Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Dominika Volkaiová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 1T/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010258
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124010258.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 22.5.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre zločin prevádzačstva podľa
§ 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j)
Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice

j e v i n n ý , ž e

dňa 20.09.2023 v čase o 22.38 hod. v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške okolo X XXX
Eur nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky ôsmym príslušníkom F. A. G. F.
H. C., nar. XX.X.XXXX, G. F., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, ,
J. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. C., nar. XX.XX.XXXX, K. G., nar. XX.XX.XXXX,
ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a to
tým spôsobom, že tieto osoby na neznámom mieste vo vnútrozemí Maďarska naložil do osobného

motorového vozidla značky L. M., čiernej farby, Bulharská N.: C. XXXXXX, VIN: O., ktoré mu za
týmto účelom odovzdala neznáma osoba na presne nezistenom mieste v meste Budapešť v Maďarsku
s cieľom previezť tieto osoby cez územie Slovenskej republiky na neznáme miesto, pričom predmetné
vozidlo bolo dňa 20.9.2023 v čase o 22,38 hod. spozorované hliadkou KDI PZ Košice na ulici P. F.
L. Košiciach ako riskantným spôsobom a bez svetelného znamenia jazdí z jednej strany vozovky na
druhú a tak sa ho hliadka PZ pokúsila zastaviť, avšak A. B. aj na opakované výzvy na zastavenie vozidla
a na svetelné znamenie – STOP nereagoval a pred hliadkou PZ unikal a vysokou rýchlosťou pokračoval
v nebezpečnej jazde smerom do centra mesta Košice, kde ho hliadka KDI PZ Košice spolu s ďalšími

hliadkami PMJ KR PZ Košice ďalej prenasledovala a prostredníctvom megafónu vyzývala, aby zastavil,
avšakneúspešneaobv.A.B.následnezamierilsvozidlomnaulicuP.vQ.,kdevozidlonazastávkeMHD
odstavil , z vozidla vystúpil a dal sa na útek smerom na ulicu M., kde po určitej chvíli zakopol o obrubník
a spadol na chodník, kde ho hliadka PMJ KR PZ Košice dostihla a spacifikovala, čím takto za odplatu
vo výške približne X XXX N. ôsmym príslušníkom Tureckej republiky, ktorí nie sú občanmi Slovenskej
republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal pri prechode cez
územie Slovenskej republiky,

t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky a nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky umožnil a pomáhal v prechode cez
územie Slovenskej republiky a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých

osobách,t ý m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona

s poukázaním na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa§355ods.3Tr.zák.spoužitím§36písm.j),písm.l),písm.n),§38ods.3,ods.8Tr.zák.,§39ods.
1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to, mobilný telefón zn.
REALME C35, tmavomodrej farby, nezisteného IMEI.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 19.1.2024 na Mestský súd Košice obžalobu
na obvineného A. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2024 obžalovaný A. B., (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle §
257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku
urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 6 Tr.
poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou
škody.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za
to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané
protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2
písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona

po stránke objektívnej v tom, že v úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhal osobám, ktoré nie
sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ktoré nemajú na jej území ani trvalý pobyt, pri prekročení
štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej územie, pričom tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania a to na viacerých osobách. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac
ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetný) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol

zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je záujem štátu na ochrane štátnej hranice, ako aj záujem
spoločnosti na tom, aby sa štátna hranica prekračovala iba legálne, spôsobom a osobami, ktoré splnia
podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, ako aj výstup z neho. Obžalovaný pritom konal v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem ním chránený.

Podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo
osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom
pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.Podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo
finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené

prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie
umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.
Podľa§127ods.12Tr.zákonaviacerýmiosobamisanaúčelytohtozákonarozumejúnajmenejtriosoby.

Pri ukladaný trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona a to, že

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, ako aj, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému súd priznal tri poľahčujúce okolnosti a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou
okolnosťou bolo to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne ľutoval (§
36 písm. l/ Tr. zákona) konzistentne od prvej výpovede v prípravnom konaní až po hlavné pojednávanie.

Zároveň u obžalovaného súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť, a to, že a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona) ako aj , že pred spáchaným trestného činu viedol
riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona).

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je slobodný, žije v M., kde

je aj zamestnaný v spoločnosti F.. Podľa odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden
záznam.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu a či sa v minulosti už dopustil takého

protiprávneho konania.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby (po
zákonnom znížení v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona) vo výmere 7 až 9 rokov. V danom prípade však súd
využilmožnosťuloženiatrestupoddolnúhranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzbyvzmysle§39ods.

1 Tr. zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Súd pri mimoriadnom
znížení trestu zohľadnil povahu konania, ktorým obžalovaný prispel k spáchaniu žalovanej trestnej
činnosti ako aj jeho postavenie pri páchaní trestnej činnosti. V podstate sa jednalo len o „vodiča“, kde
možno vylúčiť zo strany obžalovaného akékoľvek organizované konanie. Súd zohľadnil aj skutočnosť,
že obžalovanému sa kládlo za vinu protiprávne konanie, ktoré spočívalo v jedinej jazde z Maďarska

cez územie Slovenskej republiky, ktorá ani nebola cieľovou krajinou. Zároveň v zmysle súdnej praxe
výraznú prevahu poľahčujúcich okolností, pri neexistencii priťažujúcich okolností možno považovať za
výnimočné okolnosti prípadu a použiť § 39 ods. 1 Tr. zákona. Súd má tak za to, že u obžalovaného
boli splnené zákonné podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zákona vzhľadom na také okolnosti prípadu, ktoré nemožno považovať za bežné. Súd preto tieto

okolnosti posúdil za výnimočné. Použitie trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov až 9 rokov, by tak bolo pre
tohto obžalovaného neprimerane prísne a keďže účel trestu je podľa názoru súdu možné dosiahnuť i
trestom kratšieho trvania uložil mu uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý považuje
za primeraný.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Zároveň súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia vecí, a to
mobilného telefónu zn. REALME C35, tmavomodrej farby, nezisteného IMEI. Z ustanovenia § 60 ods. 5
Trestnéhozákonavyplýva,ževlastníkomprepadnutýchvecísastávaštát,bezpotrebyotomrozhodovať

osobitným výrokom.

Podľa § 65 ods. 1 ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem, súd môže
páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

V danom prípade mal súd za to, že s ohľadom na bezpečnosť osôb, majetku ako aj verejný záujem -
záujem štátu na ochrane štátnej hranice bolo v danom prípade nutné obžalovanému ukladať aj trest
vyhostenia a to v trvaní 5 päť rokov. Tento trest súd ukladal v 1/3 zákonom stanovenej sadzbe 1-15
rokov (§ 65 ods. 4 Tr. zákona).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O odvolaní
rozhoduje Krajský súd v Košiciach.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.