Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200071
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyne spravodajkyne), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., vo veci žalobcu: DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36 391 000, so sídlom Kálov 356, 010
01 Žilina, právne zastúpeného: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895,
so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 531050/2020 z 18. novembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30 S 29/2021-124 z 31. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30 S
29/2021-124 z 31. augusta 2022 a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty(ďalejaj„DPH“)zazdaňovacieobdobiejanuáraždecember2016.Zdaňovejkontrolyzameranej
na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol č. 100072551/2019 zo 7. januára 2019 (ďalej
aj „protokol“), ktorý správca dane zaslal žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným

v protokole a to v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca k zisteniam uvedeným v
protokole nepredložil žiadne vyjadrenie ani iné dôkazy.
2. Po zrušení prvotného rozhodnutia Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č.
100610957/2019 z 11. marca 2019 rozhodnutím žalovaného č. 102199995/2019 z 19. septembra 2019
z dôvodu zmiešania inštitútu zneužitia práva a ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, správca dane
rozhodnutím č. 209677/2020 zo 7. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 786,77
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovarov a služieb od
dodávateľov - tuzemských spoločností:
· TALUX, s.r.o., (predmet dodania: čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za mesiac
10/2016),
· Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. /skrátene IVAS/, (predmet dodania: IT služby, t. j. servis a

konzultačné služby v oblasti IT za mesiac 10/2016 a IT služby na pobočkách za mesiac 10/2016),
(ďalej aj „deklarovaní dodávatelia“), a to z titulu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona
o DPH.4. Správca dane k dodávateľovi TALUX, s.r.o. uviedol, že čistiace a upratovacie práce na pobočkách
žalobcu boli fakturované v zmysle zmluvy o dielo z 31. marca 2009, podľa ktorej mali byť tieto práce
vykonávané v priestoroch pobočiek žalobcu 5 krát v týždni v rozsahu 1 hodiny. Ďalej skonštatoval,

že z výsluchu konateľa dodávateľskej spoločnosti TALUX, s.r.o. mal za preukázané, že služby boli
vykonávané operatívne a neboli realizované tak, ako bolo uvedené na vystavených faktúrach a ani
v zmluve o dielo z 31. marca 2009. Následne vo vyrubovacom konaní vo vyjadrení z 22. novembra
2019 žalobca sám uviedol, že čistiace a upratovacie práce na pobočkách v Trnave, Nitre, Trenčíne,
Košiciach a Prešove od roku 2013 vykonávali vlastnými zamestnancami, pretože to bolo rentabilnejšie

a dodávateľská spoločnosť TALUX, s.r.o. vykonávala spomínané práce len na pobočke v Žiline a v
priestoroch centrály v Žiline. Správca dane ďalej uviedol, že uvedené nie je však v súlade s predloženými
dokladmi, pretože po tzv. ústnej dohode, ako to žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, nedošlo k zníženiu
fakturovanej ceny, ktorá sa od roku 2011 nemenila a zostala rovnaká tak, ako to je uvedené v dodatku č.
1 z 30. septembra 2011. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal aj viaceré výpovede
konateľa dodávateľskej spoločnosti TALUX, s.r.o., z ktorých vyplynuli viaceré nezrovnalosti, avšak v

opakovanej výpovedi dodávku predmetných služieb napokon nepotvrdil. Správca dane skonštatoval,
že vypočul aj svedkyňu p. O., ktorá mala spomínané práce skutočne vykonať. Táto svedkyňa taktiež
potvrdila, že v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce vykonávala len na centrále žalobcu
na adrese Kálov v Žiline, na pobočkách však práce nevykonávala a ani ich neprideľovala žiadnemu
podriadenémuzamestnancovi.VzhľadomnavýpoveďkonateľadodávateľskejspoločnostiTALUX,s.r.o.,

výpoveď svedkyne p. O. a samotné vyjadrenie žalobcu, správca dane uzavrel, že čistiace a upratovacie
služby skutočne dodané neboli a žalobcovi tak z nich nevzniklo právo na odpočítanie DPH.
5. Správca dane k dodávateľovi Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. /skrátene IVAS/ uviedol, že
vykonal šetrenie na strane tohto dodávateľa, o čom následne spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní
zo 17. septembra 2018. V zmysle tejto zápisnice konateľ dodávateľskej spoločnosti IVAS uviedol, že

konzultačné práce boli vykonávané na jednotlivých pracoviskách žalobcu, t. j. v rámci pobočiek a hlavne
v Žiline. Predmetom prác malo byť mesačné vykonávanie profylartiky. V zmysle predložených dokladov
mali byť tieto práce vykonávané v subdodávke spoločnosťami BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts &
Craft s. r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. a p. Beátou Tvrdou. Konateľ
dodávateľskej spoločnosti IVAS ďalej uviedol, že sa realizovali aj práce nad rámec, ktoré však boli

dohodnuté pravidelne, pričom predmetom týchto prác boli práce softwarového typu realizované raz
za štvrťrok, išlo o práce vo väčšom rozsahu, t. j. hĺbková kontrola. Správca dane opätovne vypočul
konateľa dodávateľskej spoločnosti IVAS a ten uviedol, že subdodávateľské spoločnosti vyššie uvedené
mali vykonávať servis systémov Windows, Linux, internet a webové rozhranie, čo podľa správcu dane
však nekorešpondovalo s jeho vyjadrením v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo 17. septembra 2018.

Správca dane tiež uviedol, že svedok následne nevedel uviesť, kto predmetné IT služby vykonal, akým
spôsobom boli služby kontroly komunikácie a internetovej siete vykonané a čo všetko bolo predmetom
preverovaných IT služieb. Svedok ďalej tiež nevedel uviesť, kto evidoval príchody a odchody osôb
vykonávajúcich IT servis, kto a kedy predmetné služby za odberateľa preberal a zároveň sa nevedel
vyjadriť ani ku skutočnosti, na akých počítačoch boli predmetné IT služby vykonávané.

6. Správca dane skonštatoval, že v prípade pochybností je oprávnený preverovať celý tok deklarovaných
služieb, a tak preveroval aj subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti IVAS, aby preveril všetky
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane zo získaných informácií dostupných
z informačného systému finančnej správy zistil, že BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s.
r. o., PHARMDATE s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. sú nekontaktné spoločnosti, ktoré

so správcom dane nespolupracujú. Správca dane využil údaje deklarované týmito subdodávateľskými
spoločnosťami v podaných kontrolných výkazoch k DPH, kde predmetné subdodávateľské spoločnosti
uviedli ako dodávateľov ďalšie spoločnosti. Správca dane predmetné potenciálne subdodávateľské
spoločnosti kontaktoval a uviedol, že tieto spoločnosti nedodávali žiaden tovar ani služby, ktorých
konečným odberateľom mal byť žalobca. Správca dane predvolal aj konateľku medzičasom zaniknutej

subdodávateľskej spoločnosti BETAMAK s. r. o., ktorá však odmietla vypovedať, nakoľko by si svojou
výpoveďou, vzhľadom na časový odstup, mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.
7. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal aj na výpoveď IT zamestnanca, resp. správcu
počítačovej siete - administrátora žalobcu p. B., ktorý uviedol, že mal vedomosť o spoločnostiach, ktoré
mali prístupy v súvislosti s dodávkou IT služieb, a to aj vzdialene, a aj prístupy priamo k počítačom

žalobcu. Svedok uviedol, že sprístupnenie prístupov schvaľovali konatelia žalobcu a následne sa
pripravilo spojenie, ktoré bolo dodávateľom odovzdané. Prístup mala podľa neho spoločnosť KODAS,
FG, FELISS, majiteľ spoločnosti a spoločnosť FANDS. S dodávateľskou spoločnosťou IVAS neprišiel
do kontaktu, predmetné si riešil majiteľ žalobcu, táto spoločnosť mala podľa svedka p. B. riešiť správumailového serveru, za ktorú však ako uviedol správca dane, mal podľa pracovnej náplne zodpovedať
práve svedok p. B..
8. Správca dane v súhrne zhodnotil, že výpovede všetkých svedkov vo vzťahu k dodávateľskej

spoločnosti IVAS boli protichodné a nezhodovali sa v predmete dodávaných služieb a spôsobe ich
dodania. Dodal, že dodávateľská spoločnosť IVAS bola do Obchodného registra Slovenskej republiky
(ďalej len „Obchodný register SR“) zapísaná 22. marca 2006 a počítačové služby jej boli ako predmet
činnosti zapísané do Obchodného registra SR až 3. marca 2009. Zmluva o dielo, ktorú žalobca s
dodávateľskou spoločnosťou IVAS uzavrel nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma

zmluvnými stranami, t. j. 2. januára 2009. Žalobca tak predmetnú zmluvu s dodávateľskou spoločnosťou
IVAS uzavrel ešte v čase, keď spoločnosť IVAS nemala potrebnú činnosť zapísanú v predmete činnosti v
Obchodnom registri SR. Spoločnosť IVAS nemala s výkonom dohodnutých činností žiadne skúsenosti a
výkon týchto činností, napriek dojednaným podmienkam, mala preniesť v celom rozsahu na tretie osoby.
Podľa správcu dane je preto viac ako neobvyklé, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť predmetnú zmluvu o
dielo a dohodol vykonávanie činnosti nad rámec tejto zmluvy práve so spoločnosťou IVAS. Na základe

všetkých uvedených zistení tak správca dane uzavrel, že materiálna existencia zdaniteľných plnení a
vznik daňovej povinnosti sa z titulu dodania služieb deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou IVAS v
zmysle sporných faktúr nepreukázala a žalobcovi tak nevzniklo právo na odpočítanie dane.
9. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 531050/2020 z 18. novembra 2020 (ďalej aj
„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane

podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom
a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúr od
deklarovaných dodávateľov.
10. V odôvodnení dodal, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise okrem iného
vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť IVAS realizáciu IT služieb v mesiaci október 2016 preniesla

na subdodávateľskú spoločnosť BETAMAK s. r. o. Postup spoločnosti BETAMAK s. r. o. sa správcovi
dane nepodarilo zistiť, avšak počítačové služby mala ako predmet činnosti v Obchodnom registri SR
zapísané až od 31. decembra 2015 a v rokoch 2015 až 2017 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
U spoločnosti BETAMAK s. r. o. je teda podľa žalovaného zrejmé, že v čase, keď si ju spoločnosť
IVAS vybrala za subdodávateľa predmetných plnení (január 2016), ktoré následne fakturovala žalobcovi,

neposkytovala spoločnosť BETAMAK s. r. o. IT služby nikomu inému a nedisponovala ani vlastnými
zamestnancami, ktorí by mohli IT služby za spoločnosť BETAMAK s. r. o. realizovať. V tejto súvislosti tak
žalovanýkonštatoval,žeinformáciu,ktovskutočnostizrealizovalpredmetnéplnenianeuviedolsprávcovi
dane ani žalobca, ktorý touto informáciu mal disponovať, ako to vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti
IVAS. Žalovaný dodal, že správca dane vyzval možných subdodávateľov spoločnosti BETAMAK s. r.

o., pričom nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by bolo určené pre
žalobcu. Podľa žalovaného sa tak nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení v reťazci BETAMAK s.
r. o. › IVAS › žalobca.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
11. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného mimoriadne rozsiahlu a nie úplne prehľadne

koncipovanú správnu žalobu (pozn. kasačného súdu správna žaloba mala 296 odsekov na 59 stranách),
ktorej Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 30 S 29/2021-124 z 31. augusta
2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vyhovel, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
12. Námietky žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný sa

nevysporiadal s judikatúrou súdov, ktorú žalobca označil v odvolaní, ako aj s absenciou zdôvodnenia
o neúčelnosti dôkazných návrhov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Mal za to, že hoci žalobca
v odvolaní k napadnutému rozhodnutiu poukázal na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
súd“) a Ústavného súdu Českej republiky, nekonkretizoval ako sa závery uvedených súdov týkajú

preskúmavanej veci. K námietke neúčelnosti dôkazných návrhov správny súd uviedol, že taktiež
postráda atribút konkrétnosti, pretože z nej nie je zrejmé, ktoré navrhované dôkazy mal žalovaný
považovať za neúčelné. Správny súd dokonca ani z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
nezistil, že by žalovaný uvádzaný záver konštatoval v dôvodoch rozhodnutia.
13. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal

s vykonanými výsluchmi svedkov p. O. zo 4. februára 2020 a p. I. z 11. októbra 2018. Správny súd
skonštatoval, že zhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného
dokazovania rozhodne podľa mienky správneho súdu nebolo možné považovať za nepreskúmateľné,
resp. arbitrárne odôvodnenie správneho orgánu. Podľa správneho súdu uvedené závery platia obdobneaj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením od IVAS. Správca dane
dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikoval pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného
dokazovania a identifikoval dôvody, pre ktoré výpoveď svedka p. I., ako aj p. B., nie je spôsobilá

preukázať dodanie fakturovaného plnenia.
14. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo
Výzve z 23. októbra 2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, vyjadrení a dokladov, ktoré
neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania
za preverované zdaňovacie obdobia, pričom svoju požiadavku nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval

a podľa žalobcu bola predmetná výzva neurčitá. Správny súd vo vzťahu k tomu konštatoval, že
zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať
daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované zdaniteľné plnenie.
Dôkazné bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane, ale daňový
subjekt. Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov
predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je

opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie
správcu dane.
15. Správny súd však vyhodnotil ako dôvodnú procesnú námietku žalobcu, že žalovaný prijal
nepreskúmateľný záver poukazujúc na výzvy subdodávateľským spoločnostiam s tým, že sa jednalo
prevažneonekontaktnéspoločnosti,atiektoréodpovedali,poprelidodanieplneníurčenýchprežalobcu.

Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré žalovaný na str.
14 rozhodnutia odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. V administratívnom
spise sa nachádzajú len výzvy spoločnostiam Podháj, PHARMADATE, AI TEK, ČEKOSTAV, NB TEL.
Ostatné žalovaným označené výzvy v administratívnom spise chýbajú. Z obsahu výziev, ktoré tvoria
súčasť predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že správca dane žiadal len o poskytnutie

listinných podkladov tretie subjekty. Správnemu súdu nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal
subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považoval
správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne subdodávateľské
spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“.
16. Správny súd pokračoval, že v danom prípade je okolnosť, či správca dane subdodávateľom

adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj o výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je
závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu
svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie. Podľa správneho súdu je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ
správca dane prípadne ním dožiadané iné finančné orgány vykonávajú v rámci daňovej kontroly miestne

zisťovanie, resp. ústne pojednávanie u iných daňových subjektov bez výsluchu svedka (resp. znalca),
pretože pri miestnom zisťovaní, resp. ústnom pojednávaní sú správcovi dane predkladané len napr.
účtovné záznamy a sú správcovi dane dožiadaným finančným orgánom poskytnuté len kópie týchto
dokladov a objektívne zistenia o daňovom subjekte, u ktorého sa vykonáva miestne zisťovanie, nie
je za takejto situácie splnená podmienka pre uplatnenie práva daňového subjektu v zmysle cit. § 25

ods. 4 Daňového poriadku, t. j. práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, resp. právo byť
prítomný pri samotnom miestnom zisťovaní, resp. ústnom pojednávaní. Rovnaké závery platia aj pre
skutkovú situáciu, keď určitý daňový subjekt, napr. v rámci dožiadania (resp. na základe priamej výzvy
správcu dane adresovanej daňovému subjektu) nebol vypočutý ako svedok a iba poskytol správcovi
dane doklady zo svojho účtovníctva, resp. iné jemu dostupné doklady potrebné na účely daňovej

kontroly.
17. K vznesenej procesnej námietke, že bolo porušené právo žalobcu byť prítomný pri výsluchu
svedka tak správny súd uzavrel, že zodpovedať ju je predčasné, pretože tomu bráni neúplnosť
správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované
subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí),

ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
(žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti
„odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak

v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností
dovodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov
predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie
plnenia dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Vo svetle zistených skutočností tak správny súdskonštatoval, že v prejednávanej veci bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou
súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia, aj procesné právo žalobcu byť oboznámený s
podkladmi rozhodnutia, a to tými, na ktoré žalovaný odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak

netvoria súčasť administratívneho spisu.
18. Záverom správny súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné aj
z dôvodu, že z jeho obsahu nebolo možné ustáliť z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť
informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti
(nespolupráci) subdodávateľov vychádzal. Správnemu súdu nebolo zrejmé, akú štruktúru má

„informačný systém finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený. V tomto smere tak bolo podľa
neho porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou súčasťou ktorého je preskúmateľné
odôvodnenie rozhodnutia. Rovnako tak možno konštatovať porušenie práva žalobcu, oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia, ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované a správny súd ani
nezistil, že by mali tvoriť obsah administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený skutkový záver
žalovaného vyplýval. Podľa správneho súdu, je potrebné si uvedomiť, že účastník konania musí mať

vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich
interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom prípade mal možnosť daňový subjekt oboznámiť
sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci subdodávateľov. Dodal, že až pri
poskytnutí možnosti daňovému subjektu oboznámiť sa s obsahom dôkazného prostriedku, by mohol
daňový subjekt realizovať účinne svoje právo vzniesť prípadné návrhy na doplnenie dokazovania,

vyjadriť sa k správnosti skutkových záverov správcu dane vyvodených z označených dôkazov, atď.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
19. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú
sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť správnemu

súdu na ďalšie konanie.
20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila
dodávateľská spoločnosť IVAS mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti
NLT spol. s r. o. (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o. (obdobie december
2015), BETAMAK s. r. o. (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft s. r. o. (obdobia máj 2017 až

júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r. o. (obdobie september 2017), Carera
s. r. o. (obdobie október 2017). Z podaných kontrolných výkazov žalovaný zároveň zistil existenciu
ďalších možných subdodávateľov. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni
obchodu (úroveň možných subdodávateľov a ich subdodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov -
p. Tvrdý, konateľ v zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o. a Carera s. r. o., p. Tvrdá - konateľka

v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., a tiež zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp.
vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp.
ich subdodávateľov. Žalovaný uznal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca
dane vykonal, avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až
október 2017. Urobil tak z dôvodu komplexnosti uvádzaných informácií a vytvorenia celkového obrazu

o samotnej dodávateľskej spoločnosti IVAS.
21. Správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia
predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. Za zdaňovacie
obdobie október 2016 sa jednalo o subdodávateľa BETAMAK s. r. o. (čo je aj uvedené v rozhodnutí
žalovaného na str. 18), a preto boli správcom dane predložené doklady, ktoré mali vzťah k uvedenému

subdodávateľovi. V prípade ostatných subdodávateľov označených v bode 20 tohto rozsudku, správca
dane predložil v príslušných jednotlivých administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah
k týmto subdodávateľom. Uvedená skutočnosť mala byť správnemu súdu známa, pretože v jednom
termíne správny súd totiž rozhodol o viacerých zdaňovacích obdobiach žalobcu, a preto mal mať aj
vedomosť o jednotlivých dôkazoch viažucich sa ku konkrétnym subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu

má žalovaný zato, že v predloženom administratívnom spise sa teda nachádzali všetky dôkazy, ktoré
sa vzťahovali k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu (október 2016).
22. K tvrdeniam správneho súdu ohľadom informácií získaných z Obchodného registra SR a
informačného systému finančnej správy sťažovateľ uviedol, že konštatovanie správneho orgánu, že
subdodávateľské spoločnosti IVAS boli nekontaktné a nespolupracovali, sa odvíjalo najmä z údajov z

Obchodného registra SR, podľa ktorých spoločnosti BETAMAK s. r. o., NLT spol. s r. o., PHARMADATE
s. r. o. a Arts & Craft s. r. o., sú zaniknutými spoločnosťami. Spoločnosť Carera s. r. o. bola
zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu a spoločnosť SC OBISTA s. r. o.
nemala činnosť poskytovania počítačových služieb zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmetpodnikania.Skutočnosť,žesprávcadaneaanisťažovateľneuviedlipodrobnéinformáciezinformačného
systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali, že uvedené subjekty boli nekontaktné a
nespolupracovali, nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

23. Sťažovateľ na záver podotkol, že v prípade žalobcu sa jednalo o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré
sú na rovnakom právnom základe. Vytýkané dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť,
že obchodný vzťah na posudzovanom stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou
IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Sťažovateľ mal za
to, že ani prípadne ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre

žalobcu. V prípade, ak správny súd mal pochybnosti mohol sťažovateľa vyzvať na ich odstránenie v
rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania.
24. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm. e)
SSP ako celok odmietnuť, eventuálne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa stotožnil
s rozsudkom správneho súdu.
25. Podľa žalobcu kasačná sťažnosť nemá náležitosti ustanovené Správny súdnym poriadkom a

rovnako tak absentujú i kasačné dôvody, ich vymedzenie a zdôvodnenie. Sťažovateľom prezentované
výhrady voči napadnutému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a nie právneho charakteru, pričom
sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a tiež neuviedol, ako mal
správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou vadou podanej kasačnej sťažnosti.
Podľa žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré sú z jeho strany v kasačnej

sťažnosti zopakované, dostatočne právne a zákonným spôsobom vysporiadal.
26.Žalobcoviniejezrejmé,akomôžebyťabsencianeúplnéhoadministratívnehospisuospravedlniteľná,
tak ako sa to snaží navodiť sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie, že správny súd
disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom
dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015 do októbra

2017. Neúplnosť administratívneho spisu podľa žalobcu nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani
prenášaním povinností na žalobcu, keď ten mal podľa sťažovateľa možnosť, v prípade akýchkoľvek
pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov správcu dane. Zároveň
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 30/2014 zo 17. februára 2015 ohľadne aplikácie
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj rozsudky sp. zn. 7 Sžo 77/2016 z 28. júna 2018, sp. zn. 1

Sžfk 12/2016 z 20. februára 2018, sp. zn. 5 Sžfk 52/2017 zo 4. decembra 2018 a sp. zn. 5 Sžfk 46/2016
z 13. decembra 2017.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
27.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny
súd“ alebo „kasačný súd“) 18. novembra 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená piatemu senátu

Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite Filovej.
Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia
č.5bolavecprerozdelenádoôsmehosenátuNajvyššiehosprávnehosúdu,ktorýonejrozhodolvzložení
uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
28. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP

v znení účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná.
29. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia už boli skutkovo a právne obdobné

veci žalobcu vedené pod sp. zn. 4 Sfk 100/2022 (zdaňovacie obdobie máj 2016), sp. zn. 4 Sfk
101/2022 (zdaňovacie obdobie január 2017) obe z 20. júna 2024 a sp. zn. 2 Sfk 84/2022 (zdaňovacie
obdobie august 2016), sp. zn. 5 Sfk 84/2022 (zdaňovacie obdobie november 2016) obe z 27. júna
2024, pričom rozdielnosť s prejednávanou vecou spočíva len v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie
obdobia, avšak predmetné veci sa týkali rovnakej subdodávateľskej spoločnosti BETAMAK s. r. o. s

obdobne odôvodnenými rozhodnutiami finančných orgánov, ktoré žalobca napádal do značnej miery
totožnými žalobami s rovnakými žalobnými bodmi a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach uplatnil
rovnakú argumentáciu ako v tu prejednávanej veci. V uvedených veciach kasačný súd kasačným
sťažnostiam sťažovateľa vyhovel.
30. Kasačný súd preto v súlade s postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na

odôvodnenie rozsudku sp. zn. 4 Sfk 100/2022 z 20. júna 2024 (zdaňovacie obdobie máj 2016), s ktorým
sa v celom rozsahu stotožnil a neidentifikoval žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od tejto argumentácie
odchýliť preto uvádza vybrané časti:„37. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na základe jeho
nepreskúmateľnosti, konkrétne pre neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu,
ako aj z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok

dôvodov a nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd v posúdení prejednávanej veci
a v rozsahu kasačných námietok zameral na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a správcu dane v kontexte právneho posúdenia správneho súdu.
38. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom v tejto súvislosti musí konštatovať, že

neidentifikoval nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí.
39. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje
ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu
je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch,
v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje,
že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto

je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti,
resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo
je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam
procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie

nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov,
pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,
publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011
a iné).

40. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také
vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,
je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre

konanie podstatnou otázkou, či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.
41. Kasačný súd konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré by mali zapríčiniť
nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa v tomto rozhodnutí nenachádza. Podľa názoru kasačného
súdu, sťažovateľ (rovnako ako správca dane) sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo, dôkladne a rozsiahlo popísali zistený

skutkový stav, riadne vyhodnotili predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadali aj so všetkými
námietkami žalobcu. Závery sťažovateľa majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že
správca dane žalobcu so všetkými zisteniami priebežne oboznamoval, žalobca nahliadol do spisu a
vyhotovilsiznichfotokópie,tedasaknimmoholvyjadriťataktiežžalobcuriadneinformovalovýsluchoch
svedkov. Správca dane zároveň postupoval správne pokiaľ si zabezpečil všetky relevantné informácie

a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a zároveň prihliadol na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.
42. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa mala
byť podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu
dane subdodávateľským spoločnostiam, a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené

subjektyžiadal.Kasačnýsúdkuvedenémutvrdeniusprávnehosúduuvádza,ževšetkytvrdeniaaprávne
úvahy sťažovateľa sú v jeho rozhodnutí jasne uvedené a majú oporu v administratívnom spise, rovnako
ako aj predmetné výzvy správcu dane rozhodné v prejednávanej veci.
43. Sťažovateľ dôvodne v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane v prípade predložených
administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali

konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. V prejednávanom zdaňovacom období máj 2016
sa konkrétne jednalo o subdodávateľa BETAMAK s. r. o., čo podľa kasačného súdu sťažovateľ v
napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 18 napadnutého rozhodnutia sťažovateľa). Pozn.
kasačného súdu v prejednávanej veci ide o rovnakú stranu napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Z uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane založené listiny, ktoré sa

týkali uvedených subdodávateľov v konkrétnom zdaňovacom období. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom
rozhodnutí (rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy žalobcu a dodávateľa s ďalšími
subdodávateľmi za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy
týmto subdodávateľom adresované za tieto obdobia, uvedené rozhodne nezakladá nepreskúmateľnosťnapadnutého rozhodnutia sťažovateľa. V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý
podotkol, že uvedené tvrdenia sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému
ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi, ako aj o dodávateľovi, ktorý bol deklarovaným

dodávateľom žalobcu v rámci kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v roku 2016. Uvedená skutočnosť
má svoje opodstatnenie najmä z dôvodu, že pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 bol
vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100072551/2019 zo dňa 08.01.2019.
44. Kasačný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane a aj sťažovateľ vo svojich
rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že uvedení subdodávatelia sú len potencionálnymi dodávateľmi už

označeného subdodávateľa žalobcu BETAMAK s. r. o. (kde konateľka odmietla vypovedať z dôvodu, že
si môže privodiť trestné stíhanie), ktorých označil len na základe podaných kontrolných výkazov k dani z
pridanej hodnoty, prípadne subdodávateľom dodávateľa IVAS s.r.o. Správca dane sa však aj s uvedenou
skutočnosťou riadne vysporiadal a doplnil dokazovanie, čím sa snažil o objasnenie skutočného
obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom, jeho dodávateľom alebo subdodávateľom.
45. Zároveň kasačný súd podotýka, že v kontexte vyššie uvedeného, je z obsahu výziev, ktoré správca

dane adresoval daným potencionálnym subdodávateľom kasačnému súdu zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane uvedené subjekty žiadal a rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že žiadna z
uvedených spoločností nepotvrdila obchodný vzťah so spoločnosťou BETAMAK s.r.o. alebo priamo s
dodávateľom žalobcu, ktorý by bol rozhodný pre prejednávanú vec. Na základe uvedeného, kasačný
súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne

prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené,
rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania. V tomto prípade by tak požiadavka vymenovania spoločností, ktoré neodpovedali
na výzvu správcu dane a vymenovanie spoločností, ktoré na výzvu správcu dane odpovedali (s

odpoveďou, že s dodávateľom žalobcu ako ani so samotným žalobcom neobchodovali) bolo len
formálnymzopakovanímtvrdeníužprezentovanýchsprávcomdaneasťažovateľomvichrozhodnutiach,
obzvlášť keď všetky relevantné výzvy sú obsahom predloženého administratívneho spisu, s ktorým sa
žalobca mal možnosť oboznámiť. Uvedené platí aj k tvrdeniu správneho súdu ohľadne nekontaktnosti
potencionálnych subdodávateľov žalobcu. Kasačnému súdu je totiž z napadnutého rozhodnutia

sťažovateľa zrejmé, na základe akých skutočností dospel sťažovateľ k záveru o nespolupráci a
nekontaktnosti uvedených spoločností, a to v súvislosti s ďalšími zisteniami vyplývajúcimi z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľa (údaje z Obchodného registra SR ako aj informácie z informačného
systému finančnej správy).
46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci,
čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve

správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní,
aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné
postupovať.
47. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal priebeh konania ako aj vykonané

dokazovanie, pričom neopomenul vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené
žalobcom. Za účelom preverenia tvrdení a dôkazov predložených žalobcom následne sťažovateľ
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadne vysporiadal aj s dôkazmi získanými z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov, teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania v rámci daňového konania a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového

poriadku.
48. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných
subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39
uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly
neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky

to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby
ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej
kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä
protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“
49. Kasačný súd ďalej konštatuje, že zápisnice o výsluchu svedkov získané z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov sú rovnako súčasťou administratívneho spisu. Žalobca tak mal možnosť
sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť. Aj v tomto smere

je tak tvrdenie správneho súdu o neúplnosti administratívneho spisu nedôvodné. Správca dane
vykonal rozsiahle dokazovanie nad rozsah skutočností tvrdených/ deklarovaných žalobcom, jeho
priamym dodávateľom ako aj subdodávateľom, obzvlášť keď správca dane svoje rozhodnutie založil na
spochybnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v
rámci vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Dôkazné
bremeno je v takomto prípade v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný

preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu
skutočne vznikol.
50. S ohľadom na už uvedené musí kasačný súd konštatovať, že rozhodnutie sťažovateľa je dostatočne
odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania, (ii) vykonané dokazovanie, (iii)
hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor sťažovateľa na prípad žalobcu. Kasačný súd sa preto

stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa.“
31. Len pre úplnosť sa kasačnému súdu žiada doplniť, že SSP na rozdiel od zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (§ 250j ods. 3), už nepozná ako dôvod zrušenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy neúplnosť administratívneho spisu. Pokiaľ správny súd považuje

administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v
zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.:
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s. 944). V tejto súvislosti kasačný súd
odkazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia sp zn. 8 Svk 15/2023 z 25. apríla 2024, bod 96 a sp. zn. 5 Stk
12/2022 z 26. septembra 2023, body 28 až 30, pričom zrušovacím dôvodom pre správny súd bude §

191 ods. 1 písm. f) SSP, teda absencia opory v administratívnom spise. Kasačný súd sa tak stotožňuje
s námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom
a správny súd dospel k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania
od sťažovateľa vyžiadať a až následne prichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov
zrušenie napadnutého rozhodnutia pre prípadnú nepreskúmateľnosť, pokiaľ by zákonnosť rozhodnutia

nebolo možné posúdiť ani z ostatného spisového materiálu predloženého sťažovateľom.
V. Záver
32. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť
sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods.

1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej
Bystrici, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Žiline.
33. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že v tejto časti konania sa zaoberal
len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti administratívnych spisov.

Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/žalovaného na predmetnú vec. Bude preto úlohou
správneho súdu, aby v ďalšom procesnom postupe sťažovateľom/žalovaným vymedzený dôvod
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého plnenia konfrontoval so žalobnou
argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní správnosti právneho názoru sťažovateľa/žalovaného zohľadní
správny súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných otázkach a najmä súvisiacu

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.
34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).
35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.