Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123010606
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123010606.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Petra Hunáka, PhD. v trestnej veci obžalovaných 1/ A. B. B. C., B.
a 2/ spoločnosti MH komín s.r.o., pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Brezno proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp.zn.: 3T/76/2023 zo dňa 23. 11. 2023, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 15. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Brezno z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn.: 3T/76/2023 zo dňa 23. 11.
2023 bol obžalovaný 1/ oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Brezno sp.zn.: 2
Pv 42/22/6603 zo dňa 30. 06. 2023

v bode 1/ pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spáchaného na tom skutkovom základe že dňa 15.05.2020 vo Valaskej ako štatutárny orgán - jediný
konateľ spoločnosti MH komín s.r.o., IČO: 35 828 331, miesto podnikania D., E. XX/X podal v mene tejto
spoločnosti na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno žiadosť o poskytnutie finančného príspevku
v rámci Projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 1 podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o službách zamestnanosti), na základe, ktorej dňa 26. 05. 2020 uzatvoril v mene tejto spoločnosti
s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno Dohodu č. 20/28/54E/902 o poskytnutí finančného
príspevku, pričom v žiadosti aj dohode deklaroval v rámci čestného vyhlásenia, že spoločnosť MH komín
s.r.o. spĺňa podmienky na poskytnutie finančného príspevku v zmysle § 70 ods. 7 písm. b) zákona
o službách zamestnanosti tým, že má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné
zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové

poistenie, hoci vedel, že tomu tak nie je, keďže spoločnosť MH komín s.r.o. nemala v čase podania
žiadosti aj uzatvorenia dohody splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné
poistenie voči
-Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., za mesiac marec 2020 vo výške 95,60 eur splatné 30. apríla
2020, zaplatená 15.06.2020
-Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac marec vo výške 198,74 eur splatná 30.04.2020 zaplatené

05.08.2020
-Union zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac marec 2020 vo výške 117,29 eur splatné 30.04.2020,
zaplatená 05.08.2020
a poistné na sociálne poistenie voči Sociálnej poisťovni za mesiac marec 2020 vo výške 1 017,06
eur splatné 30. 04. 2020, zaplatená 05. 08. 2020, pričom ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno mal o uvedených skutočnostiach vedomosť, finančný príspevok by spoločnosti MH komín a s.r.o.

poskytnutý nebol, čím dosiahol, že spoločnosť MH komín s.r.o. za obdobie od 13. 03. 2020 do 30. 04.
2020 neoprávnene poberala finančný príspevok vo výške 3 568,70 eur poskytovaný Úradom práce,sociálnych vecí a rodiny Brezno zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a spôsobil tak pre Slovenskú
republiku v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, so sídlom Rázusovo 40, 977 01
Brezno, IČO: 30 794 536, škodu vo výške 3 568,70 eur ,

v bode 2/ pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona spáchaného na
tom skutkovom základe že dňa 15. 05. 2020 vo Valaskej ako samostatne zárobkovo činná osoba,
prevádzkovateľ subjektov B. C. kominárske služby, IČO: 34 986 278, s miestom podnikania Banská
Bystrica, Hronské predmestie 6, prevádzkareň F., G. H. XX, podal na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno žiadosť o poskytnutie finančného príspevku v rámci Projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie

č. 1 podľa § 54 ods. 1 písm. e) Zákon číslo 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti),
na základe, ktorej dňa 26. 05. 2020 uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno Dohodu
číslo 20/28/54E/957 o poskytnutí finančného príspevku, pričom v žiadosti a dohode deklaroval v rámci
čestného vyhlásenia, že ako samostatne zárobkovo činná osoba spĺňa podmienky na poskytnutie
finančného príspevku v zmysle § 70 ods. 7 písm. b) zákona o službách zamestnanosti tým, že má

splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne
poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, hoci vedel, že tomu tak nie je,
keďže v čase podania žiadosti aj uzavretia dohody nemal splnené povinnosti odvodu preddavku na
poistné na verejné zdravotné poistenie voči
-Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac február 2020 vo výške 38,6 eur splatné 08.03.2020, marec

2020 vo výške 38,06 eur splatná 08.04.2020 a apríl 2020 vo výške 38,06 eur splatná 08.05.2020, ktoré
boli zaplatené až dňa 22.07.2020
a poistné na sociálne poistenie voči Sociálnej poisťovni za mesiac júl 2019 až apríl 2020 spolu vo výške
1452,67 eur, ktoré boli zaplatené až dňa 09.10.2020,
pričom, ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno mal o uvedených skutočnostiach vedomosť,

finančný príspevok vo výške 1 593,59 eur, ktorý je poskytovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky, by mu poskytnutý za obdobie 13. 03. 2020 do 30. 04. 2020 nebol, teda ho poberal
neoprávnene, čím spôsobil pre Slovenskú republiku v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno, so sídlom Rázusova 49, 77 01 Brezno, IČO: 30 794 536 škodu vo výške 1 593,59 eur a
obžalovaný 2/ pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 4 písm. a) Trestného zákona

spáchaného na tom skutkovom základe, že dňa 15.05. 2020 vo Valaskej prostredníctvom svojho
štatutárneho orgánu - konateľa A. B. B. C., B., ktorý koná v jej mene, podala na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno žiadosť o poskytnutie finančného príspevku v rámci Projektu „Prvá pomoc“ -
Opatrenia č. 1 podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona číslo 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti),

na základe, ktorej dňa 26. 05. 2020 uzatvorila jeho prostredníctvom s Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno Dohodu číslo 20/28/54E/902 o poskytnutí finančného príspevku, pričom v žiadosti
aj dohode prostredníctvom uvedeného konateľa deklarovala v rámci čestného vyhlásenia, že spĺňa
podmienky na poskytnutie finančného príspevku v zmysle § 70 ods. 7 písm. b) Zákona o službách
zamestnanosti tým, že má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné

poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, hoci
sa uvedené tvrdenie nezakladalo na pravde, keďže spoločnosť MH komín a s.r.o. nemala v čase podania
žiadosti aj uzavretia dohody splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné
poistenie voči
-Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac marec 2020 vo výške 95,60 eur splatné 30.04.2020,

zaplatené 15.06.2020
-Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac marec vo výške 198,74 eur splatné 30.04.2020, zaplatené
05.08.2020,
-Union zdravotnej poisťovni, a.s. za mesiac marec 2020 vo výške 117,29 eur splatné 30.04.2020,
zaplatené 05.08.2020

a poistné na sociálne poistenie voči Sociálnej poisťovni za mesiac marec 2020 vo výške 1 017,06 eur
splatné 30.04.2020, zaplatené 05.08.2020,
pričom, ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno mal o uvedených skutočnostiach vedomosť,
finančný príspevok by jej poskytnutý nebol, čím za obdobie od 13. 03. 2020 do 30. 04. 2020
neoprávnenepoberalafinančnýpríspevokvovýške3568,70eurposkytovanýÚradompráce,sociálnych

vecí a rodiny Brezno zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a spôsobila tak pre Slovenskú republiku
v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, so sídlom Rázusovo 40, 977 01 Brezno,
IČO: 30 794 536 škodu vo výške 3 568,70 eur, nakoľko skutky týkajúcej sa obžalovaného 1/
a obžalovaného 2/ nie sú trestnými činmi.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktoré odvolanie následne doplnila o dôvody písomným podaním zo dňa

15. 01. 2024, doručeným okresnému súdu dňa 16. 01. 2024, v rámci ktorých uviedla, že trestná
činnosť obžalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkom bola nepochybne preukázaná
výpoveďami splnomocnenkyne poškodeného, svedkyne I. J. a zabezpečenými listinnými dôkazmi,
najmä správami Sociálnej poisťovne a jednotlivých zdravotných poisťovní, podanými žiadosťami a
dohodami o poskytnutí finančného príspevku. Na posúdenie toho, či konaním obžalovaného 1/ a 2/ došlo

k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty uvedených trestných činov je podstatné
to, že obžalovaní 1/ a 2/ nespĺňali podmienky na poskytnutie predmetného finančného príspevku
v čase podania žiadosti a následne aj podpise dohôd, napriek tomu tieto skutočnosti deklarovali
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, v dôsledku čoho dosiahli neoprávnené vyplatenie predmetnou
finančného príspevku. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani fakt, že si obžalovaní tieto odvodové
povinnosti neskôr dodatočne splnili. Rovnako samotné vrátenie neprávom poskytnutých finančných

príspevkov zo strany obžalovaných nemá vplyv na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko
to možno považovať len za náhradu škody. Poukázala na výpoveď svedkyne H., z ktorej vyplynulo
že splnenie odvodových povinností kontrolovala spätne, a to k dátumu podania žiadosti, a teda nie
k dátumu vykonania lustrácie, preto z lustrácie vyplynulo, že v čase podania žiadosti tieto povinnosti
splnenénemali,čobolonapokonpreukázanéjednotlivýmidôkazmi.Tvrdenieobžalovaného1/,ženemal

vedomosť o tom, že on ako SZČO ako aj právnická osoba spoločnosť MH komín s.r.o. nespĺňajú
zákonné podmienky na poskytnutie finančného príspevku, nakoľko ho o splnení podmienok uistila
jeho účtovníčka, neobstojí. Zdôraznila, že fyzická osoba podnikateľ ako štatutárny orgán právnickej
osoby má povinnosť postupovať pri plnení svojich povinností v súvislosti s podnikaním s odbornou
starostlivosťou. Svedkyňa I. J. síce potvrdila že nedoplatky overovala na pobočkách poisťovní, avšak

uvedené tvrdenie vyznieva účelovo. Poukázala na správy Sociálnej poisťovne a.s. a jednotlivých
zdravotnýchpoisťovní,zktorýchjezrejmé,žepodnikateľmámožnosťpomernejednoduchýmspôsobom
overiť si, či mal splnené povinnosti voči nim. Obžalovaný 1/ mal nepochybne možnosť v deň podania
žiadosti a následne aj uzavretia dohody si overiť, či spĺňa podmienky na poskytnutie finančného
príspevku, a to ako fyzická osoba, tak aj za obžalovaného 2/. Poukázala na to, že medzi podaním

oboch žiadostí o finančný príspevok a podpísaním oboch dohôd s úradom práce sa nestali splatnými
preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie, ani na poistné na sociálne poistenie za ďalší
mesiac. Samotná skutočnosť, že sa podnikateľ o uvedené záležitosti spojené s podnikaním dostatočným
spôsobom nezaujíma, respektíve presúva tieto povinnosti na iné osoby ho nezbavuje zodpovednosti v
prípade, že tieto povinnosti nie sú splnené riadne a včas. Tvrdenie o tom, že si riadne nečíta zmluvy,

dohody a iné doručované listiny taktiež neobstojí. K naplneniu subjektívnej stránky žalovaných trestných
činov u obžalovaného 1/ poukázala na konanie účtovníčky I. J., ktorá mala všetky úhrady, mzdy a
odvody robiť vyslovene na pokyn obžalovaného 1/, a to vo vzťahu k obom podnikateľským subjektom.
Vzhľadom k tomu je zrejmé, že obžalovaný 1/ mal prehľad o tom, či právnická osoba v mene ktorej
koná, obžalovaný 2/, ako aj on ako živnostník má alebo nemá splnené odvodové povinnosti. Vzhľadom

na uvedené mala za to, že subjektívnou stránkou konanie obžalovaných bolo úmyselné zavinenie, a to
minimálne nepriamy úmysel, ktorý je možné následne pričítať obžalovanému 2/ ako právnickej osobe.
K princípu ultima ratio poukázala na aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej je uplatnenie
uvedeného princípu možné výlučne v prípade prečinov. Vo vzťahu k posudzovaniu závažnosti konania
obžalovaných je potrebné vziať do úvahy charakter trestných činov uvedených v obžalobe. V prípade

predmetného finančného príspevku sa jednalo o pomoc štátu, ktorou štát reagoval na nepriaznivú
situáciu, v ktorej sa bez vlastného pričinenia ocitli podnikateľské subjekty v dôsledku protipandemických
opatrení štátu. Poskytnutia tohto finančného príspevku bolo viazané na podmienky stanovené štátom,
ktoré boli podnikateľským subjektom vopred známe, boli o nich náležite poučení, vrátane následkov za
ich porušenie. Splnenie uvedených podmienok obžalovaní 1/ a 2/ deklarovali prostredníctvom čestných

prehlásení, ktoré boli súčasťou predmetnej žiadosti aj dohody o poskytnutie finančného príspevku. V
súvislosti so zánikom trestnej zodpovednosti právnickej osoby s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1
písm. b) zákona o TZPO, v dôsledku účinnej ľútosti poukázala na to, že splnenie uvedených podmienok
nebolopreukázané.Zgramatickéhovýkladuuvedenéhoustanoveniavyplýva,žemôžeísťlenokonanie,
ktoré je späté s vývojovým štádiu prípravy alebo pokusu trestného činu. V prípade účinnej ľútosti je

potrebné dobrovoľné zamedzenie alebo napravenie škodlivého následku teda ešte predtým ako bol
trestný čin odhalený. V tejto súvislosti uviedla, že trestné stíhanie v uvedenej veci bolo začaté dňa 06.
02. 2022 na základe realizačného návrhu zo dňa 05. 01. 2022, avšak skutok, ktorý bol predmetom
trestného stíhania bol preverovaný príslušníkmi operatívneho oddelenia PZ už dávno predtým. Vovzťahu k porušeniu zásady ne bis in idem uviedla, že vrátenie finančného príspevku nie je možné
považovať za sankciu uloženú správnym orgánom, a teda v danom prípade nemožno uvažovať o tom,
že obžalovaní už boli za rovnaké konanie postihnutí v správnom konaní. Záverom navrhla rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom vyjadrení
poukázali na to, že prostriedky trestného práva sa majú použiť ako krajný prostriedok štátu na
ochranu vymedzených spoločenských vzťahov v prípade, že prostriedky iných právnych odvetví ako

trestného práva sú neúčinné. Mali za to, že súd správne identifikoval prípady iných subjektov, ktoré
v rovnakej situácii nemuseli poskytnutý príspevok ani len vrátiť, a to z dôvodu úhrady nedoplatkov.
Rovnako súd správne identifikoval, že vrátenie finančného príspevku obžalovanými predstavuje sankciu
a potrestanie v trestnom konaní by predstavovalo dvojitý postih. Už samotné vrátenie príspevku
predstavuje opätovné alebo ďalšie prehĺbenie existujúcej, či zotrvávajúcej neistoty prijímateľa. Týmto
spôsobom je prijímateľ príspevku opätovne vystavený hraničnej situácii. Stotožnili sa so záverom

okresného súdu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, pričom poukázal na to,
že nie je možné založiť trestnú zodpovednosť obžalovaných v podstate len na čestnom vyhlásení,
žiadostiach a dohodách. Úrad práce je a bol pri svojej úradnej činnosti povinný a oprávnený získavať
a používať údaje evidované v informačných systémoch. Úrad práce nebol a nemohol byť uvedený do
omylu ohľadne informácií a skutočností, ktoré bol povinný zisťovať a boli mu známe z úradnej činnosti.

Tvrdenia o možnosti obžalovaných jednoduchým spôsobom overiť existenciu nedoplatkov sú v kontexte
zákonných a ústavných povinností úradu práce nepatričné. Ďalej poukázali na to, že obžalovaný 1/ v
konaní opakovane uviedol, že nechcel a nevedel, že svojím konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem
chránený trestným zákonom. Tieto tvrdenia obžalovaných boli viackrát potvrdená zo strany svedkyne
I. J., ktorá vystupovala ako účtovníčka obžalovaných. Zdôraznili, že sa na konanie účtovníčky dôvodne

spoliehali. Úmyselnú formu zavinenia možno vylúčiť aj s odkazom na zaplatenie podlžnosti na odvodoch
a dobrovoľné vrátenie príspevkov. Záver, že zánik trestnej zodpovednosti obžalovaného 2/ v dôsledku
účinnej ľútosti nie je možný podľa odvolania prokurátorky neobstojí. Z účelu tejto právnej úpravy možno
dôvodiť, že v prípade účinnej ľútosti má ísť o pozitívny obrat právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu
a jeho prípadným škodlivým následkom, teda za splnenia ďalších podmienok je možné aj vo vzťahu k

dokonanému trestnému činu. Záverom navrhli, aby krajský súd odvolanie prokurátorky postupom podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 30. 01. 2024.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného 1/, obhajcu a prokurátorky
krajskej prokuratúry.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom odvolaní, ktorému navrhla
vyhovieť z dôvodov v ňom uvedených. Rozsudok považuje za nezákonný a navrhuje ho zrušiť a vrátiť

okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Obhajca obžalovaných sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal doterajších vyjadrení a
navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal konečného návrhu obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky
nie je dôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Brezno
podala dňa 04. 07. 2023 obžalobu na obžalovaných 1/ a 2/, sp.zn.: 2Pv 42/22/60 pre zločinsubvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a prečin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný 1 /, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom žalovaného 2/ právnickej osoby na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaných skutkov, na základe čoho potom súd vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného 1/, svedkyne I. J., svedka B. C., svedka B. K. H., prečítaním
zápisnice o výsluchu svedka L. a prečítaním listinných dôkazov.

Z predloženého spisového materiálu ako aj z napadnutého rozsudku je zistiteľné, že obžalovaný 1/ ako
aj obžalovaný 2/, ktorý konal prostredníctvom obžalovaného 1/ podal na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno žiadosti o poskytnutie finančné príspevku v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č.
1 podľa § 54 ods.1 písm. e) zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, na základe ktorej dňa 26.
05. 2020 uzatvoril s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Dohody o poskytnutí finančného príspevku, pričom
v žiadostiach aj v Dohodách deklaroval prostredníctvom čestných vyhlásení, že spĺňajú podmienky na

poskytnutie finančného príspevku v zmysle § 70 ods. 7 písm. b) citovaného zákona.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 7 písm. b) citovaného zákona podmienkou na poskytnutie príspevku
podľa tohto zákona alebo príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54 žiadateľovi, ktorým je
právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činná osoba alebo

uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval
alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť je, že má splnené povinnosti odvodu preddavku na
poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie.

Podľa § 70 ods. 8 citovaného zákona splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až e) a g) zisťuje
ústredie alebo úrad; splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až c) môže preukázať aj žiadateľ.
Splnenie podmienky podľa odseku 7 písm. f) preukazuje žiadateľ. Národný inšpektorát práce je povinný
do 15 pracovných dní poskytnúť úradu elektronicky z informačného systému informácie týkajúce sa
splnenia podmienky podľa § 21b ods. 4 písm. a) druhého bodu a § 22 ods. 3 písm. b).

Vo vzťahu k obžalovanému 1/ je potrebné poukázať na výpoveď obžalovaného, že všetky ekonomické
záležitosti, hlavne platenie odvodov a podobne presunul na ekonómku pani J., ktorej plne dôveroval,
robila pre neho externú účtovníčku asi 20 rokov. Keď mu povedala, že naozaj spĺňajú podmienky na
poskytnutie tejto prvej pomoci a majú uhradené všetky odvody, tak to nepreveroval práve z dôvodu,

že mala jeho plnú dôveru, preto aj podpísal Dohodu o poskytnutí finančných prostriedkov. Vedel,
aké sú podmienky pre poskytnutie takéhoto príspevku, že musí mať zaplatené všetky podlžnosti voči
štátu. M. mu potvrdila, že splnili všetky podmienky a žiadosť podala, pričom mu uviedla, že čerpala
z portálu jednotlivých poisťovní. Obžalovaný to neoveroval, nerozumel tomu. Nekontroloval splnenie
odvodových povinností, nevedel čo má kontrolovať. On s úradom práce nekomunikoval komunikovala

s ním ekonómka. Mala prístup k účtom, keď prišli nejaké platby, ona to uhradil bez toho, aby mu to
oznamovala. V tomto mala plnú dôveru. O výzve na vrátenie finančného príspevku, ktorý bol doručený
októbri 2021 nevedel. O možnosti poskytnutia príspevku mu povedala ekonómka. Až potom, keď
uviedla, že naozaj spĺňajú podmienky, že môžu požiadať, tak súhlasil. Nemal pri podpise zmluvy žiadne
pochybnosti o tom, že spĺňa podmienky na poskytnutie pomoci.

Uvedená obhajoba obžalovaného nebola žiadnym z vykonaných dôkazov vyvrátená. Svedkyňa J.
potvrdila, že keď sa rozprávali s obžalovaným, že bude podaná žiadosť, tak vtedy mali podlžnosti
vyrovnané, ale žiadosť sa podávala o 2 až 3 týždne neskôr. Túto žiadosť podávala ona. Odvody a mzdy
platila na základe toho ako jej dal pokyn obžalovaný, prípadne jeho manželka, niektoré mzdy alebo

odvody púšťala ona sama alebo to bola jeho manželka. Neobstojí preto tvrdenie prokurátorky, že všetko
robila svedkyňa J. len na základe pokynu obžalovaného.

Trestný čin subvenčného podvodu je úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný vylákaním niektorého z
plnení.

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa naplnenia
vôľovej zložky rozlišujeme úmysel priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus eventualis). Pri nepriamom

úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie
nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle. Ľahostajný vzťah k výsledku trestnej
činnosti pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďujeme, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k
následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by však mohlo

ísť vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné
stanovisko k obom týmto možnostiam. Záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami
dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu
sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako
záver o objektívnych znakoch trestného činu.

Úmysel treba vyvodzovať z okolností, za akých došlo k následku. V prejednávanej veci z dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný 1/ sa spoľahol na informácie od svojej dlhoročnej ekonómky, ktoré ďalej
nepreveroval. Z uvedeného postoja obžalovaného 1/ nemožno vyvodzovať úmysel, ale len istý stupeň
ľahostajnosti k následku, ktorý však na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu nepostačuje.

Bolo teda bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný 1/ požiadal o príspevok, hoci
nemal splnené podmienky ale nebolo preukázané, že tak urobil zavinene, teda úmyselne tak, ako
je to potrebné pre vznik trestnej zodpovednosti pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225
Trestného zákona. V časti naplnenia všeobecných znakov trestného činu konkrétne zavinenia sa krajský
súd stotožnil s presvedčivým odôvodnením okresného súdu. Nemožno dávať za vinu obžalovanému 1/

konanie, pri ktorom sa spoľahol na svoju ekonómku, vychádzal zo skutočností, ktoré mu ona poskytla
ohľadne splnenia podmienok, ktoré sama preverovala a naviac splnenie podmienok mal v zmysle vyššie
uvedenéhokontrolovaťajúrad.Úradmalsplneniepodmienokkontrolovaťeštepred poskytnutímpomoci
a nie spätne ku dňu podania žiadosti, po dvoch rokoch od jeho vyplatenia, cestou OČTK, ktorým poskytli
tieto informácie pracovníčky ÚPSVaR, a to len z dôvodu, že nedostali spätnú väzbu od ekonómky

obžalovaného 1/.

Vo vzťahu k obžalovanému 2/, pri ktorom je skúmanie zavinenia vylúčené z povahy veci, nakoľko
právnická osoba nedisponuje vôľovou zložkou sa žiada opätovne poukázať na správne odôvodnenie
rozsudku okresného súdu, týkajúce sa účinnej ľútosti. K tomuto krajský súd dodáva, že právna

úprava účinnej ľútosti pri právnickej osobe uprednostňuje reparačné pôsobenie právnickej osoby pred
samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. Zánikom trestnosti činu účinnou ľútosťou sa sleduje
ochrana niektorých dôležitých spoločenských záujmov, vzťahov a hodnôt pred škodlivými následkami,
ktorým je možné zamedziť alebo ktoré je možné napraviť. Zákon dáva prednosť ochrane týchto hodnôt
pred záujmom na trestnom stíhaní páchateľa, teda uprednostňuje preventívnu alebo nápravnú funkciu

pred funkciou represívnou. V danom prípade právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania
smerujúceho k spáchaniu trestného činu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že v zmysle aplikačnej
praxe, ustanovenie o účinnej ľútosti možno aplikovať iba pri dokonaných trestných činoch. Ak by čin
ešte nebol dokonaný, trestnosť by mohla zaniknúť v zmysle § 13 ods. 3 Trestného zákona, resp. 14
ods. 3 Trestného zákona.

Dobrovoľnosť znamená, že páchateľ takto koná z vlastného rozhodnutia ešte pred tým, ako bol trestný
činodhalenýalebooznámený.Dobrovoľnosťniejevylúčená,aktakkonalpodvplyvomobavyzmožného
trestného stíhania, keďže táto obava nijako nevylučuje dobrovoľnosť zamedzenia škodlivému následku
trestného činu alebo jeho nápravy. O dobrovoľnú nápravu škodlivých následkov nejde, ak páchateľ

škodlivý následok napravil až pod tlakom reálnej hrozby vedenia trestného stíhania voči jeho osobe.

V danom prípade došlo k vráteniu predmetných príspevkov zo strany obžalovaného 2/ koncom mesiaca
december 2021, predtým ako bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie obžalovanému 2/
dňa 18. 03. 2022, teda v čase keď ešte nemohol vedieť, či proti nemu bude začaté trestné stíhanie.

V žiadnom prípade nemôže obstáť argumentácia prokurátorky, že skutok bol preverovaný príslušníkmi
operatívneho oddelenia PZ už dávno predtým. Samotné operatívne preverovanie nemusí predstavovať
reálnu hrozbu vedenia trestného stíhania v zmysle vyššie uvedeného.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku
prvostupňového súdu, odvolanie prokurátorky ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného
poriadku, zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.