Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6124216567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. XX, toho času bytom C. C., F. XX B, proti manželovi B. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. XX, právne zastúpený JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou,
so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní
zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní manžela
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/18/2024-77 zo dňa 9. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/18/2024-77 zo dňa 9. apríla 2024 v napadnutom
výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/18/2024-77 zo dňa 9. apríla 2024 vo výroku II.,
ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému G., z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX a manžela B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX pod poradovým číslom XXX, rozviedol.
Výrokom II. schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, v znení:
Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s

tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov
samostatne.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200
Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky a jeho zdôvodnenie, ku
ktorému sa manžel navrhovateľky nevyjadril.3. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol obsah vyjadrení navrhovateľky, manžela a kolízneho
opatrovníka na pojednávaní a za aplikácie § 18, § 19 a § 23 Zákona o rodine rozhodol tak, že manželstvo
navrhovateľky a manžela rozviedol.

4. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na ust. § 23 Zákona o rodine, ktoré upravuje hmotnoprávne
podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat
vzájomných vzťahov medzi manželmi a vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť

svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd
berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, možnosť
poskytovať si osobnú, morálnu a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia rozvratu súd skúma aj z
hľadiska, či manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Samotné príčiny rozvratu manželstva môžu
spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov, alebo v subjektívnom správaní
manželov, manželovom vedomom zavinení porušovania manželských práv a povinností tak, ako uvádza

ustanovenie § 18 a § 19 Zákona o rodine. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení
rodiny, výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia. Súd preto pri rozhodovaní o rozvode
musí prihliadnuť aj na záujmy maloletého dieťaťa, čo znamená posúdiť, ako pôsobí rozvrat vzťahov
medzi manželmi na maloleté dieťa a v akom prostredí bude maloleté dieťa vyrastať po prípadnom
rozvode manželstva.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania trvá necelých 15 rokov.
Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva a narušenia vzťahov uviedla 1/ kritiku jej výchovných
prístupov k jej staršiemu dieťaťu pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu, 2/ rozdiely v názoroch,
hodnotách, odlišnej morálnej úrovne, ktorá nastala v roku 2021. Manžel navrhovateľky nespochybnil

jeho kritiku výchovných prístupov navrhovateľky k jej synovi z predchádzajúceho vzťahu, naopak, z
jeho vyjadrenia vyplynulo, že syn navrhovateľky po 15-tich rokoch od nich odišiel, čo len potvrdilo
tvrdenie navrhovateľky, že v domácnosti vznikali konflikty v súvislosti s výchovou syna navrhovateľky
z predchádzajúceho vzťahu. Okresný súd mal tiež preukázaný druhý dôvod rozvratu manželstva
uvádzaný navrhovateľkou spočívajúci v ich odlišných životných názoroch, hodnotách, morálnej úrovni,

pretože manžel navrhovateľky ako príčinu rozvratu manželstva uviedol, že navrhovateľka začala domov
nosiť spirituálne veci, stretávala sa s ľuďmi, ktorí nie sú vzdelaní, s takými „guru“, čo mal problém
akceptovať a ako sám uviedol, od tohto obdobia sa mu navrhovateľka začala vzďaľovať. Manžel
navrhovateľky ako svoj nesúhlas s rozvodom manželstva uviedol, že k navrhovateľke nestratil žiadne
city, avšak toto tvrdenie v samotnom vyjadrení poprel, keďže odchodu navrhovateľky zo spoločnej

domácnosti 01.07.2023 žiadnym spôsobom nezabránil, od tohto obdobia nevykonal žiadne kroky,
ktorými by si navrhovateľku získal späť, nezakúpil jej darčeky, nepozval ju na večeru, do divadla, do kina.
Z takéhoto konania manžela navrhovateľky vyplýva potvrdenie rozvratu vzťahov medzi nimi. Rovnako
tvrdenie manžela navrhovateľky, že podanie návrhu na rozvod manželstva nie je pevným rozhodnutím
navrhovateľky bolo vyvrátené tým, že z jej opakovaného vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo, že trvá

na rozvode manželstva, jej rozhodnutie je pevné, nemieni sa vrátiť do spoločnej domácnosti. Pokiaľ
manžel navrhovateľky ako ďalší dôvod nesúhlasu s rozvodom manželstva uvádzal ich spoločné dieťa,
okresný súd poukázal na vyjadrenie navrhovateľky, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti
bolo zaťahovanie maloletého do ich hádok tak, aby bol ich svedkom, čo manžel navrhovateľky nepoprel.
Okresný súd nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva vzhľadom na nevykonanie kroku

pre záchranu manželstva, považoval za účelový, o čom svedčilo aj vyjadrenie navrhovateľky, podľa
ktorej manžel sa mal vyjadriť, že rozvod bude naťahovať kvôli vysporiadaniu BSM.

6. Okresný súd mal preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej
dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský

účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci,
hospodárskej. Rozvod manželstva vzhľadom na zaťahovanie maloletého do hádok svojich rodičov,
nebude ani v rozpore s jeho záujmami. Okresný súd mal splnené podmienky v zmysle zákonných
ustanovení a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod manželstva podľa § 100 CMP je spojené konanie
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.8. Okresný súd uviedol, že rodičia maloletého dňa 22.02.2024 uzavreli rodičovskú dohodu, na základe
ktorej maloletý má byť zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov samostatne.

Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode.

9. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu odporučil súdu schváliť s odôvodnením, že v starostlivosti
rodičov o maloletého nezistil žiadne nedostatky, obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu

maloletého. Rodičovská dohoda je preto v záujme maloletého a neodporuje zákonu.

10. Okresný súd aplikoval § 24 ods. 2, 4, 5, § 62 ods. 7 Zákona o rodine a zaoberal sa tým, či navrhnutá
rodičovská dohoda spĺňa podmienku zákonnosti a záujmu maloletého.

11. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obaja rodičia dokážu zabezpečiť starostlivosť

o maloletého, navzájom starostlivosť o maloletého nespochybňovali. Obaja rodičia poznajú školské
výsledky maloletého, jeho zdravotný stav, potreby, povahu, obaja chodia s ním k lekárovi podľa ich
dohody,otechovozíkaždýdeňdoškoly,spolušportujú.Maloletýchodíkotcovipravidelne,stykprebieha
na základe dohody otca a maloletého aj s nočným prespaním, a to cez víkendy, ako aj cez pracovný
týždeň. Rodičia sú vo výchove maloletého v zásadných veciach jednotní. Podľa vyjadrenia opatrovníka

v starostlivosti rodičov o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, obaja majú vytvorené vhodné
bytové podmienky.

12. Okresný súd mal splnené podmienky podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, a preto rodičmi navrhnutú
dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do ich spoločnej osobnej starostlivosti schválil.

Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti zohľadnil, že takouto úpravou výchovného prostredia
maloletého bude plne rešpektované jeho právo na výchovu a osobnú starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov, a tiež právo na udržiavanie pravidelného, rovnoprávneho, rovnocenného styku s obidvomi
rodičmi, čo je v záujme maloletého. Tiež zohľadnil, že na doterajšiu starostlivosť zo strany rodičov
je maloletý zvyknutý. Zverením maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude

kontinuálne zabezpečená starostlivosť o maloletého tak, ako tomu bolo pred rozvodom manželstva.

13.Vovzťahukvýživnémuokresnýsúdrodičovskúdohoduschválil,pretožemalpreukázané,ževýdavky
spojené s návštevou školy, záujmovou činnosťou (návšteva jazykovej školy, venovanie sa thajskému
boxu) uhrádza matka, ktorá aj vo väčšej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Pre úplnosť

uviedol, že maloletý navštevuje terciu osemročného Katolíckeho gymnázia, je zdravý, má necelých
15 rokov. Matka, podľa vlastného vyjadrenia, dosahuje príjem ako SZČO a u svojho zamestnávateľa
spolu vo výške 3.000 Eur netto. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1.385,98 Eur a
starobného dôchodku vo výške 234,20 Eur.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu z dôvodu, že na aplikáciu iného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky.

15. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, v zákonnej
lehote podal odvolanie manžel prostredníctvom zástupcu. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil a

malzato,ženiesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkypodľa§23Zákonaorodine,pretoževzťahymedzi
manželmi nepovažuje za tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že by manželstvo nemohlo plniť svoj
účel a očakáva, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Podľa odvolateľa
okresný súd neprihliadol pri rozhodovaní na záujem spoločného syna účastníkov. Odvolateľ nesúhlasil s
konštatovaním okresného súdu v odseku 12. odôvodnenia. Uviedol, že odchod manželky zo spoločnej

domácnosti vnímal ako jej snahu o získanie priestoru na sebapoznanie, sebarealizáciu, nadobudnutie
väčšej samostatnosti a slobody, ktorú určitým spôsobom v manželstve stratila tým, že manžel ju zahŕňal
starostlivosťou, láskou, podporou, a to až v takej miere, že jej to začalo prekážať. Odchod bral iba ako
dočasnú fázu ich spoločného života, pretože svoju manželku mal a stále má rád. Navrhoval jej hľadať
spoločné riešenie pre upevnenie manželstva najmä z dôvodu, že spoločne vychovávajú maloletého

syna. Navrhovateľka si po odchode zo spoločnej domácnosti nepriala, aby ju manžel kontaktoval, čo
rešpektoval. Počas obdobia od 01.07.2023 sa snažil byť ústretový, chápavý, nekonfliktný, keď prišla
do spoločnej domácnosti prosil ju, aby sa vrátila, snažil sa zistiť, aký je pravý dôvody nespokojnosti,
ktorý doposiaľ nepozná, snažil sa o zlepšenie komunikácie, ktorá však zostala iba jednostrannou,pre nezáujem navrhovateľky. Toto sú kroky, ktoré urobil pre záchranu manželstva, a či boli správne
a dostatočné, je problematické objektívne vyhodnotiť. Manžel urobil všetko, čo vedel. Navrhovateľka
nepoprela vyjadrenia manžela, že ju má stále rád, že voči nej prechováva pozitívne city, že má záujem o

to, aby manželstvo bolo opäť harmonické, teda pozná jeho postoj. Posúdenia o nedostatočnosti konania
manžela zo strany okresného súdu sú nesprávne. Pri skúmaní foriem prejavov lásky treba vychádzať
z reálnych potrieb manželov počas ich harmonického fungovania, ktoré boli prejavom vzájomnej lásky
uspokojované. Prejavmi lásky boli predovšetkým slová uistenia o tom, že ju má rád, že si ju váži,
že sa mu páči, že je na ňu hrdý a takými prejavmi ju zahŕňal aj počas odlúčenia. Manžel poprel, že

príčinou odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti mala byť jeho kritika výchovných postupov
navrhovateľky k plnoletému synovi z predchádzajúceho manželstva, čo preukazoval stranou 4 bod
2. vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 04.07.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp.zn 5P/32/2017. Uviedol, že nezasahoval do výchovy staršieho syna navrhovateľky,
so všetkým pomáhal, samotná navrhovateľka ohodnotila vysoko pozitívne jeho správanie sa k synovi.
Záver okresného súdu o preukázaní dôvodu rozpadu manželstva, ktorý mal spočívať v kritike výchovy

syna navrhovateľky, preto považoval za nesprávny. Navrhovateľka sa k problémom v manželstve na
pojednávaní vyjadrila tak, že s manželom majú rozdielne názory, hodnoty a odlišnú morálnu úroveň,
nezhody vo výchove jej staršieho syna, svoje vyjadrenie však bližšie nevysvetlila. Aj keď manžel vo
výpovedi uviedol, že začala domov nosiť spirituálne veci, stretávala sa s ,,guru“, čo mal problém
pochopiť, navrhovateľku v jej koníčkoch ani vierovyznaní nijako neobmedzoval. Počas jej neprítomnosti

sa staral o maloletého syna a navrhovateľka sa vždy mohla na neho spoľahnúť. To, že nezdieľal jej
nadšenie a záujem o ezoteriku, či jogu, upozorňoval na možný negatívny vplyv ľudí, ktorými sa obklopila,
nezapríčinilo rozpad manželstva. Rozhovormi a vyjadrením svojho názoru sa navrhovateľku snažil
chrániť pred bludmi, ktorým začala veriť. Hoci mal odlišný názor a jej nadšenie nezdieľal, mala možnosť
slobodne sa venovať svojím koníčkom. Pokiaľ by za rozpadom rodiny a harmonického vzťahu, ktorý si

manželia budovali od roku 2009, bol ich rozdielny názor na ezoteriku, považoval by to za fatálne zlyhanie
zostranynavrhovateľky.Jehodôveravkritickéatriezvemyslenienavrhovateľkytrvá,pretosadomnieva,
že návrat navrhovateľky do spoločnej domácnosti je v budúcnosti možný, medzi manželmi nevníma
žiadne také rozpory, ktoré by nebolo možné prekonať pri minimálnej úprimnej snahe z oboch strán.
Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne vyhodnotil dôvod nesúhlasu manžela s rozvodom pre stratu

rodinného zázemia spoločného syna. Mal za nepochybné, že stabilné a harmonické rodinné prostredie
je dôležité pre pozitívny vývoj maloletých detí a strata istoty detí rozvodom ich rodičov môže u nich
vyvolať stres, strach, úzkosť, depresie. Navrhovateľka aj manžel sa snažili maloletého čo najviac chrániť
aj tým, že nesúhlasili s jeho vypočutím kolíznym opatrovníkom z dôvodu, že si to maloletý neželal.
Okresný súd preto nemal preukázané stanovisko maloletého, potvrdené či vyvrátené vyjadrenia matky,

že maloletý by mal byť zaťahovaný do ich partnerských konfliktov, čo manžel popiera. Navrhovateľka
maloletému nevysvetlila dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti. Maloletý si prechádzal ťažkým
obdobím,počasktoréhohosprevádzalnajmämanželsvojímcitlivýmprístupom.Manželbolsámzranený
konaním navrhovateľky a z vlastnej skúsenosti má vedomosť, ako tento krok môže výrazne ublížiť
maloletému a negatívne ovplyvniť jeho správanie, a preto sa na pojednávaní vyjadril, že jeho dôvodom

nesúhlasu s rozvodom je skutočnosť, že to nie je v prospech maloletého a na tom vyjadrení trvá.
Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil, že nepopretím tvrdenia navrhovateľky o príčine jej odchodu
zo spoločnej domácnosti pre zaťahovanie maloletého do hádok rodičov, bolo toto tvrdenie považované
za preukázané a pravdivé. Pokiaľ okresný súd nesúhlas manžela s rozvodom vyhodnotil ako účelový,
o čom malo svedčiť vyjadrenie navrhovateľky, podľa ktorej sa mal manžel vyjadriť tak, že rozvod bude

naťahovať kvôli BSM, tak uvedené tvrdenie popiera. Manžel preukázal snahu o záchranu manželstva
na rozdiel od navrhovateľky, ktorá sa reálne zaujímala o rozdelenie a vyporiadanie spoločného majetku.
Manžel sa vyporiadaním BSM nezaoberá, pretože mu ide prioritne o záchranu manželstva. Ak dôjde
k rozvodu, nemá problém sa s navrhovateľkou korektne vysporiadať. Manžel prejavil v konaní vôľu o
návštevu odborníka, psychológa, resp. párového terapeuta, ktorý by mohol pomôcť manželom nájsť k

sebe cestu. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie postupoval iba formálne a neprejavil úsilie o zmierenie
manželov. Uspokojil sa s vyjadrením navrhovateľky o jej pevnom rozhodnutí rozviesť sa, neprihliadol na
manželstvo, v ktorom harmonicky žili 14 rokov, na záujem maloletého, ktorý chce žiť v úplnej rodine,
na dôvody navrhovateľky, ktoré neboli preukázané a iba jednostranne a zaujato vyhodnotil odmietnutie
rozvodu zo strany manžela navrhovateľky ako účelové. Okresný súd nemal preukázaný objektívny a

kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, manželstvo aj naďalej plní svoju funkciu výchovnú voči
maloletému dieťaťu a funkciu vzájomnej pomoci, a preto je rozhodnutie okresného súdu nesprávne
a predčasné. Navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.16. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 28. 05. 2024 na č.l. 101 spisu, bolo odvolanie
manžela doručené navrhovateľke a opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne

vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že
odvolanie podal účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec na základe podaného odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

65 CMP (z tohto titulu nedotknutým ponechal výrok II. o schválení rodičovskej dohody, voči ktorému
odvolanie ani nie je prípustné), § 66 CMP a za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. o rozvode manželstva a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako
v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie manžela bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/123/2024-110 zo dňa
26.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 23.07.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu

manžela,boloprioritneposúdiť,čivdanomprípadespoukazomnavykonanédokazovaniebolinaplnené
všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manžel síce napadol rozsudok súdu prvej
inštancievýslovnelenvovýrokuI.orozvodemanželstva,alenakoľkostýmtovýrokomjespojenýajvýrok
ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, odvolací súd sa zaoberal
aj výrokom II. o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode.

20. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej
inštancieobsiahnutouvodôvodnenínapadnutéhorozsudkupodporujúcehosprávnosťzáverov,prektoré
bolo potrebné návrhu navrhovateľky prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania
rozviesť.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
aj správne právne posúdil. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne

presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP.

22. Za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP k odvolacím argumentom manžela dopĺňa nasledovné.

23. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

24. So zreteľom na obsah vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zjavné, že pokiaľ
uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím
utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane
jeho harmonického fungovania, tak potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý
čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti

založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa
vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje
rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.25. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne a trvalo rozvrátené, keď manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú
domácnosť, spoločne nehospodária, intímne nežijú, čo potvrdil aj manžel navrhovateľky vo svojom

vyjadrení do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.04.2024 (konkrétne na č.l. 71 spisu) a
navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti (od 01.07.2023), pričom je pevne rozhodnutá
ukončiť manželstvo rozvodom. Tento svoj postoj vyjadrila v návrhu ( č.l. 1-2 spisu), do Záznamu z
prvého informatívneho stretnutia rodičov dňa 22.02.2024 (č.l. 58-59 spisu), ako aj na pojednávaní
(zápisnica na č.l. 69-75 spisu). V zhode s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru,

že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k
náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonicky jeho manželského
spolužitia,pokiaľtorazjedenzmanželovvýslovneodmietatak,akotoodmietanavrhovateľka.Pretobolo
namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere
nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má k navrhovateľke citový vzťah, ani to, že si praje
zachovanie ich manželstva. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu

vychovali maloleté dieťa, ktorému sa snažili vytvoriť rodinné zázemie, ktoré by rozpadom manželstva
stratil, čím argumentoval odvolateľ, keďže táto skutočnosť síce vypovedá o tom, že svojho času si
manželstvo svoju spoločenskú funkciu naozaj plnilo, toto je však už minulosťou a nepochybne spadá do
obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov akokoľvek by bola bývala harmonická,
nepostačujenazachovaniemanželstvadobudúcna,pokiaľzdokazovaniavyplývatrvalýrozvratvzťahov

a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku výslovne odmieta.
26. Hoci manžel v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní žiadal zachovať
manželstvo s navrhovateľkou a zrušiť rozsudok okresného súdu, tak krajský súd poukazuje na
to, že možnosť obnovenia spolužitia medzi manželmi za stavu, kedy navrhovateľka jednoznačne
a ,,neochvejne“ deklaruje svoj negatívny postoj k spoločnej forme spolužitia, je v konečnom dôsledku

nereálna. Navrhovateľka pritom nielen slovne deklaruje ukončenie manželského spolužitia, ale už aj
realizovalakonkrétnekroky,ktorýminaplnilasvojerozhodnutiedefinitívneukončiť(manželské)spolužitie
s manželom - t.j. odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti 01.07.2023.

27. K apelu odvolateľa, že súd prvej inštancie mal na manželov pôsobiť výchovne a usilovať sa o ich

zmierenie, a pokiaľ tak neurobil, tak je jeho rozhodnutie predčasné, krajský súd uvádza, že rozvod
manželstva je najkrajnejšom formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť pri naplnení
podmienok predpokladaných ustanovením § 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej
inštancie nijako nepochybil. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna
podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov

medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť splnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia
ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho
intenzita pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa musí javiť ako nezmeniteľná a nenapraviteľná. Nezhody
manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové
vzťahy medzi manželmi, avšak nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných

vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Zákon výslovne v ustanovení § 96 CMP
ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu, pokiaľ ide o odstraňovanie
príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí od okolností
každého prípadu. Zákon neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom
konaní zmieriť, preto súd túto povinnosť realizuje s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie

je vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že
príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. V danej veci z
obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.04.2024 vyplýva, že po výsluchu manželov sa súd pokúsil
o vyriešenie sporu zmierlivo, pričom v rámci zmierovacieho konania navrhovateľka výslovne uviedla,
že na rozvode trvá. Hoci po vykonanom dokazovaní v tomto prípade neuložil okresný súd účastníkom

konania návštevu manželskej poradne, ani ich nevyzval na zmierne riešenie mediáciou, niet dôvodu s
ohľadom na zistený skutkový stav takýto postup mu vytknúť, ak sama navrhovateľka na návrh právnej
zástupkyne manžela, či by nebolo možné, aby súhlasila s dvoma stretnutiami u psychológa, ktorý sa
špecializuje na párovú terapiu, reagovala nesúhlasom so zdôvodnením, že stav by sa nezmenil ani po
návšteve akéhokoľvek odborníka. Výslovne sa vyjadrila, že rozhodnutie rozviesť sa je pevné, nie je

ochotná sa do manželstva vrátiť a trvá na rozvode. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že zákon
dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať k návšteve psychologickej poradne, alebo ich vyzvať, aby sa
pokúsili o mediáciu, nedáva súdu možnosť toto im uložiť (prikázať) ako povinnosť. Preto súd posudzuje
podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierenie, prípadne zmierne riešenie vkonkrétnom prípade účelná a v danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup účelný
nebol. S ohľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky,
u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi, k rozporom, ktoré nedokáže prekonať, bolo totiž

nepochybné, že rozvrat manželstva jej trvalý a obnova spolužitia nie je možná.

28. K úplnosti sa dodáva, že ak sa takejto pomoci mediátora, terapeuta domáha odvolateľ až v
čase prebiehajúceho proinštančného konania, príp. odvolacieho konania, ide o počínanie žiaľ, zjavne
oneskorené, nespôsobilé sanovať/zvrátiť nastalý rozvrat vzťahov.

29. Po vykonanom dokazovaní aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne skonštatoval, že
ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo
neplní a ani do budúcna nemôže plniť svoje funkcie. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne
presvedčenie, že všetky prostriedky na to už boli vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod manželstva,
v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore so zákonnou

úpravou.Správnybolzáverokresnéhosúduivtom,žerozvodmanželovniejeanivrozporesozáujmami
maloletého dieťaťa.

30. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom
konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie

za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. V súvislosti s podaným odvolaním manžela a s právnou úpravou v ust. § 100 CMP krajský súd
považujezapotrebnézdôrazniť,ževočivýrokuII.oschválenírodičovskejdohodyvsúdenejvecivotázke
úpravy výkonu rodičovských práva a povinností na čas po rozvode k mal. G. ( o zverení do spoločnej

starostlivosti, o zastupovaní, výživnom ) v zmysle § 122 CMP nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom na označenú osobitnú právnu normu, ktorá má prednosť pred normou všeobecnou (§ 65
CSP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veci, v ktorej môže začať
konanie aj bez návrhu, a teda teoreticky by mohol preskúmať i tú časť rozhodnutia, ktorá predstavuje
rodičovskú dohodu), krajský súd s poukazom na to, že dotknutý výrok o schválení rodičovskej dohody

nebol odvolaním ani fakticky napadnutý, konštatoval, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva
nedotknutý.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže neboli zistené výnimočné okolnosti pre ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.