Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Júlia Prikrylová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515208377
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3515208377.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: DPS financial

consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného:
advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, zastúpenému: A | K | J | K s. r. o.,
IČO: 50 112 252, so sídlom Športová 2071/39, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 5.627,94
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.08.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 5.627,94 Eur a náhradu trov konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým,
že dňa 02.06.2008 uzatvorila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako právny predchodca žalobcu,
so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatku, ktorej predmetom bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 EUR) s premenlivou

úrokovou sadzbou vo výške 11,75 % ročne, poplatok za správu úveru 60,- Sk (1,99 EUR) mesačne a
konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.05.2018 (ďalej aj ako "úverová zmluva" alebo "zmluva o úvere").
Dňa 25.02.2009 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o úvere, ktorého predmetom bolo dočasné
zníženie splátok poskytnutého úveru. Uzatvorením zmluvy o úvere sa žalovaný zároveň zaviazal
dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 01.08.2002.
Žalovaný čerpal úver v celom rozsahu hneď dňa 02.06.2008.Pre nezaplatenie splátky za január 2009
sa dostal do omeškania s úhradou splátky, pričom túto úhradu realizoval až 25.02.2009 vo výške 62,35

EUR. Žalovaný sa opätovne dostal do omeškania so zaplatením splátky za september 2009, pričom
od tohto obdobia neplatil splátky úveru riadne, a to opakovane, na čo následne uskutočňoval úhrady
v nepravidelných splátkach a v nerovnakej výške. Veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) výzvou zo dňa
30.07.2013 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom táto bola žalovanému doručená
02.08.2013. Žalovaný napriek výzve veriteľa nerealizoval úhradu dlžnej sumy. Veriteľ listom zo dňa
03.09.2013 žalovanému oznámil, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
stala pohľadávka zo zmluvy o úvere splatná v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

bola výška dlhu 5.308,50 EUR. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému
doručené dňa 10.09.2013 avšak k zaplateniu dlhu zo strany žalovaného nedošlo. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 bola predmetná pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s.
zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu.2. Tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 4C/382/2015 - 41 zo dňa 31.08.2016, ktorým vyhovel žalobe
v celom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č. k. 4C/382/2015 - 41 zo dňa 31.08.2016 podal žalovaný
odpor, ktorý odôvodnil tak, že neuznáva vymáhanú pohľadávku, lebo táto je v celom rozsahu uhradená.
TútoskutočnosťsibolžalovanýoveriťvpobočkeSlovenskejsporiteľne,a.s.,kdemupríslušnáreferentka
po nahliadnutí do dokladov oznámila, že pohľadávka je vyplatená s tým, že mu "ukázala celý výpis z

účtu na počítači", a tiež mu povedala, že nemá nič platiť. Ako dôkaz navrhol vyžiadať zo Slovenskej
sporiteľne, a.s. výpis z účtu. Nevie, na akom základe od neho vymáha dlh žalobca, nakoľko podľa
tvrdenia žalovaného predmetnú pohľadávku odkúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom ako
dôkaz pripojil prípis zo dňa 14.01.2014, z ktorého je zrejmé "odkúpenie pohľadávky". Asi 2 mesiace
po odkúpení pohľadávky spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. sa žalovanému telefonicky ozval
žalobca, že predmetnú pohľadávku odkúpil on, pričom žalovaný telefonicky oznámil, že pohľadávka je

"odkúpená". Žalovaný si myslí, že 2 subjekty nemohli pohľadávku odkúpiť a tvrdí, že pohľadávka je
"vyrovnaná"aničnedlhuje.ŽalovanýpripojilksvojmupodaniulistinuodspoločnostiEOSKSISlovensko,
s.r.o., v ktorej je uvedený variabilný symbol k pohľadávke v znení XXXXXXXXX.

4. Tunajší súd uznesením č. k. 4C/382/2015 - 46 zo dňa 18.10.2016 zrušil vydaný platobný rozkaz č.

k. 4C/382/2015 - 41 zo dňa 31.08.2016.

5. Dňa 4. októbra 2021 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 4C/382/2015 – 112, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.627,94 EUR a to v splátkach po 100,- Eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.08.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca
žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5 627,94 eur a náhradu trov konania. Z
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 02.06.2008 bola uzatvorená zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou,

a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému úver vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 eur) s premenlivou úrokovou sadzbou
úveru vo výške 11,75 % ročne, s výškou splátky 1 492,- Sk (49,53 eur) mesačne, s počtom splátok
119, splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.05.2018. Ročná
percentuálna miera nákladov bola účastníkmi dojednaná na 14,53 % a priemerná hodnota RPMN

bola v rovnakej výške. Celkové náklady spojené s úverom boli dohodnuté vo výške 81 107,80 Sk (2
692,29 eur). Dňa 25.02.2009 uzatvoril veriteľ (právny predchodca žalobcu) so žalovaným Dodatok č.
1 k úverovej zmluve, na základe ktorého sa dohodli, že výška splátky bude v období 02.03.2009 -
31.08.2009 v sume 0,00 eur a od 01.09.2009 v sume 54,45 eur. Žalovaný si svoje povinnosti z úverovej
zmluvy v spojení s jej dodatkom neplnil riadne a včas, t. j. splátky poskytnutého úveru nesplácal v

dohodnutej výške a dohodnutých termínoch, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Veriteľ listom
zo dňa 30.07.2013 vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu 2 091,06 eur s príslušenstvom doplatil v lehote
15 dní odo dňa doručenia výzvy. Nakoľko žalovaný svoj dlh voči veriteľovi nezaplatil, veriteľ pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 02.09.2013, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom
rozsahu, pričom o tejto skutočnosti informoval žalovaného listom zo dňa 03.09.2013. Následne právny

predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 27.09.2013, na základe ktorej bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní s
úverovým číslom XXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Právne vec súd posúdil podľa § 2 písm. b), § 4
ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len "zákon o spotrebiteľských
úveroch); § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 517 ods. 1, ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že

nárok žalobcu je dôvodný. Súd skúmal, či úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy. Súd aplikoval právny režim účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. 20.06.2007, a to v
súlade so zásadou intertemporality hmotnoprávnych noriem. Úver v tejto súvislosti súd nepovažoval za
bezúročný a bez poplatkov, čo by bolo sankciou v prípade, že by v úverovej zmluve absentovala niektorá

z obligatórnych zákonných náležitostí. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný
sa vo svojich vyjadreniach odvolával na inú pohľadávku, ktorú voči nemu mala spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., z iného právneho titulu (zmluva o kontokorentnom úvere), pričom táto nesúvisiaca
pohľadávka bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., o čom svedčia i listinné dôkazy arovnako tak vyjadrenia žalobcu i spoločností Slovenská sporiteľňa, a.s., a EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Vzhľadomktomu,žežalobcanapojednávanísúduspoukazomnafinančnúsituáciužalovanéhosúhlasil
s postupným splatením žalovanej pohľadávky formou splátok, súd rozhodol tak, že žalovanému umožnil

postupné zaplatenie žalovanej pohľadávky v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných
do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP
v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol,
že predmetný úver už splatil tak, ako mal, a úverová zmluva bola riadne ukončená. Ďalej uviedol,
že predmetná zmluva by mohla obsahovať neprijateľné podmienky a predmetný úver by mohol byť

považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Je si vedomý splatenia istiny, ktorú si od pôvodného veriteľa
požičal. Poukázal na to, že vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť
zmluvusúdnejkontroleazistiť,čizmluvajespotrebiteľskáačiobsahujeneprijateľnépodmienkyanekalé
podmienky.Suma,ktorúžalobcaodžalovanéhožiada,užhraničísúžerou,nakoľkoje2xväčšiaakobola
istina, ktorú si žalovaný požičal. Súd nebral do úvahy ním predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú

splatenie celého dlhu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/17/2022 – 126 zo dňa 29. apríla 2022 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení o. i.

uviedol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok
na zaplatenie nesplateného úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol žalovanému
právny predchodca žalobcu, ktorým bola banka Slovenská sporiteľňa, E.. Súd prvej inštancie však
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne
posúdil a napadnutý rozsudok je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje odvolací súd za nepreskúmateľné. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní súd
prvej inštancie požiada žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, najmä o uvedenie konkrétneho výpočtu
jednotlivých položiek žalovanej sumy (t. j. ako k ním dospel, z akej sumy, akou sadzbou a za aké obdobie
vychádzal pri výpočte úrokov a úrokov z omeškania, z čoho pozostáva istina, akým spôsobom k nej
dospel, aké všetky úhrady a kedy žalovaný vykonal (či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi)

a akým spôsobom boli započítané. Znovu nariadi na prejednanie veci pojednávanie a opätovne skutkovo
i právne posúdi uplatnený nárok žalobcu, prípadne doplní dokazovanie a dôsledne sa vysporiada s
argumentáciou oboch strán v konaní, a to aj s hmotnoprávnymi námietkami žalovaného použitými v
odvolacom konaní vrátane námietky premlčania a následne vo veci opätovne rozhodne rozsudkom,
ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP v zmysle vyššie uvedeného, pričom dôkazy vyhodnotí

v súlade s ustanovením § 191 CSP. Súd predovšetkým dôsledne posúdi výšku uplatneného nároku a
jeho jednotlivých zložiek, a to tak z hľadiska skúmania úhrad žalovaného a ich započítania, ale aj z
hľadiska splnenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
a následkov v prípade ich absencie, resp. ich neuvedenia v súlade so skutočnosťou, vysporiada sa aj
s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v odvolacom konaní a aj bez toho, aby to strany sporu

namietali, je povinný skúmať vecnú legitimáciu strán sporu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.
6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

8.Súdrešpektujúcprávnezáveryodvolaciehosúduvyzvalžalobcunavyjadrenie,abyvzmysleprávnych
záverov Krajského súdu v Trenčíne obsiahnutých v uznesení č. k. 6Co/17/2022 – 126 zo dňa 29.

apríla 2022 doplnil Ďalšie skutkové tvrdenia, najmä uvedenie konkrétneho výpočtu jednotlivých položiek
žalovanej sumy – ako k nim dospel, z akej sumy, akou sadzbou a za aké obdobie vychádzal pri výpočte
úrokov a úrokov z omeškania, z čoho pozostáva istina, akým spôsobom k nej dospel, aké všetky
úhrady žalovaný vykonal (či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi) a akým spôsobom bol
započítané. Uvedená výzva bola žalovanému doručená 2x, a to listom zo dňa 09.11.2022 a následne bol

žalobca urgovaný listom zo dňa 12.12.2022, pričom táto bola žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi
doručená dňa 27.12.2022.9. Žalobca dňa 20.02.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nedisponuje prístupom
do informačného systému a databáz jeho právneho predchodcu, pre výpočet žalovanej sumy
pozostávajúcej z istiny a jej príslušenstva (ako je uvedené v článku III. Návrhu na začatie konania),

a preto vychádzal žalobca z vyčíslenia poskytnutého jeho právnym predchodcom, a to z analytického
výpisu z úverového účtu žalovaného za obdobie od 06.08.2011 do 07.11.2014 (ďalej len „analytický
výpis“), pričom žalovaná suma je:
a) Istina vo výške 4.184,33 EUR, ktorá je vypočítaná ako súčet jednotlivých položiek označených
ako „Odpis - splátka istiny“ (príslušná časť anuitnej splátky), uvedených na strane 001/005 a 002/005

analytického výpisu, pričom uvedené položky predstavujú časti splátok pripadajúce na istinu za obdobie
od 20.6.2010 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (resp. konečnej splatnosti úveru), pričom
posledná položka predstavuje výšku úhrady pripadajúcu na istinu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru;
b) Nezaplatené úroky z úveru vo výške 1.026,74 EUR, ktorých sadzba je v zmysle Zmluvy o úvere
dojednaná ako premenlivá sadzba úrokov vo výške 11,75 % ročne, pričom však (ako vyplýva z

výpisov z úverového účtu za obdobie od 02.06.2008 do 02.09.2013, teda do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru), sadzba sa za obdobie trvania zmluvného vzťahu nemenila a sú vypočítané ako súčet
jednotlivých položiek označených ako „Odpis – splátka riadneho úroku“ (príslušná časť nezaplatenej
anuitnej splátky), uvedených na strane 003/005 a 004/005 analytického výpisu pre obdobie od 6.8.2011
do 7.11.2014;

c) Zmluvné úroky z omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 95,01 EUR, pričom
zmluvné úroky z omeškania sú vypočítané ako súčet jednotlivých položiek označených ako „Odpis –
splátka úroku z omeškania“, uvedených na strane 004/004 v analytickom výpise za obdobie od 6.8.2011
do 7.11.2014 v časti „Úroky z omeškania zmluvný – Penalty Interest“. Sadza zmluvných úrokov z
omeškania je uvedená vo výpise z úverového účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2009 do 6.8.2011

(strana výpisu číslo 9), a to v sadzbe 8 % ročne z omeškaných splátok od 20.9.2009 do 06.08.2011.
V zmysle analytického výpisu z účtu za obdobie od 6.8.2011 do 7.11.2014 (strana 005/005 výpisu) bol
zmluvný úrok z omeškania dojednaný vo výške 8 % ročne z omeškaných splátok v období od 6.8.2011
do 31.1.2013 a v období od 1.2.2013 do 7.11.2014 bol zmluvný úrok z omeškania dojednaný vo výške
5 % ročne z omeškaných splátok;

d) Zákonné úroky z omeškania do postúpenia pohľadávky (od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vo
výške 58,19 EUR v sadzbe 16,75 % ročne z istiny od 3.9.2013 do 26.09.2013 (sadzba pozostáva z
11,75% sadzby riadneho úroku z úveru patriaceho veriteľovi do dňa vrátenia poskytnutých prostriedkov a
5% sadzby zákonných úrokov z omeškania určená vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku),
pričom zákonné úroky z omeškania do postúpenia pohľadávky sú vypočítané ako súčet jednotlivých

položiek označených ako „Odpis – splátka úroku z omeškania – zákonného“, uvedených na strane
004/005 a 005/005 v analytickom výpise v časti „Úroky z omeškania zmluvný – Legal interest“. Sadza
zákonných úrokov z omeškania je uvedená vo výpise z úverového účtu za obdobie od 06.08.2011 do
07.11.2014, na strane 005/005 príslušného výpisu. Žalobca, ako právny nástupca veriteľa, si úroky z
úveru v sadzbe 11,75% za obdobie odo dňa nadobudnutia pohľadávky neuplatňuje;

e) Zákonné úroky z omeškania vo výške 263,67 EUR v sadzbe 5 % ročne z istiny za obdobie od
27.09.2013 do 31.12.2014, pričom na tomto mieste pre vysvetlenie obdobia uplatnených úrokov z
omeškania uvádzame, že žalobca si z daňovo-právnych dôvodov (s účinnosťou od 01.01.2015 by bol
žalobca povinný odviesť daň z príjmu i v prípade nepriznania, alebo nevymoženia takto uplatnených
úrokov z omeškania), neuplatňuje úroky z omeškania za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia, napriek

skutočnosti, že na tieto úroky má zákonný nárok.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná suma pozostáva zo súčtu vyššie špecifikovaných
položiek, čo spolu predstavuje sumu 5.627,94 EUR. Nakoľko žalobca nedisponuje prístupom do
informačného systému a databáz jeho právneho predchodcu, žalobca nemá k dispozícii iné vyčíslenie
jednotlivých zložiek žalovanej sumy, a preto pre vyčíslenie žalovanej sumy vychádza výlučne z právnym

predchodcom poskytnutého analytického výpisu (viď vyššie), resp. výpisov za obdobie od 02.06.2008 do
14.07.2014 v ich listinnej, resp. elektronickej forme, pričom z uvedených podkladov vychádzal žalobca
aj pre ozrejmenie spôsobu započítavania úhrad žalovaného na úhradu jednotlivých častí pohľadávky z
poskytnutého úveru, pričom jednotlivé úhrady žalovaného boli započítavané takto:
- Úhrada vo výške 2699,- SKK uskutočnená dňa 2.6.2008 bola započítaná na poplatok za spracovanie

úveru v zmysle čl. I. Zmluvy o úvere
- Úhrady, ktoré žalovaný uskutočnil dňa 30.6.2008, a to výške 60,- SKK a vo výške 946,60 SKK, boli
započítané na poplatky vo výške 60 SKK a na riadne úroky vo výške 946,60 SKK;- Úhrada žalovaného zo dňa 20.07.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-
SKK, riadne úroky v sume 1.006,- SKK a istinu v sume 426 SKK;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.08.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-

SKK, riadne úroky v sume 1.001,70 SKK a istinu v sume 430,30 SKK;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.09.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-
SKK, riadne úroky v sume 965,50 SKK a istinu v sume 466,50 SKK;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.10.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-
SKK, riadne úroky v sume 992,60 SKK a istinu v sume 439,40 SKK;

- Úhrada žalovaného zo dňa 20.11.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-
SKK, riadne úroky v sume 956,60 SKK a istinu v sume 475,40 SKK;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.12.2008 vo výške 1492,- SKK bola započítaná na poplatky v sume 60,-
SKK, riadne úroky v sume 983,40 SKK a istinu v sume 448,60 SKK;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.01.2009 vo výške 27,66 EUR bola započítaná na poplatky v sume 1,99,-
EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 0,06,- EUR a riadne úroky vo výške 25,61,- EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 13.02.2009 vo výške 9,05 EUR bola započítaná na splatné úroky z
omeškania vo výške 0,06,- EUR a riadne úroky vo výške 6,97 EUR a na istinu v sume 2,02 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 25.02.2009 vo výške 62,35 EUR bola započítaná na poplatky v sume 41,83
EUR, úroky z omeškania vo výške 0,09 EUR a riadne úroky vo výške 20,43 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.09.2009 vo výške 15,01 EUR bola započítaná na poplatky v sume 11,94

EUR a riadne úroky vo výške 3,07 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 20.04.2010 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 30,-
EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 06.05.2010 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 30,-
EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 19.05.2010 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 23,65
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 6,35 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 21.06.2010 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 1,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 6,76 EUR a riadne úroky vo výške 21,25 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 13.08.2010 vo výške 60,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 3,98

EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 6,95 EUR a riadne úroky vo výške 49,07 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 23.09.2010 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 1,99
EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 4,22 EUR a riadne úroky vo výške 23,79 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 02.11.2010 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 4,98
EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 4,56 EUR a riadne úroky vo výške 10,46 EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 19.11.2010 vo výške 10,- EUR bola započítaná na splatné úroky z
omeškania vo výške 2,- EUR a riadne úroky vo výške 8,- EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 31.01.2011 vo výške 10,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 8,97
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 1,03 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 17.02.2011 vo výške 10,- EUR bola započítaná na splatné úroky z

omeškania vo výške 10,- EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 28.03.2011 vo výške 10,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 7,01 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 26.04.2011 vo výške 10,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR, na úroky z omeškania vo výške 5,95 EUR a riadne úroky vo výške 1,06 EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 15.06.2011 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 5,98
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 9,47 EUR a riadne úroky vo výške 4,55 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 18.07.2011 vo výške 15,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 6,68 EUR a riadne úroky vo výške 5,33 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 13.09.2011 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99

EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 12,49 EUR a riadne úroky vo výške 14,52 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 10.10.2011 vo výške 10,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 6,21 EUR a riadne úroky vo výške 0,80 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 16.02.2012 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 11,96
EUR, splatné úroky z omeškania vo výške 8,04 EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 25.05.2012 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 11,96
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 8,04 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 15.06.2012 vo výške 20,- EUR bola započítaná na splatné úroky z
omeškania vo výške 20,- EUR;- Úhrada žalovaného zo dňa 16.07.2012 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 17,01 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 24.09.2012 vo výške 30,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 8,97

EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 21,03 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 19.11.2012 vo výške 10,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 7,01 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 07.01.2013 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 5,98
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 14,02 EUR;

- Úhrada žalovaného zo dňa 12.02.2013 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 2,99
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 17,01 EUR;
- Úhrada žalovaného zo dňa 21.06.2013 vo výške 20,- EUR bola započítaná na poplatky v sume 11,96
EUR a splatné úroky z omeškania vo výške 8,04 EUR.
Žiadneďalšieúhradynapredmetnúpohľadávkužalovanývprospechpôvodnéhoveriteľa,anivprospech
žalobcu do dnešného dňa neuskutočnil. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný uskutočňoval

nepravidelné úhrady v rôznej výške, pričom pre vysvetlenie spôsobu ich započítavania odkazujeme no
dojednanie zmluvných strán v zmysle bodu 5.2 príslušných obchodných podmienok (podľa čl. II bod 4
Zmluvy o úvere, vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve o úvere sa riadia aj ustanoveniami Úverových
podmienok, a to Obchodné podmienky F. F., E., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní
Privátnym klientom a MIKO podnikateľom), pri splácaní pohľadávky sa z došlých súm uhrádzajú

jednotlivé záväzky v poradí: splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného
záväzku,úrokyzomeškaniapodľaporadiaodnajskôrsplatnéhoúrokuzomeškania,úrokyzprečerpania
podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku
a istina úveru. Zároveň v zmysle bodu 5.5.7 úverových podmienok sa úroky, náklady banky spojené
s úverom a poplatky, dňom ich splatnosti pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. K vyššie

uvedenému spôsobu úročenia úveru uvádza, že tento spôsob tzv. zloženého úročenia predstavoval v
čase uzavretia Zmluvy o úvere najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami, pričom
okrem platných právnych predpisov a zmluvných dojednaní, bol tento spôsob dojednaný aj v súlade
ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 ES, v zmysle ktorej pokiaľ ide o
úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný

spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver (bod 19., posledná veta smernice). Na tomto mieste
poukazuje aj na fakt, že tento spôsob zloženého úročenia je akceptovaný aj rozhodovacou praxou
odvolacích súdov, a to napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/601/2014 zo dňa
28.07.2015. Žalobca navrhol súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

10. Na pojednávaní súdu dňa 01.03.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto konkrétnom
prípade predchodca žalobcu po tom, čo dochádzalo k opakovanému omeškaniu so splácaním splátok
pristúpil k využitiu jeho práva v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré je zároveň explicitne
dojednané aj v ustanovení čl. 1 bod 7 zmluvy o úvere zo dňa 02.06.2008, ktorým využil svoje právo

žiadať od dlžníka splatenie celého dlhu naraz s tým, že keďže ide o spotrebiteľský. zmluvný vzťah,
bol obmedzený ustanovením § 53 od. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol povinný jednak
písomne upozorniť na využitie toho práva, čo dňa 30.07.2013 urobil, a zároveň bol povinný vyčkať,
resp. omeškanie so splácaním splátky muselo trvať po dobru dlhšiu ako tri mesiace. Právny predchodca
žalobcu využil toto svoje právo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2013, vo vzťahu ku ktorej

došlo k prvému omeškaniu dňa 21.05.2013 k uplynutiu doby viac ak o 3 mesiace od omeškania s touto
splátkou došlo dňa 22.08.2013, a preto v zmysle druhej vety § 565 mohol využiť toto svoje právo
najneskôr do najbližšej splatenia splátky, t. j. do splátky splatnej dňa 20.09.2013. Pričom právo zosplatniť
úver využil 02.09.2013, v období medzi 22.08. až 20.09.2013, kedy jedine v tomto období mohol toto
právo platne využiť, pričom tu si dovoľuje zdôrazniť, že § 565 Občianskeho zákonníka uvádza toto právo

veriteľa žiadať žalovaného o zaplatenie celého úveru naraz pre nezaplatenie niektorej splátky ako jeho
právo a nie jeho povinnosť. Preto ostáva výlučne na posúdení veriteľa, aby vyhodnotil pre omeškanie
s ktorou splátkou ak je takých viac, toto svoje právo využije a nie je povinný toto svoje právo využiť pre
omeškanie s úplne prvou nezaplatenou splátkou. V tomto prípade ak teda došlo k využitiu tohto práva
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2013 dochádza k modifikácii počítania plynutia premlčacej

doby, a to v tom zmysle, že na určenie začiatku plynutia premlčacej doby sa použije § 101 namiesto
§ 103 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu zákonného obmedzenia veriteľa využiť svoje právo
bezprostredne v momente omeškania, ale najskôr až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním tejto splátky.
Za predpokladu, že by došlo k aplikácii § 103 Občianskeho zákonníka, došlo by k ukráteniu veriteľačo do dĺžky plynutia premlčacej doby, a to v rozsahu najmenej 3 mesiace, keďže takouto aplikáciou
začala by plynúť premlčacia doba veriteľovi už v čase splatnosti s omeškanou splátkou, avšak po dobu
minimálne 3 mesiace, ktoré určuje zákon, nemôže veriteľ toto svoje právo uplatniť. Preto je potrebné

aplikáciu týchto ustanovení posudzovať zo zreteľom na zákonné obmedzenie veriteľa využiť toto právo,
a preto je potrebné aplikovať v takomto prípad § 101 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto prípade
mohol svoje právo veriteľ využiť v tomto konkrétnom prípade najskôr dňa 22.08.2013, čo dňa 02.09.2013
aj urobil. Preto žalobca má za to, že v tomto konkrétnom prípade sa má za začiatok premlčacej doby
považovať deň 22.08.2013 a v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka tak všeobecná 3-

ročná premlčacia doba mohla uplynúť najskôr dňa 22.08.2016 vo vzťahu k zosplatnenému dlhu. Žaloba
bola na súd podaná dňa 22.08.2015, t. j. viac ako rok pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby, preto
má žalobca za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný.

11. Dňa 10.03.2023 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že vznáša námietku
premlčania, žalované nároky považuje za premlčané. Ďalej tvrdí, že v odvolaní žalobca uviedol aj

skutočnosťosplatenídlhuasámvosvojomvyjadreníuvádza,ženemáprístupdoinformačnéhosystému
adatabázjehoprávnehopredchodcu,vychádzaibazvyčísleniatohtopredchodcu.Jezrejmé,žežalobca
nemá vedomosť o tom, či eviduje voči žalobcovi dlh, alebo či bol tento v minulosti splatený.

12. Dňa 11.04.2023 doručil žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu súdu vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že považuje nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní
za premlčané, pričom v tejto súvislosti len všeobecne a bez akejkoľvek konkretizácie uvádza, že vznáša
námietku premlčania, že súd je povinný na námietku premlčania prihliadať, že premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať a že žalobca si svoj nárok začal
uplatňovať až po uplynutí premlčacej doby 3 rokov. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je

premlčaný, preto námietka premlčania žalovaného nie je opodstatnená. Medzi stranami bolo dohodnuté,
že v prípade nesplnenia niektorej splátky, je veriteľ (právny predchodca žalobcu) oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, teda pre
nesplnenie ktorejkoľvek splátky a nie výlučne v poradí prvej omeškanej, resp. najstaršej omeškanej

splátky. Je teda ponechané na rozhodnutí veriteľa, pre ktorú splátku využije svoje právo v zmysle
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu využil svoje právo v zmysle
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka (v spojení s dojednaním v zmysle čl. I. bod 7. Zmluvy
o úvere) pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.05.2013 (splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh). V zmysle druhej vety ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka musel veriteľ (pre

platné využitie svojho práva) požiadať dlžníka o zaplatenie celého zvyšku úveru najneskôr do splatnosti
nasledujúcej splátky. Nakoľko v predmetnej veci ide o plnenie v splátkach vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy, bol veriteľ oprávnený využiť svoje právo až po uplynutí viac ako troch mesiacov omeškania
so zaplatením splátky, pre ktorú svoje právo využil, teda v tomto prípade najskôr dňa 22.08.2013. V
kontexte vyššie uvedeného potom mohol veriteľ využiť svoje právo najneskôr do dňa 20.09.2013. Ako

je z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise v tomto konaní zrejmé, právny predchodca
veriteľa využil toto právo dňa 02.09., teda po dni 22.08.2013 a pred dňom 20.09.2013. V predmetnej
veci začala všeobecná trojročná premlčacia doba pre celý dlh plynúť najskôr dňa 21.08.2013 a márne
tak mala uplynúť najskôr dňa 21.08.2016. Žaloba v predmetnej veci došla súdu dňa 21.08.2015, teda
pred dňom 21.08.2016. Strana žalobcu je na základe uvedeného presvedčená, že nárok žalobcu

nie je premlčaný a námietka premlčania žalovaného tak nie je opodstatnená. Žalovaný vo svojom
vyjadrení nešpecificky uvádza, že v odvolaní žalovaný uviedol aj skutočnosti o splatení dlhu a že
sám žalobca má vo svojom vyjadrení uvádzať, že nemá prístup do informačného systému a databáz
jeho právneho predchodcu. Z uvedeného žalovaný ďalej vyvodzuje, že žalobca nemá vedomosť o
tom, či žalovaný má voči nemu v súčasnosti nejaký dlh, alebo či bol v minulosti už splatený a iba

sa domnieva, že nejaký dlh existuje, na základe tvrdení jeho predchodcu. Takéto tvrdenia žalovaného
popiera, a uvádza nasledovné skutkové okolnosti svedčiace o nesprávnosti záverov žalovaného.
Žalobca uvádza, že absencia priameho prístupu žalobcu do informačného systému, resp. databáz jeho
právneho predchodcu má len ten následok, že žalobca nemá možnosť predložiť konajúcemu súdu
špecifikáciu pohľadávky pochádzajúcu priamo z informačného systému jeho právneho predchodcu a

pre vypracovanie odpovede na výzvu súdu, v ktorej uvádzal spôsob započítavania úhrad vychádzal,
len podkladov (výpisy z úverového účtu žalovaného), ktoré boli žalobcovi predložené jeho právnym
predchodcom po postúpení pohľadávky. Uvedené však za žiadnych okolnosti nemá za následok
akúkoľvek pochybnosť žalobcu o tom, že pohľadávka žalobcu pochádzajúca z nesplatenia úveruposkytnutého žalovanému na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.06.2008, označovaná
právnym predchodcom i súčasným veriteľom rovnakým identifikátorom, a to číslom zmluvy, existuje
v takom rozsahu, ako bola uplatnená na súde a ako je preukázané z viacerých listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v súdnom spise, nebola žalovaným splatená. Žalobca popiera nesubstancované
tvrdenie žalovaného o tom, že pohľadávku uplatnenú v tomto súdnom konaní, údajne zaplatil. Žalobca
popiera tvrdenie žalovaného jednak preto, že žalovaný neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti, z
ktorých by bolo možné presvedčivo uzavrieť, že pohľadávka žalobcu bola naozaj v minulosti žalovaným
(alebo kýmkoľvek iným) v celom rozsahu zaplatená. Žalovaný počas tohto konania netvrdil pravdivo a

úplne také skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili o zaplatení pohľadávky v celom rozsahu, pričom zároveň
platí,žežalovanýnepredložilsúdužiadendôkaz,ktorýbypreukázal,žepohľadávkauplatnenážalobcom
v tomto konaní, mala byť v celom rozsahu zaplatená, ani nenavrhol súdu žiaden dôkaz svedčiaci o
pravdivosti jeho tvrdení vykonať. Naopak, bola to iniciatíva žalobcu smerom ku konajúcemu súdu,
ktorý napriek procesne nespôsobilým skutkovým tvrdeniam žalovaného, predložil, resp. navrhol vykonať
dokazovanie práve za účelom zistenia, či došlo k zaplateniu pohľadávky. Listinnými dôkazmi – odpoveď

Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 14.09.2021, ako aj vyjadrenie spoločnosti EOS KSI Slovensko,
s.r.o. zo dňa 09.09.2021, bolo následne presvedčivo preukázané, že nedošlo k duplicitnému postúpeniu
pohľadávky a nedošlo tak ani k úhrade pohľadávky (ktorá je predmetom tohto súdneho konania), inému
subjektu. Napriek vyššie uvedenému, žalovaný opätovne nekonkrétne tvrdí, že pohľadávka má byť
zaplatená v celom rozsahu, avšak napriek zjavným dôkazom svedčiacim o opaku, nepredkladá ani

nenavrhuje vykonať žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by svedčil v prospech jeho tvrdení. V tomto konaní je
presvedčivo preukázané, že žalovaný pohľadávku vymáhanú žalobcom v tomto konaní ani len čiastočne
nesplatil, a preto jeho tvrdenie popiera.

13. Dňa 22.12.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie,

v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného nie je možné dozvedieť sa, kedy mala podľa jeho mienky
začať plynúť premlčacia doba vo vzťahu k celému uplatnenému nároku, a teda kedy malo dôjsť k
jej márnemu uplynutiu. Strana žalovaného prostredníctvom svojho advokáta len neurčito konštatovala
to, že „žalovaný sa mal dostať do omeškania so splácaním mes. splátok v roku 2009.“ Obdobne
neurčité je tiež konštatovanie, že „V zmysle zákonnej omeškaní.“ Strana žalovaného teda žiadnym

spôsobom nekonkretizovala presný moment začatia plynutia premlčacej doby. Možno sa len domnievať,
že žalovaný mienil považovať za začatie plynutia premlčacej doby jeho prvé omeškanie v roku 2009, no
z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného nie je zrejmé, či opomenula alebo zámerne neuviedla, že
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody o odklade splácania splátok úveru
zo dňa 25.02.2009, ktorý trval až do 20.09.2009 a po tomto odklade došlo zo strany žalovaného k

uskutočňovaniu platieb na splácanie úveru. Za podstatnejšie žalobca v tejto súvislosti považuje to,
že právo veriteľa žiadať o zaplatenie celého zostatku úveru pre omeškanie so zaplatením niektorej
splátky, poskytnuté ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, je jeho právom, nie povinnosťou,
preto je výlučne na rozhodnutí veriteľa, pre ktorú omeškanú splátku využije svoje právo žiadať od
dlžníka zaplatenie celého úveru. Najmä s poukazom na tento fakt, je potom absolútne nesprávna a v

zásade irelevantná akékoľvek argumentácia protistrany o tom, že k začatiu omeškania so splácaním
malo dôjsť v roku 2009, prípadne kedy sa o nej veriteľ dozvedel, keďže svoje právo môže využiť
pre ktorúkoľvek omeškanú splátku. Vo vzťahu k domnelému zneužitiu postavenia banky v neprospech
spotrebiteľa a neprimeranému zasahovaniu jeho práv ako slabšej strany považuje za potrebné uviesť,
že z rozhodovacej praxe všeobecných súdov je známy všeobecný záujem najmä v čo najväčšej

miere minimalizovať využívanie inštitútu zosplatnenia spotrebiteľských úverov veriteľmi, a naopak, v
záujme ochrany spotrebiteľov má byť spotrebiteľovi poskytnutá čo najdlhšia možnosť zotrvať vo vzťahu
s bankou ako veriteľom. Tento postup je rozhodovacou praxou mnohých súdov na Slovensku za
účelom poskytnutia priestoru na konsolidáciu finančnej situácie spotrebiteľa a eventuálne zníženie,
prípadne úplné doplatenie vzniknutého omeškania bez toho, aby došlo k zosplatneniu úveru, nakoľko

samotné zosplatnenie úveru spravidla dostáva spotrebiteľa do výrazne horšej pozície, keďže vzniknuté
omeškanie zvyčajne predstavuje sumu rádovo nižšiu sumu, než býva suma zosplatneného úveru.
Práve s ohľadom na tu uvedené nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť s názorom, že postup banky,
ktorá buď sama, alebo prostredníctvom mandatárov opakovane vyzývala žalovaného na zaplatenie
vzniknutého omeškania v čase, keď ešte bolo v rozsahu, ktorý mohlo byť v silách žalovaného

minimalizovať, alebo úplne eliminovať, poskytovala priestor žalovanému, ktorý však tieto možnosti
nevyužil. Žalovaný neuviedol, v čom malo spočívať neprimerané zasahovanie do práv žalovaného
ako slabšej strany, ani aké práva žalovaného mali byť porušené tým, že veriteľ opakovane poskytoval
dlžníkovi možnosť zaplatiť len rozsah omeškania, a nie celý zostatok úveru. Strana žalovaného tiežna ostatnom pojednávaní namietala, že Zmluva o úvere zo dňa 02.06.2008 neobsahuje podstatné
náležitosti, a to v tom zmysle, že absentujú podmienky zmeny ako i index a referenčná sadzba v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvárania zmluvy. Toto žalobca popiera,

nakoľko má za to, že v zmysle ustanovenia bodu 6.7 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom,
účinných ku dňu 01.07.2007 (ďalej len „OP“), ktoré sú súčasťou súdneho spisu (ako príloha žaloby
a následne aj príloha podania žalobcu zo dňa 17.02.2023), tieto náležitosti Zmluva úvere obsahuje,
keď v odkazovanom ustanovení (bod 6.7.1 OP) je uvedené, že „Ak je podľa Úverovej zmluvy typom

Úrokovej sadzby premenlivá Úroková sadzba, Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku Úrokovej
sadzby v závislosti od zmeny rizikovosti Úverového vzťahu a z dôvodov uvedených v či. 30.“ Ako
je teda z uvedeného zrejmé, žalovaným namietané náležitosti sú súčasťou Zmluvy o úvere, pričom
však v tejto súvislosti je potrebné poukázať na najdôležitejšiu skutočnosť, a to, že napriek v danom
čase vrcholiacej finančnej kríze, nemenila a až do využitia práva právneho predchodcu žalobcu v
zmysle ustanovenia § 565 OZ zostala v rovnakej hodnote aká bola dojednaná v deň uzavretia Zmluvy

o úvere. Žalovaný tiež prostredníctvom jeho právnej zástupkyne namietal, že zo Zmluvy tiež nie je
jasné, aké sú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, resp. či sú do výpočtu celkových
nákladov v Zmluve o úvere zahrnuté aj poplatky vo výške 60 SKK a tiež spracovateľský poplatok
(vo výške 2.699,- SKK), nakoľko podľa argumentácie právnej zástupkyne žalovaného „jednotlivým
výpočtom vynásobenia mes. výšky počtom splátok s poplatkami vo výške 60,- SKK mesačne dochádza

k rozdielu medzi celkovými nákladmi uvedenými v zmluve a reálnymi nákladmi“. Podľa vyjadrenia
právneho predchodcu žalobcu celkové náklady spojené s úverom poskytnutým žalovanému uvedené v
Zmluveoúverebolivypočítanéakosúčet:spracovateľskéhopoplatkuvovýške2.699,-SKK,samostatne
uhradených úrokov k 30.06.2008 vo výške 946,60 SKK, samostatne uhradeného poplatku za správu
úveru k 30.06.2008 vo výške 60,- SKK, súčinu 118-tich splátok úveru vo výške 1.492 SKK, v ktorých

je zahrnutý poplatok za správu úveru (60,- SKK), pričom tento súčin predstavuje spolu sumu 176.056,-
SKK, posledná (119.) splátka úveru vo výške 1286,20 SKK, v ktorej už tiež zahrnutý poplatok za
správu úveru (60,- SKK) a duplicitne započítaný poplatok za správu úveru vo výške 60,- SKK (ktorý
však bol súčasťou poslednej (119-tej) splátky). Súčet vyššie uvedených súm tak predstavuje sumu
181.107,80 SKK, pričom po odpočítaní sumy 100.000,- SKK, teda výšky úveru, predstavuje výška

nákladov sumu 81.107,80 SKK, a po následnom odpočítaní duplicitne započítaného jedného poplatku
za správu úveru vo výške 60,- SKK, má suma celkových nákladov predstavovať sumu 81.047,80
EUR. Výpočet celkových nákladov spojených s poskytnutým úverom síce je v zmluve uvedený v
nesprávnej výške, avšak rozsah tohto rozdielu je nepatrný, no podstatnejším faktom je to, že tento
rozdiel je v prospech spotrebiteľa, keďže celkové deklarované náklady spotrebiteľa boli vyššie než

skutočné celkové náklady, preto nedošlo k poškodeniu spotrebiteľa. V súvislosti s uvedeným odkazuje
aj na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSU
2“), teda novšieho predpisu, ktorým sa upravujú vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (obdobne ako je tento), v zmysle ktorého len ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, má nastúpiť sankcia v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ako aj z vyššie citovaného ustanovenia ZoSU 2 vyplýva,
základnou požiadavkou pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, aby spotrebiteľovi boli
poskytnuté transparentné informácie o nákladoch spojených s úverom, ktoré následne môže porovnať s
inými ponukami obdobných úverových produktov. V tu prejednávanej veci veriteľ poskytol spotrebiteľovi

informáciu o nákladoch spojených s úverom, pričom napriek tomu, že suma týchto nákladov bola
uvedená ako vyššia, než boli skutočné predpokladané náklady spojené s úverom, spotrebiteľ akceptoval
ponuku právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na uvedené je tak strana žalobcu presvedčená,
že žalovanému, ako spotrebiteľovi, nemohla byť spôsobená ujma, nakoľko je zjavné, že akceptoval
deklarovanú výšku celkových nákladov (i keď v konečnom dôsledku boli predpokladané celkové náklady

nižšie, a teda v jeho prospech). Najmä s poukazom na skutočnosť, že nesprávna výška nákladov v
Zmluve o úvere je uvedená v prospech žalovaného, je potrebné naplnenie ustanovenia § 4 ods. 2
písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU 1“), vykladať vo svetle
existencie novšej úpravy zachytenej zákonodarcom v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) ZoSU 2, ktorá
sankcionujelentakénesprávneúdaje,ktorésmerujúvneprospechspotrebiteľa.Zoznenianovšejúpravy

(ZoSU 2) je predsa zrejmé, že cieľom vykladaného ustanovenia (tu rovnakého ustanovenia ako § 4
ods. 2 písm. j) ZoSU1) nemá byť sankcia v prípade, ak nesprávnosť nespôsobuje akúkoľvek ujmu
(i čo i len v informovanosti) spotrebiteľovi, preto aj s odkazom na vyššie citované závery Ústavného
súdu SR, je potrebné vykladať predmetné ustanovenie v tom smere, že nesprávne uvedená výškacelkových nákladov v nepatrnom rozsahu, no najmä v prospech spotrebiteľa, nemá za následok
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Strana žalovaného prostredníctvom právnej
zástupkyne namietala na predmetnom pojednávaní i tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu

údajne neskúmal pred poskytnutím úveru schopnosť žalovaného splácať ním žiadaný úver. Žalobca
popiera toto tvrdenie, keďže právny predchodca postupoval pred poskytnutím úveru s odbornou
starostlivosťou a skúmal, či žalovaný bude schopný splácať ním žiadaný úver, čo preukazujeme
predložením žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru z 30.05.2008 a nadväzujúcich dokumentov
právneho predchodcu žalobcu pre účely posúdenia žiadosti žalovaného a jeho schopnosti splácať úver,

najmä čestné vyhlásenie žalovaného, úverového registra, výdavky klienta, úverový návrh a formulár
o zmluvných podmienkach. Uvádza, že okrem toho, že tvrdenie žalovaného je zjavne nepravdivé,
máme za to, že je pre posúdenie veci je namietaná skutočnosť aj irelevantná, keďže jednak strana
žalovaného neuviedla akú povinnosť mal právny predchodca žalobcu porušiť, prípadne z akej normy
takáto povinnosť mala právnemu predchodcovi vyplývať. Strana žalobcu je presvedčená, že právny
predchodca sa nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov a je preukázané, že posudzoval

schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver, a to napriek absencii výslovnej právnej normy, ktorá by
takúto povinnosť veriteľovi ukladala. Strana žalovaného namieta absenciu aktívnej vecnej legitimácie
pre neplatné postúpenie pohľadávky, a to preto, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má byť neplatné
„z dôvodu, že výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nebola riadne doručená, a teda absentuje
napríklad doručenka.“ Vychádzajúc z citovanej časti prednesu právnej zástupkyne žalovaného má za to,

že ide len o účelové tvrdenie strany žalovaného, keďže vychádza len z odkazu na absenciu doručenky
v spise, pričom však zo samotného obsahu súdneho spisu je zrejmé, že táto výzva žalovanému
doručená bola. Sám žalovaný totiž na pojednávaní dňa 30.06.2021 predložil konajúcemu súdu z vlastnej
iniciatívy súbor listín (v počte 25 ks), ktoré mu mali byť v priebehu jeho rôznych záväzkových vzťahov
doručené a z ktorých žalovaný vyvodzoval, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní je v

celom rozsahu uhradená inému subjektu. Strana žalobcu sa k predloženým listinám písomne vyjadrila
dňa 11.08.2021. Medzi týmito listinami sa nachádzala aj predmetná výzva právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 30.07.2013, ktorou upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom
na túto skutočnosť, teda že sám žalovaný predložil do súdneho konania právnym predchodcom žalobcu
doručenú výzvu, považuje za preukázané, že mu táto výzva doručená bola. Žalobca predkladá súdu

právnym predchodcom žalobcu poskytnutý podací hárok, ktorý preukazuje, že predmetná výzva bola
dňa 31.07.2013 zaslaná žalovanému. S ohľadom na spôsob podania i cenu poštovej služby je zrejmé,
že ide o zásielku formou doporučeného listu 2. triedy (bez doručenky), preto vzhľadom na to, že nebola
vrátená právnemu predchodcovi ako neprevzatá v odbernej lehote, prípadne z iného dôvodu, máme
za preukázané, že doručovaná výzva bola žalovanému doručená. Žalobca považuje za preukázané, že

právny predchodca žalobcu nielenže zaslal, ale ako vyplýva vyššie uvedeného, predmetná výzva bola
žalovanému aj doručená, keďže ňou sám žalovaný disponuje a predložil ju do tohto konania ako listinný
dôkaz (hoci k iným skutočnostiam). S odkazom na vyššie uvedené, tak máme za to, že pohľadávka
žalobcu mu bola jeho právnym predchodcom platne postúpená a je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

14. Dňa 19.01.2024 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 21.12.2023 sú účelové, nakoľko z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s platením pravidelných mesačných splátok na
splatenie úveru už od mesiaca september 2009. V tomto zmysle, mal právny predchodca možnosť

využiť svoje právo už v decembri 2009 (v prípade, ak je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní), a to
úver mimoriadne zosplatniť. Žalovaný má za to, že týmto momentom začala právnemu predchodcovi
žalobcu plynúť premlčacia lehota na využitie práva úver mimoriadne zosplatniť, ktorá však uplynula v
decembri2012.Nakoľkovšakprávnypredchodcažalobcuvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveruažkudňu
02.09.2013, žalovaný má za to, že žalobca toto právo využil až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a

teda tento nárok je premlčaný. Právo na mimoriadne zosplatnenie úveru je taktiež majetkovým právom,
ktorébyvzmysleustanovenia§100ods.2Občianskehozákonníkamalopodliehaťtrojročnejpremlčacej
lehote. Žalovaný namietal skutočnosť, že medzi dobou, kedy prestal splácať úver a momentom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti prešli 4 roky. V prípade, ak by sa na oprávnenie banky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru neuplatňovala premlčacia lehota, banka by sa dostala do postavenia,

kedy by mohla kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, bez časového obmedzenia, čím by
dochádzalo k zjavnému oslabovaniu postavenia spotrebiteľa. Žalobca sa vo svojom vyjadrení rovnako
vyjadril i k absencii podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v tom zmysle, že právny
predchodcažalobcunepochybilazmluvaoúverepodstatnénáležitostiobsahuje,nakoľkovObchodnýchpodmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom, účinných ku dňu 01.07.2007 je odkaz na možnosť banky jednostranne
meniť výšku Úrokovej sadzby. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenia Obchodných podmienok, ktoré

konkretizujú dôvody eventuálnej zmeny úrokovej sadzby. Žalobca sa taktiež odvolával na skutočnosť,
že do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nebola žalovanému úroková sadzba zmenená. V tejto
súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že takýto výklad nie je možné použiť, nakoľko v zmysle uvedených
ustanovení Obchodných podmienok nie je možné určiť podmienky, za akých môže dôjsť k zmene
premenlivej úrokovej sadzby. Obchodné podmienky obsahujú iba úpravu dôvodov eventuálnej zmeny

úrokovej sadzby. Žalovaný taktiež poukazuje i na skutočnosť, že žalobca sa vo svojom vyjadrení nijako
nevysporiadal so skutočnosťou, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentoval ako index, tak i
referenčná sadzba, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Ku skutočnosti,
že k zmene úrokovej sadzby nedošlo žalovaný uvádza, že ide iba o konštatovanie žalobcu, ktoré je v
tomto prípade absolútne irelevantné, nakoľko v zmysle zákonom ustanovených podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, má banka povinnosť uviesť takéto informácie bez ohľadu na to či v

budúcnosti meniť úrokovú sadzbu bude alebo nie. Žalobca vo Vyjadrení zo dňa 21.12.2023 uviedol,
akým postupom právny predchodca vypočítal celkové náklady spojené s úverom. K uvedenému si
žalovaný dovoľuje uviesť, že aj napriek poskytnutiu výpočtu celkových nákladov spojených s úverom
od právneho predchodcu je zrejmé, že právny predchodca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pochybil, nakoľko v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch

účinného v čase uzatvorenia zmluvy je veriteľ povinný v zmluve uviesť výšku počet a termíny splátok
istiny a iných poplatkov. Z Vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.12.2023 síce vyplýva postup právneho
predchodcu žalobcu pri výpočte celkových nákladov spojených s úverom, avšak tento nekorešponduje
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorom absentuje napríklad iná výška poslednej 119. V spojení
so skutočnosťou, že žalobca nezaplatené riadne úroky vo výške 1.026,74 € špecifikoval ako samostatnú

časť žalovanej sumy, je zrejmé, že žalobca pri výpočte žalovanej sumy pochybil, nakoľko, na základe
Vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.12.2022, istina vo výške 4.184,33 € predstavuje výlučne iba istinu
vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez započítania nezaplatených riadnych úrokov. Táto
suma je však o 864,94 EUR vyššia ako suma, ktorú právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol,
a teda žalovaný má za to, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie nepreukázateľnej sumy. Je

nemysliteľné, aby žalobca žaloval vyššiu sumu pôvodnej istiny ako bola suma poskytnutá žalovanému
právnym predchodcom žalobcu v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe vyššie uvedených
skutočností má žalovaný za to, že preukázal, že žaloba je nedôvodná, nakoľko nárok žalobcu je
premlčaný, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala podstatné náležitosti a výška žalovanej sumy
je nesprávna.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
vyjadreniami účastníkov a ďalším obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

16. Dňa 02.06.2008 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym

predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V
úverovej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi spotrebný bezúčelový úver,
pričom dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky splatiť, platiť dohodnuté úroky a plniť
ďalšie povinnosti a podmienky vyplývajúce z úverovej zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a
úverových obchodných podmienok. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanému úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) s premenlivou úrokovou sadzbou úveru vo výške
11,75 % ročne, s výškou splátky 1.492,- Sk (49,53 Eur) mesačne, s počtom splátok 119, splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na deň 20.07.2008 a konečná splatnosť úveru 20.05.2018. Ročná percentuálna
miera nákladov bola účastníkmi dojednaná na 14,53 % a priemerná hodnota RPMN bola v rovnakej
výške. Celkové náklady spojené s úverom boli dohodnuté vo výške 81.107,80 Sk (2.692,29 Eur). Dňa

25.02.2009 uzatvoril veriteľ (právny predchodca žalobcu) so žalovaným Dodatok č. 1 k úverovej zmluve,
na základe ktorého sa dohodli, že výška splátky bude v období 02.03.2009 - 31.08.2009 v sume 0,00
Eur a od 01.09.2009 v sume 54,45 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti z úverovej zmluvy v spojení
s jej dodatkom neplnil riadne a včas, t. j. splátky poskytnutého úveru nesplácal v dohodnutej výške a
dohodnutých termínoch, čím sa dostal do omeškania so splácaním.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.18. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v
rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v
rozhodnom čase, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade
s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby
ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

22. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

23. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

24. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 27.09.2013 bola žalovaná pohľadávka
postúpená právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu, čo
žalobca listinne preukázal s tým, že súdu predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s
oznámením o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 11.10.2013, ktoré bolo adresované žalovanému.

Túto skutočnosť potvrdil súdu i pôvodný veriteľ žalovanej pohľadávky, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
listom doručeným súdu dňa 20.09.2021, v ktorom uviedla, že pohľadávku z úveru č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorá je predmetom tohto konania, postúpila žalobcovi vyššie uvedenou Zmluvou o postúpení
pohľadávok.

25. V nadväznosti na uvedené z toho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom spore. Pasívna vecná legitimácia prislúcha žalovanému ako dlžníkovi žalobcu zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 02.06.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

26. Súd pristúpil k skúmaniu námietky premlčania žalovaného nároku ako hmotnoprávnej námietky
vznesenej žalovaným.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník

stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený. Objektívny

právny stav je taký, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkapovinnosťčakaťsvyužitímprávanapredčasnézosplatneniepohľadávky(§565Občianskeho
zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a 15 a viac dní od upozornenia,
ale premlčacia doba sa začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta
Občianskeho zákonníka). Kým ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka reguluje začiatok plynutia

premlčacej doby a nie jej dĺžku, ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obmedzuje právo
veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Povedané inými
slovami z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne
od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže
svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky,

pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch.Tampodľa§53ods.9Občianskehozákonníkavovšeobecnostizačnepremlčaciadobaplynúť
prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101
Občianskeho zákonníka). Veriteľovi ale tým pádom zostanú na uplatnenie svojho práva na súde menej

ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby... (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/132/2021 z 15. decembra 2022).

32. Súd konštatuje, že námietka premlčania žalovaného nároku vznesená žalovaným v konaní, je
dôvodná a žalovaný nárok súd posúdil ako premlčaný. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s.,

oznámil dlžníkovi – žalovanému, že je so splácaním predmetnej pohľadávky v omeškaní ku dňu
30.06.2013 vo výške 2.091,06 EUR (a to už viac ako s tromi mesačnými splátkami) s príslušenstvom
a zároveň žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom
žalovaného zároveň poučil, že ak nedôjde k zaplateniu dlhu, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Následne pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu

02.09.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 03.09.2013, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 10.09.2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. Vychádzajúc
z citovaných zákonných ustanovení bolo dokázané, že dlh žalovaného sa stal zročným v celom rozsahu,
a to z dôvodu neuhradenia splátky dohodnutej v úverovej zmluve. Z rozpisu úhrad úveru žalovaným
predloženom v konaní žalobcom vyplýva, že žalovaný poslednú riadnu splátku realizoval v mesiaci

február 2009, resp. v zmysle dodatku k úverovej zmluve uzatvoreného medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru v mesiaci september 2009, kedy
uhradil splátku vo výške 15,01 EUR, pričom podľa predpisu splátok v zmysle uzatvoreného dodatku
k úverovej zmluve mal zaplatiť riadnu splátku v sume 54,45 EUR. Následne žalovaný realizoval splátky
nižšie, ako boli zmluvne dohodnuté, a teda k zosplatneniu celého dlhu mohlo v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami dôjsť pre nezaplatenie splátky nasledujúcej po splátke, ktorá realizovaná
bola, teda splátky za mesiac august 2009 (za tento mesiac si zmluvné strany dohodli splátku v sume
0,- EUR v súvislosti s odkladom splátok do tohto mesiaca). Súd sa nestotožnil s argumentáciou
právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný nárok nie je možné posúdiť ako premlčaný, pričom v zmysle
vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca si mohol nárok na súde uplatniť od

mesiaca október 2009 (vrátane), keďže k splátke úveru za mesiac september 2009 riadne nedošlo,
a táto nebola následnou úhradou ani doplatená žalovaným v plnej výške. V tomto prípade nie je
smerodajné, kedy pôvodný veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu celého zvyšku úveru, ale
podstatnou je skutočnosť, pre ktorú splátku sa predmetný úver stal (a stať sa mal) v celom rozsahusplatným, a to s poukazom na citované ustanovenia, ako i uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Trojročná premlčacia doba plynula odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda
od 21.10.2009, pričom táto uplynula dňom 20.10.2012. Žaloba bola súdu doručená až dňa 21.08.2015.

Ak by aj súd aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba by začala plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh, teda 3 mesiace od splátky za mesiac september 2009, t. j. veriteľ by si mohol
uplatniť nárok na zaplatenie dlhu na súde od 21.12.2009, pričom k uplynutiu premlčacej doby by došlo
dňom 20.12.2012, a aj v takomto prípade by bol predmetný žalovaný nárok premlčaný, nakoľko žaloba

bola súdu doručená až dňa 21.08.2015. Žalobca navyše vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
02.09.2013, čo sú takmer 4 roky odkedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením splátky, pre
ktorú sa mal zosplatniť celý zvyšok úveru, pričom podľa platnej právnej úpravy je premlčacia doba
trojročná, teda akceptovaním takéhoto konania veriteľa - banky by došlo k právnemu znevýhodneniu
žalovaného ako spotrebiteľa - slabšej strany. V nadväznosti na uvedené skutočnosti s poukazom na
vznesenú námietku premlčania súd posúdil žalovaný nárok ako premlčaný.

33. Súd dopĺňa, že podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu mal skúmať i ďalšie hmotnoprávne
námietky vznesené v konaní, a to námietku splatenia celého úveru vznesenú žalovaným, pričom súd
konštatuje, že z vyjadrenia pôvodného veriteľa doručeného súdu dňa 20.09.2021 vyplýva, že žalovaný
realizoval iba čiastočné úhrady, ktoré boli v nízkych sumách, nezodpovedali ani výške dohodnutej

anuitnej splátky na základe úverovej zmluvy. S poukazom na námietku, že pohľadávka bola postúpená
inému subjektu ako žalobcovi, súd zisťoval od spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., či v danej veci
nedošlo k duplicitnému postúpeniu pohľadávky. Uvedená spoločnosť doručila súdu dňa 13.09.2021
svoje vyjadrenie k veci, že nimi vymáhaná pohľadávka voči dlžníkovi, ktorým je aj v ich prípade žalovaný,
pochádza z iného právneho titulu – Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 07.04.2004 č. XXXXXXXXX,

pričom k postúpeniu tejto pohľadávky došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX dňa
27.06.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. Ide teda o preukázateľne inú pohľadávku, ako je predmetná pohľadávka vymáhaná
v tomto konaní. Tunajší súd ďalej zisťoval od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. okolnosti týkajúce
sa danej pohľadávky, pričom táto potvrdila, že predmetná pohľadávka bola postúpená žalobcovi,

pričom pred postúpením bola vymáhaná v rámci mandátnej správy spoločnosťou BL Consulting od
16.02.2010 a dňa 15.03.2011 bola zverená do mandátnej správy spoločnosti Cash Collectors, teda
dlh žalovaného bol evidovaný a žalovaný bol tiež vyzývaný na jeho zaplatenie. Súdu bol predložený
i výpis z úverového účtu, pričom z tohto je zrejmé, že s splneniu celého dlhu, resp. pohľadávky žalobcu,
nedošlo. Súd preto tvrdenia žalovaného ohľadom zaplatenia žalovaného dlhu posúdil ako irelevantné

a zjavne nedôvodné, nakoľko k zaplateniu žalovanej pohľadávky nedošlo. Istina pohľadávky bola v sume
100.000,-Sk(3.319,39EUR).Celkovénákladyžalovanéhosposkytnutýmúverombolivsume81.107,80
Sk (2.692,29 EUR). To znamená, že žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovú
sumu 6.011,68 EUR. Na čiastočných úhradách žalovaný zaplatil veriteľovi celkovo 916,25 EUR, čo
vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu. Žalovaný mal teda voči veriteľovi dlh v sume 5.095,43

EUR (bez úrokov z omeškania).

34. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

35. Súd posudzoval i námietku žalovaného vznesenú v podanom odvolaní proti rozsudku tunajšieho
súdu,žeúverovázmluvaneobsahujevšetkynáležitostipredpokladanéustanovením§4ods.2zákonač.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Súd konštatuje,
že v úverovej zmluve absentuje uplatnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona,
a to aj napriek skutočnosti, že v zmluve bola stranami dojednaná výška splátok v sume 1.492,- Sk
(49,53 EUR), ktorá bola Dodatkom k úverovej zmluve dohodnutá medzi stranami na sumu 54,45 EUR
od 01.09.2009, bol dojednaný počet mesačných splátok v počte 119 a tiež termíny mesačných splátok

splatnýchk20.dňuvmesiaci,počnúc20.07.2008akončiac20.05.2018.Vpredmetnomustanovenívšak
zákon vyžaduje i rozdelenie mesačných splátok na istinu, úroky a iné poplatky, teda ide o samostatnú
amortizačnú tabuľku (splátkový kalendár), z ktorej je zrejmé započítanie výšky istiny, úrokov a iných
poplatkov na tú-ktorú mesačnú splátku, pričom toto číselné rozdelenie sa od počiatočnej splátky po
konečnú značne líši. Táto žalovanému vystavená a odovzdaná nebola, resp. žalobca doposiaľ takýto

dôkaz súdu nepredložil, preto má súd za preukázané, že v úverovej zmluve táto zákonná náležitosť
absentuje, čo má v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona za následok sankciu, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade by bol teda žalovaný povinný vrátiť veriteľovi iba istinu
poskytnutého úveru vo výške 3.319,39 EUR, pričom je zrejmé, že žalovaný na úhradách dlhu zaplatil
916,25 EUR, a teda v prípade, že by pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, žalovaný by bol povinný

zaplatiť žalobcovi zvyšných 2.403,14 EUR.

36. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 4 ods. 2 písm. h) 258/2001 Z. z., a síce v úverovej zmluve absentuje podstatná zákonná náležitosť –
podmienky zmeny úrokovej sadzby, ako aj index či referenčná sadzba, pričom žalobca nepreukázal, že

by táto náležitosť mala byť splnená, iba odkázal na Obchodné podmienky banky, v ktorých sa uvádza,
že veriteľ je oprávnený jednostranne meniť úrokovú sadzbu v závislosti od zmeny rizikovosti úverového
vzťahu, pričom absentuje i spôsob a rámec zmeny, a preto sa táto zmluvná podmienka považuje
za absentujúcu/nesplnenú. Taktiež neboli splnené podmienky definované ustanovením § 4 ods. 2
písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., a síce celková výška nákladov uvedená v úverovej zmluve pôsobí

prinajmenšom mätúco, nakoľko matematickým výpočtom výšky mesačnej splátky a počtu splátok nie je
možné dospieť k sume uvedenej v úverovej zmluve, a to ani po započítaní spracovateľského poplatku,
prípadne poplatkov za správu úveru, preto má súd túto zákonnú podmienku za taktiež nesplnenú.
Súd nemá za preukázané, že právny predchodca žalobcu skúmal schopnosť žalovaného splácať úver,
nakoľko táto skutočnosť nemá preukázaný právny podklad v spisovej matérii, vykonanom dokazovaní

a následne zistenom skutkovom stave. Namietaná aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, nakoľko
súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalovanému
oznámil listom zo dňa 03.09.2013, pričom k tomuto dôkazu pripojil i doručenku podpísanú a odovzdanú
žalovanémudňa10.09.2013arovnakovkonanípreukázalpostúpeniežalovanejpohľadávkynažalobcu.

37. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %

a v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %,
nakoľko žalovaný sa v odvolacom konaní úspešne domohol toho, čo svojím odvolaním žiadal, a síce
zrušenie pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.