Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
BidfoodSlovakias.r.o.,sosídlomPiešťanská2321/71,91501NovéMestonadVáhom,IČO:34152199,
právne zastúpený: Blaňár & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gunduličova 4, 811 05
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100725075/2022 zo dňa
5.4.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj ako ,,správca dane” alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“)
vykonal u daňového subjektu Bidfood Slovakia s.r.o. (do 31.12.2016 Bidvest Slovakia s.r.o.) daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 – december 2012, január
2013 – máj 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100490935/2017 zo dňa 17.3.2017, ktorý
bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100547097/2017 zo dňa
29.3.2017 doručený splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu dňa 3.4.2017.

Správcovi dane bolo dňa 19.5.2017 doručené vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
a k zisteniam uvedeným v protokole s tým, že pripomienky uvedené vo vyjadrení boli so splnomocneným
zástupcom kontrolovaného daňového subjektu prerokované dňa 11.6.2019.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a protokolu zo dňa 17.3.2017 vydal správca dane rozhodnutie
č. 101508147/2019 zo dňa 19.6.2019, ktorým kontrolovanému daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane
v sume 140 522,18 eur za zdaňovacie obdobie máj 2013. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR č. 102894890/2019 zo dňa 16.12.2019 zrušené a vec bola vrátená správcovi

dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 396274/2020 zo dňa
26.8.2020,ktorýmopätovnekontrolovanémudaňovémusubjektuvyrubilrozdieldanevsume140522,18
eur za zdaňovacie obdobie máj 2013. Toto rozhodnutie Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č.
100291296/2021 zo dňa 19.2.2021 zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pričom uložilo správcovi dane prijať jednoznačný záver o dôvode nepriznania kontrolovaným daňovým
subjektom uplatneného odpočítania dane s tým, že správca dane mal podľa svojho úsudku buď doplniť
dokazovanie, alebo v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne a jednoznačne uviesť na základe akých

úvah, ktoré musia vyplývať z objektívne vykonaného dokazovania dospel k deklarovanému záveru, to
znamená, že zistené skutočnosti správca dane dôsledne a jednoznačne právne vyhodnotí a odôvodní.
3. V nadväznosti na to vydal správca dane rozhodnutie č. 481346/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorým
kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňovýporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový
poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 129 934,56 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“)
za zdaňovacie obdobie máj 2013.

4. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2013 nepriznal kontrolovanému daňovému
subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 23 202,84 eur z dodávateľských faktúr
(označených na str. 3 rozhodnutia správcu dane), vystavených daňovým subjektom Anton Škoda ACES,
s predmetom dodania – kuracie prsia.
5. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2013 nepriznal kontrolovanému daňovému

subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 94 903, 83 eur z dodávateľských faktúr
(označených na str. 7, 8 rozhodnutia správcu dane), vystavených daňovým subjektom Well Trade, s.r.o.,
s predmetom dodania – kuracie prsia, resp. bravčové karé.
6. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2013 nepriznal kontrolovanému daňovému
subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 11 827, 89 eur z dodávateľských faktúr
(označených na str. 14 rozhodnutia správcu dane), vystavených daňovým subjektom STARMEAT s.r.o.,

s predmetom dodania – kuracie prsia.
7. V odôvodnení rozhodnutia správca dane v súvislosti s odpočítaním dane uplatneným kontrolovaným
daňovým subjektom vo vzťahu k vyššie označeným dodávateľom uviedol, že v danej veci došlo
k vytvoreniu netransparentného prostredia – podvodného reťazca zainteresovaných daňových
subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z Brazílie za účelom znižovania

daňovej povinnosti.
8. Správca dane mal za to, že na základe podvodného konania došlo k daňovému úniku u dodávateľa,
daňového subjektu Anton Škoda ACES. V prípade dodávok tovaru – kuracie prsia na základe
dodávateľských faktúr vystavených v mene tohto dodávateľa išlo o dodávky toho istého tovaru medzi
viacerými subjektami, teda o reťazové dodanie tovaru. Tovar mal byť prepravovaný od dodávateľa

z iného členského štátu priamo k odberateľovi – kontrolovanému daňovému subjektu. Pri reťazovom
dodanítovaruzapojenímzmiznutýchobchodníkovdoobchodnéhoreťazcadochádzalonepreukázanými
odpočtami dane z pridanej hodnoty na vstupe k nedovolenému daňovému úniku na DPH. Kontrolovaný
daňový subjekt je s dodávkami ako i s nedovoleným daňovým únikom, t.j. podvodom na DPH priamo
spojený. Konkrétne daňové subjekty MALKO Slovakia, s.r.o. a Anton Škoda plnili úlohu tzv. nárazníkov,

ktoré zakrývali podvod s DPH, ku ktorému dochádzalo v reťazci dodaní. Kontrolovaný daňový subjekt
tovar preberal vo svojom sklade, musel mať vedomosti o obchodnom reťazci, musel vedieť o zapojení
spoločnosti MALKO Slovakia, s.r.o. do obchodného reťazca, ako i to, že tovar – kuracie prsia je odoslaný
z iného členského štátu a Anton Škoda nie je priamym dodávateľom, len sprostredkovateľom. Zapojením
zmiznutýchobchodníkov,zaktorýchjemožnépovažovaťAntonaŠkodaMACES,MALKOSlovakia,s.r.o.

a deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe, ktorými bola kompenzovaná tuzemská
daň na výstupe uvedená na faktúrach od Anton Škoda MACES za dodanie tovaru pre kontrolovaný
daňový subjekt v predmetnom obchodnom reťazci dochádzalo k podvodu s DPH. Kontrolovaný daňový
subjekt sa zúčastňoval na tomto podvodnom konaní tak, že nakupoval tovar živočíšneho pôvodu od tzv.
nárazníka a neskôr zmiznutého obchodníka a ďalej ho predával tuzemským odberateľom. Tým, že si

kontrolovaný daňový subjekt uplatňoval odpočítanie dane z dodaní od Anton Škoda ACES v konečnom
dôsledku si výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by inak mal, ak by tovar nakupoval priamo
od zahraničných dodávateľov z EÚ. Správca dane popísal taktiež skutočnosti z ktorých vyvodzoval, že
kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa nákupom tovaru zúčastní na plneniach,
ktoré sú súčasťou podvodu na DPH.

9. Správca dane mal za to, že na základe podvodného konania došlo k daňovému úniku u dodávateľa,
daňového subjektu Well Trade, s.r.o. Uvedená spoločnosť zanikla dňa 19.6.2015 v dôsledku zlúčenia
s právnym nástupcom BEIGE s.r.o., ktorá bola dňa 18.10.2018 ex offo vymazaná z obchodného registra.
Daňové priznanie k DPH podané za február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, deklarovalo len
tuzemské obchody. U daňového subjektu Well Trade, s.r.o bola vykonaná daňová kontrola DPH za

zdaňovacie obdobie január – december 2013 a na tom základe bolo vydané právoplatné rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že uvedená spoločnosť v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach uplatnila právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených menom
spoločností - rôznych zmiznutých obchodníkov a takýmto spôsobom kompenzovala daň na výstupe
za dodanie tovaru – kuracie prsia brazílskeho pôvodu, bravčové karé, syry a ďalší tovar – potraviny

pre odberateľov medzi nimi aj kontrolovaný daňový subjekt. Tým, že si kontrolovaný daňový subjekt
uplatňoval odpočítanie dane z dodaní od spoločnosti Well Trade, s.r.o., v konečnom dôsledku si výrazne
znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by inak mal, ak by tovar nakupoval priamo od zahraničných
dodávateľov z EÚ. Správca dane popísal taktiež skutočnosti z ktorých vyvodzoval, že kontrolovanýdaňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa nákupom tovaru zúčastní na plneniach, ktoré sú
súčasťou podvodu na DPH.
10. Na základe podvodného konania došlo k daňovému úniku u dodávateľa, daňového subjektu

STARMEAT, s.r.o.. Správca dane zistil, že uvedené obchodovanie medzi subjektami STARMEAT, s.r.o.
ako dodávateľom a kontrolovaným daňovým subjektom ako odberateľom nesie vo vzťahu k DPH znaky
špecifického typu daňového podvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ a pomenovaného
ako ,,Nezvestný resp. zmiznutý obchodník“. Správca dane zistil, že v preverovanom obchodnom
reťazci s tovarom brazílske kuracie prsia zapojením zmiznutých obchodníkov MALKO Slovakia, s.r.o.

a STARMEAT, s.r.o. došlo k nezaplateniu dane, nakoľko uvedení zmiznutí obchodníci kompenzovali
daňovú povinnosť uvedenú na faktúrach za tovar, ktorého konečným odberateľom bol kontrolovaný
daňový subjekt nepreukázaným odpočítaním dane. Kontrolovaný daňový subjekt je s podvodom
na DPH, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane, spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní.
Kontrolovaný daňový subjekt uplatňovaním odpočítania dane z dodaní od spoločnosti STARMEAT,
s.r.o., si v konečnom dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by inak mal, ak by tovar

nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov z EÚ. Správca dane popísal taktiež skutočnosti,
z ktorých vyvodzoval že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa nákupom tovaru
zúčastní na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH.
11. Správca dane konštatoval, že aj keď sa navonok javí, že kontrolovaný daňový subjekt splnil
podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), vo
svetle celkových zistení je zrejmé, že transakcie v reťazci, na akých sa kontrolovaný daňový subjekt
podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci dodaní došlo k daňovému úniku, pričom
kontrolovaný daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.
Správca dane popisoval taktiež skutočnosti, z ktorých vyvodzoval že kontrolovaný daňový subjekt vedel

alebo mohol vedieť, že sa nákupom tovaru zúčastní na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na
DPH. V tejto súvislosti okrem iného uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt dobre poznal dodávateľov
z členských štátov EÚ, pričom nízka cena tovarov mala u neho vzbudiť podozrenie, keď nepriznanie
dane z faktúr u stratených obchodníkov zabezpečí takéto zníženie ceny. O predajných cenách komodity
vedel a to od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech republic s.r.o. Správca dane taktiež zdôraznil,

že nespochybňuje dodanie tovaru a jeho kvalitu, ale fakt, že platiteľ/kontrolovaný daňový subjekt mohol
vedieť na základe nízkej nákupnej ceny tovaru, že ide o netransparentné plnenie. Mal za to, že v danej
veci je namieste aplikácia judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling
C-439/04 a C 440/04. Dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. mohol vedieť, že
sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom, pričom v tomto smere neprijal

potrebné opatrenia, aby uvedenej skutočnosti predišiel.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal kontrolovaný daňový subjekt odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100725075/2022 zo dňa 5.4.2022. Poukázal na to, že spornou
otázkou v danej veci bola existencia podvodného konania a najmä vedomosť kontrolovaného daňového
subjektu o takomto podvodnom konaní, ku ktorému nepochybne došlo. Mal za to, že správcom dane

bolo preukázané, že bolo vytvorené netransparentné prostredie – podvodný reťazec zainteresovaných
daňových subjektov, vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z Brazílie, za účelom
znižovania daňovej povinnosti. Uviedol, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplývajú
neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na skutočnosti zistené v súvislosti
s konaním dodávateľov a kontrolovaného daňového subjektu zakladajú dôvodné pochybnosti, že

dodávatelia a kontrolovaný daňový subjekt deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre daňové
účely, pričom deklarovaní tuzemskí dodávatelia boli do fakturačného reťazca vložení účelovo, bez
riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom
zneužiť systém neutrality DPH. V prípade, ak by kontrolovaný daňový subjekt nadobudol tovar priamo
od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna, pretože by bol uplatnený

prenos daňovej povinnosti na platiteľa, ktorý by súvisiacu daň priznal a zároveň odpočítal. Účelovým
zapojením tuzemských dodávateľov do obchodného reťazca, avšak bez riadneho podnikateľského
dôvodu a bez odvedenia/zaplatenia dane bola vytvorená situácia, pri ktorej platiteľ získal daňovú
výhodu v podobe odpočítania dane, na ktorú by inak nedosiahol. Úlohou pochybných tuzemských
dodávateľov Anton Škoda ACES, Well Trade, s.r.o., STARMEAT, s.r.o. bol faktúry vystaviť a vykázať

v daňovom priznaní s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality dane,
avšak s chýbajúcou daňou, ktorú uvedení dodávatelia do štátneho rozpočtu neodviedli, pretože si daň
na výstupe fakturovanú platiteľovi znížili prostredníctvom nepreukázaných odpočítaní dane od ďalších
pochybných subdodávateľov. Kontrolovaný daňový subjekt nekonal v dobrej viere, a to aj s poukazomna to, že už od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic, s.r.o. vedel aké sú predajné ceny
tovaru. Poukázal na to, že nízkej cene tovaru kontrolovaný daňový subjekt (okrem toho, že mala byť
porovnaná s letákmi METRO) nevenoval potrebnú obozretnosť, dodávatelia nemali vytvorené potrebné

materiálne a personálne zázemie, neboli známymi dodávateľmi kuracieho mäsa. Postup kontrolovaného
daňového subjektu, ktorý si overil dodávateľov iba formálne, t.j., či za nich koná oprávnená osoba, resp.
preverenie na internete (obchodný register, živnostenský register) považoval za nedostatočný. Správca
dane správne aplikoval vnútroštátne právne predpisy, ale i príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ.
13. Žalobca vyššie označené rozhodnutie žalovaného napadol na Krajskom súde v Trenčíne správnou

žalobou. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového
rozhodnutia a o vrátenie veci žalovanému z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“).
Žalobca v žalobe namietal procesnoprávne pochybenia správcu dane a žalovaného spočívajúce
v neustálej zmene v argumentácii správcu dane, resp. v simulácii daňovej kontroly. Podľa žalobcu
správca dane vo vydanom oboznámení v roku 2014 spochybňoval reálnosť zdaniteľných obchodov,

t.j. reálne uskutočnenie kontrolovaných dodávok potravín od jednotlivých dodávateľov. Následne v
rokoch 2016-2019 po tom, ako žalobca postupne doloženými dôkazmi, judikatúrou a vyjadreniami
preukázal nesprávnosť tvrdení správcu dane, tento od svojich pôvodných tvrdení upustil a prešiel
po opakovaných zmenách až k tvrdeniu o údajnej pasívnej účasti žalobcu na podvode s DPH. Túto
zásadnú zmenu argumentácie ďalej ešte viac prehĺbil žalovaný, ktorý v napadnutom rozhodnutí bez

vykonania akéhokoľvek dokazovania, bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez opory v obsahu spisu
pridal tvrdenie o údajnej aktívnej účasti žalobcu na podvode s DPH. Podľa žalobcu takéto konanie
správcu dane, kedy správca dane zmení kompletne svoj záver z daňovej kontroly, vrátane argumentácie
uvedenej v protokole (ktorý predstavuje zákonný rámec zistených skutočností prostredníctvom daňovej
kontroly), čo má za následok vyústenie do úplne odlišného záveru daňovej kontroly, resp. úplne novej

argumentácie založenej na pasívnej účasti na podvode s DPH, predstavuje tzv. simuláciu daňovej
kontroly prostredníctvom vyrubovacieho konania, ktorá je v rámci daňového konania neprípustná. Podľa
žalobcu postup daňových orgánov nasvedčuje tomu, že daňové orgány sa pravdepodobne zámerne
a účelovo snažia o dorubenie dane práve u tohto subjektu z dodávateľského reťazca (t. j. u žalobcu),
ktorý nezanikol, je v zmysle účtovných závierok solventný, dlhodobo riadne platí a odvádza dane v

Slovenskej republike a dlhoročne pôsobí v oblasti obchodu s potravinami a to napriek tomu, že si splnil
všetky povinnosti v zmysle vtedy platnej európskej aj vnútroštátnej legislatívy. Takáto aplikácia účelovej
„objektívnej zodpovednosti“ na žalobcu je v zmysle zásad uplatňovania odpočtu DPH vylúčená a javí
sa ako šikanózna. V právnom štáte nie je takýto postup zo strany daňových orgánov prijateľný a je v
priamom rozpore so zákonom a príslušnou judikatúrou.

14. Žalobca je toho názoru, že daňové orgány z neznámych príčin riadne nevyhodnotili, resp.
odignorovali dôkazy, ktoré jasne preukazujú reálnosť obchodovania medzi žalobcom a jeho priamymi
dodávateľmi a ktoré sú zjavne v prospech žalobcu, na čo žalobca už jasne a zrozumiteľne poukázal
v odvolaní, pričom malo ísť o výpisy z bankových účtov žalobcu a jeho dodávateľov, emailovú
komunikáciu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a protokoly z veterinárnych kontrol vykonaných u

žalobcu v rokoch 2012–2013, ktoré mali preukazovať podľa žalobcu, to že pri obchodovaní s potravinami
konal s náležitou odbornou starostlivosťou v oblasti vysledovateľnosti potravín, t. j. splnil si všetky
svoje povinnosti v zmysle Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.1.2002,
ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad
pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín a Vykonávacieho

nariadenia Komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19.9.2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho
pôvodu a ktoré mali taktiež preukazovať reálnosť obchodov s dodávateľmi, ktorí sú riadne uvedení ako
priami dodávatelia v príslušnej dokumentácii k vysledovateľnosti (t.j. v obchodných dokladoch).
15. Žalobca mal za to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach neuniesli dôkazné bremeno

pri preukazovaní jeho nepriamej účasti na podvode s DPH, tak ako to vyplýva z judikatúry
ESD. Žalobca považuje toto pochybenie daňových orgánov za tak podstatné, že napadnuté ako aj
prvostupňové rozhodnutie nemožno považovať za zákonné. Daňové orgány musia v zmysle judikatúry
ESD jednoznačne objektívne preukázať podvodné konanie, pretože dôkazné bremeno v tejto otázke
je na strane daňových orgánov. Daňové orgány tieto skutočnosti počas celého daňového konania

voči žalobcovi ignorovali a namiesto prezentovania jednoznačných dôkazov v konaní podsúvali umelo
vytvorené „indície“ a ničím nepodložené špekulácie, ktoré sa absolútne nezakladajú na vykonanom
dokazovaní. Daňové orgány uviedli, že vykonanou daňovou kontrolou a následným daňovým konaním
dospeli k záveru, že v prípade žalobcu nebola spochybnená existencia zdaniteľných plnení a anisplnenie formálnych podmienok na odpočítanie DPH, avšak vykonaným dokazovaním bolo údajne
zistené, že konanie žalobcu bolo spojené (prostredníctvom reťaze transakcií) s podvodom na DPH typu
„zmiznutý obchodník,“ ku ktorému údajne došlo u iného subjektu v rámci dodávateľského reťazca a

to pri obchodovaní s potravinami živočíšneho pôvodu, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Daňové
orgány odôvodnili vyrubenie príslušného rozdielu DPH žalobcovi, resp. nepriznanie nároku žalobcu
na odpočet DPH, údajnou pasívnou účasťou žalobcu na podvode s DPH, t. j. žalobca o podvode
síce nevedel, ale ak by bol konal s náležitou odbornou starostlivosťou pri vysledovateľnosti potravín
a pri preverovaní si svojich obchodných partnerov – dodávateľov potravín (napr. či ich predajné ceny

potravín zodpovedali trhovým cenám, či na účely obchodovania s potravinami boli registrovaní na
príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (ďalej len „RVPS“), či disponovali príslušným
osobnostným a materiálno – technickým substrátom, alebo či mali relevantné skúsenosti, prax a
históriu s obchodovaním s potravinami), tak o podvode údajne mal a mohol vedieť. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ pri preukazovaní pasívnej účasti žalobcu na podvode s DPH, resp.
preukazovaní údajného nekonania žalobcu s náležitou odbornou starostlivosťou, je dôkazné bremeno

vždy na daňových orgánoch, ktoré musia uvedené preukázať na základe konkrétnych objektívnych
skutočnosti a dôkazov. Vzhľadom na doterajší priebeh daňového konania a obsah administratívneho
spisu, je zjavné, že daňovým orgánom sa v uvedenej otázke nepodarilo uniesť svoje zákonné dôkazné
bremeno, pričom sa opakovane, v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, snažia v rozpore so
zákonom a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ účelovo preniesť dôkazné bremeno v tejto otázke

nasamotnéhožalobcu.Uvedenýpostuppovažuježalobcazanezákonnýavprávnomštátezaabsolútne
neprijateľný.
16. Žalobca konštatoval, že daňové orgány sa žiadnym spôsobom, t.j. ani len náznakom nevysporiadali
s argumentáciou žalobcu k vysledovateľnosti a k pôvodu potravín z roku 2019, 2020 a 2021, a
to aj napriek tomu, že žalovaný ako odvolací orgán správcu dane na takýto postup výslovne sám

zaviazal. Dôsledkom nezákonného postupu daňových orgánov je podľa žalobcu nedostatočné zistenie
skutkového stavu a tiež skutočnosť, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie sú v tejto
časti absolútne nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, čo v konečnom dôsledku
spôsobuje nezákonnosť celého prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, pre ich výslovný
rozpor s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Argumentácia daňových orgánov je v tejto veci po právnej,

ako aj skutkovej stránke absolútne nedostatočná.
17. Žalobca je toho názoru, že v kontrolovanom období pri výbere svojich obchodných partnerov (t.j.
priamych dodávateľov potravín) postupoval v súlade so zásadou zmluvnej autonómie, realizoval svoje
právo rozhodnúť sa o tom, s kým vstúpi do právneho vzťahu ohľadne ním obstarávaného plnenia, pričom
pri obchodovaní s potravinami postupoval s náležitou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou v zmysle

požiadaviek príslušných právnych predpisov, ako aj príslušnej slovenskej a európskej judikatúry (t.j.
pred realizáciou obchodov s potravinami vždy preveril všetky vtedy dostupné relevantné informácie,
ktoré bolo od neho možné v tom čase rozumne požadovať, ohľadom svojich budúcich dodávateľov,
aby sa uistil, že tieto obchody nebudú viesť k jeho účasti na podvode s DPH). V rámci uvedeného
preverovania žalobca uskutočnil radu potrebných a vhodných úkonov, aby si dodávateľa a plnenie pred

začatím každého obchodu riadne overil a považuje to za štandard opatrnosti v obchode s potravinami.
V prípade, ak žalobca obchodoval s overeným dodávateľom už opakovane, pričom obchod s týmto
dodávateľom bol vždy bezproblémový, žalobca nepovažoval za potrebné zisťovať ďalšie skutočnosti
a tak isto nemal dôvod mat' pochybnosti o zapojení dodávateľa do daňového podvodu. V zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR príslušné opatrenia, resp. ich rozsah, ktoré bolo možné v

kontrolovanom období od žalobcu požadovať v rozumnej miere, je potrebné skúmať vždy v časových
súvislostiach uskutočňovania preverovaných zdaniteľných obchodov a nie len z pohľadu množiny
informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne. Daňové orgány však posudzovali primeranosť
kontrolných opatrení žalobcu vykonaných v kontrolovanom období z ich dnešného pohľadu (t. j. z
pohľadu rokov 2021 a 2022) a nie z pohľadu žalobcu v čase kontrolovaného obdobia. Skutkové tvrdenia

daňových orgánov uvedené v ich rozhodnutiach ohľadom údajného neobozretného konania žalobcu pri
preverovaní si svojich obchodných partnerov v kontrolovanom období podľa žalobcu nie sú podložené
žiadnymi relevantnými dôkazmi, opierajú sa výlučne o nepodložené domnienky/indície a hypotézy,
nezohľadňujú časový kontext vykonaných kontrolných opatrení žalobcu ani zaužívanú obchodnú prax
pri preverovaní si obchodných partnerov pri obchodovaní s potravinami v kontrolovanom období t.j. v

rokoch 2012-2013 a navyše sú v priamom rozpore s vyššie uvedenou argumentáciou k preverovaniu
dodávateľov a s dôkazmi predloženými žalobcom v daňovom konaní, s ktorými sa tak daňové orgány
riadne nevysporiadali.18. Žalobca poukazoval na to, že v prípade obchodovania s potravinami v kontrolovanom období
nedošlo k obchodovaniu s nízkymi cenami. Žalobca taktiež preukázal, že nákupná cena potravín sa
pohybovala v cenovom rozpätí spadajúcom do ceny obvyklej v danom čase a na danom mieste.

Navyše žalovaný ako aj správca dane odmietli vykonať dôkaz navrhovaný žalobcom u jeho priamej
konkurencie, ktorá predávala predmetné potraviny za ešte nižšie ceny. Podľa žalobcu daňové orgány
sa vo svojich rozhodnutiach nesprávne vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom a neuniesli
svoje dôkazné bremeno ohľadne preukazovania nízkych cien a to z dôvodu, že nákupné ceny boli
v kontrolovanom období v trhovom rozpätí a neboli výrazne nižšie ako predajné ceny správcom

dane referovaných zahraničných dodávateľov, t. j. KOVÁŘ plus s.r.o. a Ferdinand Zandbergen BV.
Daňové orgány riadne neodôvodnili, prečo považujú spoločnosť KOVÁŘ plus s.r.o. ako referenčnú
spoločnosť' na porovnávanie predajných cien. Žalobca poukázal na to, že v prípade výberu referenčnej
spoločnosti na porovnávanie nákupných cien musí ísť o slovenskú spoločnosť' nachádzajúcu sa na
rovnakom stupni dodávateľského reťazca, potom porovnanie bude založené na objektívnom základe.
Žalobca preto správcovi dane predložil ako dôkaz na objektívne porovnanie nákupných cien predajné

letáky od spoločnosti METRO Cash & Carry SR s. r. o., preukazujúcich skutočnosť, že nákupné ceny
žalobcu neboli nízke. Daňové orgány sa s uvedeným dôkazom riadne nevysporiadali a nevyhodnotili,
prečo spoločnosť' METRO neakceptovali ako spoločnosť, ktorá by mohla byť z objektívneho hľadiska
považovaná za jediný slovenský referenčný subjekt na porovnávanie predajných cien.
19. Žalobca nesúhlasil s názorom daňových orgánov, že pri preverovaní cien mal zohľadniť tzv. agrárne

informácie. Agrárne informácie, uvádzané ako referenčný zdroj cien nie sú aplikovateľné na žalobcu z
dôvodu, že nenakupoval potraviny od slovenských spracovateľov, resp. napr. prvovýrobcov hydiny, ale
obchodníkov s hydinou, t. j. podnikateľov špecializujúcich sa na nákup a predaj mrazeného kuracieho
mäsa. Agrárne informácie sú publikované s približne dvojtýždňovým oneskorením a pre operatívne
rozhodovanie tieto informácie nie sú pre žalobcu, ale ani akékoľvek tretie subjekty podnikajúce v

potravinárstve, objektívne použiteľné. Agrárne informácie sú výlučne zamerané na ceny slovenských
spracovateľov, resp. prvovýrobcov hydinového, bravčového a hovädzieho mäsa, pričom tieto informácie
nie je možné použiť ako referenčný zdroj porovnávania cien v prípade, ak prvovýrobca potravín bol
zahraničného pôvodu tak, ako to bolo aj v prípade žalobcu. Žalobca mal za to, že nákupná cena potravín
od jeho priamych dodávateľov bola počas kontrolovaného obdobia trhová, t.j. štandardná a dokonca

vo viacerých prípadoch vyššia ako nákupná cena jeho priamych konkurentov, pričom daňové orgány
žiadnymi hodnovernými a objektívnymi dôkazmi nepreukázali opak.
20. Žalobca je toho názoru, že nebol povinný preverovať to, či jeho budúci obchodní partneri, t.j. priami
dodávatelia potravín, sú alebo nie sú zaregistrovaní na RVPS pre účely obchodovania s potravinami
podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 39/2007 Z. z.“) a takéto preverenie ani objektívne vykonať nemohol, pretože toto nie je, a ani
v kontrolovanom období nebola informácia, ktorá by bola verejne prístupná. Získanie takejto informácie
nie je, a ani v kontrolovanom období nebolo, zaužívanou praxou pri obchodovaní s potravinami, preto
takéto preverovanie nemožno od žalobcu za žiadnych okolností rozumne požadovať. Nepreverenie si
registrácie jednotlivých dodávateľov na RVPS, ktoré bolo objektívne pre žalobcu neprístupné, nemožno

považovať v žiadnom prípade za akúkoľvek, nie to ešte relevantnú a dostatočnú indíciu na to, aby
žalobca mal vykonať akékoľvek dodatočné preverenia.
21. Ďalej žalobca uviedol, že závery daňových orgánov o absencii osobnostného a materiálneho –
technického substrátu u jednotlivých dodávateľov sú založené výlučne na vlastnej úvahe daňových
orgánov bez vykonania dôkazov, v mnohých prípadoch nie sú pravdivé, sú tendenčne hodnotené

v neprospech žalobcu a sú tak daňovými orgánmi nesprávne paušalizované na všetkých dodávateľov.
V tejto súvislosti žalobca poukázal napr. na dodávateľa Well Trade, s.r.o., ktorý deklaruje vo svojich
účtovných závierkach dlhodobý hmotný majetok vo forme samostatných hnuteľných vecí a súborov
hnuteľných vecí, z čoho logicky možno vyvodiť, že tento dodávateľ disponoval materiálno – technickým
substrátom. Tvrdenia daňových orgánov o nedostatku materiálneho či osobnostného substrátu napokon

nemožno považovať za relevantnú a už vôbec nie za dostatočnú indíciu na vykonanie dostatočného
preverenia zo strany žalobcu v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU. Žalobca preukázal,
že jeho dodávatelia disponovali dlhoročnými skúsenosťami aj príslušnou históriou pri obchodovaní
s potravinami, čo jednoznačne preukazuje bezproblémový priebeh obchodovania s dodávateľmi v
kontrolovanom období, ako aj osobná skúsenosť zamestnancov žalobcu s jednotlivými dodávateľmi,

resp. ich zástupcami. Skutkové tvrdenia o tom, že priami dodávatelia žalobcu údajne nemali
s obchodovaním s potravinami žiadne relevantné skúsenosti ani históriu považoval žalobca za účelové
a absolútne nepreukázané, keďže tieto skutkové tvrdenia neboli podložené žiadnym relevantnýmdôkazom. Žalobca má tiež za to, že skutočnosť, že niektorí jeho dodávatelia neboli registrovaní na
príslušnej RVPS vôbec nepreukazuje ich údajnú neskúsenosť pri obchode s potravinami.
22. Žalobca namietal, že žalovaný ho v napadnutom rozhodnutí obviňoval na jednej strane priamo

z pasívnej účasti na podvode s DPH, t.j. žalobca o podvode s DPH nevedel, ale mal a mohol o
ňom vedieť, ak by bol konal s náležitou odbornou starostlivosťou pri preverovaní svojich priamych
dodávateľov (Pasívna účasť) a na druhej strane nepriamo aj z aktívnej účasti na podvode s DPH, t.j.
žalobca spolu s jeho priamymi dodávateľmi údajne účelovo predstierali vzájomný obchodný vzťah s
cieľom získania výhody pre žalobcu, na ktorú by inak nebol oprávnený - čím žalovaný nepriamo hovorí,

že žalobca vedel o podvode s DPH a aktívne sa na ňom podieľal (Aktívna účasť). Žalobca považoval
napadnuté rozhodnutie v tejto časti za absolútne zmätočné a vnútorne rozporné, pretože nemôže byt'
obviňovaný z pasívnej účasti a zároveň aj z aktívnej účasti na podvode s DPH, pretože uvedené formy
účastinapodvodesDPHsavzájomnevylučujú.Navyše,žalobcamázato,žesanekvalifikovalanilenna
pasívnu účasť na podvode s DPH a preto je absolútne vylúčená akákoľvek jeho prípadná aktívna účasť.
23. Žalobca tiež uviedol, že on ako aj jeho materská spoločnosť Bidfood Czech Republic s.r.o., pri

nákupe potravín postupovali úplne nezávisle a vôbec spolu nespolupracovali, resp. nekoordinovali
svoju činnosť z dôvodu dosiahnutia lepšej vviednávacei pozície. Ku koordinácii s jeho materskou
spoločnosťou nedochádzalo ani vzhľadom na ich údajne, správcom dane tvrdený podobný sortiment
predávaných potravín, pravidelné služobné cesty zamestnancov žalobcu do Českej republiky a rovnaký
skladový systém. Za účelom preukázania vyššie uvedenej argumentácie žalobca v odvolaní predložil

dokument - „Porovnanie rezne CZ a SK,“ ktorý jednoznačne preukazuje rozdielny sortiment potravín
(t.j. kuracích rezňov) u žalobcu a Bidfood Czech Republic s r o., s ktorým sa daňové orgány vôbec
nevysporiadali. Správca dane nevyhodnotil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so zisteniami
vyplývajúcimi zo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000041831 (ďalej aj ako „MVI“),
z ktorej jednoznačne vyplynulo, že materská spoločnosť Bidfood Czech Republic s. r. o. žiadnym

spôsobom nekoordinovala nákupné ceny potravín so svojou dcérskou spoločnosťou - t.j. žalobcom.
Žalobca obchodoval v kontrolovanom období s preverovanými (tuzemskými) dodávateľmi, keďže všetci
spĺňali pomerne prísne požiadavky obchodnej politiky žalobcu. Naopak, so zahraničnými dodávateľmi
potravín, ktorých daňové orgány vybrali účelovo, žalobca v kontrolovanom období neobchodoval,
keďže nespĺňali požiadavky obchodnej politiky žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca so zahraničnými

referenčnými dodávateľmi v kontrolovanom období neobchodoval a ku koordinácií medzi žalobcom
a jeho materskou spoločnosťou Bidfood Czech Republic
s.r.o. v kontrolovanom období nedochádzalo, tak žalobca nepoznal, ani nemohol poznať, predajné ceny
zahraničných referenčných dodávateľov.
24. Žalobca v rozsiahlej správnej žalobe poukazoval i na ďalšie pochybenia daňových orgánov

spočívajúce napr. v účelovom vytýkaní striedania dodávateľov žalobcom, v nesprávnej aplikácii
rozsudkov a tzv. Axel Kittel testu, namietal všeobecné posudzovanie preverovaných transakcií,
fakturačné reťazce a predstieranie reálneho obchodovania, nedodržanie právneho názoru žalovaného
správcom dane a následnú nekonzistentnosť v rozhodnutiach žalovaného a nevysporiadanie
sa s argumentáciou žalobcu, klamlivé zavádzanie zo strany žalovaného. Napadnuté rozhodnutie

žalovaného žalobca považoval za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené
námietky žalobca zdôraznil, že o podvode s DPH v reťazci dodávateľov nevedel, konal s náležitou
odbornou starostlivosťou, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na podvode s DPH a v dobrej viere, teda
o podvode s DPH nevedel ani nemohol vedieť. Z uvedeného dôvodu právo na odpočet DPH žalobcovi
nemôže byť obmedzené, správca dane ani žalovaný nemôžu žalobcovi nepriznať jeho právo na odpočet

DPH.
25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný
v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Uviedol, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania, uskutočneného po ukončení
vykonanej daňovej kontroly, vykonal ďalšie dokazovanie aj na základe návrhov žalobcu. Žalovaný

poukazoval na skutočnosť, že vo svojich rozhodnutiach (zo dňa 16.12.2019 a 19.2.2021) ponechal na
úvahe správcu dane vykonanie ďalšieho dokazovania tak, aby skutkový stav zistený správcom dane
bol postačujúci pre prijatie záverov uvedených v rozhodnutiach správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že
správca dane už vo svojom prvom rozhodnutí, vydanom po vyrubovacom konaní uskutočnenom po
ukončení daňovej kontroly, uviedol, že „dokazovaním bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt

bol spojený s podvodom na dani z pridanej hodnoty prostredníctvom reťaze transakcií, ku ktorému
došlo pri deklarovaných obchodoch s tovarom – kuracie prsia brazílskeho pôvodu, v dôsledku
zisteného podvodného konania došlo k nezaplateniu dane; pričom bolo správcom dane preukázané,
že kontrolovaný daňový subjekt o tejto skutočnosti vedel resp. vedieť mal, keby bol konal s náležitoustarostlivosťou.“ K takémuto záveru správca dane dospel vyhodnotením všetkých zistených skutočností
a dôkazov tak vykonanou daňovou kontrou, ako aj následným vyrubovacím konaním. Správca dane,
v súlade so zásadou súčinnosti, informoval žalobcu o zistených skutočnostiach, z ktorých vyplýva,

že plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo poznačené podvodom a taktiež o objektívnych skutočnostiach, z
ktorých vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľov mohol vedieť. Žalobca mal vedomosť o
tom, v akom rozsahu znáša dôkazné bremeno, pričom správca dane žalobcovi umožnil splniť si svoju
dôkaznú povinnosť a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré zo svojej pozície nemôže zabezpečiť,
vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia.

26. Žalovaný uviedol, že správca dane vyhodnotil výpisy z bankových účtov žalobcu aj jeho dodávateľov,
ako aj e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a protokoly z veterinárnych kontrol,
vykonaných u žalobcu a toto vyhodnotenie uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Správca
dane hodnotil získané dôkazy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, vrátane tých,
ktoré boli v prospech žalobcu a získané dôkazy dal do skutkového súvisu s použitými zákonnými
ustanoveniami. Žalovaný zotrval na tom, že tak on, ako aj správca dane, uniesli dôkazné bremeno

vo vzťahu k prijatému záveru o vedomosti žalobcu o jeho účasti na zistenom podvodnom konaní tak,
ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Žalovaný poukázal na to, že z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ v rozsudku vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát
proti Recolta Recycling SPRL vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol
dovolávať svojho nároku, t.j. práva na odpočítanie DPH. Súdny dvor uviedol, že osobe povinnej k

dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení,
ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku
na odpočet dane odopreté. Pre daňové subjekty to znamená venovať zvýšenú pozornosť interným
kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania obchodných partnerov
nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť

mohli. Je totiž v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika
prispôsobili svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov
(zvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možností snažili dbať na bezproblémovosť svojich
obchodnýchpartnerov.Sodkazomnacitovanújudikatúrumožnooddaňovéhosubjektupripreukazovaní
nároku na odpočítanie dane vyžadovať, aby preukázal, aké preventívne a kontrolné opatrenia prijal na

účely eliminácie rizika jeho účasti (hoc i nevedomej) na podvode. Z dokazovania správcu dane, ani
z dôkazov predložených žalobcom, nevyplynulo, aké opatrenia v záujme obozretnosti žalobca vyvinul
a prijal. Postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne (overenie, či za spoločnosť koná
oprávnená osoba; preverenie dodávateľa na internete – obchodný register, resp. živnostenský register;
preverovanie DIČ a platnosti IČ DPH) sa preukázal ako nedostatočný. Preto je možné súhlasiť so

záverom správcu dane, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému
došlo pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Zistenia
správcu dane, súvisiace s deklarovanými dodávateľmi žalobcu, museli byť žalobcovi známe už v čase
realizácie sporných transakcií. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí prijal záver: „ Je preto
možné súhlasiť so záverom správcu dane, že platiteľ mohol vedieť o podvode na dani z pridanej hodnoty,

s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom, keby bol konal
s náležitou starostlivosťou.“, na ktorom trvá.
27. Žalovaný uviedol, že zo skutočností uvedených na strane 10 napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
že by žalobcu „nepriamo usvedčoval“ z koordinácie nákupných cien s materskou spoločnosťou.
Žalovaný zotrval na tom, že z odpovede na žiadosť o MVI č. 130000041831 vyplýva, že koordinácia

nákupných cien jednotlivých komodít medzi materskou spoločnosťou Bidfood Czech Republic s.r.o. a
žalobcom ako dcérskou spoločnosťou neprebiehala, avšak zároveň z predmetnej odpovede vyplýva, že
spoločnosť Bidfood Czech Republic s.r.o. (materská spoločnosť platiteľa) v období 1-12/2012 a 1-5/2013
obchodovala so žalobcom (so svojou dcérskou spoločnosťou), k čomu boli predložené vystavené
odberateľské faktúry za predaj tovaru ako je kuracie mäso, bravčové mäso, hovädzie mäso a kuracie

pečienky, pričom najväčšími dodávateľmi vyššie uvedených komodít boli spoločnosti Plusfood Hungary
Kft, Maďarsko, Tican Fresch Meat A/S, Dánsko a FERDINAND ZANDBERGEN BV, Holandsko.
28. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a z vykonaného
dokazovania a v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené skutočnosti, ku ktorým by žalobca nemal
možnosť sa vyjadriť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na obdobie rokov 2012 – 2014,

teda nie len na rok 2014 ako tvrdil žalobca. Správca dane na posudzovaný prípad správne aplikoval
RozhodnutieSúdnehodvoraEÚvspojenýchveciach C-439/04AxelKittelaC-440/04RecoltaRecycling
a taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol aj odpovede na otázky tzv. Axel Kittel testu a
to v časti nazvanej ZÁVER pri vyhodnotení jednotlivých dodávateľov platiteľa. Podľa žalovaného žalobcaúčelovo uviedol len časť skutočností uvádzaných žalovaným v napadnutom rozhodnutí napr. žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „spoločnosť Well Trade, s.r.o. nebola známym a etablovaným
dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu“ a nie, že „dodávateľ Well Trade, s.r.o. bol neznámy

a málo etablovaný“ ako uviedol žalobca.
29. Žalovaný vyslovil záver, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, nie je zmätočné,
nezrozumiteľné, vnútorne rozporné a nekonzistentné a je vydané v súlade s ustanovením § 63 ods.
5 Daňového poriadku. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj správca dane, za základ svojho
rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním a má v ňom

oporu. Žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa, po preskúmaní žalobcom
podaného odvolania, prvostupňového rozhodnutia správcu dane a administratívneho spisu, vysporiadal
so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní a relevantnými v danej
veci.
30. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej
žaloby a v stručnosti zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe.

31. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k vyjadreniu (replike) žalobcu, pričom sa pridržiaval zistených
skutočností ako aj dôvodov rozhodujúcich pre vydanie napadnutého rozhodnutia, zotrval na svojom
právnomnázoreuvedenomvnapadnutomrozhodnutí,akoajnasvojomstanoviskukpredmetnejžalobe.
32. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
33. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177

a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne
vyhláseným dňa 30.7.2024.
34. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
36. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyt'platiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.
40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.41.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
43. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
44. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou
osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a

iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
45. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
46. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného, ako aj

obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom
a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj správcu dane
vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Je možné konštatovať, že správca dane
vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované
dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil

správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne
odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový
stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie
náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že v prejednávanom prípade došlo k podvodnému konaniu za účasti žalobcu, ktorý o svojej účasti
v ňom mohol, resp. mal vedieť, pričom bolo preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia,
ktoré prijal od svojich dodávateľov Anton Škoda ACES, Well Trade, s.r.o a STARMEAT, s.r.o. nebudú
viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou

rozhodovacou praxou súdu a judikatúrou kasačného súdu ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
47. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality
a proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na
seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia
opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania

jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Základnou zásadou
spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora
EÚ, napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03). Boj proti
podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným
právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie

DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Bonik, C-285/2011). Právo
na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím

tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa
DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe
zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11,
bod 40). Súdny dvor EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciachC-80/2011 (Mahagében Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca
dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH
za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo

jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne
preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany
osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený
rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej

a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi
ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.
48. V súvislosti s otázkou výkladu pojmu „podvod na DPH“ je potrebné uviesť, že tento je súdnou
praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových
podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics
Ltd. (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03,

C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 6.7.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel
proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 21.6.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Judikatúra
SúdnehodvoraEÚtýmtopojmomoznačujesituáciu,kedyjedenzúčastníkovneodvedieštátudaňaďalší
sijuodpočíta,atozaúčelomzískaniazvýhodnenia,ktoréjevrozporesúčelomsmerniceRady2006/112/

ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nakoľko zrealizované
úkony nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby,
avšak vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka
získaná ako DPH.
49. Opierajúc sa o právny názor vyslovený vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ,

z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je potrebné uviesť, že
je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie
a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť.
Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane.
Jepretoúlohoužalovaného,abyuvedenéoverilpodľavnútroštátnychprocesnýchpravidielobsiahnutých

v Daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu,
stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd SR vo
svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej
judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti

kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1.12.2016).
50. Ďalej je nutné uviesť, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a)a§51ods.1písm.a)zákonaoDPHniejeviazanévýlučnenaichformálnepreukázanie,alepodstatné
je,abyformálnedeklarovanéúkonymalisvojreálnyapreukázateľnýzáklad.Nároknaodpočetjeviazaný

nabezpodmienečnésplneniezákonnýchpodmienokuvedenýchvcitovanýchprávnychnormách,pričom
ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu
k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné uviesť, že zákonodarca z dôvodu
zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal

existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným
na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba
predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový

subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
51. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že za situácie, kedy žalobca splnil zákonné
hmotnoprávne/materiálne podmienky pre priznanie odpočtu dane podľa zákona o DPH, čo nebolo
daňovými orgánmi spochybnené, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý iba a len vtedy, pokiaľ boli
preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik nároku spája (viď rozsudok

Optigen, rozsudok Axel Kittel a rozsudok zo dňa 21.6.2012 v spojených veciach Mahagében Kft. a
Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor EÚ opakovane vyslovil, že nárok na odpočet DPH
nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná (predchádzajúca alebo následná)
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo ani nemôže vedieť– podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca bez vedomosti daňového
subjektu. Vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo základnej zásady, ktorú
predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne preukázal objektívne

okolnosti umožňujúce učiniť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela vedieť, že plnenie
uplatňované k odôvodneniu nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom
alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe (rozsudok Mahagében, bod 49.). Rovnako
je potrebné zrealizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné odpovedať
pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode, pričom ide

o nasledovné otázky:
- Exituje daňová strata?
- Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?
- Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto
podvodom?
- Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom

vedieť tento daňový subjekt?
52. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne preukázal, že žalobca sa zúčastnil na
daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a v
dobrej viere a ktorého cieľom bolo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd sa
stotožňuje so správcom dane ako aj so žalovaným, že boli naplnené všetky znaky daňového podvodu

a preto nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH. Správcom dane bolo riadne preukázané, že
bolo vytvorené netransparentné prostredie – podvodný reťazec zainteresovaných daňových subjektov,
vrátane zahraničných, obchodujúcich s hydinovým mäsom z Brazílie, za účelom znižovania daňovej
povinností. Žalobca bol spojený s podvodom na DPH prostredníctvom reťaze transakcií, ku ktorému
došlo pri deklarovaných obchodoch s tovarom a v dôsledku zisteného podvodného konania došlo

k neodvedeniu dane. Aj podľa správneho súdu je možné prijať záver, že došlo k daňovému
úniku u dodávateľov žalobcu – Anton Škoda ACES, Well Trade, s.r.o. a STARMEAT, s.r.o. keď
títo dodávatelia si kompenzovali daň, uvedenú na sporných faktúrach vystavených pre žalobcu,
deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe/dodávateľskými faktúrami za plnenia, pričom
žalobca je s podvodom na DPH, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane, spojený prostredníctvom priamej

reťaze dodaní. Žalobca sa zúčastňoval na tomto podvodnom konaní tak, že nakupoval tovar živočíšneho
pôvodu od tzv. nárazníkov, resp. neskôr zmiznutých obchodníkov, a ďalej ho predával tuzemským
odberateľom. Žalobca si uplatňovaním odpočítania dane z dodaní od dodávateľov Anton Škoda ACES,
Well Trade, s.r.o. a STARMEAT, s.r.o. v konečnom dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť,
ktorú by inak mal, ak by tovar nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov z EÚ. Nízka cena

dodávaných tovarov bola podstatnou indíciou, ktorá mala u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa môže
jednať o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez reťazec subjektov, kde práve
nepriznanie dane z faktúr za plnenie u tzv. zmiznutých/stratených obchodníkov (MALCO Slovakia,
s.r.o., Ribeco Business, s.r.o., SLOVAKIA – ELMED, s.r.o.) zabezpečí takéto zníženie ceny. Žalobca
prinajmenšom od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s.r.o., ktorej vo významnej miere

dodávala, napr. kuracie mäso z Brazílie holandská spoločnosť Ferdinand Zandbergen BV (obchodovali
spolu od roku 2008), vedel, aké sú štandardné predajné ceny tejto komodity. Žalobca sa v trhových
cenách preverovaných komodít orientoval a vedel ich posúdiť. Okrem iného je známe, že až 80 % mäsa
z Brazílie sa dostáva na európsky trh cez Holandsko, preto žalobca ako skúsený obchodník s týmto
tovarom o cenách ponúkaných distribútormi v Holandsku musel vedieť.

53. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je podstatné, či žalobca vedel alebo mohol vedieť,
že sa nákupom tovaru zúčastní na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH. Túto vedomosť
o účasti na podvodnom konaní správca dane podľa správneho súdu v konaní riadne posudzoval
ako aj preukázal, čo vyplýva najmä z nasledujúcich skutočností viažucich sa jednotlivým žalobcom
deklarovaným dodávateľom.

54. V prípade dodávateľa Anton Škoda ACES z dokladov predložených žalobcom vyplynulo,
že obchodná spolupráca s uvedeným dodávateľom začala uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy
a formálnym overením obchodného partnera. Predmetný dodávateľ bez potrebného personálneho
a materiálneho zázemia mal zabezpečiť dodávky pre odberateľa – žalobcu s tým, že tento dodávateľ
nebol známym a etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, pričom táto skutočnosť

mala žalobcu nepochybne upozorniť na nutnosť dôslednejšieho preverenia dodávateľa, k čomu však
zo strany žalobcu nedošlo Jednotlivé dodávky tovaru na základe rámcovej zmluvy boli uskutočnené
v období r. 2012, 2013, pričom žalobca v uvedenom období vedel z verejne dostupných zdrojov,
že dodávateľ je bez histórie a skúseností. Žalobca predložil k obchodnému vzťahu s predmetnýmdodávateľom rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 1.11.2012, pričom dodávateľ bol na RVPS registrovaný
v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. ako sprostredkovateľ – podnikateľ špecializovaný na obchod
s potravinami (t.j. aj podnikateľ, ktorý vykonáva výlučne len obchod vrátane dovozcov a distribútorov),

ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi
alebo pre maloobchodné prevádzkarne od 19.11.2012.
55. V prípade dodávateľa Well Trade, s.r.o., z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že obchodná
spolupráca s uvedeným dodávateľom začala uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy a formálnym
overením obchodného partnera. Predmetný dodávateľ bez potrebného personálneho a materiálneho

zázemia mal zabezpečiť dodávky pre odberateľa – žalobcu s tým, že táto spoločnosť nebola známym
a etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, pričom táto skutočnosť mala žalobcu
nepochybneupozorniťnanutnosťdôslednejšiehoprevereniadodávateľa,kčomuvšakzostranyžalobcu
nedošlo. Jednotlivé dodávky tovaru na základe rámcovej zmluvy boli uskutočnené v období r. 2013,
pričom žalobca v uvedenom období vedel z verejne dostupných zdrojov, že dodávateľ je bez histórie
a skúseností. Žalobca obchodoval s uvedeným dodávateľom od februára 2013, pričom dodávateľ bol

na RVPS registrovaný v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. ako sprostredkovateľ – podnikateľ
špecializovaný na obchod s potravinami (t.j. aj podnikateľ, ktorý vykonáva výlučne len obchod vrátane
dovozcov a distribútorov), ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho
pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne, skladovanie, distribúciu a prepravu
potravín od 17.10.2013.

56. Aj v prípade dodávateľa STARMEAT, s.r.o. z dokladov predložených žalobcom vyplynulo,
že obchodná spolupráca s uvedeným dodávateľom začala uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy
a formálnym overením obchodného partnera. Predmetný dodávateľ bez potrebného personálneho
a materiálneho zázemia mal zabezpečiť dodávky pre odberateľa – žalobcu s tým, že táto spoločnosť
nebola známym a etablovaným dodávateľom kuracieho mäsa na slovenskom trhu, pričom táto

skutočnosť mala žalobcu nepochybne upozorniť na nutnosť dôslednejšieho preverenia dodávateľa,
k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Jednotlivé dodávky tovaru na základe rámcovej zmluvy boli
uskutočnené v období r. 2013, pričom žalobca v uvedenom období vedel z verejne dostupných zdrojov,
že dodávateľ je bez histórie a skúseností. Žalobca obchodoval s uvedeným dodávateľom od mája 2013,
pričom dodávateľ bol na RVPS registrovaný v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. ako sprostredkovateľ

– podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami (t.j. aj podnikateľ, ktorý vykonáva výlučne len
obchod vrátane dovozcov a distribútorov), ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi
živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne od 12.9.2013.
57. Správny súd poukazuje na to, že žalobca si svojich dodávateľov vybral sám a mal preto prijať
všetky rozumné opatrenia a odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti

za dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti, keďže sa jednalo o nákup tovaru vysokej hodnoty,
podliehajúci veterinárnym kontrolám a pochádzajúci z krajín EÚ. V zmysle zásady opatrnosti
v obchodnom styku, výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového
subjektu, v tomto prípade žalobcu, ktorý je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Ako
vyplynulo zo zistení správcu dane, žalobca dobre poznal dodávateľov z členských štátov EÚ a práve

preto je nelogické, aby obstarával tovar aj prostredníctvom dodávateľov, ktorí boli bez akýchkoľvek
materiálno-technických predpokladov, bez ekonomických predpokladov a bez ľudských zdrojov. Aj keď
žalobca obchodoval so širokým sortimentom potravinárskeho tovaru, dodávky tovaru uskutočnené od
dodávateľov Anton Škoda ACES, Well Trade, s.r.o. a STARMEAT, s.r.o. mali u žalobcu ako odberateľa,
čo sa týka hodnoty dominantné postavenie. Nízka cena dodávaných tovarov mala u žalobcu vzbudiť

podozrenie, že sa môže jednať o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez
reťazec subjektov, kde nepriznanie dane z faktúr za plnenia u stratených obchodníkov zabezpečí
takéto zníženie ceny. Žalobca preto mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné
transakcie, ktoré uskutoční, nebudú poznačené podvodom. Na základe uvedeného možno konštatovať
nedôvodnosťnámietokžalobcuohľadneneuneseniadôkaznéhobremenadaňovýchorgánovtýkajúceho

sa preukazovania podvodného konania ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom
s únikom na DPH.
58. Správny súd je toho názoru, že žalobca sa výberom obchodných partnerov Anton Škoda ACES,
Well Trade, s.r.o. a STARMEAT, s.r.o. za svojich dodávateľov zapojil do obchodného reťazca, ktorého
predmetom bol obchod s tovarom, ktorý následne dodával ďalej svojím odberateľom. Pri výkone

svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou. Daňový
subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade
odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku
všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizáciepodnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní
obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných
partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcii, ktorých

sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na
transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH.
59. Okrem vyššie uvedeného je potrebné dodať, že nie je možné prehliadnuť to, že Súdny dvor EÚ
stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn.
C-499/10Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel
a RecoltaRecycling). Pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je
hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca
spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných
opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej

hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a
posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zo skutkových zistení správcu
dane vyplýva, že niekoľko spoločností sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých predmetom
bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru (potravín, prevažne kuracieho mäsa).
Žalobca bol označený správcom dane za jeden z článkov koordinovaného reťazca spoločností, v

ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp.
k znižovaniu daňovej povinnosti, čím došlo k daňovému podvodu. Pojem daňový podvod judikatúra
Súdneho dvora EÚ v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov
zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie
vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s

účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.
60. Podľa správneho súdu je dôležité pripomenúť, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané,
že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s kuracím mäsom. Daňové
orgány sa v tejto súvislosti sústredili na vedomostnú stránku tzv. Axel Kittel testu t.j. na preukázanie, že

žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s
daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt
prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom
podvode.
61. Správny súd konštatuje, že na základe správcom zistených dôkazov možno prijať záver

o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných
transakcii, poznačených podvodným konaním. Ako už bolo uvedené žalobca poznal dodávateľov
z členských štátov EÚ. Práve preto možno považovať za nelogické, aby žalobca obstarával
tovar prostredníctvom dodávateľov, ktorí boli bez materiálno-technických predpokladov, resp. bez
ekonomických predpokladov, či ľudských zdrojov. Nízka cena dodávaných tovarov mala vzbudiť

podozrenie, že sa môže jednať o tovar prefakturovaný po nadobudnutí z členských krajín EÚ cez
reťazec subjektov, kde nepriznanie dane z faktúr za plnenia u stratených obchodníkov zabezpečí takého
zníženie ceny. Žalobca mohol preto urobiť opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré
uskutoční, nebudú poznačené podvodom. Žalobca už od svojej materskej spoločnosti Bidfood Czech
Republic s.r.o., ktorej vo významnej miere dodávala, napr. kuracie mäso z Brazílie holandská spoločnosť

Ferdinand Zandbergen BV (obchodovali spolu od roku 2008), vedel, aké sú štandardné predajné ceny
tejto komodity. Žalobca sa v trhových cenách preverovaných komodít orientoval a vedel ich posúdiť.
Okrem iného je známe, že až 80 % mäsa z Brazílie sa dostáva na európsky trh cez Holandsko, preto
žalobca ako skúsený obchodník s týmto tovarom o cenách ponúkaných distribútormi v Holandsku musel
vedieť. Tieto skutočnosti súvisiace s deklarovanými dodávateľmi žalobcu, ktoré žalobcovi museli byť

známe už v čase realizácie sporných transakcií, sú aj podľa správneho súdu neštandardné a neobvyklé,
a to najmä v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca je významným subjektom podnikajúcim na trhu,
ktorý poznal dodávateľov tovaru z iných členských štátov EÚ, ceny a tiež pôvod tovaru. Správny súd sa
stotožňuje s názorom daňových orgánov, že postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne
(overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba, preverenie dodávateľa na internete - obchodný

register, resp. živnostenský register, preverovanie DIČ a platnosti IČ DPH) bol nedostatočný.
62. Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že pri reťazovom obchodovaní sa tovar predražuje,
a to pre spoločnosť s históriou a dlhodobými skúsenosťami akou nepochybne žalobca je, muselo byť
viac ako zrejmé. Žalobca bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné v rozumnej mierepožadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Bolo v záujme žalobcu, aby pri minimalizácii
podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní
obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť svojich

obchodných partnerov, aby poznal ich solventnosť, manažérske kvality. Zmyslom overenia nového
obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej (due
dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s novým obchodným partnerom,
prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. Žalobca si pri výbere dodávateľa vybral spoločnosti
iba na základe jediného kritéria a tým bola cena tovaru, pričom iné kritéria nezohľadňoval. Cena ako

hlavné výberové kritérium obchodného partnera však pri obozretnom podnikateľovi nestačí. Práve
výhodnou cenou sú poznačené mnohé daňové podvody, ktoré sú založené na neodvedení DPH do
štátneho rozpočtu. Práve preto dodávateľ s podvodným úmyslom môže ponúkať výhodnejšiu cenu
oproti iným dodávateľom, ktorí si svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu plnia. Preto musí byť daňový
subjekt pri výbere obchodného partnera obozretný a nezakladať výber iba na nízkej cene, nakoľko takto
sa vystavuje riziku zapojenia do prípadného podvodného reťazca. Z dokazovania správcu dane, ani

z dôkazov predložených žalobcom, nevyplynulo, aké opatrenia (okrem vyššie uvedených formálnych
opatrení) v záujme obozretnosti vyvinul a prijal. Je preto možné súhlasiť so záverom daňových
orgánov, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo
pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe
uvedeného správny súd konštatuje, že námietky žalobcu ohľadne toho, že konal obozretne a s odbornou

starostlivosťou sú neopodstatnené.
63. Správny súd navyše uvádza, že v prípade mäsa ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje Vykonávacie
nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 zo dňa 19.9.2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť
stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami
živočíšneho pôvodu (ďalej len „Nariadenie

č. 931/2011 o vysledovateľnosti potravín“), v zmysle ktorého prevádzkovateľ potravinárskeho podniku
(ďalej len „PPP“) musí mať k dispozícii a na požiadanie preukázať informácie o názve, adrese PPP,
odkiaľ sa potravina odoslala a názov a adresu predávajúceho, ak sa líši od názvu a adresy PPP, odkiaľ
sa potravina odoslala. Uvedené informácie musia byť k dispozícii na požiadanie aj príslušným orgánom
vrátane daňových orgánov. Subjekt, obchodujúci s potravinami okrem toho, že je povinný byť na túto

činnosť registrovaný v zmysle platných veterinárnych predpisov – zákon č. 39/2007 Z. z. a musí vedieť
preukázať aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyžaduje Nariadenie č. 931/2011 o vysledovateľnosti potravín.
To znamená, že žalobca ako subjekt povinný riadne si plniť povinnosti obchodníka s potravinami
živočíšneho pôvodu, musel mať zodpovedajúce vedomosti o transakcii ako aj o subjektoch do nej
zapojených. Zároveň žalobca mal mať vedomosť o tom, odkiaľ sa potravina odoslala a kým bola

odoslaná. Túto skutočnosť si mal žalobca overiť a vyžiadať si príslušné doklady, aby ich mohol
na požiadanie preukázať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na správcom dane zistenú
neskúsenosť preverovaných dodávateľov v obchodovaní s potravinami živočíšneho pôvodu, čomu
nasvedčuje aj daňovými orgánmi zistená doba registrácie v zmysle platných veterinárnych predpisov.
Je v záujme žalobcu ako poctivého obchodníka, aby pri uzatváraní obchodných kontraktov postupoval

snáležitouodbornoustarostlivosťouaobozretnosťou,čosavtomtoprípadejednoznačnenestaloapreto
daňové orgány správne prijali záver o tom, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol
spojený, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe uvedeného správny súd konštatuje,
že námietky žalobcu ohľadne toho, že si splnil všetky svoje povinnosti pri vysledovateľnosti tovaru
a neobchodoval s potravinami neznámeho pôvodu sú nedôvodné.

64. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov
s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžfk/4/2019 zo dňa 3.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky
pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa
rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak

práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH),
musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na
to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“
V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.1.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to

daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje
NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 8.7.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťoudaňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je
zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu,
jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu

DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku
na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je
každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti
bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu
odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením

obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré
môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce
alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej
transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na
to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo
majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd

poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave,
realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového
subjektunaodpočetDPH.Zodpovednýdaňovýsubjektskutočnostitýkajúcesaobchodu,zisťujeahlavne
preverujepredavčaseobchodnéhovzťahu,relevantnosť,obchodnýchpartnerov,prípadneobchodného
reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente

získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia
odpočtu DPH voči štátu.“
65. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca v obsiahlej správnej žalobe tvrdil viacero nezákonností, ktoré
rozdelilnaprocesnéahmotnoprávnepochybenia.Najzávažnejšímnamietanýmprocesnýmpochybením
bolo tzv. simulovanie daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, ku ktorému malo dôjsť jednak aktivitou

správcu dane, ktorý mal vykonávať bez návrhu daňového subjektu dokazovanie a súčasne uzavretím
iných záverov ako vyplynuli z daňovej kontroly. Na podporu svojich tvrdení a záverov žalobca označil
aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.2.2022. K uvedenému
správny súd uvádza, že žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sa primárne
týka prenosu dôkazného bremena s ohľadom na § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedená otázka

však nebola žalobcom v podanej správnej žalobe namietaná a preto sa ňou správny súd nebude
a ani nemôže zaoberať. Žalobca v správnej žalobe citoval bod 31 predmetného rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorý však vytrhol z kontextu, keď sa v ňom v skutočnosti pojednáva o povinnosti
správcu dane realizovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku do konca daňovej kontroly, čo
je v zmysle uplatnených žalobných bodov iná situácia ako v prejednávanej veci. V konečnom dôsledku

v uvedenom rozhodnutí Najvyšší správny súd SR vo svojej podstate nevylúčil vykonávanie dokazovania
vovyrubovacomkonaníarovnakonevylúčilaniprijatieinýchskutkovýchaprávnychzáverovposkončení
daňovej kontroly. Hodnotil však dopad nedodržania postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku
do konca daňovej kontroly na prenos dôkazného bremena na daňový subjekt. Správny súd ďalej
uvádza, že nespochybňuje, že vo vyrubovacom konaní sa vykonáva dokazovanie primárne za účelom

realizácie obrany kontrolovaného daňového subjektu voči záverom daňovej kontroly. Na druhej strane
však nie je vylúčené, aby v nadväznosti na novovykonané dôkazy realizované na základe návrhu
daňového subjektu správca dane ďalej doplnil dokazovanie na preverenie nových skutočnosti resp. na
riadne zistenie skutkového stavu. Nie je potom vylúčené, že môže prijať nové právne závery, ktoré
môžu vyústiť do iného právneho dôvodu neuznania odpočtu DPH. V danom prípade je tak výsledkom

daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania záver o neuznaní nároku na odpočet DPH. Avšak
potom, čo vo vyrubovacom konaní žalobca preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a teda splnenie
hmotnoprávnych podmienok, zaoberal sa správca dane existenciou podvodného konania. Aj tento jeho
záver má primárne základ vo výsledkoch, resp. v dôkazoch získaných v rámci daňovej kontroly. Okrem
toho správny súd poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH, nemohol sa správca
dane alternatívne zaoberať, či zdaniteľné plnenia nie sú zaťažené podvodným konaním. Uvedené však
neznamená, že to nemohol učiniť neskôr, resp. vôbec. Vykonávanie takéhoto dokazovania nie je možné
považovať za predĺženie daňovej kontroly. Na základe uvedeného správny súd konštatuje nedôvodnosť
predmetnej námietky žalobcu.

66. Čo sa týka námietky žalobcu, že predajné ceny dodávateľov boli trhové a neboli nízke, čo vyplýva
podľa žalobcu napr. porovnaním cien s letákmi spoločnosti METRO, ako aj ohľadne nepoužiteľnosti
informácii od ATIS, tak správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto námietky. Správny súd uvádza, že
žalobcaposúdenietransparentnosticenyjednoduchoignoroval,čojeajvzhľadomnaskúsenostižalobcua renomé obchodníka pôsobiaceho na trhu s potravinárskym tovarom od roku 1996 zarážajúce. Zo
skutočnosti, že konateľ spoločnosti je A. B. s trvalým pobytom C. XX, D. E. XXX XX, F. G., vzdialeným len
cca 30 kilometrov od sídla materskej spoločnosti Bidfood Czech Republic s.r.o., V Růžovém údolí 553,

278 01 Kralupy nad Vltavou, Česká republika, možno vyvodiť vplyv, zdieľanie informácii a usmerňovanie
žalobcu jeho jediným spoločníkom (českou materskou spoločnosťou Bidfood Czech Republic s.r.o.).
Z uvedeného logický možno prijať záver, že ak by si žalobca porovnal nákupné ceny komodity len
u materskej spoločnosti s nákupnými cenami, za aké nakupoval tovar sám, zistil by, že jeho ceny sú
nižšie a toto zistenie a riziko z neho vyplývajúce by si mal rozumne zdôvodniť. Správny súd uvádza, že

nemožno len z porovnania letákov spoločnosti METRO vyvodiť záver o tom, že za tieto predajné ceny
spoločnosť METRO uvedený tovar aj nakupuje u svojich dodávateľov. V konaní pred správcom dane
nebola spochybnená existencia zdaniteľných plnení, ani splnenie formálnych podmienok na odpočítanie
dane, žalobca v tejto súvislosti uniesol dôkazné bremeno a dôkazné bremeno prešlo v plnom rozsahu na
správcu dane. Žalobca však nepreukázal žiadny kontrolný mechanizmus pri preverovaní ceny tovaru,
pričom ak by sa ako podnikateľský subjekt, ktorý koná s náležitou odbornou starostlivosťou riadne

zaujímal o odbytové ceny, mohol zistiť, že cena tovaru je neštandardne nízka, čo mohlo žalobcovi
napovedať, že ide o podvodný reťazec spojený s únikom DPH. Správny súd konštatuje, že správca dane
ohľadne otázky preukazovania nízkych cien tovaru uniesol dôkazné bremeno, keď uviedol minimálne tri
spôsoby akými mohol žalobca prísť na to, že ide o nízke ceny. Žalobca si mohol porovnať ceny:
- s materskou spoločnosťou Bidfood Czech Republic s.r.o.;

- s dodávateľskou spoločnosťou KOVÁŘ plus s. r. o.;
- so správami publikovanými Slovenskou pôdohospodárskou agentúrou (ATIS).
67. Ohľadne námietky žalobcu o nesprávnom právnom a vecnom posúdení v súvislosti s preverovaním
registrácie dodávateľov žalobcu na RVPS správny súd uvádza, že žalobca ako obozretný obchodník
s potravinami si mal preverovať, či jeho dodávatelia sú registrovaní na RVPS, a to najmä s ohľadom,

že cena tovaru bola nastavená nižšie oproti konkurencií, od ktorej žalobca tovar zvyčajne nakupoval.
Uvedená povinnosť žalobcovi vyplýva nielen z európskej legislatívy (čl. 18 Nariadenia (ES) č. 178/2002
Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a
požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy
v záležitostiach bezpečnosti potravín; Nariadenie č. 931/2011 o vysledovateľnosti potravín), ale aj z § 4

ods.1zákonaopotravinách,vzmyslektoréhosúprevádzkovateliapovinnínavšetkýchstupňochvýroby,
spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Skutočnosť, že predmetom dodávok boli potraviny ako kuracie prsia a iné
druhy mäsa vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané
aj ustanovenia zákona o potravinách. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek

zákona o potravinách u dodávateľa žalobcu je významnou indíciou, ktorá napovedá o tom, že žalobca sa
zaujímal len o nákup tovaru za čo najnižšiu cenu bez ohľadu na to, či sa zúčastňuje, resp. nezúčastňuje
podvodu s DPH, pričom žalobca úplne odignoroval posúdenie transparentnosti tejto nízkej ceny tovaru.
Na základe uvedeného správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.
68. K námietkam žalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia absencie osobnostného a materiálno-

technického substrátu u dodávateľov žalobcu, ktorý nemali relevantné skúsenosti a históriu
s obchodovaním so žalobcom ako aj k námietke žalobcu o spájaní aktívnej a pasívnej účasti žalobcu
na podvode s DPH správny súd uvádza, že transakcie v obchodnom reťazci spoločností obchodujúcich
s kuracím mäsom, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci
došlo k daňovému úniku, pričom žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou

podvodu s DPH, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a keby prijal dostatočné opatrenia za účelom
zamedzenia jeho účasti na takomto podvodnom konaní. Žalobca sa mohol „obhájiť“ ak by preukázal, že
o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný test) a zároveň,
že prijal dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby
sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Postup

žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne (overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba,
preverenie dodávateľa na internete - obchodný register, resp. živnostenský register, preverovanie
DIČ a platnosti IČ DPH) bol nedostatočný. Renomovaná spoločnosť (akým žalobca bezpochyby je)
podnikajúca v ktoromkoľvek segmente hospodárstva, v potravinárstve obzvlášť, musí starostlivo dbať
na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní nových obchodných vzťahov, ako aj vyhýbať sa

špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným praktikám s vplyvom napríklad na jeho daňové
povinnosti. Žalobca, pôsobiaci v segmente potravinárstva od roku 1996, tak v rámci kontrolovaného
obdobia nekonal čo vyplýva aj z dokazovania správcu dane. Ako dôkaz možno uviesť dodávateľov, resp.
spoločnosti, s ktorými obchodoval a ktoré vystriedal v priebehu rokov 2012 - 2014. Tieto spoločnostičasom skončili buď ako nekontaktné spoločnosti, resp. spoločnosti so zahraničnými konateľmi a celkovo
bez činnosti, či podnikateľskej aktivity. Samotný žalobca nepreukázal, prečo v rámci svojej zabehnutej
činnosti v istom momente „nadviazal“ obchodný vzťah so spoločnosťami bez histórie a potravinárskeho

„kreditu.“ Správny súd na základe uvedeného prijal záver o nedôvodnosti predmetných námietok
žalobcu.
69. Správny súd na tomto mieste uvádza, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej
transakciesaprejavujeakosúčasťzásadyposudzovaniaprávnehoúkonupodľajehoobsahu.Zozásady
skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska

je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení.
Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym
titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je
potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,

ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch,
v spolupráci s ktorými tak činí. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku
konaniepodnikateľa,ktorýsiriadnenepreverísvojhododávateľazhľadiskadôveryhodnosti,apoctivosti.
Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých
absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod, možno

považovať v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku za zneužitie
objektívneho daňového práva.
70. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných
bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z Daňového poriadku, zo
zákona o DPH, prípadne z Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a

po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň
nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie
žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania
možnosťaktívnesazúčastňovaťúkonovsprávcudaneprostredníctvomprávprináležiacichmuDaňovým
poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v

zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny
súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním
deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly
mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným
(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správny súd taktiež konštatuje, že daňové

orgány na posudzovaný prípad správne aplikovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol
aj odpovede na tzv. „Axel Kittel test“.
71. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. Správca dane ako aj žalovaný vykonaním dokazovaním preukázali, že v prípade žalobcu
došlo k podvodnému konaniu u dodávateľských spoločností (s chýbajúcou daňou, ktorú dodávatelia do
štátneho rozpočtu neodviedli, pretože si daň na výstupe fakturovanú platiteľovi znížili prostredníctvom
nepreukázaných odpočítaní dane od ďalších pochybných subdodávateľov), ktoré dodali predmetný

tovar žalobcovi. Zároveň bolo objektívnymi dôkazmi preukázané, že žalobca nekonal s odbornou
starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné požadovať, aby sa uistil, že
plnenia, ktoré prijal od svojho dodávateľa, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti
DPH. Na základe správcom zistených skutočností žalobca mohol, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje
na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom DPH. Z uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi

uznané odpočítanie dane a po preskúmaní veci je možné dospieť k záveru, že ani v procesnom postupe
správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali
riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní
najavoasprávneorgányriadneaplikovalinielenjudikatúruslovenskýchsúdov,aleajjudikatúruSúdneho
dvora EÚ, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd

dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
72. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa
§ 190 S.s.p. žalobu zamietol.73. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože

neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.
74. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ S.s.p.).