Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204836
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6722204836.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, občan SR, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky: B. C. B.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., občan SR, zastúpenej: AK ZAHRADNIK
& Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 854 930, a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X, XXX XX J. K. L., občan SR,
zastúpeného: Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar

nad Hronom, IČO: 36 857 327, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/161/2022-375 zo
dňa 06. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/161/2022-375 zo dňa 06. februára 2024 v napadnutých
výrokoch II., III., V. potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „ okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „I. Súd maloletú

A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky B. C. B. D., nar. XX.XX.XXXX.
II. Otec maloletého dieťaťa B. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 400,- EUR mesačne od 18.11.2022 vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.11.2022 do 31.01.2024 vo výške 3.910,- EUR je otec
splácať v desiatich mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 391,- EUR až do úplného
zaplatenia celej sumy pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

IV. Súd styk otca s maloletou neurčuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Okresný súd poukázal na to, že na Okresnom súde Zvolen sa pod sp. zn. 8P/160/2022 vedie aj návrh
na rozvod manželstva navrhovateľky - matky a odporcu - otca maloletej A. B..

3. Okresný súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/74/2022 zo dňa 14.11. 2022 zistil, že

týmto neodkladným opatrením sa B. B. zakazuje vstupovať do rodinného domu (dom, v ktorom býva
matka s maloletými deťmi) a zároveň sa zakazuje priblížiť k B. C. B. D., B. B. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov.4. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/161/2022-50 bolo nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bol zaviazaný otec maloletej B. B. platiť na maloletú sumu 70,- EUR mesačne a zároveň vo
zvyšku, ktorý sa týkal zákazu styku otca s maloletou ako aj zverenia maloletej do osobnej starostlivosti

matky, bol návrh zamietnutý. Proti uvedenému uzneseniu sa odvolala matka maloletej a Krajský súd
v Banskej Bystrici zmenil rozhodnutie tak, že maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky,
otca zaviazal prispievať výživným vo výške 100,- EUR mesačne (s tým, že matka žiadala 150,- EUR)
a zároveň zakázal styk otca s maloletou. Čo sa však týka úpravy styku otca s maloletou, tak okresný
súd poukázal na to, že v konaní sp.zn. 8P/160/2022, t. j. konanie o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletej na čas po rozvode nariadil uznesením č. k. 8P/160/2022-284 neodkladné
opatrenie, ktorým súd rodičom spolu s maloletým dieťaťom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - referát poradensko-
psychologických služieb na dobu 6 mesiacov, najmenej dvakrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti
tohto uznesenia, a to za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a maloletej.

5. Okresný súd s poukazom na § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“), § 36
ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods. 1 zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 25 ods. 3 zákona
orodine,§65ods.1zákonaorodine,§62ods.1,2,4,5zákona,§63ods.1,2zákonaorodine,§75ods.
1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 3 zákona o rodine,
§ 28 ods. 3 zákona o rodine, § 38 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa v
súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti a na základe rozhodnutia o neodkladnom opatrení prebieha
starostlivosť o maloletú tak, že táto bola zverená do výchovy a opatery matke a zároveň otcovi bol
zakázaný styk s maloletou. So zverením maloletej matke taktiež súhlasil aj otec z dôvodu súčasnej
situácie. Okresný súd sa stotožnil s názorom vyjadreným v znaleckom posudku, s názorom kolízneho

opatrovníka ako aj účastníkov, že je najvhodnejšie, aby v súčasnosti malo dieťa vytvorené stabilné
rodinné prostredie u jedného z rodičov. Maloletá sa už dlhú dobu s otcom vôbec nestretáva a tak ako
vyplynulo z predmetného, najmä znaleckého posudku, ktorý mal posúdiť vzťahy rodičov navzájom ako
aj vzťahy maloletej k rodičom, je jednoznačne dané, že nateraz je potrebné maloletú zveriť do výchovy
a opatery matke.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k úprave styku otca s maloletým dieťaťom uviedol,
že na tento čas styk neupravil s tým, že právoplatnosťou tohto rozsudku dôjde aj k skončeniu platnosti
neodkladného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 11CoP/5/2023-87 zo
dňa 02.03.2023, ktorým okrem iného bol zakázaný styk otca s maloletou. Aj v prípade, ak by nebolo

predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/5/2023 vydané, tak by na tento
čas neurčil styk otca s maloletou. To, že by tento styk neurčil, by vychádzalo predovšetkým z dôvodu, že
zo všetkých nateraz vykonaných dôkazov, ale najmä z tvrdení matky, ďalej z vyššie uvedených uznesení
a zo znaleckého posudku vyplýva, že na tento čas otec s maloletou sa nestýka z dôvodu, že maloletá
pre agresívne správanie odmieta otca a nechce sa s ním stretávať. V podrobnostiach, prečo sa maloletá

nechce s otcom stretávať, prečo takáto situácia styku maloletej s otcom nastala, okresný súd odkázal
na ods 19. svojho rozsudku, v ktorom poukázal na znalecký posudok v konaní okresného súdu pod
sp.zn. 8P/160/2022, s dôrazom na stranu 10 rozsudku, kde okresný súd podrobne poukázal na závery,
v zmysle ktorých znalkyňa uviedla, že v rámci styku otca s maloletou bude potrebná odborná spolupráca
všetkých členov rodiny so psychológom, a to za účelom potreby pracovať na zvládaní úzkostnej

symptomatológie a vytvorenie motivácie maloletej ku kontaktu s otcom. Aj z dôvodov uvedených v tomto
znaleckom posudku nariadil rodičom neodkladným opatrením v konaní sp.zn. 8P/160/2022 zúčastňovať
sa poradensko-psychologických služieb za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to v zmysle
uznesenia uvedeného v ods. 6. tohto rozsudku. Preto nateraz nie je možné určiť styk otca s maloletou,
ale predovšetkým bude záležať hlavne na otcovi, aký vzťah si k maloletej vytvorí počas spoločného

poradensko-psychologického procesu, a tak ako okresný súd aj na pojednávaní uviedol, že samozrejme
po vytvorení tohto vzťahu je v záujme maloletej ako aj otca obnovenie úpravy ich styku, avšak aj to v
takom rozsahu, v akom to bude umožňovať situácia po absolvovaní predmetných stretnutí otca, matky
ako aj maloletej. Na základe týchto skutočností okresný súd teda úpravu styku otca s maloletou neurčil.

7. K rozhodnutiu vo veci výživného okresný súd poukázal na to, že zo strany otca maloletej vo veci
určenia výživného neboli produkované žiadne dôkazy, aby okresný súd mohol zistiť majetok otca, najmä
čo sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že otec bol okresným súdom písomne vyzvaný,
aby sa k návrhu vyjadril a táto výzva mu bola doručená dňa 09.01.2023 (č.l. 81 spisu), tak žiadnymspôsobom nereagoval na uvedenú výzvu. Okresný súd v zhode s Krajským súdom v Banskej Bystrici v
zmysle uznesenia sp. zn. 11CoP/5/2023 konštatoval, že je potrebné prihliadnuť aj na správanie sa otca,
ktorý sa nevyjadril, čo svedčí o jeho nedostatočnom záujme o dianie okolo maloletého dieťaťa, a to aj

vo veci určovania výživného.

8. Okresný súd zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodiča predstavuje zložku základných rodinno-
právnych vzťahov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť

má niekoľko foriem. Jednak je plnená osobnou starostlivosťou, t. j. starostlivosťou, ktorá je plnená
osobou, ktorej je dieťa zverené a druhou formou je poskytovanie platenia výživného. Platenie výživného
prichádza do úvahy u rodiča, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je. Pokiaľ ide o
schopnosti a možnosti povinného rodiča tieto predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozumejú sa pod nimi vlastnosti dané konkrétnou osobou povinného, jeho
vlohami,nadaním,získanýmiskúsenosťami.Osobnástarostlivosť,okremtiežsčastiplneniasivýživného

vo veci finančných plnení, je plnením aj osobného charakteru ako napr. poskytovaním bývania, osobnou
starostlivosťouainýmipotrebnýmiskutočnosťamivoveciosobnejstarostlivostiodieťa.Okresnémusúdu
bolijednoznačnepreukázanénákladynamaloletú,ktorésúvzhľadomajnajejzdravotnýstavazáujmové
krúžky pomerne vysoké. Otec maloletej okresnému súdu neumožnil zistiť jeho skutočný stav majetku
ani jeho skutočné príjmy. Otec už od začiatku pojednávania tvrdil, že sa mu v podnikaní nedarí, avšak až

v decembri 2023 mu bol predaný v dobrovoľnej dražbe Motorest v A. a tiež čo sa týka Motorestu na G.
I., tak tento mu bol vydražený 02.02.2024. Zároveň však otec uviedol, že naďalej prevádzkuje Motorest
v A., pretože sa dohodol s novým majiteľom na približne šesťmesačnej lehote v rámci tejto prevádzky.
Okresnému súdu nebolo preukázané, že by otec v súčasnosti mal nejaké príjmy, či už z prevádzky v A.,
resp.v G. I.. Podľa okresného súdu nie je možné poukázať na to, čo tvrdí otec, že on nemá žiadne príjmy,

pretože z logického hľadiska vyplýva, že načo by on prevádzkoval nejaký motorest, v súčasnosti teda
zrejme ešte obidva, keďže k predaju Motorestu v A. došlo v decembri a druhého Motorestu G. I. až vo
februári, keď by nemal mať z toho nejaké príjmy. Je len samozrejmé, že každý podniká preto, aby mu
toto podnikanie nejakým spôsobom zabezpečovalo finančný príjem a „nie z toho dôvodu, ak niekto predá
nejakú nehnuteľnosť resp. mu je predaná, ako v tomto prípade dobrovoľnou dražbou, na ktorú otec

poukázal, pričom však nedoložil nejakú zápisnicu o predaji, že prečo by tu podnikal. Otec z podnikania v
rámci týchto dvoch motorestov súdu mal predložiť také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že napr. náklady
na prevádzku a iné finančné prostriedky, ktoré by boli v rámci prevádzky týchto motorestov potrebné boli
vo vyššom rozsahu ako prípadné tržby z týchto prevádzok. Teda, aby bolo súdu jasné, že príkladmo sú
náklady na prevádzku, napr. cca 50.000,- EUR v určitom časovom úseku, pričom v tom časovom úseku

by boli tržby nižšie, napr. 40.000,- Eur. K takémuto jasnému a preukázateľnému dôkazu však zo strany
otca ku dňu vyhlásenia rozsudku neprišlo.“ „Otec bol už aj v konaní o rozvod ako aj v tomto konaní,
tak v rámci ústnych vyjadrení právnej zástupkyne matky ako aj v rámci písomných vyjadrení poučený a
uzrozumený s tým, že v prípade ak on takéto dôkazy, z ktorých by súd mohol vychádzať nepredloží je
možné použitie § 63 zákona o rodine, kde teda ak si nesplní takúto povinnosť predpokladá sa, že výška

priemerného mesačného zárobku predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Životné minimum
je určované v súčasnosti podľa zákona č. 601/2003 Z. z. § 2 písm. a) ktoré je vo výške 268,88 EUR,
čo znamená, že 20.-násobok z tejto sumy je 5.377,- EUR a na základe predmetného § 63 ods. 1 by
súd mal pri určovaní výživného vychádzať z tejto sumy. Okrem iného súd poukazuje na to, že matka
tvrdila, že otec pracuje aj v Nemecku, čo samotný otec v tomto konaní ako aj v inom konaní poukázal,

že áno pracoval, avšak v súčasnosti zo zdravotných dôvodov tam už nepracuje. Zároveň však súd
poukazuje na to, že aj vzhľadom na ostatné spoločnosti, v ktorých bol otec konateľom a majiteľom a
to hlavne spoločnosť Rada Montage s.r.o. a Rada Consulting vyplýva, že by on prostredníctvom týchto
spoločností aj mohol zamestnávať resp. sprostredkúvať prácu pre iné osoby, pričom ani v rámci týchto
spoločností otec žiadnym spôsobom súdu nevysvetlil a ani nedoložil v rámci týchto spoločností žiadne

dôkazy, z ktorých by vyplývalo či tieto spoločnosti podnikajú, nepodnikajú, z ktorých by bolo možné
zistiť aj to či niekedy a v akom rozsahu tieto spoločnosti vykonávali podnikateľskú činnosť a či boli v
nejakom zisku. Aj z toho čo súd uviedol, že tak aj matka aj otec boli v určitom časovom období aj v týchto
spoločnostiach zamestnaní a poberali plat je len jasné, že tieto spoločnosti museli vykonávať nejakú
činnosť, keď teda mali finančné prostriedky na mzdy tak matky ako aj otca. Preto bolo len na strane

otca povinnosťou preukázať a predložiť doklady na zhodnotenie toho, aby súd mohol určiť či je možné
mať určitý príjem zo strany otca z týchto spoločností resp. nie a zároveň súd by aj zhodnotil či dôvody,
pre ktoré v prípade ak nie je možné mať príjmy z týchto spoločností na strane otca zavinil otec resp.
iné skutočnosti nezávislé od konateľa ako aj majiteľa týchto spoločností, t. j. otca. Za takto stanovenýchpodmienok súd má za to, že keďže súd musel vychádzať z príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 zákona
o rodine výživné určené vo výške 400,- EUR je výživným primeraným v rámci odôvodnenia § 63 ods.
1 zákona o rodine. Zároveň súd poukazuje aj na to, že vyjadrenia otca sú niekedy v priamom rozpore

so skutočnosťou ako napr. to vyjadrenie, že on platí úver na dom, v ktorom býva matka, pričom toto
svoje tvrdenie korigoval až pod vplyvom, keď matka súdu preukázala, že uvedený úver platí B. B. B. a
nie otec maloletej. Taktiež matka preukázala aj nepravdivosť jeho tvrdenia, ktoré on tvrdil, síce v konaní
o rozvod, že platí aj internet a služby spojené s týmto, keďže matka preukázala výpismi, že internet
si uhrádza ona sama prostredníctvom svojho účtu. Preto ak otec platí takýto internet tak možnože to

naozaj on platí, avšak toto nemá žiaden vplyv na určovanie výživného, resp. na poukazovanie toho, že
on matke nejakým aj iným spôsobom finančne pomáha, pretože ona zrejme nepotrebuje dva internety
na jednom mieste. Na základe týchto skutočností súd má za to, že určenie výživného vo výške 400,-
EUR mesačne je určené v súlade so zákonom, potrebami maloletej ako aj povinnosťou otca, keďže on si
sám svojím správaním zapríčinil tú skutočnosť, že súd pri výške určovania výživného musel vychádzať
zo znenia § 63 ods. 1 zákona o rodine. Okrem iného súd tiež poukazuje na nestále vyjadrenia otca čo

sa týka výživného, pretože aj na jednom z pojednávaní tvrdil, že on môže platiť výživné 300,- EUR, to
isté tvrdil aj v rámci vypracovania správy zo šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Banskej Štiavnici, že je ochotný platiť 300,- EUR a potom odrazu bez akéhokoľvek odôvodnenia inokedy
tvrdí, že môže platiť 100,- EUR resp. 150,- EUR. Aj z tohto teda vyplýva, že ako keby otec si vlastného
uváženia chcel určovať výšku výživného.“

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že uložil otcovi platiť výživné odo dňa
podania návrhu, t.j. od 18.11. 2022 a splatnosť výživného bola určená na 15. deň toho ktorého mesiaca,
tak otec bol v omeškaní s platením výživného od podania návrhu do januára 2024. Tak, ako na to
poukázala právna zástupkyňa matky na poslednom pojednávaní ako aj v rámci písomného podania,

otec za dobu od podania návrhu zaplatil celkove sumu 1.690,- EUR, pričom táto suma teda mesačne
predstavovala 120,70 EUR. Rozdiel medzi sumou, ktorú otec platil a ktorá mu bola určená v zmysle
tohto rozsudku je teda, že mal mesačne doplácať sumu (400 - 120,70) t. j. 279,30 EUR mesačne. Po
vynásobení zameškaných jednotlivých mesiacov je celková výška nedoplatku až do mesiaca výživného
za január 2024 vo výške 3.910,- EUR. Okresný súd mal zato, že uvedená suma je neprimerane vysoká,

preto určil otcovi možnosť predmetnú dlžnú sumu platiť v mesačných splátkach, a to celkove v desiatich
po 391,- EUR spolu s bežným výživným.

10. Čo sa týkalo časti, v ktorej matka žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, pričom okresný „súd tú časť, ktorá sa týka slov, ktorá

bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok nepoňal do výroku rozsudku súd poukazuje na to,
že neboli splnené podmienky, aby súd takto rozhodol. Súd vzhľadom na znenie § 28 ods. 3 zákona o
rodine zdôrazňuje, že zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou rodičovských
práv a povinností a tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia okrem prípadov upravených
v § 28 ods. 3 zákona o rodine. Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine ani jeden z predpokladov, ktorý zákon

vyžaduje na to, aby iba jeden z rodičov mohol vykonávať rodičovské práva nebol naplnený, pretože
maloletá má v súčasnosti obidvoch rodičov a podľa druhej vety žiaden z rodičov nebol pozbavený
rodičovských práv a povinností alebo mu výkon jeho rodičovských práv a povinností nebol pozastavený.
Uvedené pozastavenie resp. pozbavenie rodičovských práv je špecifikované v § 38 zákona o rodine, kde
sa uvádza za akých zákonných podmienok môže súd v rámci autoritatívne moci zasiahnuť do výkonu

rodičovských práv a povinností a to buď ich pozastavením alebo obmedzením, resp. pozbavením týchto
rodičovských práv a povinností. Toto však môže súd výlučne urobiť len svojim rozhodnutím a takéto
rozhodnutie musí byť obsiahnuté vo výroku rozsudku v takom zmysle, že súd obmedzuje toho ktorého
konkrétneho rodiča vo výkone rodičovských práv resp. mu tieto rodičovské práva pozastavuje. Nakoľko
však matka prostredníctvom právneho zástupcu sa nedomáhala pozbavenia, resp. pozastavenia

rodičovských práv a povinností otca voči maloletej tak nebolo ani možné, aby súd určil, že len matka je
výlučne oprávnená spravovať majetok maloletej. Na základe vyššie uvedeného teda súd má za to, že
v prípade ak by bolo potrebné, že matka chce výlučne spravovať majetok maloletej, vykonávať osobnú
starostlivosť musel by prebiehať spor aj o obmedzenie resp. pozastavenie rodičovských práv otca voči
maloletej, čo je predpokladom, aby on o tieto svoje rodičovské práva prišiel, či už v celkovom obmedzení

resp. iba pozastavení.“. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.11. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výrokom II. a III. podal odvolanie otec (v podaní
č.l. 392 a nasl. spisu v spojení s doplnením odvolania na č.l. 398 spisu a nasl. spisu až č.l. 832 spisu
spolu s Prílohovou obálkou na č.l. 833 spisu, ďalej už len „Odvolanie“), ktorý zvýraznil, že okresný súd

poukázal na pasivitu otca vo veci predkladania dôkazov týkajúcich sa preukázania jeho majetkových
pomerov. V odvolaní v tejto rovine uviedol, že od doby, kedy došlo k podaniu návrhu na podanie rozvodu
zo strany jeho manželky, mal psychické a existenčné problémy. Začiatkom roku 2018 začal podnikať
v oblasti pohostinskej činnosti, investoval finančné prostriedky do kúpy Motorestu A. a Motorestu G. I.,
oba v okrese Žiar nad Hronom. Jeho podnikanie v roku 2020 postihla pandémia. Otec po uzatvorení

manželstva postavil z finančných prostriedkov, ktoré sám zarobil a dofinancoval úverom, rodinný dom,
novostavbu v blízkom centre mesta G., t.č. má dom hodnotu viac ako 500.000 Eur, pričom manželka
sa ku dňu podania odvolania ani jediným eurom nepodieľala na jeho stavbe, či samotnom zveľaďovaní.
V roku 2016 po rozdelení a vyporiadaní BSM prepísal otec maloletej tento rodinný dom na manželku,
a to len z opatrnosti v súvislosti s jeho rizikovým podnikaním. Kúpil jej auto, platil dovolenky, réžiu
na chod domácnosti znášal otec. Manželke ani maloletej nikdy nič nechýbalo, čo chcela, to kúpil.

Matka počas trvania manželstva nemusela pracovať, okrem obdobia posledného roka, keď ju otec
poveril vedením motorestov ako prevádzkara. Zaplatil jej dokonca upratovačku, aby ju odbremenil
od bežných domácich prác a mohla sa venovať len dcére. Za posledné dva roky sa otec potýka
s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, kedy otec maloletej zostal na úplnom invalidnom dôchodku, nie je
schopný ďalej pracovať. K odvolaniu pripojil zápisnice z dražobných konaní v súvislosti s Motorestom A.

a Motorestom G. I.. Pri samotných dražobných konaniach zostal spoločnostiam v súvislosti s predajom
spoločností formou dobrovoľnej dražby dlh vo výške viac ako 300.000 Eur. Pokiaľ išlo o finančnú
kondíciu jednotlivých spoločností, v ktorých je majoritný spoločník otec maloletej, tak sa mu v čase
podania odvolania pripravujú podklady na vyhlásenie konkurzu, a to v spoločnosti RADA Montage s.r.o.,
RADA Consulting s.r.o., Motorest A. s.r.o., voči ktorým sú vedené viaceré exekučné konania. Otec

maloletej je „poberateľom invalidného dôchodku, ktorý predstavuje mesačnú sumu 561,70 Eur“, čo je
jeho jediný príjem. Otec maloletej toho času býva u svojej matky v obci H. I.. Všetok majetok, ktorý
nadobudol počas života, zostal jeho manželke. Napriek terajším skromným majetkovým pomerom sa
otec snaží dcére platiť výživné v stanovenej výške. Určenie výživného vo výške 400 Eur je pre neho
likvidačné. V súvislosti so svojim odvolaním poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo

dňa 09.04.2014, sp. zn. 15CoP/67/2013, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 20.02.2018 sp.zn.
16CoP/2/2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.11.2014 sp.zn. 10CoP/85/2014, rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21.04.2020 sp.zn. 24P/41/2019. Tiež poukázal na to, že okrem
materiálneho zabezpečenia dcére venoval všetok svoj voľný čas, od troch mesiacov s ňou chodil na
plávanie, prebaľoval ju, kočíkoval ju, mala k otcovi veľmi blízko. Vzájomný vzťah sa však zmenil v júli

2022, keď matka malú vzala na dovolenku bez otca s jej novým priateľom. Od toho času malej zakázala
sasotcomkontaktovať,zakázalajejdvíhaťtelefónyazamedzilaakémukoľvekstretávaniuotcasdcérou.
Žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia tak, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté
dieťa v sume 70 Eur mesačne.

12. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec maloletej sa neodvolal voči výrokom I.
(osobná starostlivosť), IV. (úprava styku), a V. (trovy konania), a v týchto častiach nadobudol rozsudok
právoplatnosť. Otec podal odvolanie voči výroku II. a výroku III. rozsudku, ktoré sa týkajú úpravy
vyživovacej povinnosti otca k maloletej A.. Matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
celosti za správne a stotožňuje sa s ním. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú vo výške

400,- eur mesačne v súlade so zákonom, na základe odôvodnených potrieb maloletej a v súlade s
povinnosťou otca. Konanie, resp. nekonanie, otca vo veci preukazovania jeho príjmových a majetkových
pomerov, je zo strany otca ospravedlňované jeho psychickými a existenčnými problémami, ktoré mali
nastať od podania návrhu matky na rozvod manželstva. Matka je presvedčená o tom, že hlavným
dôvodom nekonania zo strany otca bol domnelý predpoklad, že v prípade nezdokladovania jeho príjmov,

mu nebude určené výživné v súlade s návrhom matky, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám na
maloletú. Odvolací návrh na určenie výživného na maloletú vo výške 70,- eur mesačne, nie je nijakým
spôsobom odôvodnený a je v rozpore s návrhmi prednesenými otcom v konaní pred súdom prvej
inštancie. Aj táto opätovná zmena (zníženie navrhovanej sumy výživného) preukazuje, že nekonanie
a nezáujem otca o konanie bolo účelové. Nekonzistentnosť vyjadrení a prednesených návrhov zo

strany otca vo veci výživného na maloletú vzbudzuje dostatočné pochybnosti o dôveryhodnosti ohľadom
tvrdení, ako aj dôkazov predložených otcom vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti.13. Vo vyjadrení matka uviedla, že otec sa v priebehu konania vyjadril, že súhlasí s určením výživného
v sume 300,- eur mesačne, čo je zaznamenané v úradnom zázname zo dňa 23.05.2023. Otec sa ďalej
vyjadril, čo je zaznamenané v úradnom zázname ÚPSVaR zo dňa 03.11.2023, že navrhuje určiť výživné

v sume 150,- eur mesačne. Výživné v sume 150,- eur otec navrhoval určiť aj v priebehu konania v
rámci svojho písomného podania, ako aj ústne. Okrem toho ako bolo v konaní aj preukázané, otec v
niektoré mesiace zasielal na výživu maloletej sumu 100,- eur, niektoré 150,- eur, o to viac vyznieva
odvolací návrh otca na určenie výživného v sume 70,- eur priam „výsmešne“ a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. V odvolaní nebola uvedená žiadna skutočnosť ani dôvod, pre ktorý otec zmenil svoj

návrh. Otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na výkone starostlivosti o maloletú a všetka starostlivosť
a výchova o maloletú je zabezpečovaná matkou, ktorá si týmto plní vyživovaciu povinnosť k maloletej.
„Tvrdenie v odvolaní otca, že nie je schopný ďalej pracovať je v rozpore so skutočným stavom veci,
čo preukazuje aj tvrdenie samotného otca, ktorý sa vyjadril, že naďalej prevádzkuje Motorest A.. Z
uvedeného tvrdenia otca je preukázané, že jeho zdravotný stav, v súvislosti s ktorým poberá invalidný
dôchodok, ho nijako neobmedzuje na výkone pracovnej činnosti, a to ani v minulosti a ani aktuálne.

Nie je možné pritom opomenúť ani fakt, že príjem otca nikdy nepredstavoval len invalidný dôchodok.
V odvolaní otca sa uvádza, že otec sa posledné dva roky potýka so zdravotnými ťažkosťami, pre
ktoré nie je schopný pracovať. Otec bol na invalidnom dôchodku už v čase podania návrhu matky,
podľa vedomosti matky cca od roku 2020. Podľa potvrdenia o príjme, otec ešte v mesiacoch 8,9,10
2022 dosahoval príjem cca 1850,- eur mesačne, popri čom poberal aj invalidný dôchodok. A zároveň

bol spoločníkom a konateľom v troch spoločnostiach. Uvedené preukazuje dostatočným spôsobom
schopnosť otca pracovať a dosahovať príjem.“ Zo strany otca nedošlo k preukázaniu jeho príjmov nielen
zo závislej činnosti (príjem zo závislej činnosti v Nemecku, či v spoločnostiach na Slovensku), ale ani
príjmov z inej než závislej činnosti. Zo strany otca neboli označené dôkazy na preukázanie jeho tvrdení
a pri doplnení odvolania o prílohy, neboli tieto nijakým spôsobom označené ani len v texte doplnenia

odvolania. V predmetnom doplnení odvolania otca absentujú, či už daňové priznania, účtovné závierky
alebo výpisy z účtov spoločností Rada Montage, s.r.o. a Rada Consulting s.r.o. za rok 2022. Zároveň pri
spoločnosti Motorest A. s.r.o. je potrebné poukázať len demonštratívne na výpisy z účtov napr. 07/2022,
kde len v období od 06.07.2022 do 12.07.2022 bolo vybraná v hotovosti celkovo suma 8.670,- eur.
Podnikateľská činnosť otca v rámci jeho spoločností sa netýka len pohostinskej činnosti, ktorú otec

označil ako neúspešnú. Dokonca v septembri 2022 pribudol v spoločnosti Rada Montage s.r.o. aj Rada
Consulting s.r.o, nový predmet podnikania, a to „Výroba elektromotorov, rozvádzačov, káblov a batérií“.
Prostredníctvom spoločnosti Rada Consulting s.r.o. otec podniká od roku 2015, a prostredníctvom
spoločnosti Rada Montage s.r.o. od roku 2011 a predmet podnikania spočíva vo výrobe technických
zariadení, či stavbárskych prác. Otec v odvolaní potvrdil, že pracoval aj v zahraničí v Nemecku za

účelom zabezpečenia potrieb rodiny. Uvedené je ďalším potvrdením, nepreukázaným príjmom zo strany
otca, ktorý preukazuje jeho schopnosť dosahovať príjem (napriek poberaniu invalidného dôchodku),
a plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej. S poukazom na kroky a konanie otca, ktorý od začiatku
konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností robí kroky smerujúce k dražbe majetku
spoločností, či avizovaného vstupu do konkurzu, je v prípade posudzovania jeho možností a schopností

potrebné vziať do úvahy aj princíp potencionality jeho príjmu. S ohľadom na vyjadrenia sa otca v
predmetnom konaní, nie je možné považovať určenie výživného v sume 400,- eur mesačne pre otca ako
likvidačné. Otec sa opakovane vyjadril, že spláca úver vo výške 860,- eur mesačne a internet v dome
vo výške 70,- eur mesačne. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie v konaní bolo preukázané, že tieto
úhrady otec nerealizuje, a teda otec má k dispozícii finančné prostriedky na úhradu výživného v sume

400,- eur mesačne. Pri určení výživného na maloletú, ktoré má spotrebný charakter a slúži na úhradu
potrieb maloletého dieťaťa na mesačnej báze, nie je možné prihliadnuť ani na spôsob vysporiadania
bezpodielového vlastníctva manželov počas trvania manželstva. Rovnako ide o zavádzajúce tvrdenie,
z ktorého by mohol byť nadobudnutý dojem, ako keby matka v minulosti disponovala majetkom bez
akéhokoľvek zaťaženia. Na predmetnom rodinnom dome bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie

úveru vo výške 200.000,- eur, ktoré otec nesplácal (napriek svojim klamlivým tvrdeniam, že tak robí),
a na základe upomienok o dražbe rodinného domu, matka pristúpila k predaju domu a splátky úveru
spláca nový vlastník nehnuteľnosti. Matka sa zároveň vyhradzuje voči tvrdeniu otca, že nemusela
pracovať. Toto tvrdenie otca je v konečnom dôsledku aj v rozpore so zisteniami z výpisov zo sociálnej
poisťovne, ktoré preukazujú pracovný pomer matky. Pre určenie výživného na maloletú, ktoré má

spotrebný charakter a slúži na úhradu potrieb maloletého dieťaťa na mesačnej báze, nemá žiadnu
právnu relevanciu argumentácia otca týkajúca sa toho, že keď bola maloletá útleho veku, prebaľoval ju,
kočíkoval, s dcérou chodil plávať, lyžovať, či na dovolenku. V danom prípade je potrebné poukázať na
to, že tvrdenia otca o tom, že by maloletá bola s ním viac ako s matkou, sú absolútne klamlivé. Otecsa na Slovensku zdržiaval len minimálne, pričom v zásade všetku starostlivosť zabezpečovala matka,
pre maloletú bolo v danom období výnimočné a vzácne, keď trávila čas s otcom. Aktuálny stav je taký,
že otec sa s maloletou od novembra 2022 nestretáva a nie je s ňou v kontakte, nakoľko maloletá styk s

otcom odmieta, a to po udalostiach z novembra 2022, kedy otec v noci fyzicky napadol matku maloletej a
jej brata, a to v prítomnosti maloletej. Ďalšie správanie otca, ktorý opakovane chodil pred dom maloletej
až pred okná domu, vulgárne sa vyhrážal, vykrikoval, len umocňovalo strach maloletej voči otcovi.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne

nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné

dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

18. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

20. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového

materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

23. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine ( § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to
či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového

prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

24. Vo vzťahu k otcovej argumentácii v odvolaní v rovine zdôvodnenia jeho nekonania pri preukazovaní
jeho príjmových a majetkových pomerov v prvoinštančnom konaní, a to jeho psychickými a existenčnými
problémami, ktoré mali nastať od podania návrhu matky na rozvod manželstva, odvolací súd uvádza,

že túto argumentáciu samozrejme veľmi citlivo vníma, napriek tomu musí vo vyvolanom odvolacom
konaní konštatovať, že uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdení, bez označenia a predloženia
dôkazov, ktoré by bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. K presvedčivosti argumentácie otca,
za stavu konkrétnej argumentácie otca, potom neprispieva ani skutočnosť nejednotných tvrdení otca
v prvoinštančnom konaní, keď sa vyjadril, že súhlasí s určením výživného v sume 300,- eur mesačne

(čl. 136 rub spisu), čo je uvedené v úradnom zázname zo dňa 23.05.2023, výživné v sume 150,- eur
otec navrhoval určiť aj v priebehu konania v rámci svojho písomného podania, ako aj ústne. Okrem toho
ako bolo v konaní aj preukázané, otec v niektoré mesiace zasielal na výživu maloletej sumu 100,- eur,
niektoré150,-eur,avšakodvolacínávrh,vrovinevýživnéhonamaloletúzostranyotca,atobezbližšieho
zdôvodnenia znie na sumu 70 Eur. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že už v uznesení o nariadení

neodkladného opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 11CoP/5/2023 – 87, zo dňa 02.03.2023,
ktorým bola určená otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v nevyhnutnom rozsahu
vo výške 100,- eur, odvolací súd konštatoval, že výživné určené okresným súdom na maloletú vo výške
70,- Eur mesačne je nedostatočné (ods. 4. napadnutého rozsudku okresného súdu). Zo strany otca
neboli produkované, podľa odvolacieho súdu, v tomto konaní žiadne také tvrdenia, ktoré by vyvracali

záver okresného súdu v uznesení č.k. 11CoP/5/2023 – 87, zo dňa 02.03.2023 o nedostatočnosti výšky
výživného v sume 70 Eur.

25. K odvolacej argumentácii otca v rovine ním tvrdenej okresným súdom vyhodnotenej situácie jeho
príjmových a majetkových pomerov, odvolací súd odkazuje na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku

s dôrazom na ods. 27., 49., 50., 51., od ktorých nemal dôvod sa vo vyvolanom odvolacom konaní
odkloniť, keďže tak v konaní pred okresným súdom, ale ani z tvrdení vo vyvolanom odvolacom konaní
neboli otcom poskytnuté také konkrétne tvrdenia, ktorými by došlo k preukázaniu jeho príjmov nielen
zo závislej činnosti (príjem zo závislej činnosti v Nemecku, či v spoločnostiach na Slovensku), ale anipríjmov z inej než závislej činnosti. Odvolací súd vyhodnotil závery okresného súdu v prvoinštančnom
konaní postavené na výsledkoch dokazovania tak, ako vyplývali z obsahu spisového materiálu, tak
ako boli vykonané okresným súdom, a mal zato, že ani na základe vyvolaného odvolacieho konania,

v rozsahu konkrétnej odvolacej argumentácie otca (včítane i tej uvedenej v doplnení odvolania),
nenastala potreba vykonania ďalšieho dokazovania, pretože závery okresného súdu v písomnom
vyhotovenírozsudkusdôrazomnaods.50.zostaliotcomnevyvrátené,aanirelevantnenespochybnené.
V tomto smere sa odkazuje na závery okresného súdu uvádzané v napadnutom rozsudku okresného
súdu a dôvody odvolania, v ktorom otec uvádza, že toho času poberá invalidný dôchodok 561,70 Eur,

poukazuje na kondíciu spoločností, v ktorých má byť majoritný spoločník, avšak nevyjadril sa k príjmom
z prevádzkovania pohostinstiev a ani k činnosti v Nemecku, a ani k svojej ďalšej podnikateľskej činnosti
a konkrétnym príjmom z nej. V rovine týchto záverov odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dostatočné závery okresného súdu v zmysle § 387 ods.
1, 2 CSP.

26. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Otec v odvolaní v súvislosti so svojou argumentáciou poukazoval na rozhodnutia iných krajských
a okresných súdov. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na Čl. 2 CSP a zvýrazňuje, že vo vymedzení
základných princípov tohto článku je formulovaný princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý
legitímne očakávať, že jeho vec bude spravodlivo rozhodnutá. Práve v súvislosti s týmito závermi
poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a na skutočnosti
v ňom uvádzané, ktoré nemožno najmä v skutkovej rovine stotožniť s niektorou z vecí, ktoré boli
prejednávané v rozhodnutiach, na ktoré odkázal otec v odvolaní. Z uvedených dôvodov nebolo možné

potom vyhodnotiť napadnutý rozsudok okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp.
vydané v rozpore s princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 CSP.

28. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu matky mal. dieťaťa súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

30. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

33.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacovod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).