16 je neplatný (výrok III.).

1.2. V súvislosti s určením, či žalovaná mala právo odvolať žalobcu z funkcie I. oddelenia prevádzky
a investícií vykonané úkonom žalovanej číslo jednania XXX/XXXX/PPO z 22. júna 2017 prvostupňovýsúd dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, či žalovaná mala právo
jednostrannehoodvolaťzfunkcie.Povykonanejprávnejanalýzekonštatoval,žežalovanánemalaprávo
odvolať žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií, lebo takýto výkon práva, ale aj

samotná jeho úprava v Organizačnom poriadku žalovanej, bola v rozpore so zákonom.
1.3. Pri posudzovaní prípustnosti žaloby vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody o zmene pracovných
podmienok súd vychádzal z účelu sledovaného zákonom v § 137 písm. d) CSP a to vylúčenie
zbytočných žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov (t.j. aj neplatnosti dohody o zmene pracovných
podmienok), avšak za súčasného poskytnutia rovnocennej a účinnej ochrany práv a oprávnených

záujmov oprávneného iným procesne prípustným žalobným petitom. Súd s poukazom na čl. 4 CSP
považovalzaúčelnéazodpovedajúceprincípuspravodlivostiaprávnejistotyrozhodnúťajo(ne)platnosti
Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 22. júna 2017. V prejednávanom prípade sa žalobca
v konaní domáhal určenia neplatnosti dohody o zmene pracovných podmienok z dôvodu omylu pri
jej uzatváraní. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 ZP uviedol, že ani prípadný omyl žalobcu
pri uzatváraní tejto dohody by nespôsobil jej neplatnosť, ale mal by za následok vznik práva žalobcu

od dohody o zmene pracovných podmienok odstúpiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že ust. § 49a OZ je v prejednávanom prípade nepoužiteľné, pretože Zákonník práce v § 19 ods. 1
obsahuje vlastnú úpravu následkov omylu pri uzatváraní pracovnoprávnej zmluvy. Tvrdený omyl žalobcu
pri uzatváraní dohody o zmene pracovných podmienok, ktorý mal byť vyvolaný neplatným odvolaním
z funkcie, preto nespôsobuje neplatnosť predmetnej dohody. Z obsahu dohody rovnako vyplýva, že

druh práce, ktorú mal žalobca od 23. júna 2017 vykonávať, bol dohodnutý ako - Odborný zamestnanec.
Takéto označenie druhu práce bolo síce strohé a všeobecné, avšak ani táto skutočnosť neplatnosť
predmetnej dohody nespôsobila, nakoľko ZP ani iný právny predpis neobsahuje definíciu pojmu druh
práce. Jeho dojednanie sa v pracovnej zmluve ponecháva len na vôľu účastníkov zmluvy. Žalobca
mal rovnaký druh práce - Odborný zamestnanec a rovnaké miesto výkonu práce - Rektorát Univerzity

veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach dohodnutý už v Pracovnej zmluve zo dňa 30. decembra
2014, ktorú dohodu považoval za platnú. Predmetnou Dohodou o zmene pracovných podmienok zo
dňa 22. júna 2017 došlo u žalobcu k tomu, že bol opätovne zaradený na ten istý druh práce, na aký
s ním bola uzavretá pracovná zmluva. Pri podpisovaní dohody mu bolo oznámené, že všetko ostáva
tak, ako bolo pri nástupe do zamestnania. Za takejto skutkovej situácie súd bolo pracovné zaradenie

žalobcu - Odborný zamestnanec súladné s ust. § 43 ods. 1 písm. a) ZP, s tým, že takéto, aj keď
všeobecné označenie pracovného zaradenia, nespôsobilo neplatnosť predmetnej dohody. Rovnako
súd neuveril žalobcovi, že dohodu podpísal pod nátlakom a v časovej tiesni. Toto tvrdenie v konaní
preukázané nebolo. Vo vzťahu k absencii dohody o mzdových podmienkach súd poukázal na to, že
Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 22. júna 2017 obsahuje odkaz na Kolektívnu zmluvu,

pričom odmeňovanie u žalovanej vyplýva z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Preto ani skutočnosť,
že žalobcovi nebolo pri uzatvorení dohody o zmene pracovných podmienok doručené súčasne aj
rozhodnutie o výške a zložení jeho funkčného platu, nezakladá jej neplatnosť. Na základe uvedeného
súd nevyhovel návrhu ani v časti, v ktorej žalobca namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
a v tejto časti žalobu zamietol.

1.4. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná vo vzťahu k nemu reagovala šikanózne a diskriminačne súd takéto
konanie nezistil a ani žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal také okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť záver o jeho diskriminácii.
1.5. Žalobca tiež navrhoval prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej tunajším
súdom pod sp. zn. 41Csp/26/2018, v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia jeho

pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 19. marca 2018. Poukázal na to, že sa musí prv domáhať
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, aby bola u neho daná aktívna vecná legitimácia aj
nevyhnutný právny záujem pre konanie, ktoré má byť prerušené. S ohľadom na záver súdu o procesnej
prípustnosti predmetnej žaloby súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel.
1.6. Žalobca bol úspešný čiastočne vo vzťahu k nároku o určenie, že žalovaná nemala právo odvolať ho

z funkcie. Vo vzťahu k tomuto nároku má preto voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Na odvolanie žalobcu a žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 21.
septembra 2022 sp. zn. 11CoPr/13/2020 v spojení s uznesením z 31. júla 2023 sp. zn. 11CoPr/13/2020

potvrdil prvostupňový rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o
určenie neplatnosti dohody o zmene pracovných podmienok č. XXX/XXX/PPo . zo dňa 22. júna 2017
a o vyslovenie, že žalovaná porušila žalobcove práva na rovnaké zaobchádzanie vrátane nápravy
protiprávneho stavu (I.), zmenil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a žalobu o určenie, žežalovaná nemala právo odvolať žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia prevádzky a investícií vykonané
úkonom žalovanej č.j. XXX/XXXX/PPO z 22. júna 2017 tak, že žalobu v tejto časti zamietol (II.), odmietol
odvolanie žalobcu proti výroku o nepripustení zmeny žaloby (III.), zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej

trovy konania (IV.) a opravil záhlavie rozsudku v označení žalovanej.
2.1. Pokiaľ žalobca namietal, že súd umožnil žalovanej ako silnejšej strane sporu predkladať tvrdenia
a dôkazy podľa vývoja dôkaznej situácie, pričom iba jemu ako zamestnancovi (slabšej strane) patrilo
právo predkladať a označiť všetky skutočnosti a dôkazy až vyhlásenia rozhodnutia a iba voči nemu
sa nemali uplatniť ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii, odvolací súd konštatoval, že

uvedená námietka nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vyložil pojmy procesnej
aktivity, kontradiktórnosti konania a odklonu od nej v prípade antidiskriminačného sporu a individuálneho
pracovnoprávneho sporu (§ 312 a § 320 CSP), a to v záujme vydania spravodlivého rozhodnutia. V
tejto súvislosti konštatoval, že vylúčenie aplikácie ustanovení o zákonnej koncentrácii konania znamená
to, že slabšia strana má právo predkladať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany aj v čase od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku a nie

to, ako sa mylne domnieva žalobca, že by zamestnávateľ nemohol uplatňovať prostriedky procesnej
obrany do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Porušením procesného postupu by
bolo prihliadnutie súdu na prostriedky procesnej obrany žalovanej uplatnené po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 2 prvá veta CSP), čo však žalobca
nenamietal.

2.2.Vsúvislostisrozhodnutímprvostupňovéhosúduoplatnostidohodyozmenepracovnýchpodmienok
a neexistencii dôvodov porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a v odpovedi na podstatné argumenty žalobcu v podanom odvolaní odvolací
súd ďalej uviedol, že sa obmedzil len na výhrady, ktoré mali na vec podstatný význam. Z obsahu

žalobného návrhu a opísania skutkového deja vyplynulo, že žalovaná po neplatnom odvolaní žalobcu z
funkcie vedúceho zamestnanca s ním nemohla platne uzavrieť dohodu o zmene pracovných podmienok,
z ktorého dôvodu (ako aj z dôvodov tvrdenej absolútnej neplatnosti) sa žalobca domáha určenia jej
neplatnosti súdom. Podľa obsahu žaloby bolo preto podriadiť danú vec pod procesný režim ustanovenia
§ 137 písm. d) CSP, z čoho vychádzal aj prvostupňový súd, pričom žalobca ani v odvolacom konaní

nenamietalpostupsúdu,priktoromvyhodnotilpodanúžalobuakožalobunaurčenieprávnejskutočnosti.
Odvolací súd zdôraznil, že oproti pôvodnej právnej úprave v OSP Civilný sporový poriadok rozlišuje
žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm.
d) CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu).

U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila ich prípustnosť iba za predpokladu, že požadované
určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné
žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že podanú žalobu o určenie neplatnosti predmetnej dohody je potrebné
zamietnuť ako procesne neprípustnú. I keď z iného dôvodu ako uviedol prvostupňový súd, odvolací súd

rozsudok ako vecne správny potvrdil.
2.2.1. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaná porušila (aj) jeho práva na rovnaké zaobchádzanie
s reštitučným nárokom, t.j. nápravou protiprávneho stavu, odvolací súd najskôr odcitoval ustanovenia
§ 13 ods. 1 a 2 ZP, § 2 antidiskriminačného zákona, uviedol právno-teoretické východiska a na ich
základe konštatoval, že pre úspešné uplatnenie nárokov z práva na ochranu pred porušovaním zásady

rovnakého zaobchádzania, ktoré podľa skutkového vymedzenia žaloby vznikli priamou diskrimináciou
žalobcu v súvislosti s jeho odvolaním z funkcie I. zamestnanca, bol žalobca povinný jednak tvrdiť, že
bol oproti iným osobám znevýhodnený; musel teda vyjadriť komparátor diskriminačného konania a
zároveň bol povinný uviesť aj pohnútku tejto žalovanou vyvolanej nerovnosti (táto bola založená na
tvrdení o odvolaní z funkcie z dôvodu, že poukazoval na rôzne pochybenia zamestnávateľa, čím sa

stal pre neho nepohodlným). Bolo teda na ňom, aby presvedčil o tom, že existujú osoby, ktorým sa
dostávalo priaznivejšieho zaobchádzania a že jediný rozdiel oproti ním spočíval v chránenom dôvode.
Tieto skutočnosti (pokiaľ ide o uvedenie komparátora diskriminačného konania) však žalobca ani len
netvrdil. Navyše podľa posúdenia odvolacieho súdu, žalobca v spore neponúkol ani len nepriamy
dôkaz, podporujúci ním prezentovaný dôvod, pre ktorý ho žalovaná odvolala z funkcie. Jedinú indíciu

v tomto smere reprezentuje časová nadväznosť tohto kroku zamestnávateľa na závery porád, počas
ktorých žalobca poukazoval na pochybenia žalovanej, ktorá súvislosť ale sama o sebe na presvedčivý
záver o možnej diskriminačnej povahe konania žalovanej, rozhodne nepostačuje. V konaní ani inaknevyšlo najavo nič, čo by hoci len naznačovalo diskriminačný motív zmeny na poste vedúceho oddelenia
žalovanej.
2.3. Pokiaľ išlo o nárok na určenie, že žalovaná nemala právo odvolať žalobcu z funkcie vedúceho

oddelenia, odvolací súd považoval odvolacie výhrady žalovanej o neexistencii naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení za opodstatnené. Interpretujúc ustanovenie § 137 písm. c) a § 217
ods. 1 CSP a predpoklady naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukázal na dovolaciu prax
(5Cdo/31/2011, 2Cdo/110/2009) a názor právnej doktríny, aby uzavrel, že v danom prípade podľa
jeho názoru žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, že žalovaná

nemala právo ho odvolať z funkcie vedúceho oddelenia, ak jeho pracovnoprávny vzťah vo funkcii
vedúceho zamestnanca (v čase rozhodovania prvoinštančného súdu) už neexistoval, pretože zanikol
uplynutím dohodnutého funkčného obdobia ku dňu 31. júla 2019. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach,
ako aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v
tejto časti odôvodňovali potrebou uplatnenia prípadných nárokov na plnenie (napr. mzdových nárokov,
škody, prípadne nemajetkovej ujmy) odvolací súd uviedol, že otázku (ne)platnosti odvolania žalobcu,

resp. práva odvolať žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia (už zaniknutého) pracovnoprávneho vzťahu
vo funkcii vedúceho zamestnanca si súd môže v prípadných budúcich sporoch o plnenie posúdiť
prejudiciálne. Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP je nutné chápať ako procesnú
podmienku konania, ktorú súd skúma v každom štádiu konania, teda nepochybne musí byť daný a
preukázaný aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu.

2.4. V súvislosti s uznesením o nepripustení zmeny žaloby odvolací súd uviedol, že napadnuté
uznesenie nepatrí medzi uznesenia, proti ktorým je podľa ust. § 357 ods. 1 písm. b) až o) CSP odvolanie
prípustné a nakoľko voči tomuto uzneseniu, keďže bolo vydané sudcom (nie súdnym úradníkom), nie je
prípustná ani sťažnosť podľa ust. § 239 ods. 1 CSP, odvolací súd ako objektívne neprípustné odvolanie
žalobcu proti nemu postupom podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

2.5. V súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP odvolací súd zmenil rozsudok i v závislom výroku o trovách konania
a rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal plne
úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výrokov I., II. a IV. podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ")
na30stranáchdovolanie,ktoréhopodstataspočívalavtom,že„odvolacísúdzdokazovaniavykonaného
súdomprvéhostupňavyvodilodlišnéskutkovéanaichzákladeajprávnezávery,akosúdprvéhostupňa,
bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie, resp. aby vôbec poskytol možnosť dovolateľovi

vyjadriť sa k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu
odvolacieho súdu (§384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP), ktoré znemožnili dovolateľovi uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle
ust. § 420 písm. f) CSP". Dovolanie podal aj podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, pričom v súvislosti
s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP poukázal na obsah vyššie uvedenej námietky súvisiacej

s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP. Za právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu doposiaľ riešená nebola (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) považoval otázku „posúdenia podmienok
prípustnosti žaloby v prípade kumulácie objektívnej pri uplatňovaní nárokov podľa ust. § 137 písm. c)
CSP a ust. § 137 písm. d) CSP, keď uplatnený nárok v zmysle písm. d) súvisí a odvíja sa od nároku
pod písm. c) CSP a v prípade rozhodnutia o nich sa vytvorí pevný právny základ pre posúdenie ďalších

nárokov z porušenia práva". V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP odcitoval jeho
znenie a poukázal na R 26/1972, R 24/1995, ZSP 78/2006 a 2Obo/11/2009. V ďalšom texte žalobca
poukázal na množstvo súdnych rozhodnutí cez prizmu ktorých poukazoval na jeho súdnu argumentáciu,
polemizoval s právnymi závermi odvolacieho súdu, spochybňoval správnosť jeho rozhodnutia alebo
kritizoval prístup odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci.

3.1. V závere žalobca navrhol, aby dovolací súd podľa § 444 ods. 1,2 CSP odložil vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže na prvostupňovom
súde prebieha viacero súdnych konaní, z ktorých niektoré sú prerušené do právoplatného ukončenia
dovolaním napadnutého sporu. V prípade, že súd neodloží vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozsudku, popr. neodloží jeho právoplatnosť, hrozí, že dôjde k premlčaniu uplatnených nárokov žalobcu

v uvedených konaniach. Zároveň navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté odvolacie rozhodnutie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol resp. zamietol
a návrh na odklad vykonateľnosti taktiež zamietol a priznal jej náhradu dovolacích trov. Žalovaná
považuje žalobcom uplatnené dovolanie za nedôvodné, neopodstatnené, zmätočné a procesne

neprípustné. Uviedla, že odvolací súd nebol povinný vytýčiť odvolacie pojednávanie, pretože vychádzal
zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom. V podstatnom poukázala správne právne závery
odvolacieho súdu, ako aj na to, že žalobca v podanom dovolaní nevymedzil žiadnu právnu otázku, od
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorej vyriešenie odvolacím súdom by vykazovalo znaky
popísané v § 421 písm. a), b) a c) CSP. Žalobcom nastolená otázka sama o sebe je zmätočná, neurčitá a

vôbec z nej nie je zrejmé, čím by sa mal dovolací súd v konaní zaoberať. Uvedená otázka v konaní pred
súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nebola riešená a jej zodpovedanie nemá vo vzťahu
ku konaniu žiaden význam. V prejedávanom prípade žalobcom podaná žaloba nemala oporu v zákone,
a to v ust. § 137 písm. c) ani § 137 písm. d) CSP, preto formulácia vyššie uvedenej právnej otázky
nemôže obstáť.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v podstate zotrval na svojich doterajších argumentoch.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku
dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a §
450 CSP).

7. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie žalobcu, nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti resp. právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP; v súlade
s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade
vyhovenia návrhu, pozn.).

8. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je

dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní
pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou
súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva
na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný

postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

11. Žalobca v podanom dovolaní namietal, že „odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery ... bez toho, aby vo veci vykonal
akékoľvek dokazovanie, resp. aby vôbec poskytol možnosť dovolateľovi vyjadriť sa ..." (bod 3.).12.Podľa§382CSPakmáodvolacísúdzato,žesanavecvzťahujeustanovenievšeobecnezáväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

12.1. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z
princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho
štátu, osobitne princípu právnej istoty.
12.2. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo
veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti

týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať
sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (napr. 7Cdo/1/2018, 2Cdo/33/2020, 7Cdo/129/2019,
7Cdo/21/2020, 2Cdo/275/2019, 7Cdo/238/2022).

13. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že nosné (relevantné) dôvody, na základe ktorých prvostupňový

súd (i) vyhovel žalobe (o odvolaní žalobcu z funkcie) a (ii) zamietol žalobu (o určenie, že Dohoda o
zmene pracovných podmienok je neplatná) spočívali v jeho právnom závere, že
(i) žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, či žalovaná mala právo jednostranne ho
odvolať z funkcie. Po vykonanej právnej analýze konštatoval, že žalovaná nemala právo odvolať žalobcu
zfunkcievedúcehooddeleniaprevádzkyainvestícií,lebotakýtovýkonpráva,aleajsamotnájehoúprava

v Organizačnom poriadku žalovanej, bola v rozpore so zákonom (bod 1.2.).
(ii) žalobca sa určenia neplatnosti Dohody domáhal z dôvodu omylu pri jej uzatváraní. Vec potom posúdil
podľa § 19 ods. 1 ZP (§ 49a OZ bol na vec nepoužiteľný) a uviedol, že ani prípadný omyl žalobcu pri
uzatváraní tejto dohody by nespôsobil jej neplatnosť, ale mal by za následok vznik práva žalobcu od
dohodyozmenepracovnýchpodmienokodstúpiť.Tvrdenýomylpretonespôsobilneplatnosťpredmetnej

dohody. Neplatnosť Dohody nevyplynula ani z označeného (všeobecného) druhu práce, čo následne
prvostupňový súd vysvetlil. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že neuveril žalobcovi, že Dohodu podpísal
pod nátlakom a v časovej tiesni, keďže toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. V neposlednom rade
uviedol, že ani skutočnosť, že žalobcovi nebolo pri uzatvorení dohody o zmene pracovných podmienok
doručené súčasne aj rozhodnutie o výške a zložení jeho funkčného platu, nezakladá jej neplatnosť (1.3.).

14. Odvolací súd bez zopakovania dokazovania, bez nariadenia pojednávania a bez splnenia si
poučovacej (manudukčnej) povinnosti (bod 12) založil svoje nosné dôvody v súvislosti so svojim
zmeňujúcim výrokom (o odvolaní žalobcu z funkcie) a potvrdzujúcim výrokom (o určenie, že Dohoda o
zmene pracovných podmienok je neplatná) na zásadne odlišnom právnom posúdení veci (body 2.3. a

2.4.) od právnych záverov prvostupňového súdu.
(i) Pri odvolaní žalobcu z funkcie dospel k záveru, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenízdôvodu,ževčaserozhodovaniasúdupracovnoprávnyvzťahvofunkciivedúceho
zamestnanca už neexistoval, pretože zanikol uplynutím dohodnutého funkčného obdobia ku dňu 31. júla
2019, ktorý argument uviedla žalovaná v rámci podaného odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací

súd zmenil prvostupňový rozsudok a v tejto časti žalobu zamietol.
(ii) Pri posudzovaní platnosti dohody o zmene pracovných podmienok odvolací potvrdil prvostupňový
rozsudok, pričom paradoxne poukázal aj na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP (t.j., že sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia), avšak za nosné dôvody, na rozdiel od dôvodov
prvostupňového súdu (bod 1.3.), považoval skutočnosť, že v tejto časti išlo o žalobu na určenie právnej

skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), v zmysle ktorého procesného ustanovenia nie je možné žalovať
neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie
na iných/nových právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, pričom tieto iné právne závery boli pre

rozhodnutie veci rozhodujúce. Podstatou manudukčnej (poučovacej) povinnosti (§ 382 CSP) je zabrániť
odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému
procesu aj po podaní odvolania. Keďže odvolací súd takto nepostupoval a túto povinnosť si nesplnil,
dovolateľ v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť tohto iného/nového právneho
názoru zaujatého až v samotnom odvolacom rozhodnutí. Navyše odvolací súd v prípade posudzovania

odvolania žalobcu z funkcie založil svoju argumentáciu na procesnej obrane žalovanej použitej (až)
v odvolacom konaní (§ 366 CSP), pričom v prípade žalovanej (zamestnávateľa) neplatí ustanovenie
§ 320 veta druhá CSP a rovnako tak v tomto prípade vychádzal zo skutkového stavu nezisteného
prvostupňovým súdom (§ 383 až § 385 CSP). Týmto nesprávnym procesným postupom odvolaciehosúdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Uvedená
skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP je okolnosťou, pre ktorú musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

16. Nakoľko dovolací súd uznal prípustnosť a dôvodnosť dovolacej námietky vyplývajúcej z § 420 písm.
f) CSP, tak sa ďalej nezaoberal ostatnými žalobcom namietanými skutočnosťami.

17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.