Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200230
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200230.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra
Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. -
v právnej veci žalobcu: Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Sečovciach, n.o., so sídlom
v Sečovciach, Obchodná 25/57, IČO: 45 732 302, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou,
advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, proti žalovanému

(stažovateľovi): Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541
016, právne zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD., advokátom, so sídlom: Hlavná 25, 040 01
Košice, IČO: 52 651 258 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Správneho súdu
v Košiciach č. k. KE-10Sa/7/2019-116 zo dňa 29. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

UznesenieSprávnehosúduvKošiciachč.k.KE-10Sa/7/2019-116zodňa29.decembra2023sa zrušuje
a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. KE-10Sa/7/2019-116 zo dňa
29. decembra 2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) uložil žalovanému povinnosť „upustiť od
iného zásahu, ktorý spočíval v pozastavení financovania žalobcu na základe listu žalovaného sp. zn.
2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.1.2019, a to tak, že žalovaný je povinný oznámiť a vyplatiť žalobcovi
výšku finančných prostriedkov na rok 2019, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.

2. Žalovaný totiž listom č. 2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.1.2019 (ďalej aj ako „list žalovaného“)
žalobcovi oznámil, že mu pozastavuje výplatu finančných prostriedkov, a to do doby právoplatného
rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„ministerstvo“) o vyradení žalobcu zo siete škôl a školských zariadení. Práve v rozhodnom čase totiž
malo byť na ministerstve vedené konanie, ktorého predmetom bolo vyradenie žalobcu z predmetnej
siete, a to z dôvodu, že tento nevykonával činnosť školského zariadenia výchovného poradenstva a

prevencie, resp. z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti
výchovy a vzdelávania.
3. Žalovaný v rámci konania pred správnym súdom namietal najmä celkový nedostatok jeho právomoci
na rozhodovanie, keď mal za to, že ide o vec nespadajúcu do režimu správneho súdneho konania. Tvrdil
tiež, že list, ktorým žalobcovi oznámil, že mu pozastavuje výplatu finančných prostriedkov (bod 2 tohto
odôvodnenia), nie je iným zásahom, proti ktorému by sa žalobca mohol súdnej ochrany domáhať podľa

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“, príp. „S. s. p.“).
4. Uvedený argument žalovaného vyhodnotil správny súd ako nedôvodný, keď poukázal na to, že
poskytovaniefinačnýchprostriedkovžalovanýmsavrozsahusúdenejveciuskutočnujepodľa§9zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 596/2003 Z. z.“), t. j. ide o činnosť žalovaného pri prenesenom výkone
štátnej správy. Doplnil, že samotná skutočnosť, že žalovaný v rámci tejto agendy vydáva všeobecne

záväzné nariadenie, nemení nič na jeho postavení ako orgánu verejnej správy. V tomto kontexte
následne odcitoval ustanovenie § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP ((1) V správnom súdnictve poskytuje správnysúd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej

správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde).
5. V ďalšom správny súd podľa § 140 SSP odkázal na rozhodnutie toho istého súdu vo veci sp.
zn. 6Sa/15/2020 zo dňa 30. mája 2022 a uviedol, že jediným rozdielom medzi uvedenou vecou a

prejednávanou vecou je len časové obdobie, ktorého sa finančné nároky žalobcu týkajú. Vo veci
sp. zn. 6Sa/15/2020 to bolo obdobie roka 2020 a predmetom konania v súdenej veci sú platby
požadované žalobcom od žalovaného za rok 2019. Správny súd potom v napadnutom rozhodnutí - v
rámci odôvodnenia - uviedol, že poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košicich sp. zn. 6Sa/15/2020
zo dňa 30. mája 2022 a na odôvodnenie v ňom obsiahnuté.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, t. j. úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu

trov konania.
7. Uznesenie správneho súdu (podľa bodu 1 tohto odôvodnenia) napadol včas podanou kasačnou
sťažnosťou (zo dňa 20. marca 2024) žalovaný, ktorý ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. a)
SSP (t. j. nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (t. j.
tým, že mu správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces).
8. V konkrétnostiach sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil, že poskytovanie
finančných prostriedkov tvoriacich predmet tohto súdneho konania je výkonom verejnej správy, a teda
dospel k nesprávnemu záveru, že je daná právomoc správneho súdu na konanie a rozhodovanie vo
veci. V tejto súvislosti doplnil, že i samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia k tejto právnej otázke

je strohé a vôbec nereaguje na jeho argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo
dňa 25. júla 2019 a 4. novembra 2019.
9. Sekundárne - vo vzťahu k meritu konania - namietal, že správny súd sa v napadnutom uznesení
nevenoval ani jeho vecným argumentom, pre ktoré žalobca nemal splniť podmienky pre poskytnutie
finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku, keď nepreukázal - spôsobom uvedeným v príslušnom

všeobecne záväznom nariadení - že bude poskytovať príslušnú činnosť aj pre vekovú kategóriu žiakov
nad 15 rokov. Poukázal na to, že z vykonanej školskej inšpekcie vyplynulo, že žalobca nevydal dodatok k
svojej zriaďovacej listine, z ktorej by vyplynulo, že bol oprávnený poskytovať svoju činnosť aj pre žiakov
vekovej kategórie nad 15 rokov.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté

uznesenie správneho súdu zrušil a konanie zastavil.
11. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý z procesného hľadiska namietal, že kasačná
sťažnosť je podpísaná osobou - JUDr. Borisom Bilčákom, pričom z podanej kasačnej sťažnosti, ako ani
z jej príloh nie je zrejmé, na základe čoho bol tento úkon uvedenou osobou uskutočnený. Vzhľadom na
túto skutočnosť potom žalobca navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť odmietol.

12. Zároveň - pre prípad, že by tak najvyšší správny súd nepostupoval - prezentoval žalobca aj
vecnú argumentáciu a rozporoval závery sťažovateľa v tom zmysle, že by nakladanie s rozpočtovými
prostriedkami určenými zákonom č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov
územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorý odkazuje aj ustanovenie §
9 zákona č. 596/2003 Z. z., nebolo vykonom verejnej správy, resp. „nakladaním“ s právami a právom

chránenými záujmami žalobcu v oblasti verejnej správy. Podľa žalobcu sa tak sťažovateľ dopustil tzv.
iného zásahu, a preto sa na túto vec vzťahuje SSP. Tým, že sťažovateľ žalobcovi neoznámil výšku
finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na rok 2019, hoci tieto jeho uznesením boli schválené,
dotkol sa jeho práv a právom chránených záujmov.
13. Žalobca tiež rozporoval argument sťažovateľa, že by správny súd nepostupoval správne, keď vo

veci uplatnil postup podľa § 140 SSP a napadnuté uznesenie fakticky odôvodnil len odkazom na
iné rozhodnutie toho istého súdu (sp. zn. 6Sa/15/2020). Podľa názoru žalobcu potom požiadavka
sťažovateľa smerujúca k tomu, že sa správny súd mal vysporiadať aj s jeho argumentáciou o tom, že
nespĺňal podmienky pre vyplatenie finančných prostriedkov (poskytovanie činnosti aj vo vzťahu k žiakom
starším ako 15 rokov), nemá oporu v ustanovení § 140 SSP.

14. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného
zamietol ako nedôvodnú.
15. Prejednávaná vec bola dňa 20. mája 2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie arozhodnutie. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp.
zn. 4Sfk/16/2024, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
16. Kasačný súd meritórne preskúmal uznesenie správneho súdu, keď po zistení, že kasačná sťažnosť

bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP),
neidentifikoval vo veci zákonné predpoklady pre odmietnutie, príp. iné nemeritórne vybavenie kasačnej
sťažnosti.
17. Skôr ako kasačný súd pristúpi k vecnému odôvodneniu tohto uznesenia, poukazuje na to, že výzvou

zo dňa 28. júna 2024 vyzval žalovaného (sťažovateľa) na preukázanie právneho titulu, na základe
ktorého bol v mene sťažovateľa oprávnený kasačnú sťažnosť spísať a podpísať JUDr. Boris Bilčak,
riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja.
18.Listomzodňa4.júla2024(kasačnémusúdudoručenýdňa10.júla2024)bolnajvyššiemusprávnemu
súdu doručený originál (prvopis) poverenia zo dňa 14. marca 2024, ktorým Ing. Rastislav Trnka
(predseda Košického samosprávneho kraja) splnomocnil zamestnanca JUDr. Borisa Bilčaka (riaditeľa

Úradu Košického samosprávneho kraja - k tomu porovnaj aj § 21 zákona č. 302/2001 Z. z.) na spísanie
a podpísanie kasačnej sťažnosti v uvedenej veci - v mene žalovaného (pozn.: identický dokument bol
súdu doručený v elektronickej forme dňa 19. júla 2024). Týmto úkonom bol potom odstránený formálny
nedostatok spočívajúci v tom, že k vlastnej kasačnej sťažnosti žalovaného nebolo toto poverenie
pripojené (pozn.: doklad preukazujúci vzdelanie JUDr. Borisa Bilčaka v odbore „právo“ vyplýva z diplomu

PF UPJŠ - č. l. 127, ako aj z diplomu Mgr. v odbore „právo“ vydaného tou istou vysokou školou pre
JUDr. Bilčaka, ktorý diplom bol kasačnému súdu v elektronickej forme doručený dňa 16. júla 2024).
19. Je pritom nesporné a rozhodovacou praxou kasačného súdu ustálené, že doloženie poverenia, príp.
iných dokumentov týkajúcich sa spísania a podpísania kasačnej sťažnosti oprávnenou (kvalifikovanou)
osobou ako úkonu relevantného pre účely preukázania splnenia podmienok zastupovania v kasačnom

konaní podľa § 449 SSP je takou vadou konania, ktorú je možné v konaní odstrániť aj dodatočne,
keďže iný výklad by vo svojej podstate znamenal denegatio iustitiae vo vzťahu k účastníkovi konania,
ktorý sa takéhoto formálneho pochybenia dopustil (k tomu pozri analogicky napr. bod 97 rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sžk/24/2019 zo dňa 10. septembra 2020 -
„97. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že pokiaľ správny, resp. kasačný súd dospeje k

záveru, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala kasačnú sťažnosť v kontexte splnenia zákonných
požiadaviek vymedzených v ustanovení § 449 SSP, mal by vyzvať sťažovateľa na odstránenie tohto
nedostatku. Postup, ktorý navrhuje žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného,
spočívajúci v automatickom odmietnutí kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nebola podaná oprávnenou
osobou, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za príliš formalistický.“).

20. Vzhľadom na uvedené potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného neodmietol, ale ju
vecne prejednal. Po neverejnej porade senátu pritom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného
je dôvodná, a to z dôvodov uvedených nižšie.
21. Prihliadajúc aj na vlastnú argumentáciu účastníkov konania, kasačný súd z úradnej moci skúmal a
zistil, že uznesením sp. zn. 1Sfk/140/2022 zo dňa 28. marca 2024 už iný senát najvyššieho správneho

súdu rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného proti skoršiemu rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
vo veci sp. zn. 6Sa/15/2020, na ktoré odkazoval správny súd v napadnutom uznesení, t. j. v rozhodnutí
tvoriacom predmet tohto kasačného prieskumu (k tomu pozri aj bod 5 tohto odôvodnenia).
22. Kasačný súd uznesením sp. zn. 1Sfk/140/2022 zo dňa 28. marca 2024 pritom uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/15/2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Táto skutočnosť - práve

vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie sa stalo podľa § 140 SSP - právnym základom aj pre vydanie
napadnutého uznesenia, viedlo k nevyhnutnosti zrušiť aj uznesenie napadnuté kasačnou sťažnosťou
v rámci tohto konania. Ak totiž bol kasačným súdom vyslovený nezákonný postup správneho súdu,
resp. bola vyslovená nezákonnosť skoršieho (odkazovaného) rozhodnutia správneho súdu a zároveň
nadväzujúce (neskoršie) konanie, resp. rozhodnutie správneho súdu sa od postupov, príp. právnych

názorov vyslovených v tomto skoršom (odkazovanom) rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom
neodklonilo, tieto meritórne nedoplnilo a pod., toto v zásade vedie k potrebe zrušenia aj neskoršieho
(nadväzujúceho) rozhodnutia správneho súdu. Zjednodušene povedané, derivatívne rozhodnutie (v
ktorom sa postupom podľa § 140 SSP odkazuje na iné rozhodnutie správneho súdu) vo všeobecnosti
„sleduje osud“ pôvodného (primárneho) rozhodnutia správneho súdu. Uvedené, samozrejme, nemusí

platiť bez výnimky, keď relevantným pre uplatnenie iného postupu môže byť napríklad práve iný spôsob
prejednania identickej žaloby, príp. to, že správny súd v neskoršom rozhodnutí neakceptuje niektoré
závery zo skoršieho rozhodnutia, príp. že doplní do odôvodnenia iné úvahy, o ktoré opiera svoj výrok,
ktoré však v pôvodnom (odkazovanom) rozhodnutí neboli a pod.23. V súdenej veci však ani jedna z takýchto výnimiek nenastala a napadnuté uznesenie fakticky v plnom
rozsahu odkazuje na - už kasačným súdom - skôr zrušené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach (sp.
zn. 6Sa/15/2020).

24. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie, kasačný súd postupom podľa § 464 SSP odkazuje
(vrátane relevantných doplnení) na body 13 až 17, ako aj na body 20 a 21 uznesenia najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 1Sfk/140/2022 zo dňa 28. marca 2024, s ktorými sa stotožňuje a považuje ich
(analogicky) za právny základ aj pre rozhodnutie kasačného súdu v tejto veci:
„13. Kasačný súd jednomyseľne dospel k právnemu názoru, že list žalovaného číslo 2483/2020/

OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 [poznámka kasačného súdu - v súdenej veci: list žalovaného uvedený
v bode 2 tohto odôvodnenia] o pozastavení financovania žalobcu adresovaný žalobcovi, je opatrením
orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, ktorý sa preskúmava na základe správnej
žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) S.s.p. Ak žalobca nadobudol presvedčenie, že toto rozhodnutie
žalovaného zasiahlo do jeho práv a oprávnených záujmov, mal sa domáhať jeho preskúmania správnym
súdom v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa možno
domáhať súdnej ochrany pred faktickým postupom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodovacím
procesom v oblasti verejnej správy.
14. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na to, že v konaní pred krajským súdom sp. zn.
6Sa/15/2020 rozhodovala samosudkyňa. Samotné ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah

alebo opatrenie) má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu.
15. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) S.s.p. totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. S.s.p.
smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe
§ 23 ods. 1 S.s.p. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257

o písm. a) S.s.p.] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 S.s.p. totiž správny súd každé podanie
posudzuje podľa obsahu. Ak teda žalobca označí žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252
a nasl. S.s.p., nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt verejnej správy, ktorého
preskúmania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu.
16. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na

zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,
že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad
(procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde
a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci
(§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

17. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu
ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne
a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu,
pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako
osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a

príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy
totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 S.s.p.) rozhodujú na správnych
súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonného
sudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je
prejednaná a rozhodnutá sudcom.

[...]
20. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na
spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy. Kasačný súd preto postupoval podľa
§ 462 ods. 1 S.s.p., zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby
sa vyjadril k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie

procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského
súdu. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva
účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci.
21. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy uvedeného
listu rozhodol nesprávne obsadený senát. V prejednávanej právnej veci správny súd o správnej žalobe

rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 S.s.p.), viazaný právnym názorom vysloveným v
tomto zrušujúcom uznesení.“
25. Najvyšší správny súd v uvedenom kontexte pre úplnosť dopĺňa, že - ako to vyplýva aj z bodov 8 a 9
tohto odôvodnenia - žalovaný v kasačnej sťažnosti nenamietal, že by nezákonnosť postupu správnehosúdu, resp. napadnutého uznesenia spočívala v tom, že sa správny súd nesprávne vysporiadal s
podanou žalobou žalobcu v kontexte posúdenia jej typu a nadväzujúceho (nesprávneho) zákonného
obsadenia senátu. Práve z dôvodu absencie takejto námietky v kasačnej sťažnosti - keď najvyšší

správny súd si plne uvedomuje tzv. koncentračný princíp v rámci kasačného prieskumu (§ 453 SSP),
ktorý sa uplatňuje aj v tomto konaní - poukazuje zároveň na body 16 a 17 rozhodnutia Veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29. marca 2023, z
ktorých vyplýva, že ide o tak závažné pochybenie v rámci konania pred správnym súdom, na ktoré
kasačný súd prihliada z úradnej povinnosti:

„16. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter
správneho súdneho konania dospel preto veľký senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde
nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez
toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch.
17. [...] Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od predmetu prieskumu
(konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne súdne konanie ide a

kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom,
že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu zistiteľné bez ďalšieho,
pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania vec rozhodol krajský súd
a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný aj s odbornou spisbou,
v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom

zložení (t. j. či bol krajský súd správne obsadený), je povinný kasačný súd sledovať z úradnej povinnosti
a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti kasačnej sťažnosti
podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).“
26. Vzhľadom na skutočnosť, že list žalovaného (bod 2 tohto uznesenia) bol kasačným súdom - pre

účely SSP - posúdený ako tzv. opatrenie, t. j. v žalobe opísaný právny a skutkový stav nevyhodnotil
kasačný súd - na rozdiel od správneho súdu - ako tzv. iný zásah, o podanej správnej žalobe žalobcu mal
na správnom súde konať a rozhodovať trojčlenný senát, nie sudca/sudkyňa, t. j. vo veci sa malo konať a
rozhodovať podľa § 177 a nasl. SSP. Keďže na uvedenú nezákonnosť prihliada kasačný súd z úradnej
povinnosti (k tomu pozri bod 25 vyššie), vo veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto uznesenia, pričom tento postup je súladný aj so skoršou rozhodovacou praxou najvyššieho
správneho súdu v obdobnej veci tých istých účastníkov konania (k tomu pozri bod 24 tohto uznesenia
- sp. zn. 1Sfk/140/2022).
27. Odkazujúc na závery uvedené v bode 26 tohto uznesenia, kasačný súd sa ďalšími sťažnostnými
bodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti žalovaného nezaoberal.

28. O trovách konania rozhodne - v zmysle § 467 ods. 3 SSP - správny súd vo svojom novom rozhodnutí.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.