Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206636
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8318206636.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporeobchodnejspoločnostižalobkyneWERMILIONASSOCIATES
LLC, reg. č. W01088345, Spojené štáty americké, 309 Cour Avenue, Suite 813, des Moines, IA 50309
zastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Chovančíkom, Bratislava, Rajská 7, proti žalovanému JUDr. I.
B., narodenému XX. J. XXXX, X., X. XXXX/X, zastúpenému Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., Košice,
Kováčska 40, o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.

zn. 5C/3/2019, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2021
sp. zn. 22Co/57/2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2021 sp. zn. 22Co/57/2020 a uznesenie
Okresného súdu Humenné č. k. 5C/3/2019-165 zo 06. júla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému
súdu Humenné na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 5C/3/2019- 165 zo 06. júla
2020 konanie zastavil. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 50.000 eur s
príslušenstvom z dôvodu nevrátenia štyroch zmlúv o peňažných pôžičkách, ktoré mal uzatvoriť žalovaný
ako dlžník s veriteľom JUDr. R. L. z Q., ktoré následne zmluvami o postúpení pohľadávok postúpil
na JUDr. R. T. z Q., ktorý túto pohľadávku postúpil zmluvou zo 16. júna 2018 na žalobkyňu. Súd

prvej inštancie citujúc ustanovenia § 61 § 62, § 67, § 156, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) a následne uviedol,
že v konaní neboli splnené podmienky a to procesná subjektivita a procesná spôsobilosť na práva
a povinnosti na strane žalobkyne. Žalobkyňa po začatí konania doručením žaloby nepredložila do
súdneho spisu hodnoverný a pravdivý listinný dôkaz, ktorým by potvrdzovala jej právnu subjektivitu, jej
procesnú spôsobilosť a spôsobilosť na práva a povinnosti. Dôkazná povinnosť na preukázanie všetkých

procesných podmienok spočívala na žalobkyni. Preložené listiny nepreukazujú jej právnu subjektivitu.
Nie je z nich zrejmé, či ide o pravý a pravdivý dôkaz o zápise žalobkyne do obchodného registra
alebo iného registra Spojených štátov amerických, apostila bola vyhotovená v Cyperskej republike,
ktorá nemá so Spojenými štátmi americkými, ani so Slovenskou republikou nič spoločné a ani s týmto
súdnym sporom. Rovnako z listín overených notárom v Prahe a z prekladu z anglického jazyka do
českého jazyka nevyplýva, že by prekladali, resp. overovali originály dokladov. Súdu nebola doložená

žiadna verejná úradná listina v zmysle slovenského právneho poriadku, ktorá by potvrdzovala právnu
subjektivitu a procesnú spôsobilosť žalobkyne v spor Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal inú
možnosť len konanie zastaviť. Na záver poznamenal, že žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach,
pretože jej bola poskytnutá dostatočná lehota a bola opakovane vyzývaná, na čo však nereagovala
riadne a včas. Predložením aktuálneho originálneho výpisu z registra žalobkyne o jej vzniku, jej aktuálnej
evidencii, by bolo možné overiť právnu subjektivitu žalobkyne v zmysle Civilného sporového poriadku. Z

uvedených dôvodov konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s §257 CSP, takže stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v nedostatku procesnej spôsobilosti žalobkyne.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) uznesením z 30. novembra 2021 22Co/57/2020
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie; nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.
2.1. Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu nedostatku
procesnej podmienky konania zastavil. Skonštatoval, že dôkazná povinnosť a to nielen ohľadom
hmotného, ale aj procesného práva, a teda preukázania všetkých procesných podmienok spočívala

na žalobkyni. Súd nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. Dôvodil, že predložené listiny
žalobkyňou nepreukazujú právnu subjektivitu žalobkyne, nakoľko z nich nie je zrejmé, či ide o pravý
a pravdivý dôkaz o zápise žalobkyne do obchodného registra alebo iného registra Spojených štátov
amerických, keďže apostila bola vyhotovená v Cyperskej republike. K odvolacej námietke žalobkyne
týkajúcejsanedoručeniavýzvysúdomprvejinštancie,poukázalnaprávnynázorvyplývajúcizuznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný sud“) sp. zn. IV. ÚS 372/2018 z 20. júna 2018 z

ktorého vyplýva, že ,,pri posudzovaní či sú splnené podmienky konania sa konajúci súd nemusí obracať
na procesné strany, aby sa vyjadrili. Procesné podmienky posudzuje v každom momente konania
konajúci sudca. Pred rozhodnutím o zastavení konania pre nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania nemusel súd pred rozhodnutím o zastavení konania vyzývať žalobcu na vyjadrenie, pretože
nerozhodoval vo veci samej“. Zároveň poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej

práva patria bdelým teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Podotkol, že
závažné pochybnosti o existencii žalobkyne zastúpenej advokátom neboli odstránené ani v odvolacom
konaní, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, takže

úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu preukázateľne žiadne
trovy nevznikli.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“),
ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Po zrekapitulovaní zisteného

skutkového stavu v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom namietala, že v spore predložila listinné
dôkazy o jej existencii a o jej založení, opatrené riadnou apostilou v Spojených štátoch amerických
potvrdzujúcou, že notárka Y. Q. bola oprávnená vydať overenie príslušnej listiny, ako aj žalobkyňou
predložené stanovy z 03. decembra 2018, podpísané štatutárnym orgánom žalobkyne v Cyperskej
republike (Nikózia), ktorého podpis bol z tohto dôvodu úradne osvedčený a následne 14. augusta

2018 apostilovaný v Cyperskej republike (Nikózia). Z uvedených dokumentov bola notárkou Mgr. H. I. v
Prahe, osvedčená fotokópia (vidimácia). Dovolateľka trvala na tom, že postupom súdov nižších inštancií
došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že je právnickou osobou, ktorá nadobudla
spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného
registra. V spore preukázala, že je subjektom hmotného práva, a teda má procesnú subjektivitu, keďže

vo sfére hmotného práva nadobudla a disponuje spôsobilosťou na právne úkony. Trvala na tom, že
adekvátne a dostatočne preukázala svoju procesnú spôsobilosť a procesnú subjektivitu v súlade s
príslušnými ustanoveniami hmotného a procesného práva. Zároveň poskytla súdu prvej inštancie návod,
resp. uviedla internetovú stránku, na ktorej je možné online overiť existenciu žalobkyne, pričom výpis
nie je možné získať v listinnej podobe. Elektronický výpis z príslušného registra je možné získať len

po úhrade poplatku, pričom výpis bude následne žiadateľovi doručený na mailovú adresu. Podotkla,
že súdy nižších inštancií mali možnosť overiť pravdivosť žalobkyňou predloženého elektrického
dokumentu, avšak tak nepostupovali, čím mohli dospieť k zisteniam preukazujúcim ňou tvrdené
skutočnosti a preukazujúce jej procesnú spôsobilosť. Zároveň namietala postup súdu prvej inštancie,
ktorý sa prípisom na Ministerstvo zahraničných vecí z 13. júna 2019 pokúšal odstrániť nedostatok

procesnej podmienky na strane žalobkyne. Následne súd prvej inštancie adresoval predmetnú žiadosť
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v stanovisku uviedlo, že je potrebné aplikovať
Haagsky dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach. Dovolateľka
spochybnila tvrdenie súdu prvej inštancie o doručení výzvy na vyjadrenie stranám, či žiadajú vykonať
dôkaz v súlade so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o nereagovaní na

výzvu súdu žiadnou sporovou stranou. Dôvodila, že jej žiadna výzva na vyjadrenie nebola doručená,
ktorá mala byť údajne doručená len žalovanému. V kontexte uvedeného preto namietala, že jej nebolo
umožnené vyjadriť sa k návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu a to i napriek tomu, že je pripravená niesť
akékoľvek náklady spojené s vykonaním dôkazu, ktoré by súd prvej inštancie považoval za nevyhnutnéna preukázanie jej spôsobilosti na právne úkony a taktiež jej procesnú spôsobilosť. Aj z tohto dôvodu
preto trvala na porušení nielen jej procesných práv, ale aj na porušení zásady kontradiktórnosti konania,
podľa ktorej majú mať obe sporové strany rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom,

ktoré boli predložené súdu a ktoré majú vplyv na prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zdôraznila, že
predložili dostatok dôkazov v listinnej alebo elektronickej podobe, ktoré osvedčujú ich vznik a existenciu
ako právnickej osoby podľa hmotného práva, teda existenciu ako subjektu procesného práva. Navrhla
napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Uplatnila si nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu sa stotožnil s názorom súdov nižších inštancií o nepreukázaní
existencie žalobkyni ku dňu podania žaloby. Zdôraznil, že predložená listina opatrená apostilou
Spojených štátoch amerických sa týka spoločnosti označenej VERMILLION ASSOCIATES LLC so
sídlom C/O 150342 ND STREET, STE 210 WEST DES MOINES, IA 50266 USA a nie spoločnosti
označenej ako WERMILION ASSOCIATE(S) LLC so sídlom 309 Court Avenue, Suite 813, Des Moines,

IA 50309. Z jej obsahu nevyplýva, že by sa jednalo o potvrdenie o jej existencii. Ďalej poukázal na
potvrdenie o založení spoločnosti, z ktorej nevyplýva, že by bola opatrená apostilou a vyskytuje sa aj
spoločnosť označená ako VERMILLION ASSOCIATES LLC so sídlom 309 Court Avenue, Suite 813,
Des Moines, IA 50309 s prideleným identifikačným číslom XXXXXX a nie identifikačným číslom M., ktoré
žalobkyňapoužívaakosvojnezameniteľnýidentifikátorvžalobeavopravnýchprostriedkoch.Nesúhlasil

s námietkou týkajúcou sa porušenia zásady kontradiktórnosti. Uviedol, že odvolací súd sa s touto
námietkou náležite vysporiadal. Zároveň nesúhlasil ani s tvrdením o porušení zásady rovnosti strán.
Zdôraznil,žeprocesnápozíciažalobkynepredkladaťdôkaznéprostriedkyojejexistenciinebolažiadnym
spôsobom ovplyvnená hoc jednostrannou výzvou súdu prvej inštancie na označenie eventuálne na ich
predloženie. Navrhol dovolacie konanie zastaviť resp. dovolanie žalobkyne odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené

podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen
prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie
je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdnyproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať

postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom

- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

14. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dôvodom zastavenia konania bol nedostatok procesnej
podmienky týkajúcej procesnej spôsobilosti žalobkyne, ktorá podľa názoru súdov nižších inštancií ju v

spore hodnoverne nepreukázala, s prihliadnutím aj k tomu, že strany v spore nereagovali na výzvu súdu,
či navrhujú vykonať dôkaz v cudzine týkajúci sa overenia procesnej spôsobilosti žalobkyne.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán.

17. Obsahom princípu vyjadreného v citovanom článku je rovnosť procesnoprávnych vzťahov

vznikajúcich medzi sporovými stranami. Čl. 6 Základných princípov CSP pokrýva tú časť
procesnoprávnych vzťahov, ktorá vzniká medzi sporovými stranami kontradiktórneho konania. Z tohto
aspektu sa prejavuje princíp rovnosti strán ako tzv. rovnosť zbraní, judikovaná Európskym súdom pre
ľudské práva (ďalej len ,ESĽP“), prejavujúca sa ako rovnaká miera možností uplatňovania prostriedkov
procesného útoku, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených CSP. Princíp „rovnosti zbraní“, t.

j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich
nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane, je expressis verbis vymedzený v čl. 47 ods. 3 ústavy
a implicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (IV.
ÚS 157/2011, IV. ÚS 608/2013).

18. Oboznámením sa s obsahom spisu v kontexte namietaného procesného postupu súdu prvej
inštancie, dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka dôvodne namietala, že jej nebola doručená
výzva súdu na vyjadrenie sa k vykonaniu dôkazu v cudzine. Z obsahu spisu je nesporné, že výzva
súdu z 03. júna 2020 bola doručovaná len právnemu zástupcovi žalovaného (v spise na č. l. 164),
ktorý na výzvu nereagoval. Preto záver súdu o nenavrhnutí vykonania dôkazu v cudzine sporovými

stranami na preukázanie procesnej spôsobilosti žalobkyne nezodpovedá procesnému postupu súdu.
Navyše zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 18. novembra 2019 č.
45935/201981-78654(vspisenač.l.127-128)vyžiadanéhosúdomvyplýva, ženazískaniehodnovernej
písomnosti preukazujúcej existenciu americkej obchodnej spoločnosti je potrebné postupovať podľaHaagskeho dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z
18. marca 1970, ktorého podrobný postup súdov je upravený v smernici 1/1987 Zb. inštrukcií a
oznámení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom žiadosť sa zasiela priamo na adresu

dožiadaného príslušného ústredného orgánu uvedeného na internetovej adrese M.>. I napriek tomu,
že žalobkyňa predložila listiny týkajúce sa jej založenia a registrácie, úradne overené a následne
opatrené apostilou, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní procesnej
subjektivity žalobkyne s konštatovaním, že súd nie je povinný odstraňovať pochybnosti o existencii
žalobkyne v prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania.

19. Právo na spravodlivé súdne konanie v kontexte princípu rovnosti zbraní zabezpečuje, aby
každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne
neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes a Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24.
februára 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku, rozsudok z 23. októbra 1996,
sťažnosť č. 17748/91, § 38).

20. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd považoval dovolanie za dôvodné, preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil v súlade s § 449 ods. 1 a 2 CSP a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 450 CSP.

21. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie prioritne vysporiadať sa s predloženými listinami
žalobkyňou týkajúcimi sa založenia obchodnej spoločnosti, jej registrácie ako verejnej listiny v súlade s
§ 205 CSP. V prípade spochybnenia obsahu pravdivosti verejnej listiny, dochádza k presunu dôkazného
bremena na toho, kto popiera správnosť jej vecného obsahu. Samotné popieranie obsahu verejnej listiny
alebo jej spochybnenie nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať, lebo výslovné

znenie zákona mu to neumožňuje. Preto, aby súd pri zisťovaní skutkového stavu k obsahu verejnej
listiny neprihliadal, musel by byť preukázaný opak. Ak však nie je pravdivosť verejnej listiny vyvrátená
preukázaním opaku, považuje súd na účely hodnotenia dôkazov obsah listiny za pravdivý.

22. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

23. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.