Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202915
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724202915.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: C.. C. D., L.. X.XX.XXXX, P. J. Y. XXXX/XXA,
P., štátny občan SR, zast.:Advokátska kancelária Lucia Karkesová s. r. o.., so sídlom Mierová 202,
Bratislava, proti odporcovi: X. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. XXX/XX, P., štátny občan SR, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2024, doručený súdu dňa

19.8.2024, odmieta.
Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1 Navrhovateľka podaným neodkladným opatrením zo dňa 19.8.2024, doručeným tunajšiemu súdu dňa
19.8.2024, sa domáhala vydania neodkladného opatrenia v znení: „Súd žalovanému prikazuje, aby sa
zdržal, zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľky a to na obdobie od právoplatnosti tohto uznesenia

do dňa právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej“.

2 Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka skutkovo odôvodnila tvrdením, že v roku
2006 nadobudla do svojho vlastníctva spoluvlastnícke podiely vo výške X/XX k celku a X/XX k celku
k nasledovným pozemkom: parcely registra Q., s parc. č. XXX/X, o výmere 142 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra Q., s parc. č. XXX/X, o výmere 91 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra Q., s prac. č. XXX/X, o výmere 109 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec P. v okrese Senec, a
ktoré sú zapísané na LV XXX vedeného Okresným úradom D., katastrálnym odborom; a to darovaním
od svojej mamy (spoluvlastnícky podiel X/XX k celku v r. XXXX) a jej sestry (spoluvlastnícky podiel X/
XX k celku v r. XXXX). Ďalší spoluvlastnícky podiel vo výške 1/9 k celku k vyššie uvedeným pozemkom
nadobudla vydržaním, na základe čoho sa stala výlučným vlastníkom pozemkov v podiele 1/1 k celku.

Navrhovateľka je vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku, parcely registra Q., s parc. č. XXX/X, o
výmere 33 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorý sa nachádza v katastrálnom území P.,
obec P., v okrese D., a je zapísaný na LV XXXX vedený Okresným úradom D., katastrálnym odborom,
ktorý nadobudla do vlastníctva darovaním v roku 2022 a susediaceho pozemku, parcely registra Q., s
parc. č. XXX/X, o výmere 398 m2, druh pozemku záhrada, ktorý sa nachádza v katastrálnom území P.,
obec P. v okrese D., a je zapísaný na LV XXX vedeného Okresným úradom D., katastrálnym odborom,

ktorý nadobudla do vlastníctva darovaním v roku 1997 a kúpou E.-XXXX/XXXX zo dňa 20.9.2005.
Odporkyni bolo v roku 2000 vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, ktorému bolo v
roku 2005 pridelené súpisné číslo, v tom čase, v roku 2005 bol už jeho pozemok celý oplotený. V
roku 2007, kedy navrhovateľka nadobudla svoje pozemky do vlastníctva, nadobúdala ich už zo zadnej
stranyoplotenéplotom,ktorýpostavilodporca.Navrhovateľkavdomnení,žepredmetnýplotpredstavuje
zadnú hranicu jej pozemkov, dala postaviť a k tomu prispôsobila stavbu svojho rodinného domu a

terasy a na pozemku súčasne vybudovala dvor so záhradkou. Navrhovateľka svoj pozemok tak ako bol
nerušene sama užívala 18 rokov a predtým aj jej právne predchodkyne, a zároveň bola dobromyseľnáv tom, že jej celý patrí a má ho vo vlastníctve, navrhovateľka bola oprávneným držiteľom oplotených
pozemkov. Dňa 1.8.2024 odporca kontaktoval navrhovateľka, aby vypratala časť svojho pozemku,
nakoľko práve on je jej vlastníkom a chce ho využívať ako skládku stavebného odpadu. Následne

dala navrhovateľka vytýčiť hranice pozemku geodetovi W.. G. D. a zistilo sa, že navrhovateľka užíva
celkovo 10,74 m2 z pozemkov parc. č. XXX/X S. XXX/X, ktoré sú v katastri vedené ako pozemky vo
vlastníctve odporcu. Navrhovateľka nadobudla predmetné časti pozemkov vydržaním. Navrhovateľka
sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby sa odporca zdržal akýchkoľvek
zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktoré nadobudla vydržaním. Náležitosti žaloby podľa §

132 Civilného sporového poriadku sú obsiahnuté v bode I. Navrhovateľka má za to, že je potrebná
dočasná úprava pomerov, čo dokazuje sms, ktorú jej doručil odporca dňa 15.8.2024, tak isto aj sms,
ktorú si navrhovateľka vymenila s manželkou odporcu, a tiež skutočnosť, že odporca neoprávnene a
opakovane vstupuje na pozemok navrhovateľky, nakoľko je v plote, ktorý postavil aj bránka, od ktorej
má kľúč.

3 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka označila listinné dôkazy: návrh na
vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.4.2006, darovacia zmluva zo dňa 12.4.2006, darovacia zmluva zo
dňa 15.2.2006, návrh na záznam zo dňa 2.2.2007, notárska zápisnica zo dňa 2.2.2007, výpis z listov
vlastníctva č. XXX, Č..XXX, Č.. XXXX k. ú. P., okres D., fotografie v počte 5 ks, protokol o vytýčení
hranice pozemku zo dňa 3.8.2024, vytyčovací náčrt zo dňa 2.8.2024, fotokópie sms komunikácie v počte

2 ks , ktoré k návrhu aj pripojila .
4 Podľa § 124 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
5 Podľa § 324 ods. 1, 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd.
6 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7 Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8 Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9 Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11 Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
12 Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha/ musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v

ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku
súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať
iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím
celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu/.
13 Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to

nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako
súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom /čl. 12
ods. 1 Ústavy SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu /čl. 6 ods. 1 CSP/. Návrh musí byť teda dostatočne
určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh

a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je
prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu.14 Petit je najdôležitejšia časť žaloby. Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca domáha.
Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej navrhovateľ navrhuje,
ako má súd v danej veci rozhodnúť.

Petit nie je možné meniť bez súhlasu súdu spätne meniť a je spravidla formulovaný ako výrok
rozhodnutia, ktorý sa od súdu požaduje. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný
výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže
vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Čo i len čiastočne neurčitý petit teda odsudzuje neskoršie

rozhodnutie k tomu, že ho nebude možné vymôcť v exekúcii /viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp.zn. 5 Cdo
254/2009/
15 Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu v
spojení so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky

neobsahuje všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom pre takýto druh podania /
predovšetkým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje určitý a materiálne vykonateľný
petit/, existuje zákonný dôvod na odmietnutie takéhoto neurčitého/nezrozumiteľného návrhu, keďže
ide o také vady podania/návrhu, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ktoré neumožňujú súdu vecne
rozhodnúť /návrhu vyhovieť alebo ho zamietnuť/. Primárne navrhovateľka v petite návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nešpecifikovala akých konkrétnych zásahov sa má odporca zdržať ale najmä,
pokiaľ ide o ňou tvrdené jej vlastnícke právo, do ktorého nemá odporca zasahovať, neuviedla
predmet tohto vlastníctva /či ide o hnuteľnú vec, nehnuteľnú vec, alebo majetkové právo/ a len
usudzujúc zo skutkového odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že ak by sa
mal zákaz zasahovania týkať nejakej časti nejakého pozemku /teda nehnuteľnosti/, v petite návrhu ho

nešpecifikovala materiálne vykonateľným spôsobom a v súlade s ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona NR
SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), v spojení s identifikáciou listiny o zameraní časti pozemku /ako je možné usúdiť zo
skutkových tvrdení navrhovateľky, resp. ho neuviedla vôbec. Taktiež, aby súd mohol pred nariadením
neodkladného opatrenia preskúmať dôvodnosť tvrdeného nároku /efektivitu a proporcionalitu/, v návrhu

absentuje aj uvedenie petitu žaloby vo veci samej, ktorú mieni navrhovateľka podať a do právoplatného
skončenia konania ktorého navrhuje trvanie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd lustráciou ex
offo nezistil vedenie žiadneho civilného konania vo veci samej medzi účastníkmi tohto konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

16 V dôsledku toho, že vytknuté nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp.
absenciu požadovaných náležitostí nie je možné zhojiť prostredníctvom výzvy na odstránenie vád v
zmysle ust. § 128 a § 129 CSP, nakoľko ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej právnej
veci /sp. zn. 3Cdo 14/2017/ súd nemal inú možnosť, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

v súlade s vyššie cit. ust. § 327 CSP odmietnuť, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je vadný pre jeho neurčitosť a teda nespĺňa predpoklady na to, aby prípadné súdne rozhodnutie bolo z
materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľka podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje.

17 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, tak, že v konaní
úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení /pred začatím konania
o veci samej/ nepriznal, nakoľko mu ku dňu tohto rozhodnutia v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne
mu z obsahu spisu nevyplývajú, v súlade so zásadou efektivity konania/ čl. 17 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Pezinok /§ 357 písm. d) CSP/.

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.