Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201366
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324201366.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie
3, 811 06 Bratislava, právne zastúpeného: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava,
proti žalovaným: 1./ Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX U., 2./ N.. Z. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1.
rade, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území U., obci U., okrese R., o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, a to:

- pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere XXX m2;

- pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2;
- rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku par. č. XXX/XX;

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 1. rade, judikovanej rozsudkom
Okresného súdu Galanta, č. k.: 28Cb/5/2023-64 zo dňa 14.12.2023 a uznesením Okresného súdu

Galanta, č. k.: 28Cb/5/2023-69 zo dňa 1.2.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
doručeného súdu dňa 4.4.2024 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v
prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaných, ktoré sú presne špecifikované vo
výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 1. rade.

2. Žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 29.03.2021 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou W.
U..G..C.., so sídlom X. X/A, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako „W.“ alebo aj ako „obligačný dlžník“)
ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade ako ručiteľmi v zmysle ustanovení
§§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. T.-XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení
(ďalej len „Zmluva“). Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté

splátky neplnil riadne a včas, pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka
a rovnako aj ručiteľov (žalovaných v 1. a 2. rade) osobitnými výzvami vyzvali na vrátenie dlžnej sumy
(40.393,71Eur).Obligačnýdlžníkaniručitelianapriektomusvojdlhnesplnili,atoanivdodatočnejlehote,
ktorúimposkytli.Vzhľadomnatietookolnostisarozhodliichnárokyuplatniťsúdnoucestou,atonávrhom
na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní. Na základe uvedeného vydal
Okresný súd Banská Bystrica dňa 1.3.2023 v konaní vedenom pod sp. zn.: 40Up/204/2023 platobný

rozkaz, ktorým zaviazal obligačného dlžníka a žalovaných na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 37.525,52
Eur, úrokov vo výške 2.203,78 €, úrokov z omeškania (do zosplatnenia úveru) vo výške 664,41 Eur,úrokov z omeškania (po zosplatnení úveru) vo výške 9,00 % ročne zo sumy 37.525,52 Eur odo dňa
2.2.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhrady trov
konania vo výške 2.354,52 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.4.2023

voči obligačnému dlžníkovi a žalovanému v 2. rade. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť
žalovanejv1.rade,vecbolapostúpenánaďalšiekonanieOkresnémusúduGalanta.Dňa14.12.2023bol
v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn.: 28Cb/5/2023 vyhlásený rozsudok, ktorým súd
zaviazal žalovanú v 1. rade uhradiť nám dlžnú istinu vo výške 37.525,52 Eur, úroky vo výške 2.203,78
Eur, úroky z omeškania (do zosplatnenia úveru) vo výške 664,41 Eur, úroky z omeškania (po zosplatnení

úveru)vovýške25,00%ročnezosumy37.525,52Eurododňa2.2.2022dozaplateniaanákladyspojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Súčasne súd zaviazal žalovanú nahradiť nám trovy konania
v rozsahu 100 %, ktoré boli neskôr uznesením Okresného súdu Galanta vyčíslené vo výške 2.969,02
Eur. Nakoľko obligačný dlžník ani žalovaní napriek tomu nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, uplatnili
sme naše pohľadávky voči nim v exekúcii. Exekúcia voči obligačnému dlžníkovi a žalovanému v 2. rade
je aktuálne vedená súdnym exekútorom, Y.. N. W., a to pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX. Exekúcia voči

žalovanej v 1. rade je vedená súdnym exekútorom, T.. J. Č., a to pod sp. zn.: XXXEX XX/XX. Ani v jednej
z uvedených exekúcií sa však doposiaľ nepodarilo nič vymôcť.

3. Žalobca ďalej uviedol, že na portáli katastra nehnuteľností zaevidovali skutočnosti, ktoré u neho
vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný v 2. rade (ktorý je zároveň jeden z konateľov a spoločníkov

obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené
s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v
prospech žalovanej v 1. rade. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná v 1. rade
uvedená ako výlučný vlastník rodinného domu a priľahlých pozemkov v obci U., pričom ako právny
titul nadobudnutia je zaznamenaná Darovacia zmluva a zároveň je na liste vlastníctva uvedené vecné

bremeno spočívajúce v práve bezodplatného dožitia a užívania v prospech žalovaného v 2. rade,
zriadené Darovacou zmluvou. Žalovaným v marci 2021 poskytli dohodnutý úver vo výške 40.000 Eur,
obligačný dlžník uhradil len jedinú splátku, pričom následne sporadicky uhradil na istinu už len približne
1.500 Eur. Vzhľadom na uvedené má za to, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na ktoré bolo
zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 2. rade, sa pôvodne nachádzali vo vlastníctve

žalovaného v 2. rade. Následne v roku 2021 žalovaný v 2. rade daroval nehnuteľnosti žalovanej v
1. rade, zjavne v očakávaní, že si voči nemu budú uplatňovať svoje nároky jeho veritelia, a to za
súčasného zriadenia práva doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností. Na základe
týchto skutočností má za to, že za daných okolností išlo o prevod nehnuteľností, ktorým žalovaný
v 2. rade zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah

veritelia, vrátane ich banky, a to za súčasného zachovania užívacieho práva a práva dožitia v týchto
nehnuteľnostiach.

4. Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže
dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, prípadne to, že sa žalovaná v 1. rade začne zbavovať

nehnuteľností v úmysle zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo
z majetku žalovaného v 2. rade. Už z doterajšieho vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že účastníci
sporného prevodu konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú
koordinovane. K prevodu nehnuteľností došlo v septembri 2021, no žalovaný v 2. rade má v nich
vedený trvalý pobyt do súčasnosti. Žalovaná v 1. rade v nich mala hlásený pobyt roky pred tým ako

nehnuteľnosti od žalovaného v 2. rade dostala. Nevyhnutnosť zabezpečenia nehnuteľností v tejto veci
teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech našej spoločnosti by mohla byť
a aktuálne aj je ohrozená. Navrhuje preto zriadiť zabezpečovacie opatrenie, spočívajúce v zriadení
záložného práva na vyššie špecifikované nehnuteľnosti, čím sa zabezpečí možnosť, aby sa v budúcnosti
mohli uspokojiť z majetku, ktorý už raz unikol zo sféry žalovaného v 2. rade. Rovnako tak tento úkon

bude mať prevenčný charakter, kedy akékoľvek ďalšie osoby, ktoré by boli oslovené participovať na
nakladaní s nehnuteľnosťami, by mali od tohto upustiť oboznámiac sa s príslušným listom vlastníctva a
sudcovským záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach. V prípade, ak by súd nevyhovel nášmu
návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaná v 1. rade prevedie nehnuteľnosti na ďalšie osoby
s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu

uspokojenia našej pohľadávky. V tomto jej v súčasnosti nebráni ani prebiehajúca exekúcia, keďže takýto
úkon nie je neplatný. Je iba odporovateľný, čo znamená, že by majetok ušiel definitívne. Žalobca tiež
udáva, že vecné bremeno, ktoré na nehnuteľnostiach aktuálne viazne a vytvára zdanie o nemožnosti
takéhoto prevodu, nie je reálnou prekážkou možného konania žalovanej v 1. rade. Ide totiž o vecnébremeno v prospech žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade, už konal v úmysle ukrátiť svojich
veriteľov. Na naplnenie tohto zámeru aj v budúcnosti preto pochopiteľne žalovanému v 2. rade nebude
brániť, aby sa práva z vecného bremena vzdal alebo na jeho zániku potenciálne dohodol so žalovanou

v 1. rade či akýmikoľvek novými vlastníkmi.

5. Žalobca poukázal na to, že nakoľko sa za úver poskytnutý obligačnému dlžníkovi zaručil nie len
žalovaný v 2. rade, ale aj žalovaná v 1. rade, považuje z tohto dôvodu za vhodnejšie zabezpečiť ušlý
majetok zriadením sudcovského záložného práva na predmetný majetok. Za predpokladu zachovania

súčasného stavu žalobca nevie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. rade efektívne speňažiť
v exekúcii. Tomu bráni práve zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 2. rade, ktoré robí
nehnuteľnosti ťažko predajné, nakoľko vecné bremeno znižuje hodnotu majetku. Práve z tohto dôvodu
ani príslušný súdny exekútor nepovažuje za vhodné a účelné vykonať exekúciu predajom predmetného
majetku. Na strane druhej to však žalovaným nebráni nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom ďalej
prevádzať na spriaznené či iné osoby, v snahe skryť daný majetok pred veriteľmi. S ohľadom na

uvedené skutočnosti žalobca považuje za vhodné a účelné zabezpečiť nehnuteľnosti a ich judikované
pohľadávky práve využitím inštitútu zabezpečovacieho opatrenia až do času kým sa nevyrieši otázka
odporovateľnosti prevodu predmetných nehnuteľností a zriadenia vecného bremena.

6. K návrhu žalobca pripojil komunikáciu s T.. Č., súdnym exekútorom, výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

Zmluva o splátkovom úvere a dohoda o ručení zo dňa 29.3.2021, Uznesenie Okresného súdu Galanta
zo dňa 1.2.2024, rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 14.12.2023, Platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 1.3.2023 a doložky právoplatnosti k rozhodnutiam.

7. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.17. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne

súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

18. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať právny záujem na zabezpečovacom opatrení,
t.j. musí osvedčiť potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne
ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku

nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o zabezpečovacom opatrení sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým

osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom v konaní.

20. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že jej exekúcia bude ohrozená. Už v návrhu na jeho vydanie

musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, a to existencia pohľadávky, ako i osvedčenie, že
exekúcia tejto pohľadávky bude ohrozená. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

21. Žalobca svojím návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia poukázal predovšetkým na
skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 40Up/204/2023 (právoplatnosť nadobudol dňom 4.4.2023) a žalovaná v 1. rade rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 28Cb/5/2023-64 zo dňa 14.12.203 (právoplatnosť nadobudol dňom 11.1.2024)
zaviazaní na zaplatenie pohľadávky žalobcu. Žalobca týmto hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej

pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako základnú náležitosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej súd skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle dlžníka smerujúcu k realizácii právnych
úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu.
Súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že osoby, proti ktorým

návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, vykonávajú právne úkony smerujúce k
scudzeniu nehnuteľnosti (darovaním), čo vyplýva aj z voľne dostupného registra - výpisu LV č. XXXX
pre nehnuteľnosti v katastrálnom území U.. Predmetné nehnuteľnosti boli v roku 2021 predvedené
darovacou zmluvou na žalovanú v 1. rade a bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania
a užívania darovaných nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade. Súd tak z konania žalovaných

vyvodil, že existuje obava spočívajúca v tom, že žalovaná v 1. rade sa môže snažiť vyhnúť postihnutia
svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom v
prospech žalovaného v 2. rade na tretie osoby.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd dostatočne osvedčenú existenciu všetkých

zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení. Preto
súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k
nehnuteľnostiam v prospech žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O trovách súdneho konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej alebo v rozhodnutí, ktorým

sa konanie vo veci samej skončí.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.

d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.